Kresťanstvo Flashcards
Koniec staroveku 3.-5. storočie
definitívny úpadok veľkej stredomorskej civilizácie Grécka a Ríma
•Príčina: bádatelia uvádzajú kresťanstvo (povýšenie na štátne náboženstvo)
•Kresťanstvo – nepodporovalo vojenské cnosti, poslanie
•- po Konštantínovom krste stratili argumenty namierené proti cisárstvu = posilnenie pozícií na Bospore, zachovanie grécko-latinskej kultúry)
•Rím – vyplienený Alarichom 410 (hl. mesto Miláno), otras v celej RR (obviňovanie kresťanstva za situáciu) + vedecké vysvetlenie náboženskej dogmatiky)
•Katakomby – podzemné pohrebné chodby, sv. Sebastián „v jame“; miesto slávností 1. kresťanov
•Priscilline katakomby
•Nový zákon = nebol regulátorom života, ale súbor legie, proroctiev, príkazov- evanjelium Matúša, Jána, Lukáša, Marka – o živote Ježiša; prelínanie myslenia – rôzne náboženské kulty a učenia z Egypta, Judei, Perzie
Kresťanstvo a kresťanská politika
30 podľa katolíckej tradície sa stal sv. PETER 1. rímsky biskup (jeho nasledovníci prijali titul PÁPEŽ)
306 KONŠTANTÍN I. – prvý kresťanský cisár
380 THEODOSIUS I. – cisár prijal oficiálne náboženstvo Rímskej ríše
Po smrti Theodosia sa rímske impérium rozdeľuje RÍM vs. KONŠTANTÍNOPOL (najskôr latinčina, od 6. str. gréčtina)
413 sv. AUGUSTÍN vyhlásil, že vláda bez spravodlivosti nie je o nič lepšia ako banda lupičov
622 MUHAMMAD založil prvú islamskú vládu (na základe Medinskej ústavy)
800 KAROL VEĽKÝ – korunovácia za rímskeho cisára = založenie Svätú rímsku ríšu
900 AL-KINDÍ priniesol do Bagdadu klasické grécke spisy (Platón, Aristoteles)
940-950 AL-FÁRÁBÍ spis Cnostná obec (AaP myšlienky v opise ideálneho islamského štátu)
980-1037 AVICENNA zapracoval racionálnu filozofiu do islamskej teológie (vytvoril priestor pre nové politické myšlienky)
1086 VILIAM I. DOBYVATEĽ – Kniha posledného súdu (prvé sčítanie ľudu a majetku)
1095 1. križiacka výprava - cieľ dobyť Jeruzalem a vyhnať moslimov
1100 Henry I. vydal Listinu slobôd (zákony sa vzťahujú aj na panovníka)
1300sv. Tomáš definoval cnosti (Božské TEOLOGICKÉ – viera, nádej, láska; ľudské KARDINÁLNE – múdrosť/rozvážnosť PUDENTIA, spravodlivosť IUSTITIA, mravná sila FORTITUDO, miernosť TEMPERANTIA
-Najdôležitejší prvok stredovekej európskej politiky bolo náboženstvo – boj medzi duchovnou a svetskou mocou/ sacerdotium et regnum
Základné pojmy:
univerzalizmus, supranaturalizmus, supraracionalizmus, teocentrizmus, gnosticizmus, synoda, koncil, dogmatizmus, realizmus, nominalizmus, predestinácia, investitúra, patristika, scholastika, augustinizmus
NOVÁ PARADIGMA
požiadavka novej spravodlivosti, pomer štátu a cirkvi, patristika a scholastika
„Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní“
„Spasený =kto vedie riadny život“
viera – nádej - láska
pokora/pýcha
Izaiáš „ukovajte z mečov prúty“;
Ježiš „blahoslavení sú tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní božími deťmi“
duchovná revolúcia zdola, chiliazmus, konformita k štátu
2. str.n.l. - kresťanské obce
Prvotní kresťania –
„Každá duša je poddaná vladárovi“
•„Spravodlivým sa človek stáva iba na základe viery“(sv. Pavol) Viera je slobodný Boží dar
•Prvotní kresťania – integrovaní v židovstve
•židovský človek je súdený (halachy )
• kresťanský človek je súdený za vieru
Základné piliera kresťanstva
SPÁSA + VNÚTORNÝ VZŤAH K BOHU + POKÁNIE ZA HRIECHY + ZBAVENIE SA TÚŽOB =VEČNÝ ŽIVOT
Význam kresťanstva:
Cieľ kresťanstva:
všetci kresťania sú bratia a sestry
Sociálny
orientácia na všetkých ľudí,
poukázanie na ľudskú dôstojnosť
„Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní“, „Každý má nádej na spasenie a lepší život po smrti“
Morálny: život podľa prikázaní
„Spasený bude ten, kto vedie riadny život“ (alebo vykoná účinnú ľútosť)
zo Starého zákona vyvodená dvojaká záväznosť –
1. dodržiavanie Desatoro prikázaní,
2. varovane pred slepou poslušnosťou vo vzťahu k zákonom (pred farizejstvom, svätuškárstvom);
Cieľ kresťanstva:
Dodržiavať najvyššiu hodnotu;
Najvyššia cnosť = pokora; Najvyššia neresť = pýcha
Ježiš hlásal:
- vieru (v kráľovstvo Božie)
- nádej (kvôli budúcim generáciám)
- lásku (tolerancia, porozumenie, rešpektovanie, vzájomnú komunikáciu, ochotu pomáhať, deliť sa, odpúšťať )
- zlaté pravidlo
- mier (Izaiáš „ukovajte z mečov prúty“; Ježiš „blahoslavení sú tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní božími deťmi“)
- otvorenosť, dobro, solidaritu
Boh
Boh je jeden, je večný, neviditeľný, láskavý, milostivý, spasiteľský
•Existuje v troch osobách
•Vstupuje do dejín: vesmír je jeho dielom; ľudia dostávajú dar života
•Vo stvorenom svete nie je nič hodné božskej úcty
•Boh s ľudstvom komunikuje a odhaľuje mu podstatu a svoj zámer
•Človek narušil vzťah s Bohom, zhrešil a prepadol smrti
•Boh uzatvoril s človekom zmluvy (Noe, Abrahám, Mojžiš, Dávid), prisľúbil vykupiteľa (Ježiš – Boh sa stal človekom = vtelenie; kvôli záchrane človeka zomrel)
•Prostredníctvom Ježiša priniesol človeku odpustenie a vykúpenie a vyslobodil ho z otroctva hriechu a smrti
•Vzkriesil Ježiša z mŕtvych, po 40 dňoch vstúpil na nebo
•Zoslal učeníkom Ducha svätého
2 generácie po Pavlovi
centrum namiesto Jeruzalema;
funguje monarchistický biskupský úrad (3-stupňová
úradná hierarchia – biskup, kňazi, jánovia)
namiesto ŽK presadila grécko-helénska paradigma: Nový Zákon, Liturgia,
Vyznania viery, Architektúra – všetko grécke
po Konštantínovom prevrate štátna cirkev
•(Hagia Sofia, Justinián v 6. str. vybudoval kresťanstvo)
•Konštantínopol = II. Rím – centrum namiesto Jeruzalema;
•Byzancia = Ježiš Kristus = vševládca na mieste Boha,
cisár na jeho mieste vládne ako autokrat štátu + cirkvi, zvoláva a riadi koncily
/stanovujú dogmy o osobe bohočloveka a najsvätejšej trojici/
= NORMY pre pravovernosť ortodoxie
•11. str. napätie s Rímom - Konštantín 9. mal predať
•veľkokniežaťu Vladimírovi z Kyjeva ríšske insignie,
•Moskva ako III. Rím (legenda o rozpade Byzancie)
•Byzantskú paradigmu prevzali Slovania
orientácia na Konštantínopol: Bulhari, Srbi, Rusi;
Hrozba kresťanstvu - ariáni, gnostici, manichejci (orient)
Gnostici – THEODICEA + poznanie (mystické)
IRENEUS (177) Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania = kresťan potrebuje štát, ale vyhýba sa politike
„4 evanjeliá sú rovnako prirodzené ako 4 svetové strany“
Nový Zákon – nebol regulátorom života, ale súborom legiend, proroctiev, príkazov
Manichejci - doktrína privatio boni
Donatisti= počas perzekúcií za Diokleciána
Ariáni = Arian vs. Athanasius
Pelagianisti = asketici, neuznávali následky prvotného hriechu
Gnostici
(gnóza = poznanie) – židovská, pohanská, kresťanská gnóza = herézia (bludné učenie)
V centre učenia THEODICEA = ospravedlnenie Boha za zlo vo svete (zlý svet + dobrý Boh)
? Prečo Boh, ktorý je dokonalý, stvoril svet zla, z ktorého musíme byť vykúpení?
odlišujú Boha vykupiteľa od Boha stvoriteľa
Predstava vo svete (človek prepadá hriechu, ale to nie je vina, vinou je duša, na ktorej je dobro alebo zlo)
Vnútorné znovuzrodenie spočíva v poznaní, preto gnostici viac kladú dôraz na poznanie ako vieru
•Poznanie nie je rozumové, ale mystické (extatické spojenie s Bohom)
Manichejci
dualisti, dobro a zlo = rovnocenné substancie, podieľajú sa na bytí; Augustín -zlo = opak dobra (nie substancia) = doktrína privatio boni (osobné dobro)platí dodnes = v kresťanstve všetko podriadené bohu, aj satan
Peržan Mání vychádza z perzského náboženstva o 2 ríšach (ríša svetla – identifikovaná s Otcom svetla – odtiaľ zostupuje Ježiš ako vykupiteľ človeka a ríša tmy – identifikovaná s Jahvem ), etika askézy (podobne ako budhizmus), zavrhuje Starý Zákon, vykúpenie na rozdiel od kresťanstva – človek sa vykúpi sám
Donatisti
počas perzekúcií za Diokleciána vylúčili z kostolov tých, ktorí podľahli perzekúciám, bolo ohrozené sprostredkovanie sviatosti, ak ten, čo slúžil, zhrešil, Augustín hovoril o vôli božej (nie sú dokonalí ani duchovenstvo, ani veriaci)
Ariáni
spor medzi monofyzitmi (jedna podstata Boha) a heterofyzitmi – Arian (Ježiš nie je bytostne spätý s Bohom) vs. Athanasius (Ježiš je Boh) – 381 Carihradská synoda potvrdila Athanasiovo stanovisko, že Boh otec a Boh syn sú totožné – platí dodnes
•Nebezpečenstvo hrozby gnostikov pre kresťanov odvrátil IRENEUS (177) s dielom Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania, lyonský biskup, „4 evanjeliá sú rovnako prirodzené ako 4 svetové strany“, odmieta názor, že štát je výtvorom diabla, kresťan potrebuje štát, ale vyhýba sa politike
Pelagianisti
= asketici, neuznávali následky prvotného hriechu, Augustín vyvrátil ich učenie (hriech je nevyhnutný ako sám život, koncepcia predurčenia nemá nič spoločné s fatalizmom pohanov)
Milánsky edikt
Cisár Konštantín Milánsky edikt
•(opustil politiku predchodcov, Diokleciána – krutého prenasledovateľa)
•Helena (cisárovná – vdova) známa zbožnosťou, dobročinnosťou, výstavbou chrámov na mieste narodenia a nanebovstúpenia Pána, zomrela počas púte do Palestíny, pochovaná v Ríme
•Konštantínopol, predtým Byzantion vybudovaný na pahorkoch ako Rím
•Milánsky edikt 313(kresťanstvo = vládnucim náboženstvom) Konštantín a Lucilius vyhlásili slobodu
•V Ríme narastá všeobecná nespokojnosť = reaguje neskorý stoicizmus
•Rozšírenie kresťanstva = dominuje cit, zrozumiteľné pravidlá života, morálky, útechy a zmyslu konania
Transformácia kresťanstva:
395
325 Nikaia
•jediné pravé vierovyznanie, stanovil jediné pravé vierovyznanie
•zvíťazil Athanasius nad Ariánom, stanovili dogmu - Ježiš je od večnosti jednej bytosti s Otcom – jednota Boha Otca a Syna
•381 – synoda v Carihrade
•zákon o trojjedinosti Boha; – potvrdila, že je v jednej osobe Otec, Syn a Duch svätý = cirkevný zákon o trojjedinosti Boha, = dovŕšená výstavba ortodoxnej katolíckej cirkvi; slávenie veľkej noci - na nedeľu po splne
•451 koncil Chalcedon
čestné miesto medzi biskupmi provincií 1x priznané rímskemu patriarchovi /neskôr pápež/,. Pohanské kulty sú čoraz viac potláčané a neskôr celkom zakázané. Bolo prijaté učenie o 2 prirodzenostiach Krista
•395 rozdelenie RR 395 na ZRR a VRR; ZRR – štát a cirkev sú oddelené; VRR – cirkev a štát tvoria jednotu (cézaropapizmus)
ZRR dualizmus VRR cézaropapizmus
•410 dobytie Ríma Alarichom;
•476 Odoakar (germánsky kráľ ) vyhlásil sa za kráľa, zosadil Romula II. Augusta a so súhlasom VRR sa vyhlásil za kráľa
Oficiálne doktríny Byzantskej ríše
Peter PATRICIUS 6.str. – spojenie záujmov aristokracie s právnou koncepciou (CJC); Traktát tlmočí 4 princípy: uznanie božského princípu panovníka; inštitúcia aristokratického senátu; aristokracia ovláda mocenský aparát; ľud má byť izolovaný od vlády
•Konštantín VII. PORFYROGENÉTOS 10. str. – traktát De administratio imperio (pojmy PORIADOK – TAXIS/statický princíp, cisárska idea/ &ÚČELNOSŤ – OIKONOMIA/dynamický prostriedok usporiadania poriadku, právo/); vyzdvihuje dôležitosť hierarchického poriadku
•K. KEKAUMENOS 11. str. – oficiálna teokratická doktrína = vzor morálneho a spravodlivo vládnuceho panovníka; politický traktát = rady panovníkovi, ako účinne a múdro vládnuť
•M. PSELLOS 11. str. – cisársky radca; Platónov vplyv – vstup filozofov do politického života; moc = v rukách svetského vládcu, duchovní = viera „Nech je jeden panovník , jeden cisár, jednému je prikázané vládnuť, druhému (patriarchovi) plniť duchovné povinnosti“
•G. PLETHON 14.-15. str. – vybudoval náboženskopolitický systém (vzor Platón, Pythagoras, zoroastrizmus) hierarchia spoločnosti (1. roľníci, pastieri; 2. obchodníci, remeselníci; 3. kráľovskí poradcovia); navrhoval obnovu platónskej utópie
•Hereticko-plebejské hnutie: pauliciáni – extrémne krídlo v obrazoboreckom hnutí; bogomili – odmietanie cirkevného rituálu, neuznávali hierarchiu, propagovali kázeň ako prostriedok nápravy;
FILOZOFIA: dominujú dve línie:
Katolicizmus – má univerzálny charakter, rozvoj v2 periódach:
FILOZOFIA: dominujú dve línie: augustiánska a tomistická; konfrontácia medzi nimi = hybná sila rozvoja
•Katolicizmus – má univerzálny charakter, rozvoj v2 periódach:
•PATRISTIKA: od apoštolskej doby do r. 800 STANOVENIE ZÁKLADNÝCH DOGIEM
•ochrana pred infiltráciou východnými, mystickými duchovnými prúdmi (gnosticizmus, manicheizmus) a kodifikácia vierouky
•1. obdobie – od nicejského koncilu po Aurelia Augustina
•2. obdobie – Aurelius Augustinus – jednotný systém dogiem a filozofie
•SCHOLASTIKA: 800-1500 ZDÔVODNENIE CIRKEVNÝCH DOGIEM
•filozofia stráca svoj vplyv; vznik univerzít Bologna, Oxford, Paríž, rozpracovanie metódy a rozumové zdôvodnenie dogiem
•Je najkoncentrovanejším prejavom zvrchovanej moci teológie v celej oblasti intelektuálnej činnosti
•1. obdobie – raná scholastika (9.-12. str.) Hieronymus, Ambrosius
•2. obdobie – stredná scholastika (12.-13 str.) Ján zo Salisbury, Joachim de Fiere, Peter Abelard
•3. obdobie – vrcholná scholastika (14. – 15. str.) spojenie kresťanstva a Aristotela sprostredkované arabskou a židovskou
Kresťanská teológia
Rozlišovanie politických teoretikov
- -8. str. apologetika cirkevných otcov (hájili kresťanské dogmy proti pohanom, hlásali nezlučiteľnosť náboženskej viery s antickou filozofiou)
Má platónsky, novoplatónsky charakter, posilnila cirkev
Rozlišovanie politických teoretikov všeobecne–
Optimisti (veria, že dobrá vláda môže vyriešiť podmienky ľudského života) Platón, Aristoteles
Pesimisti (popierajú pozitívny vplyv vlády) Aurélius Augustínus „Všetky formy vlády sú bezcenné“
Aurélius Augustínus – nepredstavuje konštruktívny prínos pre politickú teóriu
Vypracúva argument v prospech politického pesimizmu (meta-teóriu) – miesto pre politiku v rámci univerza
„Každá politická autorita je nespravodlivá, ale treba ju poslúchať“
Štát poníma ako trestný poriadok: „Ovládaní sú zotročení vládcami, vládcovia hriechom“
Kresťanstvo sa mení v určitú teóriu, súbor poučiek a dogiem, na scénu prichádza nová inštitúcia – CIRKEVNÍ OTCOVIA (PATRES)
Prvé diela kresťanských filozofov sa zjavujú na konci 2. str.
2 názory patristiky:
Apologéti – nevytvorili filozofický systém, iba naznačovali okruh otázok;
Gnostici – spájali vieru v inkarnáciu Boha so židovskými učeniami náboženstva = učenie o spôsoboch poznania Boha, viera v jeho existenciu
Zdôvodnenia prvotných kresťanov:
Sv. Ambrózius (340-397) – príroda bola daná Bohom pre všetkých
základ tradície cirkvi
•Aj cisár je v cirkvi, nestojí nad ňou, ak ide o veci viery a spásy“
•Basilius – tiež tézy o rovnosti
•Ján Zlatoústy – kresťan nemá záujem o účasť na politickej moci, štát je zlo
•Hieroným (pôvodne Eusébius) – autor Vulgáty = oficiálny preklad biblie; hlásal askézu – kňazi majú žiť v celibáte - spor s Pelagiom
•Zdôvodnenia prvotných kresťanov:
•Súkromné vlastníctvo –
•„Bohatstvo a chudobu nastolil Boh preto, aby bohatým bola daná príležitosť byť štedrými a chudobným byť trpezlivými“
•Otroctvo –
•„je dar boží“ (Ambrozius), „je dobrodenie k zásluhe“ (Ján Zlatoústy)
•Prví kresťania otroctvo odsudzovali, ale zrušenie si ako cieľ neustanovili
KLEMENT ALEXANDRIJSKÝ
alexandrijský kresťanský učiteľ Filozofia vs. viera
Centrálna problematika: problém rovnosti: „Keby sa všetci zriekli majetku, kto a ako by bojoval proti chudobe?“
Dielo: Výzva Grékom – Protreptikos, Učiteľ (vyložil kresťanskú etiku), Hovory o pôste
Ktorý boháč bude spasený Quis dives salvetur = interpretácia Kristových slov„Skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč do kráľovstva nebeského“
Klement neodsudzuje bohatstvo zlý /dobrý = zisk, ktorý z neho plynie, podstata = v správnom užívaní zisku (povinnosť charity)