Kresťanstvo Flashcards

1
Q

Koniec staroveku 3.-5. storočie

A

definitívny úpadok veľkej stredomorskej civilizácie Grécka a Ríma

•Príčina: bádatelia uvádzajú kresťanstvo (povýšenie na štátne náboženstvo)

•Kresťanstvo – nepodporovalo vojenské cnosti, poslanie

•- po Konštantínovom krste stratili argumenty namierené proti cisárstvu = posilnenie pozícií na Bospore, zachovanie grécko-latinskej kultúry)
•Rím – vyplienený Alarichom 410 (hl. mesto Miláno), otras v celej RR (obviňovanie kresťanstva za situáciu) + vedecké vysvetlenie náboženskej dogmatiky)
•Katakomby – podzemné pohrebné chodby, sv. Sebastián „v jame“; miesto slávností 1. kresťanov
•Priscilline katakomby
•Nový zákon = nebol regulátorom života, ale súbor legie, proroctiev, príkazov- evanjelium Matúša, Jána, Lukáša, Marka – o živote Ježiša; prelínanie myslenia – rôzne náboženské kulty a učenia z Egypta, Judei, Perzie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Kresťanstvo a kresťanská politika

A

30 podľa katolíckej tradície sa stal sv. PETER 1. rímsky biskup (jeho nasledovníci prijali titul PÁPEŽ)
306 KONŠTANTÍN I. – prvý kresťanský cisár
380 THEODOSIUS I. – cisár prijal oficiálne náboženstvo Rímskej ríše
Po smrti Theodosia sa rímske impérium rozdeľuje RÍM vs. KONŠTANTÍNOPOL (najskôr latinčina, od 6. str. gréčtina)
413 sv. AUGUSTÍN vyhlásil, že vláda bez spravodlivosti nie je o nič lepšia ako banda lupičov
622 MUHAMMAD založil prvú islamskú vládu (na základe Medinskej ústavy)
800 KAROL VEĽKÝ – korunovácia za rímskeho cisára = založenie Svätú rímsku ríšu
900 AL-KINDÍ priniesol do Bagdadu klasické grécke spisy (Platón, Aristoteles)
940-950 AL-FÁRÁBÍ spis Cnostná obec (AaP myšlienky v opise ideálneho islamského štátu)
980-1037 AVICENNA zapracoval racionálnu filozofiu do islamskej teológie (vytvoril priestor pre nové politické myšlienky)
1086 VILIAM I. DOBYVATEĽ – Kniha posledného súdu (prvé sčítanie ľudu a majetku)
1095 1. križiacka výprava - cieľ dobyť Jeruzalem a vyhnať moslimov
1100 Henry I. vydal Listinu slobôd (zákony sa vzťahujú aj na panovníka)
1300sv. Tomáš definoval cnosti (Božské TEOLOGICKÉ – viera, nádej, láska; ľudské KARDINÁLNE – múdrosť/rozvážnosť PUDENTIA, spravodlivosť IUSTITIA, mravná sila FORTITUDO, miernosť TEMPERANTIA

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

-Najdôležitejší prvok stredovekej európskej politiky bolo náboženstvo – boj medzi duchovnou a svetskou mocou/ sacerdotium et regnum

A

Základné pojmy:
univerzalizmus, supranaturalizmus, supraracionalizmus, teocentrizmus, gnosticizmus, synoda, koncil, dogmatizmus, realizmus, nominalizmus, predestinácia, investitúra, patristika, scholastika, augustinizmus

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

NOVÁ PARADIGMA
požiadavka novej spravodlivosti, pomer štátu a cirkvi, patristika a scholastika

A

„Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní“
„Spasený =kto vedie riadny život“
viera – nádej - láska
pokora/pýcha
Izaiáš „ukovajte z mečov prúty“;
Ježiš „blahoslavení sú tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní božími deťmi“
duchovná revolúcia zdola, chiliazmus, konformita k štátu
2. str.n.l. - kresťanské obce

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Prvotní kresťania –

A

„Každá duša je poddaná vladárovi“

•„Spravodlivým sa človek stáva iba na základe viery“(sv. Pavol) Viera je slobodný Boží dar

•Prvotní kresťania – integrovaní v židovstve

•židovský človek je súdený (halachy )
• kresťanský človek je súdený za vieru

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Základné piliera kresťanstva

A

SPÁSA + VNÚTORNÝ VZŤAH K BOHU + POKÁNIE ZA HRIECHY + ZBAVENIE SA TÚŽOB =VEČNÝ ŽIVOT

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Význam kresťanstva:

Cieľ kresťanstva:

A

všetci kresťania sú bratia a sestry
Sociálny
orientácia na všetkých ľudí,
poukázanie na ľudskú dôstojnosť
„Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní“, „Každý má nádej na spasenie a lepší život po smrti“

Morálny: život podľa prikázaní
„Spasený bude ten, kto vedie riadny život“ (alebo vykoná účinnú ľútosť)
zo Starého zákona vyvodená dvojaká záväznosť –
1. dodržiavanie Desatoro prikázaní,
2. varovane pred slepou poslušnosťou vo vzťahu k zákonom (pred farizejstvom, svätuškárstvom);

Cieľ kresťanstva:
Dodržiavať najvyššiu hodnotu;
Najvyššia cnosť = pokora; Najvyššia neresť = pýcha

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Ježiš hlásal:

A
  • vieru (v kráľovstvo Božie)
  • nádej (kvôli budúcim generáciám)
  • lásku (tolerancia, porozumenie, rešpektovanie, vzájomnú komunikáciu, ochotu pomáhať, deliť sa, odpúšťať )
  • zlaté pravidlo
  • mier (Izaiáš „ukovajte z mečov prúty“; Ježiš „blahoslavení sú tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní božími deťmi“)
  • otvorenosť, dobro, solidaritu
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Boh

A

Boh je jeden, je večný, neviditeľný, láskavý, milostivý, spasiteľský
•Existuje v troch osobách
•Vstupuje do dejín: vesmír je jeho dielom; ľudia dostávajú dar života
•Vo stvorenom svete nie je nič hodné božskej úcty
•Boh s ľudstvom komunikuje a odhaľuje mu podstatu a svoj zámer
•Človek narušil vzťah s Bohom, zhrešil a prepadol smrti
•Boh uzatvoril s človekom zmluvy (Noe, Abrahám, Mojžiš, Dávid), prisľúbil vykupiteľa (Ježiš – Boh sa stal človekom = vtelenie; kvôli záchrane človeka zomrel)
•Prostredníctvom Ježiša priniesol človeku odpustenie a vykúpenie a vyslobodil ho z otroctva hriechu a smrti
•Vzkriesil Ježiša z mŕtvych, po 40 dňoch vstúpil na nebo
•Zoslal učeníkom Ducha svätého

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

2 generácie po Pavlovi

centrum namiesto Jeruzalema;

A

funguje monarchistický biskupský úrad (3-stupňová
úradná hierarchia – biskup, kňazi, jánovia)
namiesto ŽK presadila grécko-helénska paradigma: Nový Zákon, Liturgia,
Vyznania viery, Architektúra – všetko grécke
po Konštantínovom prevrate štátna cirkev
•(Hagia Sofia, Justinián v 6. str. vybudoval kresťanstvo)
•Konštantínopol = II. Rím – centrum namiesto Jeruzalema;
•Byzancia = Ježiš Kristus = vševládca na mieste Boha,
cisár na jeho mieste vládne ako autokrat štátu + cirkvi, zvoláva a riadi koncily
/stanovujú dogmy o osobe bohočloveka a najsvätejšej trojici/
= NORMY pre pravovernosť ortodoxie

•11. str. napätie s Rímom - Konštantín 9. mal predať
•veľkokniežaťu Vladimírovi z Kyjeva ríšske insignie,
•Moskva ako III. Rím (legenda o rozpade Byzancie)
•Byzantskú paradigmu prevzali Slovania
orientácia na Konštantínopol: Bulhari, Srbi, Rusi;

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Hrozba kresťanstvu - ariáni, gnostici, manichejci (orient)

A

Gnostici – THEODICEA + poznanie (mystické)
IRENEUS (177) Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania = kresťan potrebuje štát, ale vyhýba sa politike
„4 evanjeliá sú rovnako prirodzené ako 4 svetové strany“
Nový Zákon – nebol regulátorom života, ale súborom legiend, proroctiev, príkazov
Manichejci - doktrína privatio boni
Donatisti= počas perzekúcií za Diokleciána
Ariáni = Arian vs. Athanasius
Pelagianisti = asketici, neuznávali následky prvotného hriechu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Gnostici

A

(gnóza = poznanie) – židovská, pohanská, kresťanská gnóza = herézia (bludné učenie)
V centre učenia THEODICEA = ospravedlnenie Boha za zlo vo svete (zlý svet + dobrý Boh)
? Prečo Boh, ktorý je dokonalý, stvoril svet zla, z ktorého musíme byť vykúpení?
odlišujú Boha vykupiteľa od Boha stvoriteľa
Predstava vo svete (človek prepadá hriechu, ale to nie je vina, vinou je duša, na ktorej je dobro alebo zlo)
Vnútorné znovuzrodenie spočíva v poznaní, preto gnostici viac kladú dôraz na poznanie ako vieru
•Poznanie nie je rozumové, ale mystické (extatické spojenie s Bohom)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Manichejci

A

dualisti, dobro a zlo = rovnocenné substancie, podieľajú sa na bytí; Augustín -zlo = opak dobra (nie substancia) = doktrína privatio boni (osobné dobro)platí dodnes = v kresťanstve všetko podriadené bohu, aj satan
Peržan Mání vychádza z perzského náboženstva o 2 ríšach (ríša svetla – identifikovaná s Otcom svetla – odtiaľ zostupuje Ježiš ako vykupiteľ človeka a ríša tmy – identifikovaná s Jahvem ), etika askézy (podobne ako budhizmus), zavrhuje Starý Zákon, vykúpenie na rozdiel od kresťanstva – človek sa vykúpi sám

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Donatisti

A

počas perzekúcií za Diokleciána vylúčili z kostolov tých, ktorí podľahli perzekúciám, bolo ohrozené sprostredkovanie sviatosti, ak ten, čo slúžil, zhrešil, Augustín hovoril o vôli božej (nie sú dokonalí ani duchovenstvo, ani veriaci)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Ariáni

A

spor medzi monofyzitmi (jedna podstata Boha) a heterofyzitmi – Arian (Ježiš nie je bytostne spätý s Bohom) vs. Athanasius (Ježiš je Boh) – 381 Carihradská synoda potvrdila Athanasiovo stanovisko, že Boh otec a Boh syn sú totožné – platí dodnes
•Nebezpečenstvo hrozby gnostikov pre kresťanov odvrátil IRENEUS (177) s dielom Odhalenie a vyvrátenie falošného poznania, lyonský biskup, „4 evanjeliá sú rovnako prirodzené ako 4 svetové strany“, odmieta názor, že štát je výtvorom diabla, kresťan potrebuje štát, ale vyhýba sa politike

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Pelagianisti

A

= asketici, neuznávali následky prvotného hriechu, Augustín vyvrátil ich učenie (hriech je nevyhnutný ako sám život, koncepcia predurčenia nemá nič spoločné s fatalizmom pohanov)

17
Q

Milánsky edikt

A

Cisár Konštantín Milánsky edikt
•(opustil politiku predchodcov, Diokleciána – krutého prenasledovateľa)
•Helena (cisárovná – vdova) známa zbožnosťou, dobročinnosťou, výstavbou chrámov na mieste narodenia a nanebovstúpenia Pána, zomrela počas púte do Palestíny, pochovaná v Ríme
•Konštantínopol, predtým Byzantion vybudovaný na pahorkoch ako Rím
•Milánsky edikt 313(kresťanstvo = vládnucim náboženstvom) Konštantín a Lucilius vyhlásili slobodu
•V Ríme narastá všeobecná nespokojnosť = reaguje neskorý stoicizmus
•Rozšírenie kresťanstva = dominuje cit, zrozumiteľné pravidlá života, morálky, útechy a zmyslu konania

18
Q

Transformácia kresťanstva:

395

A

325 Nikaia
•jediné pravé vierovyznanie, stanovil jediné pravé vierovyznanie
•zvíťazil Athanasius nad Ariánom, stanovili dogmu - Ježiš je od večnosti jednej bytosti s Otcom – jednota Boha Otca a Syna
•381 – synoda v Carihrade
•zákon o trojjedinosti Boha; – potvrdila, že je v jednej osobe Otec, Syn a Duch svätý = cirkevný zákon o trojjedinosti Boha, = dovŕšená výstavba ortodoxnej katolíckej cirkvi; slávenie veľkej noci - na nedeľu po splne
•451 koncil Chalcedon
čestné miesto medzi biskupmi provincií 1x priznané rímskemu patriarchovi /neskôr pápež/,. Pohanské kulty sú čoraz viac potláčané a neskôr celkom zakázané. Bolo prijaté učenie o 2 prirodzenostiach Krista
•395 rozdelenie RR 395 na ZRR a VRR; ZRR – štát a cirkev sú oddelené; VRR – cirkev a štát tvoria jednotu (cézaropapizmus)
ZRR dualizmus VRR cézaropapizmus
•410 dobytie Ríma Alarichom;
•476 Odoakar (germánsky kráľ ) vyhlásil sa za kráľa, zosadil Romula II. Augusta a so súhlasom VRR sa vyhlásil za kráľa

19
Q

Oficiálne doktríny Byzantskej ríše

A

Peter PATRICIUS 6.str. – spojenie záujmov aristokracie s právnou koncepciou (CJC); Traktát tlmočí 4 princípy: uznanie božského princípu panovníka; inštitúcia aristokratického senátu; aristokracia ovláda mocenský aparát; ľud má byť izolovaný od vlády
•Konštantín VII. PORFYROGENÉTOS 10. str. – traktát De administratio imperio (pojmy PORIADOK – TAXIS/statický princíp, cisárska idea/ &ÚČELNOSŤ – OIKONOMIA/dynamický prostriedok usporiadania poriadku, právo/); vyzdvihuje dôležitosť hierarchického poriadku
•K. KEKAUMENOS 11. str. – oficiálna teokratická doktrína = vzor morálneho a spravodlivo vládnuceho panovníka; politický traktát = rady panovníkovi, ako účinne a múdro vládnuť
•M. PSELLOS 11. str. – cisársky radca; Platónov vplyv – vstup filozofov do politického života; moc = v rukách svetského vládcu, duchovní = viera „Nech je jeden panovník , jeden cisár, jednému je prikázané vládnuť, druhému (patriarchovi) plniť duchovné povinnosti“
•G. PLETHON 14.-15. str. – vybudoval náboženskopolitický systém (vzor Platón, Pythagoras, zoroastrizmus) hierarchia spoločnosti (1. roľníci, pastieri; 2. obchodníci, remeselníci; 3. kráľovskí poradcovia); navrhoval obnovu platónskej utópie
•Hereticko-plebejské hnutie: pauliciáni – extrémne krídlo v obrazoboreckom hnutí; bogomili – odmietanie cirkevného rituálu, neuznávali hierarchiu, propagovali kázeň ako prostriedok nápravy;

20
Q

FILOZOFIA: dominujú dve línie:

Katolicizmus – má univerzálny charakter, rozvoj v2 periódach:

A

FILOZOFIA: dominujú dve línie: augustiánska a tomistická; konfrontácia medzi nimi = hybná sila rozvoja
•Katolicizmus – má univerzálny charakter, rozvoj v2 periódach:
•PATRISTIKA: od apoštolskej doby do r. 800 STANOVENIE ZÁKLADNÝCH DOGIEM
•ochrana pred infiltráciou východnými, mystickými duchovnými prúdmi (gnosticizmus, manicheizmus) a kodifikácia vierouky
•1. obdobie – od nicejského koncilu po Aurelia Augustina
•2. obdobie – Aurelius Augustinus – jednotný systém dogiem a filozofie
•SCHOLASTIKA: 800-1500 ZDÔVODNENIE CIRKEVNÝCH DOGIEM
•filozofia stráca svoj vplyv; vznik univerzít Bologna, Oxford, Paríž, rozpracovanie metódy a rozumové zdôvodnenie dogiem
•Je najkoncentrovanejším prejavom zvrchovanej moci teológie v celej oblasti intelektuálnej činnosti
•1. obdobie – raná scholastika (9.-12. str.) Hieronymus, Ambrosius
•2. obdobie – stredná scholastika (12.-13 str.) Ján zo Salisbury, Joachim de Fiere, Peter Abelard
•3. obdobie – vrcholná scholastika (14. – 15. str.) spojenie kresťanstva a Aristotela sprostredkované arabskou a židovskou

21
Q

Kresťanská teológia

Rozlišovanie politických teoretikov

A
  1. -8. str. apologetika cirkevných otcov (hájili kresťanské dogmy proti pohanom, hlásali nezlučiteľnosť náboženskej viery s antickou filozofiou)

Má platónsky, novoplatónsky charakter, posilnila cirkev

Rozlišovanie politických teoretikov všeobecne–
Optimisti (veria, že dobrá vláda môže vyriešiť podmienky ľudského života) Platón, Aristoteles
Pesimisti (popierajú pozitívny vplyv vlády) Aurélius Augustínus „Všetky formy vlády sú bezcenné“

Aurélius Augustínus – nepredstavuje konštruktívny prínos pre politickú teóriu
Vypracúva argument v prospech politického pesimizmu (meta-teóriu) – miesto pre politiku v rámci univerza
„Každá politická autorita je nespravodlivá, ale treba ju poslúchať“
Štát poníma ako trestný poriadok: „Ovládaní sú zotročení vládcami, vládcovia hriechom“

Kresťanstvo sa mení v určitú teóriu, súbor poučiek a dogiem, na scénu prichádza nová inštitúcia – CIRKEVNÍ OTCOVIA (PATRES)

22
Q

Prvé diela kresťanských filozofov sa zjavujú na konci 2. str.
2 názory patristiky:

A

Apologéti – nevytvorili filozofický systém, iba naznačovali okruh otázok;
Gnostici – spájali vieru v inkarnáciu Boha so židovskými učeniami náboženstva = učenie o spôsoboch poznania Boha, viera v jeho existenciu

23
Q

Zdôvodnenia prvotných kresťanov:

A

Sv. Ambrózius (340-397) – príroda bola daná Bohom pre všetkých
základ tradície cirkvi
•Aj cisár je v cirkvi, nestojí nad ňou, ak ide o veci viery a spásy“

•Basilius – tiež tézy o rovnosti

•Ján Zlatoústy – kresťan nemá záujem o účasť na politickej moci, štát je zlo

•Hieroným (pôvodne Eusébius) – autor Vulgáty = oficiálny preklad biblie; hlásal askézu – kňazi majú žiť v celibáte - spor s Pelagiom

•Zdôvodnenia prvotných kresťanov:
•Súkromné vlastníctvo –
•„Bohatstvo a chudobu nastolil Boh preto, aby bohatým bola daná príležitosť byť štedrými a chudobným byť trpezlivými“
•Otroctvo –
•„je dar boží“ (Ambrozius), „je dobrodenie k zásluhe“ (Ján Zlatoústy)
•Prví kresťania otroctvo odsudzovali, ale zrušenie si ako cieľ neustanovili

24
Q

KLEMENT ALEXANDRIJSKÝ

A

alexandrijský kresťanský učiteľ Filozofia vs. viera
Centrálna problematika: problém rovnosti: „Keby sa všetci zriekli majetku, kto a ako by bojoval proti chudobe?“
Dielo: Výzva Grékom – Protreptikos, Učiteľ (vyložil kresťanskú etiku), Hovory o pôste
Ktorý boháč bude spasený Quis dives salvetur = interpretácia Kristových slov„Skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč do kráľovstva nebeského“
Klement neodsudzuje bohatstvo zlý /dobrý = zisk, ktorý z neho plynie, podstata = v správnom užívaní zisku (povinnosť charity)

25
Q

ORIGENES

A

vytvoril najstarší kresťanský teologický systém, optimistický pohľad na cisárstvo
Modlitba (Otčenáš) = má smerovať k otcovi, nie synovi = SUBORDINACIONIZMUS
Povzbudenie k mučeníctvu = svedectvo o viere až do preliatia krvi, krst krvi)
Pieseň piesní =používa alegorickú metódu (nevesta = cirkev)
východiská Origena:
1.zastáva krst novorodencov, učenie o prvom hriechu;
2. mimo cirkvi nie je spása;
3. krst očisťuje od hriechu, spoveď je vyznaním

26
Q

Apológia Tertulianus

A

kritika gréckej filozofie
Pôsobil v Ríme, Kartágu, právnik
má negatívny vzťah k štátu „Čo majú spoločné Atény s Jeruzalemom?“
Štát je pre kresťanov spoločnou obcou
1x rozdelil svet /pohanský a kresťanský/
Kladie vieru nad rozum: „Credo quia absurdum est“
Traktát Apologetik – pripúšťa význam rímskeho vládneho aparátu, aj keď je cisár najväčším nepriateľom kresťanov, je predsa len „našim t.j. kresťanským cisárom“

27
Q

AURELIUS AUGUSTINUS

A

kresťanská filozofia
Fatalizmus – dedičný hriech je na všetkých
zlo = nedostatok dobra, trest za prvotný hriech
Dielo: De civitatae Dei = boj o supremáciu
Východiskové sú dve témy: Adamov hriech a vykúpenie človeka Kristom
Svet stvoril Boh a jedného dňa zanikne, pretože čas je lineárny, obmedzený
dejiny majú zmysel = spása ľudstva
dejiny - medzi potomkami Kaina a Ábela
človek - koná dobro iba z milosti božej, zlo je trest za prvotný hriech,
pravdu má človek hľadať sám v sebe
ČLOVEK JE OTROKOM BOŽÍM
= teória TEODICEA – ospravedlnenie Boha za zlo vo svete

28
Q

Aurelius Augustinus(354 – 430) = tvorca kresťanskej filozofie

A

v severná Afrika (intelektuálna liaheň), matka kresťanka; v Kartágu študoval rétoriku, gramatiku, filozofiu, potom pôsobil v Ríme a Miláne - prijal krst ako 33-ročný: pôvodne manichejec (neuznával autoritu vo veciach viery) poznal práce gréckych filozofov, pomerne neskoro sa stáva tvorcom kresťanskej doktríny, v Miláne sa zoznámil so sv. Ambróziom (popud k návratu do kláštora Tlagasta, potom v Hippo Regia vysvätený za kňaza)

•Spisy: De civitatae Dei (22kníh), autobiografia Confessiones (pokánie za morálne poklesky – narodenie nemanželského dieťaťa), O šťastnom živote, O nesmrteľnosti duše, O kvantite duše, O poriadku, O slobodnom úsudku

•Obohatil kresťanstvo o novú intelektuálnu tradíciu, riešil vieroučné problémy
•Podobne ako Platón predstavuje typ intuitívneho mysliteľa
•Človeka vníma ako bytosť rozumovú
•Pravdu má človek hľadať sám v sebe, nie v empírii okolitého sveta
•Polemika s neortodoxnými smermi kresťanstva
•Fatalista – dedičný hriech spadá na všetkých, zlo nie je protiklad dobra, ale jeho nedostatok

Dielo: De civitatae Dei = upevnila sa moc duchovná nad politickou (boj o supremáciu (podriadenie štátu)
•Východiskové sú dve témy: Adamov hriech a vykúpenie človeka Kristom
•Odvrhol teórie o večnosti sveta a o večnom návrate (ale nevyvrátil ich)
•Svet stvoril Boh a jedného dňa zanikne, pretože čas je lineárny, obmedzený
•Jedinou významnou udalosťou od prvotného pádu bola inkarnácia (zhmotnenie, prevtelenie) (historická a vykupiteľská pravda bola zjavená v Biblii, pretože osudy židovského národa ukazujú, že dejiny majú zmysel, sledujú presný cieľ – spásu ľudstva, resp. dejiny spočívajú medzi duchovnými potomkami Kaina a Ábela)

29
Q

teória TEODICEA

A

Človek môže konať dobro iba z milosti božej, zlo je trest za prvotný hriech, pochádza od satana, Boh stvoril človeka, dal mu slobodnú vôľu voľby medzi hrešiť a nehrešiť a človek sám dobrovoľne volí zlo, hreší sa mýtom vykupiteľstva, božia vôľa dopredu rozhoduje a hoci existuje absolútny determinizmus a človek nemôže nič zmeniť, predsa je za hriech stíhaný. ČLOVEK JE OTROKOM BOŽÍM = teória TEODICEA – ospravedlnenie Boha za zlo vo svete

30
Q

De civitatae Dei

Platónov dualizmus

Cieľ štátu

A
  1. Pôvodný impulz k dielu – polemika s názorom, že prijatie kresťanstva spôsobilo pád Ríma (prvých 5 kníh). chcel definitívne skončiť s pohanstvom
    •2. reakcia na neistotu a obavy z budúcnosti (pád Ríma = symbol konca starého zriadenia a vznik nového modelu obce božej a obce pozemskej)

•– ideálny štát (v zhode s Platónom) - nie je odvodený z konkrétnej spoločenskej reality – stojí mimo priestor a čas (kategórii času venuje široký priestor)
•Podstatou je duálny svet – De civitatae Dei = Civitas Dei a Civitas Terraena
•= teoretické základy - vízia kresťanského sveta, = jeden z hlavných zdrojov kresťanského učenia a politického myslenia
•Platónov dualizmus sveta vecí a zmyslovej skutočnosti pretvoril do vízie dvoch štátov –„Dvojaká láska utvorila dvojaký štát –pozemský štát láska sebecká až do pohrdnutia Bohom, nebeský štát láska k Bohu až do pohrdnutia sebou“.

•– Boží štát pochádzal od Ábela a cez patriarchov, sudcov, kráľov a prorokov vedie až ku Kristovi a jeho cirkvi
•- Pozemský štát pochádza od Kaina a cez neskoršie veľké monarchie Afričanov, Babylončanov a Peržanov vedie až ku Grékom a Rimanom.
•Civitas Dei je communia sanctorum(sväté spoločenstvo), ktorého členovia smerujú k Bohu (stoický štát múdrych)
•Štát má najskôr málo ľudí, veriacich, ktorí skutočne hľadajú Boha, zakladateľom je Ábel
•Cieľ štátu =zbaviť sa hriechu a pripraviť na spásu a večnú blaženosť

31
Q

Periodizácia dejín (inšpirácia Bibliou)

A

•Vývoj ľudstva prirovnáva k vývojovým fázam človeka
1. detstvo – od Adama po Noema 2. chlapčenstvo – od Noema po Abraháma
3. dospievanie – od Abraháma po Dávida 4. mladosť – od Dávida po Babylonské zajatie
5. dospelosť –od Babylonu po Krista 6. staroba – po posledný súd (vzniká civitas Dei)

rozdiel medzi civitas Dei a cirkvou: v cirkvi sú aj ľudia, ktorí Boha nehľadajú (bez morálky)
neskorší cirkevní myslitelia obe kategórie stotožňujú

•civitas Dei je nad civitas Teraena

•Obe obce nie sú striktne oddelené (najskôr – podľa periodizácie dejín sa obe obce prelínajú)– Augustínus nebol dôsledný
•Predmetom Augustínových úvah sú osudy celého ľudstva, opiera sa ale o kresťanskú predstavu o jeho pôvode a jedinej dvojice prarodičov.
•Spomenuté dva symbolické štáty vznikli ešte pred začiatkom viditeľného sveta.
•Protiklad dvoch svetov sa prejavuje v bratovražednom boji = začiatok dramatického zápasu dejín.
•Oba štáty sa na Zemi prelínajú, aj keď sú založené na protikladných princípoch

•Boží štát = jediný, pravý, dokonalý, obec dobrých a vyvolených. Má svojho pozemského viditeľného predstaviteľa – cirkev, stelesňujúca zákony a vládu
•Svetský štát = organizuje spoločnosť na základe ľudskej prirodzenosti = zlá a hriešna (dedičný hriech); je vládou zla a hriechu a jeho posledným slovom je moc a donútenie

32
Q

Štát – „Hriešnych treba držať na uzde“

A
  1. Augustín nezavrhuje svetský štát (nutné zlo) = garantuje svetskú spravodlivosť, je iluzórny a pominuteľný

•2. Človek - kresťan vo vzťahu k svetskému štátu
•- v duchu kresťanskej lásky k blížnemu = má sa angažovať v záujme ostatných ľudí
•„Nik nemá byť natoľko rozjímavý, aby vo svojom pokoji nemyslel na úžitok blížneho. Ani nik nemá byť zas natoľko činný, aby sa nestaral o rozjímanie o Bohu“
•kresťan príjme akýkoľvek štát s podmienkou, aby ho nenútil k bezbožnosti a bezpráviu
•Štát by mal byť v symbióze s cirkvou (štát sa stará o telo, cirkev o dušu)

•3. cirkev ≠ božia obec
•cirkev = má ideálny, skrytý charakter, = jediná predstaviteľka božieho kráľovstva na zemi, stojí na čele zápasu o naplnenie jeho ideí, priblíženie sa k tomuto ideálu
•==˃ je nadradená nad svetským štátom; má stabilizačnú funkciu; opiera sa o zjavné pravdy

==˃ Augustinus = inšpirátor pre cirkev

•? Čo neskôr zneužila cirkev z Augustina?

•1. tézu: cirkev nie je totožná s civitas Dei, ale je to menšie zlo = ˃ preto cirkev neskôr legitimovala svoje mocenské ašpirácie
•2. násilné obracanie na vieru = použitie prostriedkov vedených dobrým úmyslom (spásou duše) je legitímne, - ale Augustinova idea dobra získava zároveň aj svoj tieň: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“

33
Q

Prirodzené právo + sociálna nerovnosť

A

Prirodzené právo (LEX AETERNA)je dané Bohom, splýva s večným zákonom
•Pozitívne právo (LEX TEMPORALIS) je dané v zákonoch
==˃
•Teória 2 mečov – mystický výklad Evanjelia sv. Lukáša: (hlása, že Boh dal pápežovi oba meče, jeden si ponechal, druhý dal cisárovi)

•Bonifác VIII. – jedným mečom, nech bojuje cirkev, druhým cisár
•Prívrženci cisára – namietali, že meč mu nedala cirkev, ale priamo Boh = dôsledok –
•= Justinián – obnova: restitutio imperii Rímskej ríše + 528 iniciuje Corpus iuris civilis

•Sociálna nerovnosť medzi ľuďmi
•-je ťažko zlučiteľná s ideálnou rovnosťou ľudí pred Bohom
•- východiskom pre zdôvodnenie sociálnej nerovnosti je kresťanské učenie O PÁDE ČLOVEKA A DEDIČNOM HRIECHU

• Podľa Augustina:
•-ľudský rod bol prirodzene rovný a družný
•- prirodzený poriadok vyžaduje slobodu človeka
•- na počiatku nebolo vlády ľudí nad ľuďmi
•- otroctvo je trestom za hriechy
==˃

34
Q

Právne predpoklady
a
teória
moci

A

Prirodzené právo (LEX AETERNA) dané Bohom, = večný zákon
Pozitívne právo (LEX TEMPORALIS) dané v zákonoch
==˃
•Teória 2 mečov – mystický výklad Evanjelia sv. Lukáša: (Boh dal pápežovi oba meče, jeden si ponechal, druhý dal cisárovi)

Bonifác VIII. – jedným mečom, nech bojuje cirkev, druhým cisár
Prívrženci cisára – namietali, že meč mu nedala cirkev, ale priamo Boh = dôsledok –
= Justinián – obnova:
restitutio imperii Rímskej ríše + 528 iniciuje Corpus iuris civilis
Inštitúcia rímskej cirkvi 8. str. – 12,str. - rímski pápeži o pomoc k Frankom – Pipin Krátky daruje územie pápežovi = boj medzi pápežmi a cisármi
v 11. str. získava rímsky biskup dominantnú pozíciu
•Sociálna nerovnosť = kresťanské učenie
•O PÁDE ČLOVEKA A DEDIČNOM HRIECHU
•-ľudský rod bol prirodzene rovný a družný
•- prirodzený poriadok vyžaduje slobodu človeka
•- na počiatku nebolo vlády ľudí nad ľuďmi
•- otroctvo je trestom za hriechy
==˃
Kresťanská viera je sila, ktorá je schopná odstrániť rozpory

35
Q

Tomáš Akvinský (1225-1274)

A

Ciele tvorby Tomáša Akvinského:
Kritická interpretácia Aristotelových diel
•Diela Summa theologiae, Summa contra gentiles De regimine principum- O vláde kniežat Komentár k Aristotelovej Politike Komentáre sentencií Petra Lombarda
•Význam diela
Stúpenec teokracie, zavádza realistické prvky
vytvoril koncepciu prirodzeného a pozitívneho práva Rozchod s augustínskou tradíciou, zakladateľ tomizmu
•1322 TA vyhlásený za najvyššiu autoritu
•Rozdiel TA od AA:
ŠTÁT: je autonómny, prirodzené spoločenstvo, laický
štát prostriedok zaisťujúci človeku základné potreby; nerovnosť ľudí je prirodzená, TA obhajuje súkromné vlastníctvo
SPOLOČNOSŤ: spoločnosť je prirodzene hierarchická
tí, ktorí sú vedení rozumom, majú spoločnosť riadiť
LEGITIMIZÁCIA LAICKEJ MOCI: Pôvod moci je božský, kresťanskí panovníci podliehajú pápežovi iba v duchovných veciach

36
Q

Smerovanie cirkvi:

A

•Scholastika:
Úsilie o racionálne preskúmanie poznatkov a overiteľných článkov viery
Úsilie o systematizáciu poznatkov
Úsilie o samostatnú vednú disciplínu
Vplyv na rozvoj scholastiky: arabská veda+ averoizmus
Silnel nominalizmus + latinský averoizmus vs. kresťanská filozofia

Cirkev nútená revidovať tradičnú náuku
•Smerovanie cirkvi:
1. hľadanie novej syntézy
2. zachovanie augustinizmu
3. prevzatie prvkov aristotelizmu
Z poverenia Urbana IV.
ALBERT MAGNUS a Tomáš Akvinský v Ríme

37
Q

„Štát je rozumné ustanovenie k všeobecnému dobru“

A

POSLANIE ŠTÁTU: POKOJ, PORIADOK, BEZPEČNOSŤ

POĽUDŠŤUJE ČLOVEKA
človek má 2 povahy – 1. pozemský tvor (podlieha svetskej moci)2. nesmrteľná duša (podlieha duchovnej moci)

VYŠŠIE POSLANIE ŠTÁTU: bojuje proti prekážkam (proti heretikom, voľnomyšlienkarom)

ZNEUŽITIE MOCI
TYRAN – kompetenciu rozhodovania preberá duchovenstvo, cirkev, pápež (posudzuje, či ide o tyrana, alebo ide iba o jeho zlé jednanie)
TYRAN – uzurpoval moc násilím, treba ho zvrhnúť, TA odmieta revolúciu

•Rozpory svetskej a duchovnej sféry
•Možno ich prekonať prostredníctvom práva
•Človek je stvorený na obraz boží, má účasť na absolútne a v ľudskej podstate je zapísaná norma existencie absolútna
•Človek napĺňa boží zákon
•Človek disponuje prirodzeným právom „prirodzené právo je odtlačkom v rozume človeka pečate večného rozumu“
•Prirodzené právo je výsledkom činnosti rozumných ľudí na večnom zákone

38
Q

Humanizácia a laicizácia práva – počiatok filozofie práva

A

„Platné právo, ktoré nerešpektuje prirodzené právo, nie je pre naše svedomie záväzne”

Platné zákony
•Zákon = poriadok rozumu vychádzajúci z prirodzenej povahy za účelom všeobecného dobra
•2 zdroje práva = príroda + platné právo
•Večný zákon –LEX AETERNA (vyjadruje vzťah Boha a sveta, je univerzálny, nemenný, je pochopiteľný len Bohu)
•Božský zákon – IUS DIVINUM (vyjadruje Boh +Biblia)
•Ľudský zákon – IUS HUMANUM (pozitívne právo – príkazy, zákazy prispôsobené dobe a krajine)
•Prirodzený zákon – IUS NATURAE (odvoditeľný rozumom)

39
Q

METÓDA LAICKEJ JURISPRUDENCIE

A

– súlad spravodlivých svetských zákonov v prospech všeobecného dobra,
•Človek je slabý a nedokonalý – jeho chovanie upravuje božské pozitívne právo, obsiahnuté v Biblii

•Definícia spravodlivosti:
•Pevná a trvalá snaha poskytnúť každému, čo je jeho právom
•spravodlivosť- distributívnua a korektívna
•Výrazom spravodlivosti je majetková diferenciácia v spoločnosti
•Distributívna spravodlivosť – je druhom všeobecného rozdeľovania pozemských dobier podľa proporcionality (podiel ľudí, skupín na spoločenských dobrách závisí od príspevku týchto skupín – v tom spočíva IUSTITIA LEGALIS – spravodlivosť obsiahnutá v práve
•Zákon – je slovami formulované právo poznateľné rozumom