Neexperimentálne výskum Flashcards
Neexperimentálne
výskum
Spoločný znak: zisťuje sa stav premenných,
nemanipuluje sa so žiadnou z nich
Dôvody využívania neexperimentálnych
postupov:
* S niektorými premennými nie je možné
manipulovať
* Experimentovanie neumožňuje zisťovať
individuálne rozdiely
* Experimentovanie si vyžaduje účasť menšieho
počtu ľudí, neexperimentálne výskumy
nemajú v tom obmedzenie
* Pokročilé štatistické procedúry umožňujú
zisťovať zložité vzťahy medzi viacerými
premennými
Rôzne typy výskumov:
Korelačné výskumy
* Komparatívne výskumy
* Vývinové projekty
* Mapovanie
Korelačný
výskum
Zisťuje sa aktuálny stav premenných
* Nedochádza k manipulácii s premennými
* Umožňuje zisťovať vzťahy medzi premennými
* Štatistickými postupmi sa zisťuje tesnosť
vzťahov
* Nezisťuje sa priamo kauzalita vzťahov
(premenné sa zisťujú súčasne)
* Na kauzálne vzťahy je možné usudzovať
* Základným kritériom je korelačný koeficient
* Umožňuje zistiť či je jedna premenná
prediktorom druhej premennej – regresná
analýza
Ciele
korelačného
výskumu
Explanácia – rozšírenie pohľadu
na vybrané javy
* Predikcia – predvídanie istých
okolností, vyplývajúcich zo
zisteného tesného vzťahu
* Overovanie modelov
Štatistické
postupy
zisťovania
vzťahov
Korelačný koeficient
* Regresná analýza (rôzne formy)
* Koeficient determinácie
* Diskriminačná analýza
* Faktorová analýza
* Analýza cesty (path analysis
Kroky
korelačného
výskumu
Typy výskumných otázok:
* Je vzťah medzi premennou A a
premennou B?
* Umožňuje premenná A predikciu
premennej B?
* Aké sú vzťahy medzi viacerými
premennými a aké predikcie je
Kroky
korelačného
výskumu
* Výskumná otázka a hypotézy
* V
- Vzťahujú sa na tesnosť vzťahov
- Môžu využívať polaritu vzťahov v
intenciách pozitívnej a negatívnej
korelácie - Hypotézy môžu konkretizovať výskumnú
otázku - Regresná analýza sa využíva na overovanie
predpokladaných vzťahov v zmysle
predikcie - Regresnou analýzou sa nezisťuje, či má
premenná A vplyv na premennú B, zisťuje
sa či je možné z hodnôt premennej A
usudzovať na hodnoty premennej B
Kroky
korelačného
výskumu
Výber vzorky
Uprednostňuje sa náhodný výber
* Doporučená minimálna veľkosť
vzorky je 80 – 100 účastníkov
výskumu (pre FA minimálne 200)
* Vzorka sa nečlení na výskumné
skupin
Kroky
korelačného
výskum
Premenné a inštrumentáciia
Premenné musia byť kvantifikované
* V korelačnom výskume sú premenné
rovnocenné (rozlišovanie závislých a
nezávislých premenných ako v
experimente nie je opodstatnené)
* Pri regresnej analýze sa zvyknú prediktory
označovať ako nezávislé premenné –
zistenie, že je premenná prediktorom, nie
je empirickým potvrdením, že je v
príčinnom vzťahu so závislou premennou
Korelačný
výskum
Dizajn a procedúra
1 skupina, viac premenných
* Všetky premenné sa zisťujú u
všetkých účastníkov výskumu
* Premenné sa zisťujú jednorazovo v
čo najkratšom časovom intervale
* Potrebné sú všetky údaje od
všetkých účastníkov, nekompletné
odpovede sa musia vyradiť
(výskumná mortalita)
Kroky
korelačného
výskum
Analýza údajov a interpretácia
* Údaje sa analyzujú zvolenou
korelačnou technikou
* Interpretácia musí zodpovedať
zvolenej technike
Komparatívne
výskum
- Iné názvy: Ex post facto, kauzálnokomparatívny
- Nevyužíva sa manipulácia s premennými
- Základom je porovnávanie skupín
- Využíva dve kategórie premenných
- Premenné, podľa ktorých sa vytvárajú
skupiny - Premenné, v ktorých sú skupiny
porovnávané
Komparatívne
výskumy
Vytváranie skupín
premenné – výber účastníkov musí
zodpovedať definíciám premenných a
ich jednotlivých úrovní
* Musí ísť o kategoriálne premenné
(rod, vzdelanie)
* Kategórie pre výber skupín je možné
určiť aj na základe kontinuitných
údajov (napríklad vytváranie vekových
kategórií
Komparatívne
výskumy
Porovnávané premenn
Môžu sa týkať okolností, ktoré
* reprezentujú aktuálny stav – skupiny sa
porovnávajú v premenných, ktoré sa týkajú
súčasnosti – Prierezové výskumy
* sa vzťahujú na minulé udalosti, skúsenosti –
skupiny sa porovnávajú v premenných, ktoré
sa týkajú minulosti – Retrospektívne výskumy
* sa vzťahujú na budúcnosť – skupiny sa
porovnávajú v premenných, ktoré sa týkajú
budúcnosti – Prospektívne výskumy
17
Komparatívne
výskumy
* Uvedené typy komparatívnych výskumov
sa líšia z hľadiska dimenzie času – akého
času sa týkajú premenné, v ktorých sú
výskumné skupiny porovnávané
* Umožňuje to usudzovať na kauzálne
vzťahy (kauzálno-komparatívny výskum) –
ale len v niektorých prípadoch
* Na príčiny sa usudzuje nepriamo na
základe porovnávania skupín
* Menšia sila kauzality v porovnaní s
experimentom
Komparatívne
výskumy
Porovnanie definovaných skupín umožňuj
V retrospektívnych výskumoch identifikáciu
možných príčin súčasného stavu – skupiny sa
porovnávajú v niečom, čo sa stalo v minulosti
* V prospektívnych výskumoch identifikáciu
možných dôsledkov súčasného stavu –
skupiny sa porovnávajú v niečom, čo sa týka
budúcnosti
Príčiny → Čas zisťovania → Dôsledky
(minulosť) údajov (budúcnosť
Komparatívne
výskumy
Premenné a inštrumentácia
Jedna premenná musí byť
kategoriálna (definujú skupiny,
ktoré sa budú porovnávať)
* Ostatné premenné musia byť
kvantifikované
* Problematické rozlišovanie
premenných na závislé a
nezávisl
Komparatívny
výskum
Výber výskumnej vzorky
skupiny
* Optimálne je využitie stratifikovaného
alebo kvótneho výberu
* Odporúčaná veľkosť vzorky závisí na
premenných, ktoré určujú výber
vzorky
* Minimálny odporúčaný počet
účastníkov v jednej kategórii (bunke) je
50 - 60
komparatívne
výskumy
Dizajn a procedúra
Dizajn:
* Jedno a viacfaktorové projekty
* Kontrola rovnomerného napĺňania
podskupín
Procedúra:
* Premenné, v ktorých sú porovnávané
skupiny, sa zisťujú u všetkých
účastníkov výskumu
* Zber údajov v čo najkratšom čase
Vývinové
projekt
Sledovanie zmien v čase
* Zmeny charakteristík javov v priebehu času –
procesy zmien v čase
* Údaje o jednom jave v rôznych časových
obdobiach
* Podobajú sa:
vnútrosubjektovým experimentom
komparatívnym projektom, v ktorých sú
porovnávané skupiny, ktoré sa odlišujú tým v
akom čase sa zbierajú dáta
* sledovanie aktuálne prebiehajúcich zmien vs.
rekonštrukcia procesov, ktoré prebehli v
minulosti
ývinové
prospektívne
projekty
Dve základné možnosti zisťovania
zmien v čase
opakovaná identifikácia
(meranie) javu v priebehu istého
časového obdobia – rozdiely v
zistených hodnotách sú
prejavom zmien
* Jednorazová identifikácia
(meranie) javu v rôznom štádiu
vývinu
Vývinové
projekty
Využitiu uvedených dvoch
možností zodpovedajú 3 základné
typy výskumov
Dlhodobý (pozdĺžny),
longitudinálny
* Prierezový (priečny)
* Kombinovaný (napr. projekty s
posunutým začiatkom
longitudinálne
projekty
Porovnávajú sa údaje získané
počas dlhšieho obdobia.
Využívajú sa 3 typy projektov:
* Panelový longitudinálny výskum
* Výskum kohort
* Výskum trendo
Longitudinálne
projekty
Panelový longitudinálny výskum
1 skupina účastníkov
* Opakované merania v stanovených intervaloch
počas určitého obdobia (môže ísť desiatky
rokov)
* Počas celého obdobia sa využívajú rovnaké
metódy (podmienka porovnateľnosti)
* Účastníci výskumu sú porovnávaní so sebou –
preto je opodstatnené hovoriť o zmene
* Problémom môže byť výskumná mortalita –
postupné znižovanie počtu účastníko
lo ýskum kohor
Porovnávané sú definované skupiny
(jednotlivci, ktorí majú určité znaky)
* Výskum je venovaný tomu, či sa menia
charakteristiky celej kohorty v priebehu
času
* Opakované merania s rovnakými
nástrojmi počas určitého obdobia
* Príklad – výskyt fajčenia u detí vo veku 15
rokov; vo vybraných rokoch (napr. 2010,
2015, 2020) sa zisťuje počet detí, ktoré
fajčia
lo Výskum trendo
- Náhodne vyberaný ľudia v
opakovaných meraniach počas
určitého obdobia - Opakované merania s rovnakými
nástrojmi - Príklad: zmeny preferencií
politických strán pred voľbami
Prierezové
projekty
Zisťuje sa jav v rôznom štádiu vývinu
* Každé štádium vývinu reprezentuje vzorka
účastníkov
* Nezisťujú sa zmeny jednej sledovanej skupiny,
miesto toho sa zisťujú rozdiely medzi
porovnávanými skupinami v rôznom štádiu
vývinu
* Údaje sa získavajú v čo najkratšom čase
* Nezisťujú sa postupne údaje od jednej skupiny
napr. vo veku 20, 25, 30 rokov ako v
longitudinálnom výskume
* V prierezovom výskume sa získavajú údaje v
určitom čase napr. od vzorky 20-, 25-, 30-
ročných
- Hlavná výhoda – získanie údajov
v krátkom čase - Nie je opodstatnené hovoriť o
zmene – nezisťuje sa zmena
jednej skupiny ale rozdiely medzi
rôznymi skupinami - Potreba zabezpečiť
porovnateľnosť skupín (jediný
rozdiel by mal byť vek) –
komparatívny výskum
Projekty s
posunutým
začiatkom
Kombinácia prierezového a
longitudináleho projektu
* Spájajú sa výhody prierezového a
longitudinálneho výskumu
* Viac skupín sledovaných v rovnakých
intervaloch s posunutým začiatkom
výskumu
* Umožňujú rôzne analýzy
* Sledovanie zmien jednej skupiny
* Porovnanie skupín v rovnakom
štádi
