5. Výskumné stratégie a metodologické postupy

Question 1

Časové hľadisko

Answer 1

longitudinálne vs. prierezové výskumné plány

Question 2

Longitudinálny výskum

Answer 2

• Označovaný niekedy aj retrospektívny.
• Podstatou je meranie tej istej premennej (resp. premenných) v tom istom výskumnom súbore opakovane v priebehu dlhšieho časového obdobia

Question 3

Longitudinálny výskum - pozitíva a negatíva

Answer 3

• Pozitíva – z metodologického hľadiska je silnejší, umožňuje preskúmať vzťahy medzi premennými hlbšie, možno povedať, že jeho zistenia majú väčšiu váhu a dôveryhodnosť.
• Negatíva – je časovo a organizačne značne náročný, problém je výskumná mortalita (postupné ubúdanie účastníkov výskumu z rôznych dôvodov, napr. probandi sa presťahujú do iného mesta, stratia záujem a ochotu spolupracovať na výskume,…).

Question 4

Prierezový výskum:

Answer 4

• Jednorazový typ, ide o meranie premennej len raz, v jednom časovom bode

Question 5

Semilongitudinálny = nepravý:

Answer 5

• Má znaky prierezového a longitudinálneho.
• Skúmam v určitom roku (napr. 2024), ale chcem vidieť vývoj až po ten rok.
• Prierezy medzi skupinami.

Question 6

Typ dát metodológia - hlavné rozdiely - výskumné stratégie - delenie

Answer 6

Delenie:
a) Výskumná stratégia kvantitatívna,
b) Výskumná stratégia kvalitatívna

Oba výskumy sa navzájom dopĺňajú, sú v komplementárnom postavení.

Question 7

Výskumné stratégie podľa typu otázok v dotazníku

Answer 7

• Kvantitatívne – uzatvorené otázky
• Kvalitatívne – otvorené otázky

Question 8

Výskumná stratégia kvantitatívna - funkcie, cieľ, procedúry

Answer 8

• Funkcia – explanácia príčin a predikcia následkov javov.
• Cieľ – verifikovanie resp. falzifikácia hypotéz a danej teórie.
• Procedúry – merania množstva intenzity častosti, kauzálne vzťahy medzi premennými, hodnotovo nezaťažené problémy.
• Vychádzajú z pozitivisti
• Nomotetický prístup.
• Redukujú realitu na počítateľné javy.
• Soc. realita = existuje nezávisle od výskumníka, je ju možné rozdeliť.
• Replikovateľnosť je dobre zastúpená
• deduktívny typ úvah

Question 9

Výskumná stratégia kvantitatívna - prednosti

Answer 9

Prednosti:
Generalizácia - spoľahlivý výsledok, ktorý môžem zovšeobecniť.
Môžem kontrolovať nežiadúce premenné – získam presné numerické dáta. Možnosť ukázať vzťah príčina – následok.
Rýchly a priamočiary zber dát.
Rýchla a spoľahlivá analýza dát.
Výsledky sú nezávislé na výskumníkovi (relatívne).
Užitočnosť pri skúmaní veľkých skupín – až po základný súbor.

Question 10

Výskumná stratégia kvantitatívna - nedostatky

Answer 10

Teórie a kategórie nemusia zodpovedať lokálnym a špecifickým podmienkam.
Izolovanosť teórie od súvisiacich fenoménov, kt. nie sú testované.
Získané verifikované poznatky môžu byť príliš všeobecné – problematická aplikovateľnosť.
Veľké množstvo dát. Získané dáta redukujú realitu – obmedzujú pohľad výskumníka.

Question 11

Výskumná stratégia kvalitatívna- funkcia, cieľ, procedúry, typy výskumu

Answer 11

-
Funkcia – interpretácia a porozumenie významom javov.
-
Cieľ – konštruovanie hypotézy a tvorba „ukotvenej teórie“ – grounded theory.
-
Procedúry – kvalifikovanie významov, charakterizovanie prípadov, hodnotový rámec skutočnosti.
-
Poznanie sa deje na základe interpretácie a je vždy subjektívnej povahy.
-
Výskumník je súčasť výskumu a je nezastupiteľný.
-
Idiografický typ výskumu – jedinečnosť, môže sa objavovať subjektivita, individuálny prístup.
-
Konštruujeme teórie na základe kvalitatívnych dát.
-
Hovoríme o tom, že je tu nižšia miera replikovateľnosti výskumov ako takých.
-
Ide o induktívny typ úvah.
-
Získavam špecifické informácie, mám presný prehľad ohľadom danej tematiky.
-
Hľadáme súvislosti a prepojenia.
-
Konštruktivizmus, interpretívny a reflexný.

Question 12

Výskumná stratégia kvalitatívna- prednosti

Answer 12

Umožňuje navrhovať teórie.
Získava podrobný popis a vhľad pri skúmaní: jedinca, skupiny, udalosti, fenoménu.
Skúma fenomén v prirodzenom prostredí.
Umožňuje študovať procesy.
Reaguje na lokálne a špecifické podmienky.
Hľadá idiografické (lokálne a špecifické) príčinné súvislosti.
Pomáha pri počiatočnej explorácii fenoménov výskumu.
Je flexibilnejší a ľahšie reaguje na zmeny vyvolané objektívnou potrebou.

Question 13

Výskumná stratégia kvalitatívna - nedostatky

Answer 13

Časovo náročný.
Získané zistenia sa nedajú zovšeobecniť na populáciu ani do iného prostredia.
Ťažko sa dajú robiť kvantitatívne prognózy.
Ťažko sa dajú restovať teórie, keďže sa netestujú hypotézy.
Dáta aj konečné výsledky sú veľmi citlivé na ovplyvňovanie výskumníkom.
Podliehajú osobným preferenciám osoby (výskumníka, pomocníka).
Bývajú častejšie spochybňované zvonka.

Question 14

Metódy - objekt záujmu rámce fungovania médií

Answer 14

Kvantitatívny - ekonomická analýza, systémová analýza
Kvalitatívny - interpretácia sekundárnych materiálov

Question 15

Metódy - účastnici komunikácie

Answer 15

Kvantit. - dotazník, analýza
Kvalit. - pozorovanie, hĺbkový rozhoor

Question 16

Vzťah medzi kvantitatívnym a kvalitatívnym výskumom zásady:

Answer 16

• Každý postup prispieva k lepšiemu poznaniu človeka, spoločnosti a sveta.
• Nie sú v kontradiktívnom postavení, navzájom sa dopĺňajú.
• Oba v sebe obsahujú prvky toho druhého.
• Obom dáva metodologickú opodstatnenosť disciplína a zodpovednosť výskumníka.
• Vhodné skĺbenie oboch postupov prispieva kvalite a dôveryhodnosti výskumu – triangulácia.
• Využitie kombinácie presviedča o metodologickej zodpovednosti autora.

Question 17

Spôsoby kontroly intervenujúcich premenných v experimente:

Answer 17

-Zrovnocenenie účastníkov v experimentálne a kontrolnej skupine.
-Čas – meranie závislej premennej čo najskôr po pôsobení nezávislej premennej.
-Vylúčiť chyby v meraní – rovnaký merací nástroj v experimentálnej aj kontrolnej skupine.

Question 18

Prístupy k skúmaniu osobnosti:

Answer 18

nomotetický a idiografický

Question 19

Nomotetický prístup

Answer 19

= veľa

• Počet probantov (Pbi) sa označuje ako N, tu napr. N = 1000
  Skúma jednu alebo niekoľko málo osobnostných čŕt (vlastností, charakteristík,..) na veľkom počte probandov.
  Vychádza z predpokladu čím viac ľudí je skúmaných, tým je výsledok presnejší.
  Na základe tohto výskumu sa dajú vytvárať tzv. normy.

Question 20

Nomotetický prístup výhody a nevýhody

Answer 20

Výhody:
▪Možnosť generalizácie (zovšeobecnenie),
▪Opakovateľnosť,
▪Možnosť presnej kontroly merania (vďaka malému počtu skúmaných vecí).

Nevýhody:
▪Zotierajú sa ostatné charakteristiky pre danú osobnosť.

Question 21

Idiografický prístup

Answer 21

idiod = jedinečný, sám, iný:

• Pri tomto type výskume skúmam len jedného probanta, N = 1 a skúma sa do hĺbky.
  Skúmania využívame tzv. anamnézu (spomienky, výpoveď Pb).
  Ako sa vyvíjali všetky faktory, čo jednotlivca ovplyvňovalo.
  Kazuistika – detailný popis prípadu.

Question 22

Idiografický prístup využitie

Answer 22

Využitie:
▪V personálnom manažmente – analýza prípadu (posudzovanie kariérneho postupu, disciplinárneho konania, podklady pre rozsiahlejší výskum – pri tvorbe profesiogramov a podobne.)
▪V psychológii spotrebiteľa – podrobná analýza motívov a správania spotrebiteľa, predvýskum a podklady pre koncepciu rozsiahlejšieho výskumu,..

Question 23

Idiografický prístup výhody a nevýhody

Answer 23

Výhody:
▪ Osobnosť sa skúma ako celok, skúma sa v rôznych situáciách,
▪ Môžeme zachytiť súvislosti v minulosti, prítomnosti a predpokladať do budúcnosti ako sa bude osobnosť vyvíjať.

Nevýhody:
▪Nie je tu možnosť generalizácie, to čo sme zistili platí len pre konkrétnu skúmanú osobnosť.

Question 24

Ako sa nazývajú ešte výskumné stratégie

Answer 24

Výskumné stratégie sa nazývajú aj výskumný plán.

Question 25

Hawthornský efekt:

Answer 25

-Elton Mayo (1945)
-Pôvodným cieľom jednoduchého experimentu bolo zistiť či bude produktivita pracovníkov v továrni Hawthorn Western Electirc Company (Chicago) lepšia pri nižšom alebo vyššom osvetlení, po prestávkach a v súvislosti rôznym trvaním pracovného času.
-Bolo zistené, že pracovný výkon vzrástol vo všetkých sledovaných skupinách bez ohľadu na úroveň osvetlenia pracovnej plochy.
-Zamestnanci vedeli, že v továrni prebieha experiment zameraný na produktivitu práce spôsobil, že sa zvýšila ich motivácia a tým aj pracovný výkon.
-Hawthornský efekt označuje jav, kedy v experimente želané zlepšenie nenastane pôsobením predpokladanej premennej, kt. výskumník manipuluje, ale z dôvodu, že si účastníci výskumu uvedomujú, že sú pozorovaní.