Pracovné postoje a správanie Flashcards

1
Q

Čo je to postoj?

A
  • Súbor myšlienok, presvedčení, ktoré si konštruujeme voči rôznym objektom, entitám;
  • Spôsob, akým si usporiadame informácie;
  • Spôsob, ako definujeme svoju vlastnú skúsenosť (páči/nepáči, máme/nemáme radi);
  • Relatívne stabilné charakteristiky, ale ovplyvniteľné; získané osobnou skúsenosťou, sociálnym učením.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Kde sa s postojmi stretávame?

A
  • Poznávanie druhých, ovplyvňovanie druhých;
  • Reklama – snaha „vnútiť“ pozitívne postoje k nejakému produktu;
  • Vyberáme si priateľov podľa „podobných“ postojov;
  • Diskutujeme s ľuďmi….
  • Práca.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Postoj a práca

A

Postoj možno definovať ako mieru pozitívneho alebo negatívneho pocitu, ktorý má človek voči konkrétnej osobe, miestu alebo veci

Kognícia, afekt a správanie spolu úzko súvisia

ľudia si vytvárajú pracovné postoje napríklad k: nadriadeným, spolupracovníkom, prac. prostrediu, samotnej práci

obrázok!!!

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

teória plánového správania

A

doplnit z mobilu!

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

PRACOVNÉ POSTOJE: antecedenty, dôsledky, meranie

A
  1. Pracovná spokojnosť = Job Satisfaction
  2. Organizačný záväzok = Organizational commitment
  3. Angažovanosť = Engagement
  • ROŠKOVÁ, E., SCHRAGGEOVÁ, M. (2020): Psychologické väzby v práci. Univerzita Komenského v Bratislava:
    ➔ Záväzok k organizácii
    ➔ Pracovná angažovanosť
    ➔ Organizačná identifikácia
    ➔ Psychologická zmluva
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Pracovná spokojnosť (job satisfaction)

A

postupne začal striedať organizačný záväzok. Je to príjemný emocionálny stav, ktorý nadobúda človek v súvislosti s prácou kde pracuje.
* 2 prístupy –
1. Globálny prístup zaobchádza s pracovnou spokojnosťou ako s jednou, celkovou premennou.
2. Facetový prístup sa zameriava na rôzne aspekty práce

celostný/globálny (ako ste celkovo spokojný v práci?) alebo konkrétne, skúma jednotlivé časti práce s ktorými je konfrontovaný. Typickými súčasťami (facetami) sú plat, možnosť povýšenia, pracovné podmienky v ktorých pracujú, komunikácia, benefity, šéfovia a samotná podstata práce (to čo človek robí). Často sa uvádza ako prvé, pri nespokojnosti môže byť ľuďom ponúknutý vyšší plat, ale po čase sa aj spokojnosť zo zvýšenia platu stratí.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Antecedenty pracovnej spokojnosti

A
  • Existujú tri prístupy k štúdiu „príčin” pracovnej spokojnosti:
    a. Environmentálna perspektíva skúma pracovné a organizačné charakteristiky, ktoré vedú zamestnancov k spokojnosti alebo nespokojnosti.
  • ale ľudia s rovnakým zamestnaním sa môžu výrazne líšiť v miere svojej spokojnosti.
  • Enviroment -> prac spokojnosť

b. Individuálna perspektíva ukazuje, že určité typy ľudí inklinujú k tomu, či sa im práca páči alebo nepáči.
- Osobnosť -> prac spokojnosť
c. Interakčná perspektíva kombinuje environmentálny a individuálny prístup.
- Uznáva, že rôzni ľudia uprednostňujú rôzne vlastnosti práce. Pokúša sa zistiť, aké typy ľudí sú spokojné s akými druhmi pracovných podmienok.
- Pracovná spokojnosť je tu “produktom” vhodného zladenia jednotlivca s prácou.
- Enviroment + osobnosť -> prac spokojnosť

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Enviromentálne antededenty - plat a spravodlivosť.

A

Z hľadiska vnímania spokojnosti, pre ľudí je dôležitejšie to ako vnímajú ako spravodlivo sú nastavené procesy s odmeňovaním. Patria sem aj pracovné charakteristiky – motivačná teória vychádzajúca z charakteristík práce – na to aby boli ľudia vnútorne motivovaní je potrebné, aby v práci prežívali kritické psychologické stavy. Aby im práca dávala zmysel, pocit zodpovednosti, poznali výsledky svojej práce, feedback na to, čo sa im v práci darí a čo nie.

  • PLAT
  • je spojený s celkovou pracovnou spokojnosťou” (.17)
  • súvisí (logicky) silno s aspektom „mzda” (.36)
  • VNÍMANÁ SPRAVODLIVOSŤ (s ktorou sa rozdeľujú peniaze), ktorá je dôležitejším determinantom spokojnosti s platom ako skutočná výška samotnej mzdy.
  • Mzdová spokojnosť je ovplyvnená porovnaním platu jednotlivca s platmi:
  • ostatných na rovnakej pracovnej pozícií (.50)
  • ostatných ľudí vo všeobecnosti (.17)

Korelácie spravodlivosti a spokojnosti (meta-analýza)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

ENVIRONMENTÁLNE ANTECEDENTY - PRACOVNÉ CHARAKTERISTIKY

A

Kombinácia týchto piatich základných dimenzií definuje rozsah (alebo zložitosť) a pracovnú výzvu

  1. Rozmanitosť zručností = počet rôznych zručností potrebných na vykonávanie práce
  2. Identita úlohy = či zamestnanec vykonáva celú prácu alebo len jej časť
  3. Význam úlohy = vplyv, ktorý má práca na iných ľudí (či relevantné len pre firmu alebo aj pre spoločnosť)
  4. Autonómia = sloboda, ktorú majú zamestnanci pri vykonávaní svojej práce podľa vlastného uváženia
  5. Spätná väzba = miera, do akej je zamestnancom zrejmé, že svoju prácu vykonávajú správne.

rozmanitosť zručností, identita úlohy, význam úlohy - > zažitá zmysluplnosť
autonómia -> zažitá zodpovednosť
feedback -> znalosť výsledkov

zažitá zmysluplnosť je spojená so znalosť výsledkov

autonómia -> zažitá zodpovednosť -> prac. motivácia, prac. Výkon, prac. Spokojnosť, dochádzka

„rast potrebuje silu“ – má vplyv na feedback a prac mot a to ostatné

⇒ Job Scope (spomínaný rozsah) = celková zložitosť práce, vypočítaná ako kombinácia všetkých piatich individuálnych charakteristík
- predpokladá sa, že:
* veľký rozsah podporuje PS
* malý rozsah vedie k nude a nespokojnosti.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Osobnosť a pracovná spokojnosť

A

Locus of control sa vzťahuje na to, či ľudia veria alebo neveria v to, že majú kontrolu nad silami vo svojom živote

Bolo zistené, že ľudia s vnútorným locus of control sú so svojou prácou spokojnejší ako ľudia s vonkajším locus of control

Negativna afektivita je tendencia jednotlivca prežívať negatívne emócie, ako je úzkosť alebo depresia, v rôznych situáciách (“chronic kicker”)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

PRACOVNÁ SPOKOJNOSŤ A PRACOVNÝ VÝKON

A

môžeme bezpečne povedať že medzi pracovnou spokojnosťou a pracovným výkonom existuje pozitívny vzťah ALE je veľmi nepravdepodobné, že by tento vzťah bol kauzálny
➔ Spokojný zamestnanec nemusí byť nutne výkonným zamestnancom!
➔ Pracovná spokojnosť je spájaná s uspokojením; chýba jej aktivačný rozmer, nadšenie, zapálenie, ochota investovať do práce vlastnú energiu.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

KEDY SÚ SPOKOJNOSŤ S PRÁCOU A PRACOVNÝ VÝKON NAJSILNEJŠIE PREPOJENÉ?

A

● Odmena za nepredvídané udalosti / Pohotovosť odmeny? – vysoká odmena
● Zložitosť práce – vysoká komplexnosť
● Požiadavky na tvorivé pracovné miesta – vysoké kreatívne požiadavky
● Interpersonálne požiadavky na pracovné miesta – pri sociál práci

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

MERANIE PRACOVNEJ SPOKOJNOSTI: NÁSTROJE

A

● Dotazníky
○ Štandardizované (psychologické aj nepsychologické) .
- Brayfield, Rothe: Index of Job Satisfaction.
- Spector: Job Satisfaction Survey.
- MSQ: Minesota Satisfaction Questionnaire.
- Výhoda sú normy a možnosti benchmarkov. Nevýhoda – nezohľadňujú špecifiká konkrétnej organizácie.
○ „Šité na mieru“ - (celozamestnanecké prieskumy) pre konkrétnu organizáciu (dôležitá je osoba, ktorá zabezpečí kvalifikovanú prácu – psychológ, tvorba dotazníka, zber a spracovanie dát, interpretácia výsledkov). (repertoár otázok zo štandardizovaných plus si firmy dopĺňali nejaké špeciálne otázky – najčastejšia kombinácia)
● Manažérske rozhovory – hodnotiace, motivačné, „odchodové“ (exit interviews), neformálne rozhovory,..
● Rozhovory s vedením – „raňajky“, blogy, all staff meetings, „black box“

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Meranie Motivácie, Spokojnosti:
Ukážka výsledkov - portfólio zamestnancov

A

Os spokojnosti a motivácie

o Work Horses: motivation, retention (vysoká motivácia, vysoká spokojnosť)
(práca - ciele, kariéra, výkonové odmeňovanie, autonómia…)

o Problem Child: presun k WH, Podporiť spokojnosť (vysoká motivácia, malá spokojnosť)
o Settlers podporiť motiváciu (nízka motivácia, vysoká spokojnosť)
(job rotation, ciele, rozšírenie zodpovedností)
o Qestion Marks: zmena pozície príp. odchod. (nízka motivácia, aj spkojnosť)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Organizačný záväzok_Organizational commitment

A
  • Aktívny vzťah a vôľa zamestnanca prispievať v prospech organizácie (Mowday, Steers a Porter, 1979).
  • Môže mať rôzne formy a môže sa vzťahovať k rôznym oblastiam pracovného života (organizácia, povolanie, pracovný tím, vlastná kariéra a pod.).
  • Trojzložkový model záväzku (Meyer, Allen, 1991) – najčastejšie využívaný v praxi aj vo výskume.
  • Jednodimenzionálny model (Kut, et al, 2012); možnosť väzby k viacerých objektov pracovného života súčasne (organizácia, povolanie, pracovný tím, vlastná kariéra a pod.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Trojzložkový model záväzku

A
  1. AFEKTÍVNY ZÁVÄZOK = zostávate, pretože chcete
    “Moja práca ma napĺňa a každý deň rád chodím do práce.”
  2. KONTINUÁLNY ZÁVÄZOK = zostávate, pretože musíte
    “Môj plat a výhody mi zabezpečujú pekný dom v peknej oblasti.”
  3. NORMATÍVNY ZÁVÄZOK = zostávate, pretože by ste mali
    “Môj šéf investoval toľko času do môjho školenia a mentorovania.”
17
Q

ORGANIZAČNÝ ZÁVÄZOK

A

POROVNANIE S PRACOVNOU SPOKOJNOSŤOU:
- druhý najčastejšie študovaný postoj na pracovisku (po pracovnej spokojnosti)
- pozitívne súvisiaci s pracovnou spokojnosťou (korelácia od 30 do .40)
- širší rozsah než pracovná spokojnosť (cieľom je skôr organizácia než „práca”)
- stabilnejší v priebehu času než pracovná spokojnosť (ktorá môže kolísať každý deň alebo aj každú hodinu)
- “má aktivačný rozmer, pracovná spokojnosť - pasívne prežívanie”

VÝZNAMNÉ KORELÁCIE:
● Organizačná podpora
- je jedným z najsilnejších prediktorov afektívneho a normatívneho záväzku
● Organizačná spravodlivosť
- je dôležitým prediktorom afektívneho aj normatívneho záväzku, s koreláciami okolo .30.
● Kvalita vzťahu s nadriadeným
- rozsah v akom šéf zaobchádza ohľaduplne so zamestnancami (r = .34) často a otvorene s nimi komunikuje (r = .45)
● Nejednoznačnosť rolí, konflikt rolí a preťaženie rolí (stres)
- každý negatívne koreluje s organizačným záväzkom

18
Q

ANGAŽOVANOSŤ (ENGAGEMENT)

A
  • Výskum pracovná angažovanosť nie je bežným javom (Karg, 2011).
  • Slovensko, 1000 respondentov, vysoko angažovaných zamestnancov = 14%; celosvetový predpoklad = 30%.
  • Kahn (1990): „využitie „ja“ (self) členov organizácie k ich pracovným rolám“ v zmysle emocionálnej, kognitívnej a fyzickej identifikácie sa jednotlivca s prácou;
  • Macey et al. (2009): individuálny zmysel pre účelovosť, cielená energia prejavujúca sa v osobnej iniciatíve, úsilí, vytrvalosti smerujúcej k naplneniu organizačných cieľov.
  • Leiter, Maslach (1997): angažovanosť ako protipól syndrómu vyhorenia.
  • Zhoda: angažovanosť je pozitívny psychologický stav mysle vzťahujúci sa k práci, ktorý obsahuje odhodlanie investovať úsilie v práci a v prospech organizácie.
  • je žiaduci pozitívny stav, účelný pre organizáciu;
  • je reprezentovaná mierou, do akej sú zamestnanci schopní a ochotní dobrovoľne vynaložiť nepožadované úsilie v prospech organizácie
  • na strane zamestnanca má svoju kognitívnu, afektívnu a behaviorálnu zložku (stále diskusie o tom, či je to správanie, postoj, vlastnosť…)
  • je ovplyvnená pracovnými podmienkami a osobnostnými dispozíciami zamestnanca;
  • dôsledkom sú pozitívne dopady organizačné aj individuálne (napr. správanie angažovaného zamestnanca je zmysluplné, orientované na výsledok či zákazníka, proaktívne, s optimistickým prístupom; angažovaný zamestnanec je adaptabilný na zmeny, lojálny, pracuje sústredene, naviac, cíti zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj).
19
Q

MODEL OSOBNEJ ANGAŽOVANOSTI (Kahn)

A
  • aby sa ľudia stali a zostali angažovaní, musia byť naplnené tri psychologické podmienky:
    1. zmysluplnosť = pocit, že je jedinec vo svojej role prínosný, že významne prispieva k výsledkom organizácie, a že na základe toho sa mu dostáva od ostatných a od svojej práce niečo cenné na oplátku. Zmysluplnosť ovplyvňujú tri činitele: charakteristiky úloh (rôznorodosť, kreativita), charakteristiky pracovnej pozície/role (status, vplyv) a pracovné interakcie (rešpekt, dôstojnosť).
    2. bezpečie = pocit bezpečnosti svojho „nasadenia“, pocit možnosti pracovať a zapojiť svoje „ja“ bez strachu z negatívnych následkov pre svoj sebaobraz, status.
    3. dostupnosť = pocit dostatočnosti našich osobných zdrojov (fyzické, emocionálne, psychické zdroje), dôvera v tieto zdroje a vlastné schopnosti.
  • Angažovanosť za predpokladu naplnenia psychologickej zmysluplnosti, bezpečnosti a dostupnosti môže vyústiť do stavu plnej prítomnosti psychological presence (Kahn, 1992).
  • Súčasnosť: osobná (personal) angažovanosť ⇒ angažovanosť zamestnanca (employee engagement); focus na zamestnanca; firmy „energizujú“ ľudí, aby boli angažovaní; manipulujú podmienky, nasadené performačné metriky pre manažérov (mať viac angažovaných ľudí; dôsledok – osobná angažovanosť sa vytráca - „quite quittinig“; postupné odpájanie sa od práce, neochota pracovať nad rámec povinností, či pracovného času (Kahn, 2022).
20
Q

Model angažovanosti (Schaufeli)

A

● TROJDIMENZIONÁLNY KONŠTRUKT
1. energia / elán (vigor) - chuť vynaložiť námahu a zotrvať v dosahovaní cieľov i pri konfrontácii s prekážkam
2. nadšenie / oddanosť (dedication) - poňatie práce ako inšpirácie a výzvy, vnímaná zmysluplnosť a dôležitosť práce, pociťovanie pýchy a nadšenia z vykonanej práce
3. pohltenie / pohrúženie sa do práce (absorption) - pociťovanie šťastia pri koncentrácii sa na prácu, rýchly priebeh času, neschopnosť odpútať sa od pracovnej činnosti.

  • Meranie: Utrecht Work Engagement Scale (UWES; Schaufeli, Bakker, 2003). 17 položková škála, 3 faktory;
  • (moja práca ma inšpiruje, je náročné odpojiť sa od mojej práce, čas letí, keď pracujem,…)
21
Q

MODEL POŽIADAVIEK A ZDROJOV (JOB DEMANDS-RESOURCES MODEL - JDR)

A

➔ Zdroje – podporujú rast, rozvoj, vyvažujú nároky; aktivujú motiváciu (ak súvisia s prácou); stimulujú, ak sú viazané na org. faktory (plat).
➔ Požiadavky – vyžadujú nasadenie, námahu, úsilie, ak prekročia adaptívne možnosti, vedú k stresu, vyhoreniu.
- V reálnej práci sa zamestnanec snaží o to, aby dosiahol rovnováhu medzi požiadavkami, pracovnými, osobnými zdrojmi, svojimi schopnosťami a potrebami (=JOB CRAFTING). Ak sa mu rovnováhu podarí dosiahnuť, prispieva to k pozitívnemu prežívaniu, správaniu, k angažovanosti. Ak nie, môže to viesť k demotivácii, k neangažovanosti, nižšej výkonnosti, vyčerpaniu, vyhoreniu.

22
Q

„Biznis“ Modely angažovanosti

A

2 obrázky

23
Q

THE GALLUP Q12 INDEX

A

= 12 otázok zameraných na to, ako zamestnanci vnímajú pracovné podmienky a prostredie potrebné pre vytvorenie angažovanosti; testovanie na miliónoch respondentov; položky preukazujú silné korelácie s bi
+ obrázok

24
Q

SPRÁVANIE V ORGANIZÁCII

A

● Podávanie výkonu - Task performance
● Organizačné občianske správanie - OCB
● Kontraproduktívne správanie – CWB

Z toho veľkého obrázku – prac. Úlohy/ výkon, organizačné občianstvo, kontraporoduktívne prac. Správanie

25
Q

PRACOVNÝ VÝKON

A

= Predstavuje mieru, do akej sa pracovníci efektívne zapájajú do pracovných povinností formálne uvedených v popise práce.

  • SCHOPNOSŤ
    ➔ Job Analysis definuje potrebné potrebné KSAOS
    ➔ Výberový proces identifikuje jednotlivcov, ktorí majú potrebné KSAOS
    ➔ Tréning, rozvoj zabezpečuje rozvíjať ďalšie potrebné vedomosti, zručnosti….
  • Musia byť dodržané všetky tri kroky.
  • Zamestnanci, ktorých schopnosti sa zhodujú s požiadavkami sú spokojnejší.
  • MOTIVÁCIA = individuálna charakteristika, vychádza z vnútra” človeka, môže byť stimulovaná aj prostredím (skôr stimulácia).
  • motivačné schémy
  • Stimuly môžu viesť k zlepšeniu výkonnosti, ak:
    ➔ sú zamestnanci schopní podať lepší výkon
    ➔ chcú stimuly
    ➔ existuje málo obmedzení

VEK
- Štúdie preukázali malý až žiadny vzťah k výkonu.

motivácia a schopnosť – obmedzenia – prac výkon
incentívy – zamestnanci ich chcú/ zamestnanci môžu podat lepší výkon / je tam pár obmedzení – prac výkon

26
Q

ORGANIZAČNÉ OBČIANSKE SPRÁVANIE (OCB)

A

= správanie, ktoré, ktoré podporuje sociálne a psychologické prostredie, v ktorom sú vykonávané pracovné úlohy (výkon). Označuje sa aj ako kontextuálny výkon.

  • 5 faktorový model OCB (Organ, 1983):
    1. Altruizmus: vôľa pomáhať druhej osobe s pracovnými úlohami či problémami (prosociálne správanie).
    2. Svedomitost’: schopnosť pracovať nad rámec minimálnych požiadaviek pracovnej roly.
    3. Občianske cnosti: aktívna účasť a zapojenie sa do života organizácie.
    4. Slušnosť: schopnosť vyhýbať sa interpersonálnym problémom prostredníctvom slušného a ohľaduplného správania.
    5. Športové správanie: schopnosť tolerovať nepriaznivé okolnosti bez sťažovania sa.
  • 2 faktorový model OCB (Williams & Anderson, 1991)
    1. správanie zamerané na jednotlivca (OCBI), napr. altruizmus
    2. správanie zamerané na organizáciu (OCBO), napr. svedomitosť, občianskosť.
  • DÔSLEDKY OCB PRE ORGANIZÁCIU - pozitívne korelácie:
    ➔ well-being jednotlivcov
    ➔ efektívnosť na pracovisku, výkon
    ➔ spokojnosť zamestnancov aj zákazníkov
    ➔ vyššia oddanosť, záväzok k organizácii * nižšia miera fluktuácie
27
Q

KONTRAPRODUKTÍVNE PRACOVNÉ SPRÁVANIE

A

Kontraproduktívne pracovné správanie (CWB) = správanie zamestnancov, ktoré je v rozpore so záujmami organizácie. Toto správanie môže poškodiť organizáciu alebo ľudí v organizácii (vrátane zamestnancov, klientov, zákazníkov a pacientov).
- Príklady takéhoto správania sú:
➔ Absentizmus
➔ Zneužívanie druhých
➔ Šikanovanie
➔ Cyber loafing
➔ Nezdvorilosť
➔ Neskoré príchody
➔ Výrobná odchýlka
➔ Sabotáž
➔ Sexuálne obťažovanie
➔ Užívanie návykových látok
➔ Krádež
➔ Vysoká fluktuácia zamestnancov

  • Dve dimenzie, v ktorých sa toto správanie kategorizuje:
    ● Závažnosť nízka / vysoká
  • Niektoré deviantné správanie, napr. ak sa zamestnanec namiesto práce rozpráva so spolupracovníkmi, by sa klasifikovalo ako menší deviantný akt.
  • Iné incidenty, ako aj fyzický útok, by bol klasifikovaný ako vysoká.
    ● Cieľ - jednotlivec / organizácia
    ○ jednotlivcov well-being (interpersonálna deviácia)
    ○ organizačný well-being (organizačná deviácia)
  • Korelácie, prediktory a moderátory CWB:
    ★ Emocionálna inteligencia
    ★ Interpersonálny konflikt
    ★ Organizačné obmedzenia
    ★ Organizačná spravodlivosť
    ★ Osobnosť (narcizmus, psychopatie, seba-ovládanie)