2. Paradigmy v sociálnych vedách. Monodisciplinárne, interdisciplinárne a transdisciplinárne prístupy vo vede. Flashcards
Mediálne štúdiá
(angl. media studies, nem. Medienwissenschaft) - transdisciplinárne štúdium médií (a mediálnej komunikácie). Disciplína sa zaoberá médiami v ich celistvosti, v komplexnom sociálno-kultúrnom a materiálno-technologickom kontexte ich existencie.
Predchodca mediálnych štúdií, vývoj
Priamou predchodkyňou mediálnych štúdií však bola až teória masovej komunikácie, časť rozsahom univerzálnejšej teórie sociálnej komunikácie. Rozvíjala sa predovšetkým v rámci:
▪ sociológie a (sociálnej)
▪ psychológie
▪ a postupne nadobudla status osobitnej sociologickej subdisciplíny.
- K vývinovo dominujúcim sociálno-vedným prístupom k médiám a komunikácii bol približne od konca 60. a v priebehu 70. rokov 20. storočia pribratý humanitno-vedný aspekt a konštituovali sa mediálne štúdiá (rovnako aj štúdiá komunikačné).
- Rozvíjajú systém vlastných výskumných metód, pomocou ktorých sa usilujú vytvárať vlastnú komplexnú teóriu médií a mediálnej komunikácie.
Vedy monodisciplinárne
Lingvistika
Sociológia
Psychológia
Vedy interdisciplinárne
sociológia + psychológia = sociálna psychológia
sociológia + lingvistika = sociolingvistika
lingvistika + psychológia = psycholingvistika
Vedy transdisciplinárne
Sociológia + psychológia + lingvistika = komunikačné a mediálne štúdia, diskurzívne štúdia, psycholingvistika
Koncept paradigmy
-,,normálna” veda, kde komunita vedcov prijíma zhodnú paradigmu.
-Paradigmy sú prijímané príklady aktuálnej vedeckej praxe, príklady ktoré zahŕňajú zákony, teóriu, aplikáciu, inštrumentalizáciu. To všetko poskytuje model, z ktorého vyviera určitá koherentná tradícii vedeckého výskumu.
- Väčšina aktivít prebieha v rámci platnej paradigmy.
T. KUHN (1996):
- Podľa neho u sociálnych vied je otázkou, či z pohľadu jeho teórie majú paradigmu a teda či sú normálnymi vedami.
L. KVASZ (2003):
- V tejto súvislosti nepopiera, že by sociálne vedy nemohli mať paradigmu, ako to naznačuje Kuhn, ale nazdáva sa, že ide o tzv. metaforickú oblasť paradigmy, pretože sa na metaforách zakladajú (ako príklad uvádza pojem sila, ktorý je jednoznačne definovaný v prírodných vedách, zatiaľ čo v sociálnych vedách ide o menej jednoznačné vymedzenie sociálnych javov a termín je preberaný z fyziky).
M. DISMAN (2002):
- Uvádza niektoré dôvody, prečo je názor T. Kuhna na sociálne vedy taký
a) sociálne vedy majú vždy stochastický, pravdepodobnostný charakter;
b) závery niekedy nemajú univerzálnu platnosť a sú generalizovateľné len pre prostredie, z ktorého boli dáta snímané;
c) experimentálne skúmanie nie je také časté a identifikácia kauzality skúmaných javov je zvyčajne problematická.
- Zároveň vďaka otvorenému systému je skúmanie problematickejšie. Oproti názoru T. Kuhna
L. PETRUSEK (1993)
naopak uvádza, že sociálne vedy sú vedami multiparadigmatickými. viaceré teoretické koncepcie môžu koexistovať ako platné.
Príklad koncepty
efektivita, spokojnosť, vplyv, úspšenosť
- koncept sa sám o sebe nedá merať
Premenné
= analytické jednotky, kt. môžu predpokladať ktorúkoľvek z mnohých určených množín hodnôt.
- merateľné
- pohlavie, postoj, vek, príjem
Vzťah medzi konceptom, indikátorom a premennou:
- Koncept - efektivita mediálnej kampane
- Indikátor - počet nákupov, počet návštevníkov, obrat
- Premenné - počet nákupov za týždeň, počet návštevníkov za mesiac, obrat pred a počas kamapani