Špecifické poruchy učenia Flashcards

Question

Diskrétne symptómy dyslexie: zahraničné výskumy

Answer 1

* vrodená porucha fonologického kódovania hlások * oneskorený vývin reči (už v 3. roku) * dysgramatizmus (v predškolskom veku) * poruchy porozumenia reči * obmedzená slovná zásoba * deficity vo fonematickom uvedomovaní * ťažkosti v čítaní slov v školskom veku

Answer 2

1. bez ťažkostí v hovorenej reči v ranom a predškolskom veku, problémy nastali v škole 2. ťažkosti v hovorenej reči v ranom a predškolskom veku, ktoré vymizli, alebo boli skorigované pred vstupom do školy 3. ťažkosti v hovorenej reči pretrvávajú aj v škole (Špecificky narušený vývin reči v školskom veku) * Skupiny sa v klinickom obraze podobajú – odlišnosti sú v štruktúre jazykových schopností a v závažnosti porúch.

Answer 3

* slovenský jazyk je flexívny * pravopis je pomerne transparentný – dominuje fonematický pravopisný princíp * čítanie (dekódovanie) je ľahšie ako písanie (kódovanie info), najmä pravopisné schopnosti, preto je dysortografia – citlivejší indikátor dyslexie – tj. maskovanie dyslexie (deti si vystačia s fonematickým pravopisným princípom) * čítanie je skôr neplynulé, ako nepresné * písanie: diakritika, spodobovanie, i/y dyslektikov skôr odhalí písanie * flexia – ťažkosti s porozumením

Answer 4

 Čítanie = dekódovanie a porozumenie  Dekódovanie – fonematické uvedomovanie a poznanie písmen. Použiteľné u nevýznamových slov  Schopnosť vydeľovať z reči segmenty a označiť ich symbolom  Porozumenie čítanému je sýtené porozumením reči  R=D*C  Deti s problémom s dekódovaním majú hyperlexiu 2. Modulárny model  Platí u dospelých, u detí jednotlivé modely sú vo vývine  Dieťa rozoznáva slovo, ktoré je napísané grafémami. Napríklad slovo mama. Dieťa sa snaží grafému preniesť do fonémy, pri fonematickom uvedomovaní si prečíta slovo mama. Toto slovo pošle do ortografického vstupného slovníka, ak ho pozná ide do sémantického slovníka. Ak je to v poriadku ide do fonologického výstupného slovníku a zásobníku. Ak dieťa toto slovo nepozná bude čítať analytickým systémom, bude si v duhcu čítať, cez sémantický systém alebo nie a potom ...?  Ak má dieťa dostatočne zautomatizované veci vie čítať globálne ako slovo. Analaytickosyntetická metóda sa používa skorej pri iných jazykoch ako je slovenčina, napríklad v angličtine kde sa slová čítajú inak ako sa píšu +obrázok

Answer 5

* Vplyv na raný vývin reči (OVR) * Verbálna pamäť, KDP, DDP (krátkodobý a dlhodobý pracovný sklad) * Na rýchly prístup k slovám – rýchle pomenovania (RAN testy) – to ako rýchlo je shcopné dieťa pomenovávať veci čo vidí, od menovania farieb, po predmety a podobne. Vie sa odraziť na tom, že deti ktoré toto robia veľmi pomaly majú problém s čítaním * Ťažkosti pri pomenovaní a hovorení – narušená „fonologická kostra“ slov * Deficit vo fonematickom uvedomovaní * Ťažkosti v automatizácii čítania, písania * https://www.eldel-mabel.net/sk/test/ran-farby/ * Keď sa rodičia učia s dieťaťom čítať dlhodobým opakovaním a kontrolou pomáhajú dieťaťu lepšie rozoznávať písmená. Dieťa s dyslexiou môže mať automatizáciu o pár rokov oneskorenú, aj v 4. triede môže stále čítať ako prvák, tým pádom bude mať oslabenú zrozumiteľnosť

Answer 6

* Tri úrovne skúmania psychických porúch (Frith, 2010): 1. Biologická – gény a mozog 2. Kognitívna – konkrétne kognitívne procesy 3. Behaviorálna – ako sa prejavujú v správaní * Model príčin dyslexie (ten strašný graf)  Gény vplývajú na inú moduláciu ľavého temporo-parietálneho laloku a ľavého frontálneho laloku  Dieťa je nepresné v čítaní, problém s plynulosťou, rýchlosť vybavovania slov a ovplyvňuje aj verbálnu krátkodobú pamäť + obrázok Genetika a dedičnosť * Dedičnosť sa podieľa na výskyte porúch čítania takmer 50% * Konkrétne gény – chromozóm 6, 15, 18 * Fenotyp poruchy čítania je geneticky heterogénny – rôzne profily * procesy čítania môžu byť ovplyvnené samostatnými génmi na rôznych miestach * Genetické vplyvy – viac na kvalitu a rýchlosť fonologických a pamäťových procesov Kognitívne faktory * Rizikové kognitívne faktory – „endofenotyp “, čiže marker poruchy, aj u príbuzných detí s poruchou, bez ohľadu na to, či sami ňou * Kognitívne „endofenotypy“ sú chápané ako dedičné rizikové faktory (alebo procesy), ktoré spolu spôsobujú poruchy učenia, ale zriedkavo spôsobujú zachytiteľné poruchy, keď sa vyskytujú izolovane * (oneskorený vývin reči, fonologické deficity, rýchlosť spracovania, pracovná pamäť) Rizikové faktory * 50 % pravdepodobnosť, že chlapec bude dyslektický, ak jeho otec bol dyslektik, 40% ak – mama, nižšie pravdepodobnosti sa týkajú dievčat * vrodená nie je porucha čítania, ale riziko daných problémov sprostredkované cez reč a jazykové oneskorenie a ťažkosti * Výsledky rozsiahlych výskumov dvojčiat naznačujú zdedený fonologický aspekt čítania ako FU * Študie čitateľov s dyslexiou využívajúce zobrazovacie techniky mozgu skúmali rozdiely medzi dysl. A normou z pohľadu mozgových funkcií Enviromentálne faktory * Vplyv prostredia na expresiu génov  Proximálne – prostredie domácej gramotnosti  Distálne – sociálno-ekonomické prostredie detí

Answer 7

* Spoločné čítanie s dieťaťom okolo veku 2,5 roka rozvíja jeho slovnú zásobu a zároveň má vplyv na čítanie s porozumením až do 15 rokov. Tým že rodič čítal s dieťaťom sa odrazilo už v 3,5 roka väčšou slovnou zásobou, príťažlivosťou čítania, rozpoznávaním písmen, vznikom gramotnosti. V 8-9 rokoch spoločné čítanie má pozitívny vzťah k motiváciu k čítaniu, čítanie s porozumením, lepšia plynulosť čítania. Ak zotrváva spoločné čítanie až sem funguje ako protektívny faktor až po nástup na strednú školu a zlepšuje čítanie s porozumením

Answer 8

* Najrizikovejšia skupina: deti s ťažkosťami vo vývine jazykových schopností (OVR, NVR) * Deti dyslektických rodičov – líšia sa vo vývine reči od 2,5 rokov * Sociokultúrne faktory menej ohrozujú výkony v čítaní ako slab jazykové schopnosti ...ale * Zrakové vnímanie P-Ľ orientácia a grafomotorika – slabo predpovedajú čítanie, ich tréning málo účinný vo vzťahu k čítaniu Silné a slabé prediktory porúch čítania * Silné prediktory  Poznanie písmen  Fonologické uvedomovanie  Rýchle pomenovanie  Porozumenie reči – gramatika  Rečová expresia  Verbálna pamäť * Slabé prediktory  Vizuo-motorická integrácia  Zraková diskriminácia  Inteligenčný kvocient – názorové IQ  Motorické schopnosti  (Socio-kultúrne prostredie)

Answer 9

* Asi polovica má viac ako jednu poruchu učenia (matematické= vs písanie/čítanie) * Často s inými neurovývinovými poruchami * Spoločné jadrové deficity * najčastejšie s poruchami reči * fonologický deficit – jadrový pre obe poruchy * bilingválne – v oboch jazykoch sa prejaví dyslexia, prejav závisí od jazyka (slovenčina – pomalšie, menej plynulo; angličtina – nepresnosť, brzdí v rýchlosti) * 34% detí má ADHD – jadrový deficit rýchlosť spracovania (automatické pomenovanie) * ADHD – pri tejto vstupujú poruchy pozornosti ale musia byť prítomné aj poruchy reči + obrázok

Answer 10

obrázok * Počúvanie → budú mať problém písať si poznámky, hluk pozadia môže byť veľmi rušivý a ovplyvňovať ich * Čítanie – miestami sa vie strácať v texte, môže sa kompenzovať papierikom ako podložkou aby sa nestrácal v texte a ide pekne riadok po riadku. Prekrývanie alebo presúvanie textu, strácam misto kde čítam, opakované čítanie * Písanie → problém zorganizovať si v priestore slová tak aby dávali zmysel, problém sformulovať myšlienky na papier, problém s čítaním hodín na klasických ručičkových hodinách * Časová a priestorová orientácia → ľahko sa stratia, ťažkosti s určovaním času, zmena ľavej a pravej strany * Ťažkosti s krátkodobou pracovnou pamäťou → sekvencie a dátumy, telefónne čísla, cestovné poriadky, abeceda ale aj rôzne dátumy a podobne * Motorická kontrola → ťažkosti s koordináciou, obkresľovaním, ťažkosti pri kopírovaní

Answer 11

MKCH – 11 - 6A03.1 VPU s narušením v oblasti písomného prejavu Čo je písanie? * Prenos fonologických, morfologických a gramatických informácií hovoreného slova do písaného textu, resp. ortografického kódu. * Na písaní sa podieľajú lingvisticko-kognitívne a kognitívno-motorické schopnosti. Lingvisticko- kognitívne sú ovplyvnené jazykom a pravopisom konkrétneho jazyka * slovenský pravopis (ortografia) sa riadi niekoľkými princípmi: o Fonematický – píš ako počuješ, na základe vysokej korešpondencie medzi grafémami a fonémami o Morfematický – ohýbanie slov, predložky, prípoje, odvodeniny, koncovky – grafická forma morfémy je stabilná, ale výslovnosť sa môže meniť (spodobovanie), hranice slov (predložky, predpony, koreň slov) o Etymologický – uplatňuje sa pri písaní vybraných a cudzích slov- neexistuje pravidlo (i, í, y, ý) o Gramatický – gramatické princípy (vedomá kontrola pravidiel) napríklad pekný chlapec – pekní chlapci * Deti začínajú s fonematicky jasnými a jednoduchými vetami a postupne sa to sťažuje

Answer 12

* Znalosť písmen – aktívne písanie jednotlivých písmen * Dieťa sa opiera o znalosť písmen, fonologické uvedomenie (hlásková štruktúra, korešpondencia grafém-foném) * Najprv sa vyvíja fonematický princíp (píšu ako počujú) * Neskôr morfematický a aktívne používanie pravopisných pravidiel * Jednotlivé štádiá sa vyvíjajú paralelne * Pri písaní majú rozhodujúcu funkciu jazykové schopnosti

Answer 13

* Keď píšem diktát, čo píšem? Píšem to, čo som si z prečítaného zapamätala, preto sú diktáty v každej triede inak náročné, pretože sa opierajú o to koľko by si malo dieťa pamätať. * Ktoré kognitívne procesy sú potrebné na písanie? Krátkodobá pamäť, priestorová predstavivosť, pozornosť, fonematické uvedomovanie, presnosť vnímania (zrakového aj sluchového) * Ak dieťa číta viac, bude pravopisne lepšie písať? Drilovanie sa pravidiel a diktátov alebo viacej čítať? * Explicitné učenie a znalosť pravidiel, na ktorých výučba u nás bazíruje, ale aj implicitné učenie a úroveň čítania ovplyvňujú pravopis slovenský detí. Kódovanie zo slovníka – k číslam napríklad sa pripojí symbol a ten sa potom prepisuje do riadkov v ktorom ide náhodne a meria sa čas, za ktorý to dokážu spraviť Kognitívne funkcie vo vzťahu k písaniu * Na písaní sa podieľajú viaceré nejazykové kognitívne a motorické schopnosti, ktoré keď sú narušené, dochádza k deficitom a ťažkostiam v písanom prejave  Koordinácia pohybov – plánovanie, organizovanie v priestore  Úroveň jemnej motoriky * pozornosť * pamäť (pracovná, dlhodobá) * rýchlosť a plynulosť v činnosti

Answer 14

8 subtestov: * Čítanie písmen – testuje či dieťa pozná písmená slovenskej abecedy (významný prediktor kvality budúceho čítania), a či dokáže čítať jednoduché slová * Pamäť na čísla – testuje sa sluchová krátkodobá pamäť, ktorej nedostatočná výkonnosť predstavuje typický symptóm narušeného vývinu reči a považuje sa za jeden z pravdepodobných patomechanizmov dyslexie * Gramatický cit – v jednej časti testu dieťa opakuje vety, v druhej časti ich aj tvorí – to si vyžaduje aktiváciu morfologicko-syntaktických pravidiel, pričom morfo-syntaktické uvedomovanie je spoľahlivým prediktorom jazykového vývinu dieťa v predškolskom období; uvedené schopnosti súvisia aj sčítaním s porozumením na konci 2. ročníka * Symboly – úloha testuje rýchlosť psychických procesov intermodálneho kódovania (zrakové vnímanie – grafomtorika) a súčasne vnímavosť voči tvarom písmen; zachytáva aj reverzné rotácie, a teda tendenciu k zrkadlovému vnímaniu tvarov. Slabý výkon považujú autorky za indikátor zníženej schopnosti učiť sa * Fonematické uvedomovanie – pozostáva z troch základných úloh: zvládnutie delenia slov na slabiky, identifikácia prvej fonémy v slove, syntéza slov z jednotlivých foném. Jeden z kľúčových prediktorov techniky čítania * Rýchle automatické pomenovávanie – zachytáva rýchlosť vybavenia a pomenovania známych slov (v tomto prípade farieb). Ide o prediktor plynulosti čítania * Porozumenie reči – zacielený na posúdenie schopnosti porozumieť hovorenej reči, ktorá značne podmieňuje porozumenie pri čítaní * Orálna a verbálna praxia – Zvládnutie správnej expresie reči si vyžaduje uvedomenie fonematickej štruktúry slova a motorické prevedenie fonémy hodnotí expresívnu zložku reči; má 5 subtestov: sekvencia dvoch orálnych pohybov, opakovanie troch spoluhlások, opakovanie pseudoslov, špecifické asimilácie a predlžovanie slov

Answer 15

* Čítanie  Menší nárok na pracovnú pamäť (text vidíme)  Znovupoznávanie slov/písmen (tzv. ortografický reprezentácií)  Nie je potrebná aktivita pravopisných pravidiel (automatizácia)  Kontext pomáha pri ťažkostiach s dekódovaním alebo porozumením slov  Efekt trénovania * Písanie diktátu  Väčšie nároky na pracovnú pamäť  Uvedomenie si hláskovej štruktúry, aktívne vybavenie ortografických reprezentácii  explicitné vybavenie pravopisných pravidiel  opora v kontexte nie je účinná  grafomotorická realizácia

Answer 16

ŠPU s písaním * Podobne ako pri poruche s čítaním, rizikové sú deti s NVR * Niekedy neodhalíme ako dyslektika, ale deficity sa prejavia v písaní (najmä pri dobrom IQ) * Hypotéza o rovnakom deficite, nie rozdielnych poruchách * Vďaka transparentnosti jazyka a analyticko-syntetickému vyučovaniu postupne ustupujú ťažkosti v FU, dominujú v staršom veku ortografické ťažkosti, deficity s porozumením (čítaného a písaného) * fonologický deficit je univerzálny kognitívny mechanizmus na pozadí špecifických porúch učenia v každom jazyku (pr. čínština) – prejavuje sa ťažkosťami vo fonematickom uvedomovaní, verbálnej krátkodobej pamäti a v rýchlom vybavovaní slov z pamäti. Osvojovanie si pravopisu u detí s ŠPU Môžeme sledovať na rôznych úrovniach: * Behaviorálna – typické chyby v pravopise (pedagogické hľadisko) * Kognitívna – schopnosti v pozadí slabých výkonov (napr. FU, jazykové schopnosti, pamäť, percepcia, ...) * Neuropsychologická – popísanie prejavov, ktoré sú typické pre deficity v konkrétnych oblastiach CNS

Answer 17

* Prejavuje sa zvýšeným počtom špecifických chýb a ťažkosťami pri osvojovaní si gramatického učiva a aplikácii gramatických javov. * dieťa často ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní ich nedokáže uplatniť. * Diktát takéhoto dieťaťa je charakteristický „morom chýb“ – chyby sú na rôznych jazykových úrovniach * Opakované písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt. * Typický grafický prejav dieťaťa s dysortografiou je more chýb – sociálne je únosné, vieme a vidíme čo sa snažilo napísať ale nie sú tam dobre y/i, čiarky, nestíha aplikovať gramatické pravidlá tak ako má aj keď ich vie. Ak mu napríklad dáme vymenovať vybrané slová tak nám ich povie * Opakované písanie diktátov či rôznych gramatických cvíčení má lne veľmi slabý efekt – kompenzačný mechanizmus vie byť učenie sa slov globálne a vie rozlíšiť „čudne“ vyzerajúce slová

Answer 18

– slová môžu byť aj gramaticky správne ale sociálne je to tak neúnosné, že sa nedá poriadne ani prečítať. Deti majú už v škôlke problémy, pri vyfarbovaní nevedia udržať čiarku, pri učení sa písania nemusí byť prítomná plynulosť, neudržuje podobne veľké tvary, nevie napodobiť tvar písmena, neskôr keď sa tempo zrýchluje tak vynecháva písmená alebo slová na ktoré si nevie spomenúť, sťažená automatizácia * porucha písomného prejavu; postihuje grafickú stránku písomného prejavu, čitateľnosť a úpravu * prejavuje sa ešte pred vstupom do školy problémami s obkresľovaním, grafickým prejavom všeobecne, * narušený grafomotorický prejav, nevie správne napodobniť tvary písmen, vynecháva, resp. pridáva ich časti a musí vynakladať pri písaní značné úsilie * často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l, m-n, a pod.) či zvukovo podobné písmená (t-v, g-k, s-z, a pod.) * pomalosť písania * Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje nesprávne. * pohľad na túto poruchu sa mení vzhľadom na súčasné vymedzenie poruchy čítania (dyslexie) - v modernom ponímaní ide o jazykový problém (na fonologickom podklade), ktorý sa prejavuje ako v čítaní, aj v písaní * V písaní sa porucha neprejavuje primárne problémami s grafickou podobou písma, ale problémami s gramatikou (čo zodpovedá skôr dysortografii). * Dysgrafiu môžeme považovať nie za jazykový, ale za grafomotorický problém (otázka zaradenia v DSM-5 medzi poruchy učenia a nie motorické poruchy ?) – nejednoznačnosť definícii * Vedenie triedy – pri písaní potrebujú čas navyše, benefituje z výhod asistenčnej technológie alebo iných metód nahrávania, hlas na text, zvukový záznam, môže potrebovať podporu so syntaxou a gramatikou, činnosti a pokyny je potrebné rozčleniť * Koncentrácia – problémy so sledovaním myšlienok, pri písaní sa rýchlo unaví, ťažkosti premýšľať o slovách, ktoré má napísať * Organizácia – benefituje z vizuálnej podpory, robí si zoznamy, slovník kľúčových pojmov, vyžaduje čas na vizuálne plánovanie, radi si robia príbehové mapy alebo rôzne pojmové mapy, mind mapy, potrebuje viac času na korektúru * Jemná motorika – ťažkosti s ručným písaním, ťažkosti s manipuláciou + obrázok

Answer 19

Stále VPU s narušením v oblasti písomného prejavu * MKCH10 a DMS 4  Diskrepančné kritérium IQ vs matematické schopnosti * DSM 5  Kritériá ako všetky ŠPU o s poruchou pochopenia čísel o s poruchou zapamätania si aritmetických pravidiel o s poruchou presného a plynulého počítania o poruchou správneho porozumenia matematických operácií  Slabý výkon - nezhoda či pod 5. percentil alebo už od 35. Percentilu  závažnosť: mierna, stredná, ťažká

Answer 20

1. Praktognostická dyskalkúlia – porucha matematickej manipulácie s konkrétnymi predmetmi alebo nakreslenými symbolmi (tvorenie skupín, rady predmetov, porovnávanie počtu predmetov, odhadovanie). Pri neosvojení si týchto základných aktivít dieťa nedospeje k pojmu číslo. V oblasti geometrie nevie zoradiť predmety podľa rôznych kritérií (veľkosť, tvar, farba…), ťažko diferencuje a kreslí geometrické figúry a tvary. 2. Verbálna dyskalkúlia – porucha schopnosti slovne označovať množstvo a počty predmetov, operačné znaky a matematické úkony. Problém zvládať vymenovanie rady čísloviek od najvyššej k najnižšej či naopak, nevie identifikovať počet, ale nadiktované číslo prečíta, nevie slovne označiť počet ukazovaných predmetov, dieťa napr. nediferencuje medzi „o 2 viac“ a „2 krát viac“ a pod. 3. Lexická dyskalkúlia – neschopnosť čítať matematické symboly (číslice, čísla, operačné symboly). Pri najťažšej forme nie je dieťa schopné prečítať izolované číslice alebo jednoduché operačné znaky (+, -, :, 3, =). Pri ľahšej forme nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s jednou alebo viacerými nulami uprostred, číslo napísané zvisle, odmocniny, desatinné číslo. Zámeny: tvarovo podobných čísel 3-8, 6-9, 12-21, VI. – IV., čítanie 2, 3, 8 izolovane namiesto čísla 238 4. Grafická dyskalkúlia – neschopnosť písať matematické znaky. Nie je však totožná s poruchami motoriky. Jedinec nie je schopný písať číslice formou diktátu či prepisu, v ľahších prípadoch má problém pri písaní viacmiestnych čísel. Píše v opačnom poradí, zabúda písať nuly, píše neprimerane veľké číslice. Písomný prejav je neúhľadný. Pri písaní čísel pod seba nie je žiak schopný umiestňovať jednotky pod jednotky, desiatky pod desiatky apod. V geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní jednoduchých geometrických obrazcov. 5. operacionálna dyskalkúlia – prejavuje sa narušenou schopnosťou prevádzať matematické operácie: sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie, popr. ďalšie. Často sa objavujú zámeny operácií (sčítanie – odčítanie). Problémy s identifikáciou významu operačných znakov sa prejavia pri úlohách, kde je vynechaný príslušný operačný znak, napr. 8 ? 2 = 6. Patria sem i symptómy, ktoré súvisia s nedostatočným osvojením násobilky, jedinec si pomáha sčítaním čísel alebo počítaním na prstoch. Tento typ poruchy sa týka skôr vyšších ročníkov, kedy by už mali byť jednotlivé operácie dostatočne zafixované. Jedinci s týmto typom poruchy písomne počítajú i to, čo by mohli ľahko vypočítať spamäti. 6. ideognostická dyskalkúlia – porucha v oblasti chápania matematických pojmov na stále vyššej úrovni abstrakcie, tzv. matematické usudzovanie. Za najťažšiu formu je považovaná neschopnosť počítať po jednej od daného čísla spamäti. Najľahší stupeň sa prejavuje v neschopnosti chápať vzťahy v matematických radoch. Jedinec s týmto typom poruchy nechápe číslo ako pojem. Vienapísať a prečítať napr. číslo 9, ale neuvedomuje si, že 9 je tiež 10 – 1, alebo 3 x 3, polovica z 18. Ťažkostí sa prejavujú aj v slovných úlohách

Answer 21

* Matematické schopnosti o vrodené matematické vlohy o napr. logické usudzovanie o množstvách, vzťahy medzi kvantitami a ich reprezentáciami * Aritmetické schopnosti o miera osvojenia a zautomatizovania stratégii (+/-) o osvojujú sa v procese učenia od predškolského obd. * Špecifická porucha počítania (podľa DSM-5) * Dysklakúlia - alternatívny názov – problém so spracovaním číselných informácií, učením sa matematických úkonov, problém so správnym a plynulým počítaním

Answer 22

obrázok * Jadrový deficit vychádza z poruchy porozumenia reči * Odrazí sa v aritmetických zručnostiach, schopnosť porozumieť kvantám * Deficity v ďalších oblastiach

Answer 23

* Silné prediktory  Neverbálny intelekt  Krátkodobá sluchová a najmä pracovná pamäť  Logické operácie (zachovanie množín) v predškolskom období * Slabé prediktory o vizuo-priestorové schopnosti o vizuopriestorová pamäť

Answer 24

* Väčšinou sa dedí viac predispozícií k ŠPU naraz * Vplyv dedičnosti najmä u detí s najslabšími výkonmi * dedí sa predispozícia aj k viacerým poruchám naraz * niektoré genetické, vrodené a získané neurovýviné poruchy predstavujú zvýšené riziko (nízka pôrodná hmotnosť, Turnerov syn, Hydrocefalus, Fragilné X) * nízky SES – podpriemerné výkony, ale nie defektné (Jordan, Kaplan et al., 2006) * 5-8% detí v ZŠ (Košč, 1972), v zahraničí od 3,6-10% * komorbidita s inými ŠPU 1-7,6%, o slovenské deti 4% (Balážová-Atalíková, 2018) o 40% detí s ťažkosťami s čítaním majú problém s počítaním

Answer 25

Vývin pojmu číslo (Piaget) * V každej oblasti rozvinutého myslenia, činnostné a názorové predstavy získavajú povahu tzv. operácií * Pojem čísla sa vytvára, keď si dieťa abstrahuje logické operácie (obdobie logického myslenia), ktoré sú prekurzormi chápania pojmu číslo * Medzi tieto logické operácie zaraďujeme  Schopnosť detí triediť  Zoraďovať  Vytvárať jednoduché korešpondencie  Porozumenie princípu zachovania množstva alebo počtu bez ohľadu na priestorové usporiadanie Pojem čísla z vývinovej perspektívy * „konceptuálne vedomosti“ – chápanie zákonitosti spočítavania objektov, schopnosť porozumieť prečo použitá procedúra funguje * „procedurálne vedomosti“ – vedieť počítať, schopnosť riešiť matematické úlohy – už v predškolskom období * Logické operácie v 6. roku veku dieťaťa silným prediktorom matematických schopností v neskoršom veku

Answer 26

obrázok * Čísla – ťažkosti s pochopením ako čísla s množstvom vo svojich reprezentáciách súvisia, ťažkosti s pochopením následnosti, ťažkosti s rádom, určovaním hodnoty miesta * Počítanie – nedostatok sebadôvery pri odpovediach, ťažkosti s transferom informácií – je jedno že 3+5 je 8 a 5+3 je 8 proste je to stále to isté * Rátanie – ľahko sa stratí, ťažkosti s násobkami, počítaním po 2, 3, ťažkosti v orientácii na číselnej osi alebo v sekvencii čísel * Ťažkosti s krátkodobou pracovnou a pamäťou – nevie si presne spomenúť na číselné fakty, stále sa učí odznova a rekapituluje ťažkosti s organizovaním7 * Časová a priestorová orientácia – ťažkosti čítať mapy, ťažkosti povedať určovať čas, zámena ľavej a pravej strany * Meranie/odhadovanie – sťažené chápanie matematických konceptov – rýchlosti, času, problém so zachádzaním s peniazmi - výdavok a podobne