6 Poruchy komunikácie, reči a jazyka II Vývinová jazyková porucha Flashcards
1
Q
poruchy komunikácie 2čo patrí
A
- Vývinová jazyková porucha
- VJP s dominantným
oslabením v oblasti
pragmatickej roviny jazyka - Vývinová porucha plynulosti
reči - Selektívny mutizmus
2
Q
MKCH , DSM
A
MKCH – 10 - F80 špecifické poruchy vývinu reči a jazyka, MKCH 11 - 6A01 Vývinové poruchy reči alebo jazyka, DSM 5 - Poruchy komunikačných schopností
3
Q
OVR A NVR
A
- OVR (oneskorený vývin reči)
Deti v ranom veku od 0 do 3,5 roku
Reč sa oneskoruje o niekoľko mesiacov (max 6 oproti rovesníkom)
Nástup prvých slov je zväčša neskôr
OVR je považovaný za rizikový faktor vývinu a je potrebné začať so stimuláciou reči - NVR (narušený vývin reči)
Diagnostikujeme po 4. roku
Ťažkosti sú prítomné vo viacerých jazykových rovinách
OVR predchádza
NVR u detí mentálne zaostávajúcich
ŠNVR/VD u detí, ktoré majú signifikantné - VS vývinové zaostávanie
OVR v ranom je najčastejším a najvýraznejším prejavom vývinového zaostávania dieťaťa
Komunikačné schopnosti sú dôležitým indikátorom vývinu (aj prípadnej NVP ..napr PAS) dieťaťa v ranom veku
Posudzovanie úrovne reči a komunikácie sa venuje malá pozornosť v pediatrickej praxi
4
Q
Rizikové deti z pohľadu NVR
A
- S identifikovaným rizikom = raná intervencia, čo najskorej, genetické poruchy, neurologické ochorenia, poruchy metabolizmu, senzorické deficity, deti vystavené toxickým vplyvom
- Potenciálne rizikové = rizikové faktory v rodinnej a osobnej anamnéze, pôrodná hmotnosť pod 1500g, prematurita, rodičia s duševnou poruchou, rodičia so závislosťou, extrémna chudoba, rodič vyjadrí obavy o vývin
- Skríning – včasná identifikácia, SPMV – 30% pediatrov, treba žiadať?
5
Q
Vývinová jazyková porucha (VJP/VD/ŠNVR)
A
- v minulosti označovaná ako vývinová dysfázia (VD) alebo špecificky narušený vývin reči (ŠNVR)
- štrukturálne narušenie jednej alebo viacerých, prípadne aj všetkých
- oblastí vývinu jazyka (osvojovania si materinského jazyka) vzhľadom na chronologický vek dieťaťa
- Vzhľadom na chronologický vek dieťaťa vidíme výrazné oneskorenie
- Narušenie všetkých oblastí vývinu jazyka
- Deficity sa môžu prejaviť v rovine:
a) Morfologicko-syntaktickej – gramatická, tvaroslovie, skladba, predpony alebo prípony
b) Lexikálno-sémantickej – slovná zásoba, u bilingválnych detí bude inako ako u monolingválnych detí, bil budú na začiatku trocha slabšie, treba brať ohľad na jeho rodinné zázemie, ale to sa časom dobehne, pretože už má zásobu v oboch jazykoch. Napríklad aj dva výrazy dog a pes pre jednu vec sa považuje za dve plne funkčné slová.
c) Foneticko-fonologickej - echolálie
d) Pragmatickej (zvykne byť na lepšej úrovni ako ostatné)
6
Q
Vývinová jazyková porucha MKCH11
A
- charakterizovaná pretrvávajúcimi deficitmi v osvojovaní, chápaní, produkcii alebo používaní jazyka (hovoreného alebo písaného), ktoré vznikajú počas obdobia vývinu, zvyčajne v ranom detstve, a spôsobujú výrazné obmedzenia v schopnosti jednotlivca komunikovať.
- Schopnosť jednotlivca porozumieť, produkovať alebo používať jazyk je výrazne nižšia, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na jeho vek.
- Jazykové deficity nie sú lepšie vysvetlené inou neurovývinovou poruchou (ID, PAS…) alebo zmyslovým postihnutím, alebo ochorením nervového systému, vrátane účinkov poranenia mozgu alebo infekcie (napr. v dôsledku traumy, mŕtvice, epilepsie alebo meningitídy).
o * Nemajú emočné poruchy alebo sociálnu depriváciu
Prevrávajúce deficity v osvojovaní, chápaní, produkcii alebo používaní jazyka (hovoreného alebo písaného), ktoré vznikajú počas obdobia vývinu, zvyčajne v ranom detstve a spôsobujú výrazné obmedzenia v schopnosti jednotlivca komunikovať
* Klasifikujú sa rôznym spôsobom
* VJP 3 klinické typy:
1. Expresívna – dieťa má problém s jazykovou produkciou, pri relatívne dobre zachovanom porozumení
2. Zmiešaný expresívno-receptívny – dieťa má ťažkosti aj s jazykovou produkciou aj s porozumením
3. Dominantné oslabenie v oblasti pragmatickej roviny jazyka
7
Q
Klasifikačné systémy a VPJ
A
- MKCH 10 →jazykové ťažkosti väčšie ako 2 SD pod priemerom, verbálne schopnosti musia byť slabšie najmenej o 1 SD ako neverbálne kognitívne funkcie
- DSM 5 – jazykové schopnosti sú významne kvalitatívne pod očakávanou úrovňou vzhľadom na vek „významne“ nie je bližšie definované, dôležitá je znížená funkčnosť (akademické a pracovné schopnosti, alebo v sociálnej
- MKCH 11 – schopnosť jednotlivca porozumieť, produkovať alebo používať jazyk je výrazne nižšia, ako by sa dalo očakávať vzhľadom na jeho vek, tiež neurčené presne čo je „výrazne nižšia“ (ale absencia slov po 2. roku, nepoužívanie 2 slovných viet po 3 roku a jazykové deficity, ktoré sú perzistentné v čase).
- Definície v klinických výskumoch NVR pracujú s diskrepanciou v meraní schopností, ktoré umožňujú identifikáciu NVR v praxi
- NVR vyžaduje
Kombináciu jazykových ťažkostí posúdených so štandardizovanými metódami, ktoré klesnú o 1,25SD pod priemer (cca 10 percentil)
primerané neverbálne kognitívne funkcie (t.j. výkon IQ> 1 SD pod priemerom, čo sa rovná štandardnému skóre 85 alebo vyššiemu)
8
Q
VJP všeob
A
- Prevalencia 6-15% v populácii okolo 7% detí s nejasnou etiológiou vzniku VJP, 2:1 prevažuje výskyt u chlapcov, častejšia u iných neurovývinovýh porúch
- Veľmi často deti z rizikových tehotenstiev, s komplikovaným pôrodom, s asfyxiou
- v rodinnej anamnéze sa môže častejšie vyskytovať aj genetická záťaž výskyt VJP, PAS
- často oneskorený vývin reči v ranom veku (do 3. roka)
- často sa vyskytuje už od skorého detstva, ale je ťažké ju odlíšiť od variácii normálneho jazykového vývinu pred 4. rokom. Ak je diagnóza stanovená po 4. roku, je pravdepodobnejšie, že bude pretrvávať.
- diagnózu stanovuje logopéd v spolupráci s psychológom, aj ďalšími lekármi špecialistami (foniatrom, ORL, neurológ)
- Keď do 4 rokov nevieme vylúčiť PAS, čakáme, keď vieme, tak je to asi aj z tejto vetvy a bude ďalej pretrvávať
9
Q
Etiológia VPJ
A
- Biologické faktory: genetické a neurobiologické ako sme opísali vyššie všeobecne pri etiológii NVR
- Kognitívny základ VPJ: nelingvistické a lingvistické faktory
Poruchy pamäti (krátkodobá fonologická) – dedičná, ovplyvňuje rozsah zachytenia verbálnych informácií
Pracovná pamäť, ťažkosti s implicitnými obsahmi, procedurálna pamäť
Percepčná kapacita a schopnosť spracovania informácii sú znížené, nedostatočná kapacita na spracovanie sluchových podnetov, exekutívne funkcie
nezrelosť procesov, ktoré zodpovedajú za gramatické pravidlá
Deti veľmi často nebudú potom očividne nápadné pri rozprávaní alebo budú isté známky toho, kde to nefunguje
10
Q
Klinický obraz VPJ v predškolskom veku (3-6)
A
- Ťažkosti v expresívnej reči – ťažkosti vo výslovnosti, horšia zrozumiteľnosť reči, komolenie a skracovanie slov, nepresné opakovanie neznámych slov
- Ťažkosti v sluchovom spracovaní – odlišovanie znelých a neznelých hlások, mäkké a tvrdé, dlhé od krátkych , dieťa nerozoznáva čo sme povedali, nepočuje na toľko ten rozdiel. Niektoré deti s veľkými nosnými mandlami, zápal stredného ucha – eustachova trubica – dieťa zle počuje akoby bolo pod vodou, podobne aj dieťa s ťažkou alergiou má znížený rozsah sluchu
- Ťažkosti v tvorbe viet a v gramatickej stavbe reči – vety sú krátke, nesprávne štylizované, deti si mýlia koncovky a málo alebo nesprávne používajú predložky a spojky
- Obmedzený vývin slovnej zásoby a ťažkosti v učení
- Deficity v motorike – grafomotorika, oromotorika – idú cez hranice v omalovánkach, problém opakovať tvary písmen. Ak sa začne nešpecificky pracovať a urobíme posun v hrubej motorike docielime zlepšenie jemnej motoriky.
- Poznávacích schopnostiach – deficity v pozornosti, pamäti
- Emocionalita – pasivita
11
Q
klinický obraz VJP v školskom období
A
- Ťažkosti v hovorenej reči (fonolog. Zložka) ubúdajú, no deficity v učení pribúdajú (cca. 40% detí)
- Deficity vo fonologickej zložke sa prejavia vo fonematickom uvedomovaní (dôležité pre schopnosť správne písať a čítať)
- Ťažkosti v osvojovaní si pravopisných pravidiel, s odbornými výrazmi a novými pojmami, s porozumením čítaného textu, s formulovaním vlastných myšlienok v ústnej a písomnej podobe, majú obmedzenú slovnú zásobu, ťažkosti so selektovaním dôležitej informácie, ktorú si treba zapamätať
- Diskrétne neurologické ťažkosti
- Rôzne neverbálne kognitívne deficity- ťažkosti s reprezentáciami, ktoré zasahujú symbolické funkcie; deficity v pamäti
12
Q
Klinický obraz VJP v adolescencii/dospelosti
A
- U väčšiny adolescentov je stále prítomný jazykový deficit, aj keď menej nápadný, , ktorý pretrváva až do dospelosti
- Trajektória vývinu jazyka je rovnaká ako u zdravých detí
- Deti s VJP majú viacej ťažkostí v sociálnej interakcii – sociálne vylúčenie, poruchy správania alebo emócií, šikana
- VJP ovplyvňuje schopnosť učiť sa – školskú úspešnosť, prac. zaradenie
- niektoré deti v adolescencii majú fenotyp PAS
13
Q
VJP Zmena klinického obrazu v čase
A
- Vývinový charakter, ktorý sa dá definovať ako stav, keď ochorenie dieťa sprevádza celý život, len kvalita pozorovaných symptómov sa vekom mení
- Ustupovanie fonologických a artikulačných problémov
- Nárast slovnej zásoby
- Agramatizmus je diskrétny – počujeme to pri ťažších slovách, slohoch alebo keď má dieťa prednášať. Pri bežnom používaní alebo rozprávaní doma je už lepšie
- Prechod klinického obrazu medzi syndrómami
- Kontinuum medzi VJP a PAS
V čase sa to mení k lepšiemu, ale bude to dieťa sprevádzať naďalej
14
Q
Diferenciálna dg JVP
A
- Prirodzená variabilita vo vývine reči – regionálne, nárečové, sociálne, kultúrne
- Sluchové a iné zmyslové postihnutie – deficity pri tvorbe hlások, rečovo-motorický deficit
- Selektívny mutizmus – obmedzené používanie reči ako dôsledok úzkostnej poruchy. SM môže byť aj u detí s NVR (psychické príčiny) – niekedy aj normálne poruchy reči a stiahnu sa kvôli tomu že je pre nich náročné rozprávať tak radšej nerozprávajú
- Štrukturálne deficity – napr palatolália
- Dysartria – motorická porucha, napríklad DMO, neurologické príznaky, odlišnosť v hlase (náročné odlíšiť pred 3.r. od porúch výslovnosti, ak nie je poškodená hrubá motorika)
- Znížené intelektové schopnosti a globálne vývinové oneskorenie- soc. komunik. sch. Môžu byť deficitné, musí byť zrejmé, že deficity nesúvisia s obmedzením v intelekt. sch
- ADHD- primárne deficity môžu narúšať soc. komunikáciu, soc. vzťahy alebo školské výkony.
- Sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia) - symptómy sa môžu prekrývať, napr. pri soc. (pragmatickej) poruche, jedinec nikdy nemal efektívnu soc. kom. VS Úzkostná porucha - po fáze typického vývinu došlo k zmenám (úzkosť, strach, distres v soc. vzťahoch).
- Poruchy autistického spektra – kvalitatívne rozdiely - týka sa pragmatickej, sociálnej kom. Poruchy
15
Q
PAS vs VJP – diferenciálna dg
A
- Strata (regres) už nadobudnutých jazykových zručností nie je črtou VJP
- Strata prvých slov v druhom roku života spojená s a poklesom sociálneho a komunikačného správania
- Ak dieťa používalo 5 funkčných slov a naraz ich stratí a nepoužíva, tak nejde o VJP ale niečo iné
- Zriedkavejšie, strata jazykových zručností po 3. roku – je prejav PAS alebo chorôb nervového systému vrátane získaného poranenia mozgu v dôsledku mŕtvice, traumy alebo encefalopatie s alebo bez zjavnej epilepsie.
- Jednotlivci s PAS majú často oneskorený vývin reči
- Rozsah postihnutia funkčného jazyka, čo sa týka schopnosti jednotlivca používať jazyk na inštrumentálne účely (napr. na vyjadrenie osobných potrieb a túžob), by mal byť radšej kódovaný pomocou kvalifikátora PAS pre mieru/prítomný deficit funkčného jazyka, než pomocou samostatnej diagnózy Vývinová porucha jazyka.
- pragmatická porucha reči je charakteristickým znakom poruchy autistického spektra aj keď sú ostatné aspekty receptívnej a expresívnej reči nedotknuté.
Deti s Aspergerom majú zaujímavý spôsob učenia sa reči – najprv nemusia rozprávať vôbec a potom zrazu začnú v úplne plynulých vetách, napríklad aj z nuly do úplne perfektnej reči
pri autizme porušený jazyk
Ak máme dieťa s PAS a je OVR alebo NVR mali by sme to dať ako kvantifikátor a nie samostatnú dg, obzvlášť pri pragmatike - PAS sa od vývinovej jazykovej poruchy odlišuje prítomnosťou
o ďalšieho narušenia sociálnej reciprocity, ako aj prítomnosťou
o úzko vymedzených, repetitívnych a stereotypných vzorcov správania - Na rozdiel od jedincov s PAS, jedinci s vývinovou poruchou jazyka sú zvyčajne schopní iniciovať a reagovať primerane na sociálne a emocionálne podnety a zdieľajú záujmy s ostatnými, zvyčajne nevykazujú úzko vymedzené, repetetívne a stereotypné vzorce správania.
- Dodatočná diagnóza vývinovej jazykovej poruchy by sa nemala prideľovať jednotlivcom s PAS len na základe pragmatického narušenia reči.
- Obe diagnózy však môžu byť stanovené, ak sa manifestovali ďalšie špecifické poruchy sémantického, syntaktického a fonologického vývinu.
PAS a VPJ spoločné = často OVR, pragmatická porucha jazyka (používanie jazyka v soc kontexte – nechápu humor, chápu doslovne), ťažkosti v rovesníckych vzťahoch, s emocionálnymi výbuchmi
+ obrázok
16
Q
Vývinová porucha plynulosti reči DSM a MKCH
A
DSM 5:
* Narušenie normálnej plynulosti a tempa reči, ktoré nie je adekvátne veku a jazykovým schopnostiam a pretrváva v priebehu času.
* Začiatok v rannom období.
* Vedie k strachu z hovorenia, obmedzuje efektívnu komunikáciu.
* Ťažkosti nie sú v dôsledku problémov s motorikou reči alebo neurologického ochorenia (napr. epilepsia), kde sa môže tiež objaviť problém s plynulosťou
- Zajakavosť (nespisovne koktavosť) - balbuties
- Brblavosť - tumultus sermonis, ponáhľavá reč
MKCH 11
* Časté alebo všadeprítomné narušenie normálneho rytmického toku a rýchlosti reči charakterizované opakovaním a predlžovaním zvukov, slabík, slov a fráz, ako aj blokovaním (nepočuteľné alebo tiché fixácie alebo neschopnosť iniciovať zvuky) a vyhýbaním sa slovám alebo ich nahrádzaním.
* Dysfluencia reči pretrváva v priebehu času.
* Nástup dysfluencie reči nastáva počas obdobia vývinu a plynulosť reči je výrazne nižšia, ako by sa očakávalo podľa veku.
* Dysfluencia reči má za následok výrazné narušenie sociálnej komunikácie alebo osobných, rodinných, sociálnych, vzdelávacích, pracovných alebo iných dôležitých oblastí fungovania.
* Dysfluencia reči nie je lepšie vysvetlená poruchou intelektového vývinu, chorobou nervového systému, zmyslovým postihnutím alebo štrukturálnou abnormalitou.
17
Q
Zajakávanie (balbuties)
A
- Nedobrovoľný problém, dieťa to nevie ovplyvniť
- porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľným problémom s vyslovovaním určitého slova, alebo časti slova.
- syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov, ktoré participujú na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickými nedobrovoľnými pauzami narúšajúcimi plynulosť hovorenia a pôsobiacimi rušivo na komunikačný zámer
- Komplexné narušenie reči
- zajakavosť je charakterizovaná viacerými skupinami symptómov
- Primárne prejavy:
1. opakovanie slov (lebo-lebo-lebo), slabík (ko-ko-koliesko), hlások (a-a-a-auto),
2. predlžovanie hlásky (poooovedal) či fráz (tak ako boli, tak ako boli, tak ako boli)
3. blokády (pauzy v reči bez zvuku), taktiež môžeme sledovať aj iné prejavy medzi ktoré patria vsuvky (kúpila som si, áno kúpila som si nové auto), prerušenie slova (dnes je krás- (pauza) –ny deň) - Primárne prejavy – opakovanie slov alebo slabík, predlžovanie hlásky, opakovanie fráz = blokády (spojené s mechanickou námahou niečo vysvetliť)
- Pri speve či opakovaní básničiek je prejav detí zväčša bez chyby – čo je tiež súčasťou klinického obrazu zajakavosti
- Sekundárne prejavy – nadmerná námaha pri hovorení, pomocou nich sa dieťa snaží prekonať neplynulosť
Sekundárne prejavy: - prejavy nadmernej námahy pri hovorení; pomocou nich sa dieťa obvykle snaží čo najrýchlejšie prekonať neplynulosť, ale paradoxne sú potom ešte viac rušivé (čím viac sa snaží, tým sú nápadnejšie a rušivejšie )
- psychické napätie súvisiace s komunikačným procesom. Väčšinou ide o nepríjemné pocity frustrácie, rozpakov, strachu a obáv zo svojho rečového prejavu, ktoré môžu u dieťaťa vyústiť do strachu hovoriť
- hovoriaci stráca kontrolu nad hovorením
- príznaky situačne podmienené: cyklicky - “prichádza a odchádza”
- V predškolskom veku je potrebné zajakavosť odlíšiť od vývinovej neplynulosti
- Skoro každé dieťa prechádza štádiom vývinu neplynulostí medzi 2-4 rokom, ide o prechodné obdobie, spontánne vymizne
- Prudký rozvoj reči a myslenia – nerovnováha medzi niektorými jazykovými schopnosťami (napr. slovnou zásobou, gramatickou) a rečovými schopnosťami
- Dysfluencia v reči detí z viacjazyčného prostredia je často prejav normálnej variability plynulosti
Prechod do „pravého“ zajakávania - Pretrvávanie vývinovej dysfunckie viac ako 3 mesiace (niektorí 6)
- Objavenie sa prvých neplynulých prvkov v reči neskôr ako po 3,5 roku života
18
Q
Riziká rozvoja zajakávania
A
- Pohlavie (chlapci) 4x častejšie
- Zmena kvality neplynulosti (napríklad výskyt opakovania slabík, hlások v slove, predlžovania hlások)
- Objavenie fyzickej námahy počas hovorenia
- uvedomovanie si ťažkostí v reči dieťaťom
- deti s iným druhom narušenej komunikačnej schopnosti, alebo s oneskoreným celkovým vývinom sa zajakávajú častejšie
Riziková anamnzéza - výskyt zajakavosti alebo iných porúch reči v rodine,
- rizikový perinatálny, prenatálny a postnatálny vývin,
- narušený/ akcelerovaný psychomotorický alebo rečový vývin
- úzkostné ladenie rodiny
- nálada a temperament - pre deti, ktoré sa zajakávajú, môže nálada a temperament viesť k ďalšiemu zajakávaniu. Frustrácia alebo napätie môžu spôsobiť viac nepokojov.
- Neurofyziologický problém multifaktoriálne podmienené
- Rodinná predispozícia – výskyt u viacerých členov – cca 50% detí
- Odlišnosti vo fungovaní mozgu – iné usporiadanie centrá pre reč, nie je jednoznačne dokázané, či tieto rozdiely sú príčina alebo dôsledok zajakavosti, pravdepodobné, že na začiatku vzniku zajakavosti sa podieľa dyskoordinácia mozgových hemisfér
- Zajakávanie môže byť symptomatická porucha reči (pri inej primárnej dg napr. DMO, ŠPU, …) – nie je to „pravé“ zajakávanie
- 1 % svetovej populácie sa zajakáva,
- v detskom veku je výskyt vyšší – zajakavosť existuje u 4 – 5 % detí
19
Q
čo nespôsobuje zajakávanie
A
- Ľavorukosť – precvičovanie ľavákov, môže prispieť k stresu, ale samotná ľavorukosť, ani precvičovanie nie je príčina
- Nesprávne dýchanie – je skôr dôsledok (spazmy) ako príčina zajakávania
- Trauma/stres – nie je príčina ale spúšťač neplynulosti, musí mať na to dieťa predispozíciu
- Učenie sa cudzieho jazyka – obava o zhoršenie plynulosti, v cudzom jazyku sa neplynulosť reči nemusí vôbec objavovať, ale trvá to väčšinou len dovtedy, kým si cudzí jazyk dokonale neosvojí.
- napodobovanie – ak je v okolí dieťaťa niekto, kto sa zajakáva, môže správanie napodobňovať, ale nie je to trvaný prejav, ľahko odlíšiteľný
- nižší intelekt – výskyt s rôznym IQ (aj pod aj nad priemerom)
20
Q
Prognóza zajakávania
A
Či je zajakavosť úplne riešiteľný problém, závisí od veľa faktorov:
* stupňa závažnosti zajakavosti,
* od správne zvolenej terapie,
* od individuálneho prístupu a spolupráce klienta a jeho rodiny,
* od prostredia v ktorom klient žije…
* Ide o celoživotnú predispozíciu k neplynulosti v reči, ktorá sa aj vďaka efektívnej terapii môže vytratiť, ale v záťažovej situácii sa môže opäť objaviť.
* Pravdepodobnosť, že zajakavosť u dieťaťa vymizne je väčšia vtedy, ak iný člen rodiny zo zajakavosti “vyrástol” resp. došlo k jej úprave. Riziko pretrvávania sa zvyšuje, ak u člena rodiny tento problém tiež pretrváva
21
Q
Brblavosť
A
- Tumulus semonis, ponáhľavá reč
- Porucha reči, ktorá je často nediagnostikovaná
- Primárna porucha tempa reči, ktorá sa prejavuje okrem dysfluencie aj nezrozumiteľnosťou reči v rôznej miere.
- znížená zrozumiteľnosť je však dôsledok iregulárneho zrýchľovania tempa reč
Prejavy - Nedokončenie, komolenie slov pridávaním vsuviek, zvukov
- Prejavuje sa v reči, jazykových schopnostiach aj v správaní pri komunikácii
- Často ťažkosti v naratívnych schopnostiach alebo problém v udržaní témy či významu výpovede
- Sprievodnými symptómami môžu byť aj iné jazykové problémy, nedostatok sabamonitorovania či uvedomovania si ťažkostí s rečou
- K svojmu rečovému prejavu sú často nekritickí, pomoc logopéda zvyčajne vyhľadajú na podnet svojich komunikačných partnerov
- Prejavy často už v predškolskom a školskom veku
Etiológia: - nie je úplne objasnená
- dedičnosti (u rodičov rôzne druhy NKS, napr. oneskorený vývin reči, brblavosť, zajakavosť, ťažkosti pri čítaní a písaní) a o neurofyziologických abnormalitách na základe mozgového poškodenia.
- problémy s auditívnym spracovaním informácií (poruchy pozornosti, problémy so zapamätávaním si akustických informácií alebo ich spracovaním v sluchovom centre)
- poruchy programovania reči
- rodinné prostredie v zmysle príliš rýchleho rečového vzoru - skôr fixujúci činiteľ, ako primárny etiologický faktor
22
Q
Sociálna (pragmatická) porucha komunikácie
A
- Ide o oslabenie sociálnej komunikácie v zmysle, že môže byť dobrá reč a dobrá gramatika, ale deficity sú v štýle reči a kontexte, v rodových komunikačnýhc rozdielov, v rámci naprieč kultúrnymi rozdielmi, pri prenose jazykov, v mocenských vzťahov (tykanie všetkým), pravidlá jazykovej zdvorilosti
- Medzi zručnosti v oblasti sociálnej komunikácie patrí: schopnosť meniť štýl reči, brať ohľad na ostatných, porozumieť a vhodne používať pravidlá verbálnej komunikácie
- Zasahuje čítaný, písaný aj hovorený jazyk, to ako používame reč na komunikáciu v sociálnych vzťahoch
- predtým sa nazývala sématicko-pragmatický syndróm alebo pragmatická jazyková porucha, v angl. social comunication disorder
- SPK sa vyznačuje ťažkosťami s používaním verbálneho a neverbálneho jazyka na sociálne účely. Primárne ťažkosti sú v sociálnej interakcii, sociálnom poznaní a pragmatike, podobne ako pri autizme, ale chýbajú repetitívne prejavy, typické pre PAS
- Sociálna komunikácia – použitie jazyka v soc. kontexte, zahŕňa soc. interakciu, soc. poznanie, pragmatiku a spracovanie jazyka.
- Pravidlá sociálnej interakcie sa môžu výrazne líšiť v rôznych kultúrach, komunitách a prostrediach.
- Môžu sa vyskytnúť tieto variácie:
o v štýle reči a v kontexte
o v rámci a naprieč kultúrnymi skupinami
o v rodových komunikačných rozdieloch
o pri prenose jazykov (vplyv jedného jazyka na druhý)
o v mocenských vzťahoch (napr. dominancia alebo úcta)
o v pravidlách jazykovej zdvorilosti
o v neverbálnej komunikácii (gestá, tón hlasu, výraz tváre, blízkosť a držanie tela) - Medzi zručnosti v oblasti sociálnej komunikácie patrí:
o schopnosť meniť štýl reči,
o brať ohľad na ostatných,
o porozumieť a vhodne používať pravidlá verbálnej a neverbálnej komunikácie a
o na dosiahnutie týchto cieľov používať jednotlivé zložky jazyka (napr. slovnú zásobu, syntax a fonológiu)
+ obrázok
23
Q
Sociálna (pragmatická) porucha komunikácie - Prejavy a komorbidita
A
- ťažkosti iniciovať a udržovať komunikáciu, nevedia prispôsobiť komunikáciu rôznym ľuďom/kontextom
- dodržiavať pravidlá pre konverzáciu a rozprávanie príbehov
- problém s porozumením (napr. neexplicitného alebo nejednoznačnému významu)
- Intaktné sú formálne jazykové schopnosti – slovná zásoba, morfológia, syntax
Porucha sociálnej komunikácie môže byť samostatnou diagnózou alebo sa môže vyskytnúť súčasne s inými stavmi, ako je napr.
* mentálne a vývinové postihnutie
* PAS
* poruchy učenia
* porucha pozornosti / hyperaktivity (ADHD)
* traumatické poškodenie mozgu (deti a dospelí)
* afázia, demencie, poškodenie pravej hemisféry
- príčina poruchy nie je známa
- diagnostika obyčajne medzi 4-5 rokom, ale aj neskôr
- ľahšie sématicko-pragmatické deficity nemusia byť odhalené až
- do školského veku – prejavujú sa skôr neprimeraným reagovaním
- a správaním
- 7,5% detí má pragmatickú poruchu, u detí s iným poruchou
- jazyka výskyt 23-33%
- postihuje viacej chlapcov ako dievčat 2,6:1
- výrazný psycho-sociálny dopad (ťažkosti nadväzovať priateľstvá)
24
Q
syndrómy zahrňujúce poruchu komunikácie, jazyka a reči
A
Intelektový deficit
(S)elektívny mutizmus
PAS
25
syndrómy zahrňujúce poruchu komunikácie, jazyka a reči
Intelektový deficit
* zaostávanie v komunikácii je jeden z prvých signálov ID
* trajektória vývinu reči býva obyčajne podobná ako pri normálnom vývine, len s oneskorením
* komunikačné schopnosti sú často priamoúmerné vývinovej úrovni, ale veľká časť detí ich má nižšie deficity sú často vo fonologických schopnostiach (podobné vývinových chybám)
* pragmatické schopnosti zodpovedajú celkovej vývinovej úrovni
* najčastejšie syndrómy spojené s ID (Downov syndróm, Fragilné X)
– rôzne jazykové deficity (podobné symptómom PAS
26
(S)elektívny mutizmus
* patrí medzi úzkostné poruchy (F94.0- MKCH-10 ,DSM-5)
Prejavy:
* „stuhne“ v niektorých situáciách – nerozpráva, slabý očný kontakt,
* motorická a mimická stuhnutosť, emočná utiahnutosť, vyhýbavé
* správanie
* dieťa má osvojenú reč, ale v špec. soc. situáciách nerozpráva (napr.
* v škole, s cudzími ľuďmi), v iných nemá ťažkosti komunikovať
* na komunikáciu môže používať rodiča
* časté je oneskorenie vo vývine
* časté psychosomatické ťažkosti
* 2:1 u dievčat častejšie
* vznik obyčajne pred 5. rokom, najčastejšie nástup do MŠ, asi 1% detí, ale môže byť aj v adolescencii, dospelosti
Príčina:
* * predpokladajú sa stresové faktory
* * genetické predispozícia k úzkosti
Nejde o rozhodnutie nehovoriť, ale rekcia na stres zo sociálnej situácie (častokrát nevedomá)
* často sa vyskytuje u plachých detí, so sociálnou fóbiou a úzkosťou,
* inhibovaný temperament
* 38-71% detí má aj poruchy reči (Hartman, Lange; 2008), 75% artikulačné a expresívne ťažkosti, 60% receptívne poruchy (Kristensen, 2000)
* bilinguálne deti, resp. deti vystavené cudziemu jazyku vo veku 2-4r.
27
PAS - reč
* Problémy s komunikáciou sú súčasťou diagnostických kritérií ASD - vážne
* OVR, neschopnosť komunikovať neverbálne, udržať konverzáciu, stereotypne
* a repetitívne používanie idiosynkratického jazyka (čo si dieťa samo vymyslí) a
* neschopnosť adekvátne používať jazyk v sociálnej komunikácia
* každé dieťa s PAS má nejakú poruchu komunikácie
* vo vývine je odlišná schopnosť zámernej komunikácie (zdieľaná pozornosť,
* neprimerané rekcie na výrazy tváre a hlas, menej používajú gestá, ....)
* asi 30% si nikdy neosvojí reč
* ak sa reč vyvinie časť detí má fonológiu, syntax, morfológiurelatívne
* intaktné, časť deti má podobné deficity ako ŠNVR
28
Získané poruchy komunikácie
* poruchy reči, ktoré nemajú vývinový charakter, ide o dôsledok iného ochorenia, môžu sa objaviť aj v detstve aj dospelosti
Najčastejšie ide o neurologické ochorenia:
* neurodegeneratívne (progresívne ochorenia) – Huntingtonová choroba, Alzheimerová choroba
* záchvatovité ochorenia – rôzne epilepsii
* úrazy mozgu
* vaskulárne - cievne mozgové príhody
* neuroinfekcie
Psychogénne poruchy reči – elektívny mutizums
V dôsledku environmentálnych faktorov:
* FAS – často aj ID, vývinové zaostávanie
* vystavenie drogám počas tehotenstva matky – nízka PHM, nezrelosť,
* intrauterinná rastová retardácia, ..... kokain asociovaný s OVR
* CAN – malá podnetnosť sociálnej interakcie
29
Neurogénne poruchy komunikácie
strešný termín na rôzne typy narušenej komunikačnej schopnosti (afázia,
dyzartria, apraxia reči a kognitívno-komunikačné poruchy), ktoré vznikajú pri
rôznych ochoreniach centrálneho a periférneho nervového systému
* Afázia – rôzne typy (klinické syndrómy), ktoré sa odlišujú v schopnosti produkcie a porozumení reči
* Dysartria – ťažkosti s výslovnosťou, ide o poruchu plánovania reči
* Verbálna apraxia - poruchou plánovania a programovania motoriky reči (Duffy et al., 2006), najčastejšia príčina cievne mozgové príhody, demencia, traumy a nádory mozgu
* Kognitívno-komunikačné poruchy – kognitívne deficity (napr. v pozornosti,
* pamäti, exekutívne funkcie) vstupujú do schopnosti adekvátne komunikovať
* Afázia - Ide o získané narušenie jazykových schopností, teda narušenie na vyššej – symbolickej úrovni - je zasiahnuté porozumenie jazyka (hovoreného aj písaného) na úrovni CNS.
* Dyzartria ide o ťažkosti v realizácii reči v dôsledku poškodenia inervácie svalov, zúčastňujúcich sa na hovorení. Dyzartria patrí do skupiny neurologických ochorení reči, ktoré sa prejavujú ako poškodenie motorických funkcií reči, medzi ktoré patria dýchanie, fonácia, rezonancia, artikulácia alebo prozodické faktory rečovej produkcie (porozumenie jazyka nie je postihnuté).
* Apraxia - ide o narušenie programovania pohybov potrebných pre reč, ale svaly sú v poriadku (podobne ako pri dyslálii alebo artikulačnej poruche, ale nie je to vývinová porucha, ale získaná v dôsledku neurologického ochorenia
