Case studies Flashcards
Case study- prístup
kauzistika (idiografický výskumný prístup)
Pochádza z lat. slova „casus“ – prípad, udalosť, príležitosť, náhodne.
-Súvisí s termínom „casusa“ – prípad, príčina, dôvod.
-„case study“ = štúdium prípadu, prípadová štúdia, case history, monografická metóda, case review, case report, kauzistika.
Typy case study:
CS -MM
Case study - mixed methods
MM-CS
Mixed methods - case study
Základné požiadavky
Validita a reliabilita
Typy validity
Externá validita - zabezpečená: konzistentnou a racionálnou interpretáciou dôkazov, teda jej úroveň závisí od postupov zberu a interpretácie údajov vo výskume.
Interná validita - je vlastnosťou prípadovej štúdie, ktorá vyjadruje mieru, v akej popis a vysvetlenie skúmaného fenoménu zodpovedá realite.
Typy prípadových štúdií podľa požadovaného typu výsledku:
Deskriptívne = popisné
Exploratórne
Explanatórne
Evaluačné
Deskriptívne = popisné case studies
deskriptívne štúdie, ktoré majú za cieľ podať kompletný popis skúmaného javu vo zvolenom prípade (prípadoch).
Exploratórne = pokusné, vyšetrovacie case studies
exploratórne, ktoré majú za cieľ preskúmať neznámu štruktúru prípadu a pôsobiacich vzťahov, definovať hypotézy, otázky, alebo i navrhovať teórie a pripraviť tak základy pre ďalší výskum.
Explanatórne = objasňovanie – case studies
explanatórne štúdie vysvetľujú prípady, tým, že rozoberajú jednotlivé príčinné reťazce, ktoré je možně v prípadoch identifikovať
Evaluačné = hodnotiace case studies
evaluačné štúdie - v rámci ktorých sa realizuje rovnako popis, explorácia alebo explanácia, ale ide v nej predovšetkým o hodnotenie nejakého programu alebo intervencie na základe určitých kritérií.
Typy štúdií podľa zamerania:
- vnútorné
- disciplinovaná
- jednoltivá
- koelktívna
Vnútorná/hĺbková kauzistika:
▪
Fokus na prípad samotný je netypický, unikátny.
▪
Je skúmaný len pre jeho vnútornú povahu, jedinečnosť.
▪
Úsilie o hlboké porozumenie komplexným fenoménom bez ambície prispieť k prehĺbeniu poznania o iných fenoménoch. Ide o typ naratívneho výskumného prístupu.
Disciplinovaná interpretatívna štúdia:
Vyberáme fenomén, kt. považujeme za hodný štúdia vďaka jeho jedinečnosti, či významu, ale pre jeho preskúmanie je využívaná existujúca teória, kt. na daný fenomén zatiaľ nebola aplikovaná.
▪
Slúži ako vodítko pre identifikáciu hlavných procesov a premenných v rámci prípadu.
▪
Prípad teda neslúži ako nástroj pre prácu s teóriou, ale naopak tória je vodítkom, pre prácu s prípadom.
Jednotlivá inštrumentálna prípadová štúdia:
Výskumník sa zameriava na problém al. záležitosť a potom vyberá na ilustráciu ohraničený prípad. Štúdium prípadu je teda na nástroj na prácu s teóriou.
Kolektívna alebo viacnásobná prípadová štúdia:
Rieši sa jeden problém, alebo oblasť, ale výskumník vyberá viaceré prípady, aby problém ilustroval.
▪
Tento typ je možné s komparatívnou prípadovou štúdiu. Dve al. viacej prípadov sú porovnávané prostredníctvom across-case analysis. Táto odlišuje porovnávanie od všeobecnejšieho postupu.
Nevyhnutné prvky case study
Fakty - sú základom každej prípadovej štúdie, mali by byť čo najpresnejšie a najpodrobnejšie popísané. Môžu obsahovať priame vyjadrenia klientov až po vyčíslenie prínosov (náklady, prínosy, ale napr. aj počet hodín, (resp. čohokoľvek), ktoré resp. čo služba klientovi ušetrila, ako vzrástla miera odpovedí, ako narástol dopyt, …).
▪ Kontext - zvyčajne vo forme „príbehu”, ktorý zasadí fakty do kompaktného celku. Dôležité je pri tom formulovať text tak, aby každý kto si prípadovú štúdiu prečíta si na jej základe mohol predstaviť, či ako môže podobné riešenie pomôcť aj jemu.
Fázy case studies
- príprava
- výskumná fáza
- implementácia a správa
- Prípravná fáza CS - kroky
a)
Vymedzenie paradigmy
b)
Definovanie výskumnej témy
c)
Definovanie cieľa
Základné paradigmatické prístupy
deduktívny a induktívny
Deduktívny paradigmatický prístip
typický pre pozitivistickú paradigmu.
Induktívny paradigmatický prístup
predstavujúci fenomenologický prístup. Fenomenologickú paradigmu je možné presnejšie rozdeliť na tri koncepcie: kritickú teóriu, konštruktivizmus a realizmus.
Induktívny - Kritická teória
– je vo svojich tézach založená na troch prvkoch: identifikácia problémov, popis reality a odvodenie želateľných spoločenských noriem.
Induktívny - Konštruktivizmus
je široký prúd teórií vo vedách o správaní a sociálnych vedách, zdôrazňujúci tak aktívnu úlohu subjektu a význam jeho vnútorných predpokladov v pedagogických a psychologických procesoch, ako aj dôležitosť jeho interakcie s
prostredím a spoločnosťou. V tomto zmysle je interakčnou teóriou prekonávajúcou
jednostrannosť empirizmu a nativizmu.
Induktívny . realizmus
predstavuje určitý kompromis medzi pozitivistickou a konštruktivistickou paradigmou. Vedecký realizmus postuluje, že vedecké skúmanie smeruje k nájdeniu pravdivých alebo pravde blízkych teórií, ktoré sú explanačne i prediktívne silné.
Výskumná fáza CS
Za základnú požiadavku prípadovej štúdie považujeme jasne definovaný výskumný problém a cieľ výskumu.
-
Pre case studies sú vhodné otázky, ktoré smerujú k induktívnemu budovaniu teórie a sú dekriptívne (nie normatívne, kde sú potrebné pozitivistické experimenty alebo testovania kauzality).
-
Zdôvodnenie zmyslu výskumnej otázky
Vymedzenie typu výskumu
Odôvodnenie výberu prípadu
Odôvodnenie výberu prípadu CS - 4 spôsoby
- Extrémne/ deviantné prípady
- Maximálne odchýlky
- Kritické prípady
- Paradigmatické
- Extrémne/ deviantné prípady CS
získanie informácií o neobvyklých prípadoch, ktoré môžu byť obzvlášť problematické alebo obzvlášť výborné.
- Maximálne odchýlky - CS
získanie informácií o význame rôznych okolností pre proces a výsledok konania (napr. tri až štyri prípady, ktoré sa výrazne líšia v jednej dimenzii: veľkosť, forma organizácie, miesto, rozpočet, úspešnosť riešenia, kreativita, segment, a iné).
- Kritické prípady
získanie informácií, ktoré povoľujú logické dedukcie typu. Pri výbere prípadov sa hľadajú buď najpravdepodobnejšie alebo najmenej pravdepodobné prípady, teda prípady, ktoré naše predpoklady buď potvrdia alebo vyvrátia.4
- paradigmatické prípady CS
účel paradigmatický, kedy prípady výskumník vyberá na základe cieľa kedy chce rozvinúť metaforu, prototyp, alebo etablovať teoretický smer, či školu, ktorej sa prípad(y) týka(jú). Identifikácia takéhoto prípadu je však veľmi zložitá. Hodnota prípadovej štúdie bude závisieť aj od podkladov o validite, ktoré výskumník môže uviesť vo svojej štúdii a od statusu, ktorý tieto tvrdenia získajú v dialógu s ostatnými tvrdeniami (aj iných autorov) o platnosti v prejave, ku ktorému štúdia prispieva.
3.
Fáza implikácie a správa: CS
Spätná reflexia a kontrola (uplatnenie techník kontroly a zvyšovanie validity)
-
Predpokladané výstupy, návrh a realizácia záverečnej správy.
Význam kauzistík:
Prípadová štúdia prináša výsledky, ktoré sa dajú zovšeobecniť na teoretické prognózy, hoci na populáciu takéto zovšeobecnenie možné nie je.
Minimálne etické zásady u nás:
1.
Dobrovoľná účasť subjektov vo výskume - Výskumník nesmie nútiť skúmané osoby do výskumu. Nesmie použiť formu otvoreného alebo skrytého nátlaku na to, aby získal ich súhlas s účasťou vo výskume. Skúmaná osoba má právo vystúpiť z výskumu bez toho, aby preto znášala prípadné následky.
2.
Informovanie o výskume - Zrozumiteľným spôsobom a v primeranom rozsahu informovať skúmané osoby o ich úlohe vo výskume a o časových a ďalších podmienkach, v ktorých bude výskum prebiehať. Bude ich informovať aj o tom, akým spôsobom budú údaje publikované.
3.
Poučený súhlas - písomný dokument, ktorý podpisujú skúmaná osoba a výskumník pred začiatkom výskumu. Obsahuje základné údaje o výskume a o pôsobení skúmanej osoby v ňom. Skúmaná osoba svojím podpisom potvrdzuje súhlas s účasťou vo výskume za daných podmienok. V prípade skúmania detí a mládeže tento dokument podpisuje rodič alebo zákonný zástupca. Výskumník svojím podpisom potvrdzuje, že uvedené podmienky výskumu dodrží.
4.
Neubližovanie - Výskum musí prebiehať tak, aby u skúmaných osôb nedošlo k psychickému, prípade k fyzickému ublíženiu skúmaných osôb. Nesmie dôjsť k nijakej forme ubližovania, ako je napríklad frustrácia, nadmerná únava alebo vyčerpanie.
5.
Požadovanie len takých info., kt. nie sú v protiklade s etikou - Výskumník nesmie skúmaným osobám vnucovať otázky, ktorými explicitne alebo implicitne žiada spoločensky nevhodné správanie.
6.
Zachovanie dôvernosti info. o účastníkoch výskumu - Výskumník musí považovať osobné údaje skúmaných osôb za dôverné a nesmie ich zverejňovať vo výskumnej správe alebo inom dokumente. Týka sa to napríklad nielen mena a priezviska skúmanej osoby, ale aj názvu inštitúcie. Ak výskumník potrebuje skúmané osoby označiť kvôli rozlíšeniu, pridelí im kód alebo pseudonym.
7.
Korektné spracovanie dát výskumníkom - Výskumník nesmie svoje výskumné údaje zámerne zmeniť, selektívne vypúšťať (vynechať) alebo dokonca vymýšľať.
