ROZHOVOR Flashcards
Rozhovor ako výskumná metóda
Základná metóda výskumu v oblasti sociálnych a behaviorálnych vied
* Nástroj na zisťovanie premenných
* Musí mať charakteristiky vedeckej metódy – cieľavedomosť,
systematickosť, objektívnosť …
* Uvedené charakteristiky sa týkajú vedenia rozhovoru, jeho
zaznamenávania a vyhodnocovania
* Získavanie informácii priamo od ľudí ústne
* Poskytuje pohľad do vnútorného sveta jednotlivca
* Široké využitie
získavanie odpovedí na otázky ústnou (rozhovor) alebo písomnou
(dotazník) formou
* Rozhovor si vyžaduje osobný kontakt – rozhovor je bezprostredná sociálna
interakcia
* V porovnaní s dotazníkom je pružnejší, umožňuje prispôsobenie situácii a
využitie neočakávaných výpovedí
* Rozhovor umožňuje vysvetliť nejasnosti a odstrániť komunikačné
nedorozumenia
* Umožňuje okrem verbálnej komunikácie využiť aj neverbálne prejavy
účastníkov výskumu
Využitie rozhovoru
Podobne ako v praxi aj vo výskume je možné využiť rozhovor ako:
* Nástroj na získavanie informácií (poznávací rozhovor, interview)
* Nástroj na ovplyvňovanie (formatívny rozhovor
Rozhovory podľa účelU
- Diagnostický
- Poradenský
- Terapeutický
- Zamestnanecký
- Výskumná metóda – okrem využitia rozhovoru na zisťovanie
premenných, môže mať aj ako výskumná metóda charakter
niektorého z vyššie uvedených druho
druhy rozhovorov
Z hľadiska prípravy a priebehu:
* Štruktúrovaný (riadený)
* Neštruktúrovaný (voľný)
* Pološtruktúrovaný
Štruktúrovaný rozhovor
- Pripravený postup, sled otázok, formulácia otázok (pripomína
dotazník) - Pripravené otázky vyplývajú z toho, aké premenné sa nimi majú zistiť
- Príprava podobná ako pri dotazníku:
- Výber premenných
- Určenie indikátorov premenných
- Výber typu a formulácie otázok
- Zoradenie otázok
- Príprava na záznam
Štruktúrovaný rozhovor
* Na záznam je možné využiť záznamový hárok, ktorý má podobný charakter
ako dotazník
* Záznamový hárok obsahuje zoradený sled sformulovaných otázok
* Ponecháva sa miesto na záznam odpovede
* Aj tu môžu byť uzavreté otázky – možnosti odpovede môžu byť pripravené
* Využitie záznamového hárku uľahčuje záznam prebiehajúceho rozhovoru
* Využite záznamového hárku pripomína výskumníkom realizovanú
individuálnu administráciu dotazníka keď výskumník číta položky a
zaznamenáva odpovede
* Možný audiozáznam (nutný súhlas
Výhody štruktúrovaného rozhovoru
Kontrola nad otázkami a odpoveďami
* Presnosť
* Štandardnosť
* Opakovateľnosť
* Dobrá kvantifikácia
* Rýchle vyhodnotenie
Neštruktúrovaný rozhovor
Určená je základná téma, alebo niekoľko základných okruhov otázok
* Nie je dopredu určený zoznam premenných – očakáva sa identifikácia
nových premenných
* Nie je pevne stanovené poradie tém, ani presná formulácia otázok
* Audiozáznam, poznámky a zápis odpovedí
neštruktúrovaný rozhovor výhody
Ľahšie nadviazanie kontaktu
* Respondent sa môže voľne vyjadrovať
* Možnosť reagovať na výpoveď respondenta
* Odráža sa to na šírke a hĺbke odpovedí
* Možnosť získania neočakávaných informácií
Pološtruktúrovaný rozhovo
Určený výber premenných a ich indikátorov
* Stanovené sú okruhy, môžu byť sformulované základné otázky a ich
poradie
* Ponecháva sa priestor pre voľné výpovede účastníka výskumu a na
získanie ďalších údajov
* Výskumník nie je natoľko viazaný pripravenou schémou ako pri
štruktúrovanom rozhovore (štruktúrovaný rozhovor sa podobá ústne
administrovanému dotazníku)
* Umožňuje získať požadované informácie v optimálnej podobe, vytvára
tiež priestor pre zachytenie nových tém a okolnost
Príprava rozhovoru
Ujasnenie účelu (cieľ výskumu …)
* Výber prístupu
* Výber a operacionalizácia premenných
* Výber druhu rozhovoru
* Príprava otázok
* Príprava záznamu
Otvorené a uzavreté otázky
Otvorené otázky:
* Umožňujú voľné vyjadrovanie
* Prinášajú veľa informácií
* Vyhodnotenie obsahovou
analýzou
* Vyhodnotenie časovo náročné
* Sú pre respondenta príjemné
Uzavreté otázky:
* Výber z možností
* Len potrebné údaje
* Vyhodnotenie využíva ľahko
realizovateľnú kvantifikáciu
* Vyhodnotenie rýchle
* Môžu vyvolať negatívny efekt
Kritériá výberu otázok
Vzťah k výskumnému problému
* Jasnosť, zrozumiteľnosť, nedvojzmyselná, nemáme sa pýtať na dve
veci
* nesugestívna
* Požadované informácie, znalosti
* Riziko odporu (intimita)
* Sociálna žiadúcnosť
Fázy rozhovoru
Úvod
* Jadro
* Záver
Odporúčania pre úvod
Predstavenie sa a informovanie respondenta o tom kto výskum
organizuje
* Vysvetlenie prečo sa výskum robí tak, aby to respondenta motivovalo
* Informovanie o tom ako bol vybratý
* Úvodné inštrukcie musia byť stručné (doorstep)
* Prispôsobenie prístupu situácii
* Vytvorenie vzťahu dôvery a porozumenia (raport) medzi sebou a
respondentom
Vyhodnotenie rozhovoru
Vyhotovenie záznamu (prepis nahrávky) – odlišuje sa niekoľko druhov
(úplný, selektívny)
* Obsahová analýza v závislosti od zvoleného prístupu
* Kvantitatívny prístup – predpokladá využitie štruktúrovanej obsahovej
analýzy a uzavreté otázky
* Kvalitatívny prístup – využitie neštruktúrovanej obsahovej analýzy
