Pozorovanie Flashcards
Pozorovanie ako
metóda výskumu
Metóda sledovania práve prebiehajúcich javov,
najmä správania ľudí a iných organizmov.
* Metóda zhromažďovania dát pozorovaním
sledovaných subjektov
* Odlíšenia laického pozorovania a pozorovania
ako výskumnej metódy
* Pozorovanie vo výskume musí mať
charakteristiky vedeckej metódy
* Súčasťou pozorovania vo výskume je
zaznamenávanie pozorovaného
* Najtypickejšou formou je priame pozorovanie
(vyžaduje si priamy kontakt výskumníka so
skúmaným subjektom)
* Pozorovanie je náročná výskumná metóda, môže
mať rôznu podobu, podľa toho sa odlišujú rôzne
druhy pozorovania
ednotlivcov v rôznych situáciách
* Využíva sa jednoduché zaznamenávanie
výskytu javov (napr. počet ľudí v
miestnosti), ale aj posudzovanie (napr.
charakterizovanie pozorovaného
správania určitej osoby ako
priateľského)
* Základom pozorovania je priame
vnímanie pozorovaných objektov a
prebiehajúcich dejov, alebo
prostredníctvom ich záznamu
Pozorovanie ako
metóda výskumu
využiva sa keď
výskumné otázky sa týkajú správania ľudí
v určitých situáciách
* je potrebné skúmať javy v konkrétnych
situáciách
* je potrebné poznať detaily
* je potrebné poznať priebeh a príčiny
* sú rozdiely medzi seba popisujúcimi
údajmi a reálnym správaním
* je potrebné doplniť zistenia
kvantitatívneho výskumu
Druhy
pozorovania
Rôzne pozície pozorovateľa:
* Pozorovateľ nie je identifikovaný
(skryté, maskované)
* Pozorovateľ je identifikovaný
(otvorené, neskrývané), ale nie je
súčasťou deja
* Pozorovateľ je súčasťou
pozorovaných procesov
(zúčastnené pozorovanie)
* Pozorovanie v prirodzenom a
kontrolovanom prostredí
* Priame a nepriame pozorovani
Základné
otázky
prípravy
pozorovania
11
Určenie cieľa pozorovania
Určenie predmetu pozorovania
Výber druhu pozorovania a prístup
Určenie cieľa
pozorovania
- Vyplýva z témy, zadania
- Nadväzuje na rozhodnutie využiť
pozorovanie ako metódu
výskumu
Vyžaduje sa preverenie: - vhodnosti využitia pozorovania
pre naplnenie témy a cieľov
výskumu - jeho realizovateľnosti
Určenie
predmetu
pozorovania
Vyplýva z cieľa výskumu a z formulácie
výskumnej otázky
* Určenie:
* Kto má byť pozorovaný - osôb alebo
situácií, ktoré majú byť pozorované
* Čo má byť pozorované – aké prejavy
správania
* Kde sa pozorovanie uskutoční – miesto
pozorovania
* Kedy, v akých intervaloch sa pozorovanie
uskutoční – čas pozorovania
Výber druhu
pozorovania
Základné druhy pozorovania:
* Štruktúrované a neštruktúrované
pozorovanie
* Štruktúrované pozorovanie využíva
spravidla pred pozorovaním
pripravený zoznam javov, ktoré majú
byť zaznamenané – má pred
pozorovaním pripravenú štruktúru
* Neštruktúrované pozorovanie obvykle
nemá dopredu pripravený zoznam
javov, ktoré majú byť pozorované
Štruktúrované
pozorovanie
Výber javov, ktoré majú byť pozorované, je
pripravený obvykle pred pozorovaním – má
pripravenú štruktúru toho, čo má byť
pozorovaním zaznamenané
* Dôvodom prípravy výberu javov, ktoré majú
byť zaznamenané, je snaha čo najpresnejšie
zachytiť vybrané prejavy správania
* Zaznamenávajú sa len niektoré prejavy, znaky,
charakteristiky
* Pripravený zoznam toho, čo sa má pozorovať
(štruktúra prejavov správania) tvorí obsah
pozorovacieho hárku
(kategórií) si vyžaduje selektívny charakter
poznávania vzhľadom na prejavy a formy
správania.
* Štruktúrované pozorovanie využíva
kategoriálne schémy pozorovania, ktoré sa
môžu týkať:
* Pozorovania správania a činnosti
* Posudzovania vlastností
* Štruktúrované pozorovanie umožňuje
kvantitatívne vyhodnotenie – využíva sa v
kvantitatívnom prístupe
* Využíva sa v prirodzenom i kontrolovanom
prostred
Štruktúrované
pozorovanie
(príprava)
Základný krok v príprave - výber kategórií
a jednotiek pozorovania
* Rozdiely v pozorovaných jednotkách –
elementárne prejavy, komplexnejšie javy
* Výber kategórií (kategoriálne systémy)
umožňuje pripraviť pozorovací hárok
* Pozorovací hárok obsahuje zoznam
kategórií javov, ktoré majú byť pozorované
a priestor pre ich záznam
* Kategoriálne systémy môžu byť prevzaté z
iného výskumu alebo pripravené
výskumníkom
Štruktúrované
pozorovanie
na zaznamenavanie
A) Zaznamenávanie výskytu javov
prostredníctvom kategórií správania a
činnosti
* Využíva pozorovanie na detekciu
(identifikovanie) a zaznamenanie
(registrovanie) výskytu javov
* Zaznamenáva sa: výskyt, dĺžka trvania
* Zaznamenávanie výskytu:
* prirodzené kódovanie
* intervalové kódovanie
B) Zaznamenávanie posudzovania vlastností
* Vytvárané kategórie označujú vlastnosti
jednotlivcov, charakteristiky ich správania
* Hodnotenie komplexnejších situácií a dejov
s využitím abstraktných kritérií
* Určuje sa relatívna miera, intenzita javov
* Zaznamenáva sa napríklad či je správanie
pozorovanej osoby priateľské
* Pozorovateľ nezaznamenáva čo videl, ale
aký dojem si vytvoril
Vzorky udalost
- Výber ucelených dejových
jednotiek
Výhody (Kerlinger): - Komplexný a prirodzený charakter
udalostí - Možnosť zachytenia kontinuity deja
- Možnosť zachytiť udalosti určitého
typu
Časové relácie, časové
vzorky
Výber celkovej dĺžky pozorovania * Vyberá sa „krok“ – dĺžka intervalu
pozorovania, počet pozorovaní,
vzhľadom na obdobie pozorovania
* Systematické pokrytie
pozorovaného obdobia vs. náhodný
výber
* Momentkové pozorovanie
Záznam z pozorovania
- Priame pozorovanie – pozorovanie práve
prebiehajúce deja, - Veľmi náročné na zaznamenávanie
pozorovaného, vyžaduje sa využívanie
viacerých pozorovateľov na pozorovanie
jednej osoby - Potrebný zácvik pozorovateľov * Vyhodnocuje sa spoľahlivosť (reliabilita)
záznamov - Audio a video záznamy
– umožňujú dôkladnú
analýzu, zjednodušujú využitie viacerých
pozorovateľo
Vyhodnotenie
štruktúrovaného pozorovania
Frekvenčná analýza – zistenie koľkokrát
bolo zaznamenané určité správanie,
vyjadruje sa číslom (nominálne), alebo
ako relatívna hodnota (%)
* Dĺžka trvania
– zistí sa celkový čas
vykonávania daného správania, alebo
priemerný čas pri jednom výskyte
* Sekvenčná analýza
– identifikácia sledu
výskytu rôznych foriem správania (musí
byť zaznamenaný)
* Frekvenčno
-sekvenčná analýza
Neštruktúrované
pozorovani
Nevyužíva pripravený zoznam javov, ktoré majú
byť pozorované
– výskumník nerobí dopredu
selekciu, čo si bude všímať a čo nie
* Obvykle ide o pozorovanie v prirodzenom
prostredí
* Cieľom je zachytenie súvislostí prebiehajúceho
deja v stanovenom intervale
– kontinuitné
pozorovanie
* Pozorovateľ pripravuje záznam z pozorovania,
ktorý má charakter komplexného opisu
pozorovaných osôb, procesov, situácie
* Záznam má charakter súvislého opisu
pozorovanej situácie (pozorovateľ píše, čo videl)
V príprave záznamu a jeho analýze dominuje
snaha pochopiť procesy a súvislosti
* Vyhodnocuje sa obvykle neštruktúrovanou
obsahovou analýzou
* V opise pozorovanej situácie sa vyhľadávajú
dôležité okolnosti, z ktorých sa postupne
vytvárajú kategórie
* Vytvárané kategórie majú obsiahnuť všetko
dôležité, čo bolo zaznamenané
* Výhody
– zachytenie komplexného pohľadu,
línie deja, následnosti udalostí
* Využíva sa najmä v kvalitatívnom prístupe
