6. Meranie Flashcards
Meranie
-Má svoju históriu.
-Počas vývoja ľudstva sa stala bežnou každodennou procedúrou (napr. vzdialenosti, meranie času, meranie rýchlosti,…)
-Problematiku kvantifikácie javov rozoberá teória meranie.
reprezentačná teória merania
Základom je reprezentačná teória merania, kt. popisuje meranie ako „priradzovanie číslic k reprezentácii vlastnosti“.
Neskôr bola doplnená o formuláciu „za meranie možno považovať každé priradzovanie číslic k objektom al. udalostiam“ podľa stanovených pravidiel.
Typy meraní
a) Fundamentálne
b) odvodené
c) asociatívne
a)
Fundamentálne meranie
vzťahuje sa na priame, bezprostredné meranie predovšetkým fyzikálnych veličín a ide o každé meranie, kt. nezahŕňa žiadne predchádzajúce meranie: teplota vody, tlak pneumatiky, čas, hmotnosť,..
b)
Odvodené meranie
závisí na predchádzajúcich meraniach založené na skôr prevedených meraniach, z kt. je odvodené na základe vzťahov (rovníc): BMI
c)
Asociatívne meranie
meranie kedy je priamo merateľná vlastnosť (veličina) asociovaná s nepriamo merateľnou vlastnosťou (veličinou): vytrvalosť, sila,..
Merateľné premenné:
-Môžeme určiť rozsah, počet, frekvenciu al. mieru (stupeň) určitého javu al. vlastnosti.
-Množstvo vedomostí možno presne vyčísliť. Chybovosť v pravopise možno vyjadriť počtom chýb. Obľúbenosť vyučovacieho predmetu možno vyjadriť na škále. Merateľné premenné nadobúdajú rôzne hodnoty v istom (viac al. menej širokom) rozpätí: lepší-horší, viac-menej, skôr-neskôr a pod.
Kategoriálne premenné:
-
Javy možno zadeliť do tried, kategórií, úrovní, typov, stavov. Najjednoduchšia kategoriálna premenná má len 2 stavy (úrovne) = dichotómne.
-
Príklady:
Pohlavie (muž-žena),
Výsledok skúšky (zložil-nezložil),
-
Iné premenné majú viac ako 2 úrovne:
Rodinný stav (slobodný/á – ženatý, vydatá – rozvedený/á – vdovec, vdova),
Ročník (1-9),
Vzdelanie rodičov (ZŠ, SŠ bez maturity, SŠ s maturitou, VŠ).
Stupne merania:
- Nižší stupeň merania – je založený na zisťovaní početnosti a poradia – predstavujú ho tzv. nominálne a poradové (ordinálne) stupnice.
- Vyšší stupeň merania – predstavujú ho metrické úrovne škálovania – tzv. intervalové a pomerové stupnice.
Nominálne meranie resp. nominálne škálovanie
– zisťovanie početnosti:
-Najjednoduchšia forma spracovania údajov.
-Podstatou je klasifikácia objektov – t.j. ich zaradenie do určitých tried podľa zvolených kritérií a na základe na nich pozorovaných znakov.
-Matematicky to môžeme vyjadriť postulátmi:
A=B alebo sa A nerovná B
ak sa A=B a B=C potom A=C
Poradové škálovanie (meranie)
- ordinálne meranie:
Vychádza z predpokladu, že všetky objekty určitej triedy môžu byť zoradené (vzostupne al. klesajúco) podľa definovanej vlastnosti.
- Postulát, o kt. sa poradové škálovanie opiera, môžeme matematicky vyjadriť takto:
A>B a B>C takpotom aj A>C
Intervalové meranie
-škála rovnakých intervalov:
-Má všetky charakteristiky nominálnych a poradových škál, hlavne charakteristiku poradia.
-Vzdialenosti medzi susednými hodnotami sú konštantné.
-Umožňuje určiť nielen poradie jednotlivých objektov podľa určitého kritéria, ale aj veľkosť rozdielu medzi meranými objektmi.
-Umožňuje stanoviť, o koľko je istá vlastnosť určitého objektu vyššia al. nižšia ako u iného objektu.
Pomerové škály –špecifický príklad
– ich špecifickým príkladom sú absolútne škály:
-Majú absolútnu nulovú hodnotu a preto umožňujú vykonať aj porovnanie pomerov.
-Namerané hodnoty vyjadrujú množstvo vlastnosti, kt. merajú.
-Ako číselné hodnoty sa najčastejšie používajú nezáporné celé čísla od nuly po N.
-Umožňujú dôsledne využívať všetky vlastnosti racionálnych čísel – môžu sa nielen sčítať a odčítať, ale aj násobiť a deliť.
Kontroverzia merania
Povolená kontroverzia - pomerovú premenú môžeme zmeniť na ordinálnu premennú a tú môžme zmeniť na nominálnu premennú
Nepovelená kontroverzia - posun z nominálnej na intervalovú či pomerovú nie je možný.
