2.Dospelosť Flashcards
Jung – pohľad analytickej psychológie
n Individuácia – proces, ktorý súvisí s vývinom individuálnej osobnosti, stávanie sa konkrétnou osobnosťou…rozvoj vlastného potenciálu
n Socializácia – stávanie sa spoločenskou bytosťou
Moderné lifespanové teórie celoživotného vývinu
n Dôraz na životné udalosti formujú pohľad jedinca na seba a na svet okolo
Napr. Baltes – udalosti jedinečné pre človeka (nenormatívne udalosti, napr. narodenie dieťaťa) + vekovo-normatívne udalosti (udalosti, ktoré prežíva človek žijúci v danej spoločnosti v určitom veku napr. vek dosiahnutia plnoletosti) + historické udalosti (historicky-normatívne udalosti, napr. vojna..)
n Biokeologická teória (Bronfenbrenner, 2005)
-vzájomné ovplyvňovanie prostredí, v ktorom sa človek vyvíja (od mikrosystému: rodina, škola), cez makrosystém (hodnoty, normy, zákony spoločnosti…)
VÝVINOVÉ MEDZNÍKY = klasické míľniky v dospelosti a starobe
n vytvorenie osobnej autonómie (18 – 20r.)
n vstup do spoločnosti ako rovnocenný partner (mladá dospelosť)
n dosiahnutie vrcholu fyzickej výkonnosti (25r.)
n vrchol duševnej výkonnosti (30 – 45r.)
n Klimaktérium/andropauza (50+)
n involučné zmeny postupne prevládajú nad evolučnými (viac ubúda než pribúda) (65+)
dezintegrácia osobnosti (individuálne… 85+ )
Vývin v dospelosti
n zmeny nie sú univerzálne a typické
n vývin v dospelosti nie je neobmedzene rozmanitý – ide o multikauzálny proces, ktorý má svoje zákonitosti (Baltes)
vývin nie je sekvencia štádií, ale kontinuálny proces interakcií medzi človekom a prostredím (Riegel)
n Biodromálny pohľad (Říčan, 2004)
n Biodromálny pohľad (Říčan, 2004)
Vzájomné prepojenie vývinových štádií si vyžaduje komplexný – celoživotný/resp. „biodromálny“ pohľad
Čo nám prináša biodromálny pohľad na štádiálny prístup?
n rôzne štádiá prinášajú podobné vývinové úlohy (opakovanie psychologických tém riešených v jednotlivých obdobiach)
n každé štádium je prípravou na ďalšie štádium (okrem toho, že má zmysel samo o sebe)
možnosť retrospektívne (spätne) pochopiť dianie v predošlých štádiách
Čo znamená byť dospelým?
Sociálna konštrukcia dospelosti
n obdobie vynárajúcej sa dospelosti (odďaľovanie prijatia dospelých rolí…) - zmeny v sociálnom definovaní dospelosti?
Kohabitácia + deti mimo manželstva - oslabenie významu vstupu do manželstva (kritérium sociálnej konštrukcie dospelosti)
Individualizácia životného štýlu - oslabenie významu vstupu do partnerského vzťahu či prijatia rodičovstva
Mnohé kľúčové udalosti v dospelosti (napr. krízy…) nie sú viazané na vek ako skôr na životné skúsenosti a to, čo človek zažije (Helson et al., 1984)
Determinácia nástupu dospelosti
Determinácia nástupu dospelosti
n prevaha pôsobenia sociálnych faktorov a životných udalostí
n diferenciácia životných dráh
očakáva sa naplnenie vývinových úloh (cieľov)
Vymedzenie dospelosti (Vágnerová, 2007)
n Biologicky (fyzická zrelosť, sexuálna zrelosť…)
n Psychosociálne prostredníctvom
¡ zmien osobnosti (komplexné osamostatnenie, zodpovednosť, realistické sebahodnotenie, efektívna emocionálna regulácia, sebestačnosť…)
¡ zmien v socializačnom vývine (odpútanie sa od orientačnej rodiny, symetrizácia vzťahov, párové spolužitie, adaptácia na profesijnú rolu, pracovné vzťahy…)
¡ osamostatnenia (najmä ekonomické vedie k sebestačnosti a odpútaniu)
Prechodové rituály (+iniciačné rituály)
Individualizmus (znižuje sa vplyv rodovej determinácie a zvyšuje sa miera osobnej voľby a význam individualizmu)
Zladenie individuácie a socializácie (Jung)
Súčasné kritériá pre vymedzenie dospelosti podľa klasifikácie CARES (Wright, von Strumm, 2024; Millová, 2023)
Súčasné kritériá pre vymedzenie dospelosti podľa klasifikácie CARES
n Kognitívna zrelosť (C – cognitive maturity) – sebadôvera vo vlastné vedomosti a schopnosti
n Vnímanie starnutia (A - sense of aging ) – uvedomenie si starnutia a konečnosti
n Sebestačnosť (R – self-reliance) – pocit kontroly a spoľahnutie sa na vlastnú vnútornú silu
n Pohoda (E - eudaiomonia) – sebapoznanie a žitie v súlade s hodnotami
Sociálne prepojenie (S – social convoy) – rozširovanie, budovanie siete vzťahov a posilňovanie soc.opory
Fenomény dospelého veku (Erikson)
intimita vs izolacia ( zisk laska)
generativita vs stagnacia ( zisk starostlivosť)
integrita ega vs zúfalstvo ( zisk múdorsť)
Generativita - ako psychologický konštrukt
n Multidimenzionálny konštrukt spojený s motivačnou, kognitívnou a behaviorálnou úrovňou osobného fungovania
n Klasické vnímanie Eriksona – ústredná téma strednej dospelosti, ktorá sa týka plodnosti, produktivity a kreativity
2 roviny: biologická – reprodukcia, rodenie detí
psychosociálna – odovzdávanie skúseností/vedomostí ďalším generáciám a starostlivosť o iných.
n Pozn. rodina a práca však nemusia priamo viesť ku napĺňaniu generativity, ak chýba zaujatie prácou, tvorba nových vecí, starostlivosť či snaha prispieť k rozvoju hodnôt….jedinec speje ku stagnácii osobného rastu (seba-absorbcia, Erikson 1950/2002)
Novšie prístupy ku generativite tento pohľad prekračujú
7-dimenzionálny model generativity – odpoveď na otázku, prečo ľudia „investujú“ do budúcnosti a rozvoja spoločnosti
n požiadavky kultúry (vplyv kultúry, sociálnych podmienok a historických faktorov na generatívne správanie, napr. očakávania, že starší a skúsenejší pomáhajú mladším a poskytujú starostlivosť tým, čo to potrebujú)
n G.vnútorné túžby/obavy (napr. potreba pomáhať druhým ľuďom/ starosť o budúcnosť spoločnosti a hodnoty, ktoré sa odovzdávajú)
n G.záujem (záujem zapájať sa do aktivít prospešných pre ďalšiu generáciu)
n G. presvedčenie (súvisí s vierou, že ľudia so zaslúžia pomoc)
n G. záväzok (konkrétne ciele, plány a zámery súvisiace s prispievaním ďalším generáciám)
n G. konanie (reálne správanie, súvisiace s generativitou – napr. výchova detí, mentoring, dobrovoľníctvo či tvorba diel s dlhodobým významom)
n osobný príbeh (spôsob, akými ľudia vnímajú svoj život ako generatívny a ako to interpretujú ďalším generáciám)
Generativita v rámci novších prístupov súvisí:
- s motiváciou (McAdams et al., 1998)
- s úspešným starnutím (Baltes, Baltes, 1990)
- s emóciami (Leffel, 2007)
- so spiritualitou a religiozitou (Sandage, Hill, Vaubel, 2011)
- so subjektívnou pohodou (Cheng, 2009)
Hedonický prístip ŠTASTNÁ OSOBA
Eudaimonický prístup ZRELÁ OSOBA
Charakteristiky zrelej osobnosti (Thorová, 2015)
Charakteristiky zrelej osobnosti (Thorová, 2015)
n samostatnosť, nezávislosť
n ekonomická sebestačnosť
n efektívne pracovné a spoločenské uplatnenie
n zrelé fungovanie v interpersonálnych vzťahoch
n schopnosť adaptovať sa na nové životné situácie
n odolnosť voči záťaži, emočná kontrola
schopnosť reálneho plánovania budúcnosti
Generativita a vek
Generativita a vek
n Mladá dospelosť - biologická rovina generativity - plodnosť a starostlivosť o deti
n Stredná dospelosť - psychosociálna rovina – produktivita, tvorivosť, starostlivosť
Straší vek – grand-generativita (odovzdávanie skúseností ďalším generáciám) + dobrovoľníctvo
Členenie dospelosti a staroby
Členenie dospelosti a staroby (Millová, 2023)
Mladá dospelosť 20 - 40 rokov
20- 30 r – prechod do dospelosti
30 – 40 – „u/zakotvená“ dospelosť
Stredná dospelosť 40 – 50 až 55 r
Neskorá dospelosť 55 – 65 rokov
Staroba od 65 r
