1.Teórie celoživotného vývinu Flashcards
KLASICKÉ teórie.
´ (dominovali až do 70.r 20. stor.)
* psychosexuálneho vývinu – S. Freud
* psychosociálneho vývinu – E.H. Erikson
* Teória kognitívneho vývinu –J.Piaget
* Teória morálneho vývinu – L.Kohlberg
- Teória vývinových úloh – R.J. Havighurst
- Teória životných úloh - Vaillant
- Teória vývinu v dospelosti – Levinson
Teória sociálnych hodín – Neugartnerová
MODERNÉ teórie…
´ (od 70. – 80. r 20. stor.)
Lifespenové (biodromálne) teórie vývinu
* Baltes, Baltes – Model selekcie, optimalizácie a kompenzácie (SOC teória, 1997)
* Teória kontroly Heckhausen et al.(2010)
Modely životnej dráhy
(sociálne trasy, vývinové trajektórie, prechody, a bod obratu – vplyv sociológie)
Teórie vývinových systémov
(človek+prostredie=vývinový systém)
Biodromálna teória - E. Erikson
´ Biodromálna teória - E. Erikson
´ Intimita vs izolácia (19. až 30.rok)
´ Generativita vs stagnácia (31. až 60. rok)
Integrita vs zúfalstvo (61. a viac)
´ Levinsonov model vývinu v dospelosti
v americký klinický psychológ
v vývin formovaný fyzickým, sociálnym, kultúrnym prostredím
v definoval stabilné obdobia a prechodové štádiá so zmenami
v tranzície – 4 až 5 rokov s rôzne intenzívnym priebehom
v Kritika: vplyv spoločensko-historických podmienok
v Nastupujúca dospelosť (22)
prechod do dospelosti (17-22)
v Raná dospelosť (22- 45)
prechod „stredná dospelosť“ (40-45)
v Stredná dospelosť (45-60)
prechod „neskorá dospelosť“ (60-65)
v Neskorá dospelosť (65+)
Teória „sociálnych hodín
(60. roky 20. storočia, B.L. Neugartnerová, americká psychologička)
´ zameranie: dospelosť a starnutie
´ koncept vekových noriem - súhrn požiadaviek spoločnosti na správanie človeka, ktoré je primerané konkrétnemu veku (tieto normy ovplyvňujú rozhodovanie ľudí a spôsob ich života)
´ vekové normy sú základom tzv. sociálnych hodín
(určujú usporiadanie života podľa spoločenských očakávaní - určité obdobia sú vhodné na naplnenie určitých spoločensky determinovaných vývinových úloh)
´ životný scenár – oneskorenie, urýchlenie a
akékoľvek vybočenie môže viesť k psychologickej kríze
(prejavy krízy: neistota, osamelosť, depresie,strata ilúzií, frustrácia, nízke sebavedomie,rizikové správanie…)
´ Teória životných úloh (G.E. Vaillant)
´ Teória životných úloh (G.E. Vaillant)
´ americký psychiater (nasledovník Eriksona)
´ teória vznikla ako výsledok analýzy rozhovorov
´ definoval 6 životných úloh, ktoré majú viesť jedinca k osobnostnej zrelosti:
´ dosiahnutie identity (separácia od rodičov, hodnoty, presvedčenia)
´ dosiahnutie intimity (vytvorenie recipročných blízkych vzťahov)
´ upevnenie kariéry (vykonávať prácu, ktorá prinesie uspokojenie a v ktorej sa jedinec cíti kompetentný…)
´ generativita („nesebecká“ schopnosť učiť, dávať, pomáhať, starať sa…)
´ prenos skúseností (schopnosť predávať skúsenosti )
dosiahnutie integrity (pocit jednoty, zmyslu pokoja, rešpekt k vlastnému životu a svetu)
´ Teória vývinových úloh (1953) R.J. Havighurst
´ Americký psychológ, pol. 20. polovica
´ Integrujúci model celoživotného vývinu
´ Z pohľadu psychológie, antropológie, sociológie….nadviazal na Piageta, Freuda, Eriksona a ich štádiálny prístup
´ Vývinová úloha – v určitom vývinovom období, splnenie úlohy vedie k spokojnosti a k lepšiemu zvládaniu nových úloh (a opačne nesplnenie = nespokojnosť = problémy s tlakom spoločnosti)
´ Zdroje vývinových úloh - vývinová úloha je výsledkom všetkých troch zdrojov:
* fyzické (vplyv najmä počas detstva a starnutia, napr. naučiť sa hovoriť)
* sociálne a kultúrne faktory spoločnosti (význam nadobúdajú od stredného detstva až po strednú dospelosť, napr. naučiť sa čítať)
* osobné hodnoty a ašpirácie človeka (počas celého života, napr. výber povolania)
´ Kritické obdobia pre zvládnutie úloh
´ Moment učenia – podmienený úrovňou zrelosti
´ Niektoré úlohy sa objavujú počas života
periodicky (najmä sociálne podmienené úlohy, ako napr. potreba vychádzať s rovesníkmi),
niektoré iba raz (naučiť sa čítať, písať…)
´ Vývinové úlohy sú typické pre jednotlivé obdobia
Príklad: Vývinové úlohy stredného veku (30 – 60 rokov)
- vrchol vplyvu v spoločnosti,
- ku koncu bilancovanie života, prechod z aktívnej práce do dôchodku,
- zmena postavenia človeka, osamostatňovanie detí,
- rastie význam biologicky podmienených úloh…
Teória ovplyvnila vznik niektorých lifespenových teórií vývinu
Moderné teórie celoživotného vývinu
(od 70. – 80. rokov 20. storočia)
´ Nehľadajú univerzálne vývinové štádiá
´ Záujem o vývin človeka v priebehu celého života a integráciu procesov, ktoré sa počas života objavujú
´ Ide o heterogénne teórie s jedným spoločný rysom: záujem o kontinuálny celoživotný vývin
´ Všeobecne sa rozdeľujú do 3 skupín, podľa toho ako pracujú s adaptačnými mechanizmami (Millová, 2016)
- Lifespenové teórie vývinu
- Modely životnej dráhy (vychádzajú zo sociológie)
- Teórie vývinových systémov (holistický prístup, vychádza z prírodných vied)
´ Lifespenové teórie vývinu - sú súčasťou psychológie celoživotného vývinu
´ Psychológia celoživotného vývinu – východiskové koncepty
´ Vývin je celoživotný proces
´ Vývin je rôznorodý, pretože rôzne charakteristiky (emočné, intelektové, motorické, atď.) sa vyvíjajú rozmanitými spôsobmi.
´ Vývin zahŕňa zisky aj straty (sú prítomné počas celého života)
´ Vývin je charakterizovaný plasticitou, ktorá sa prejavuje v priebehu celého života.
´ Vývin je ovplyvnený kultúrno-historickým prostredím, v ktorom človek žije.
´ Vývin je ovplyvnený viacerými faktormi (niektoré vplyvy sú v spoločnosti pomerne univerzálne – normatívne, napr. ovplyvnené vekom človeka a históriou, iné sú individuálne – napr. nenormatívne životné udalosti).
Pochopiť vývinový proces vyžaduje snahu o multidisciplinárny pohľad, o prienik a integráciu poznatkov z viacerých oblastí, ktoré skúmajú a zachytávajú zmeny v priebehu života človeka (reflektuje vývin vedy v posledných desaťročiach…longitudinálne interdisciplinárne štúdie )
Čo je cieľom psychológie celoživotného vývinu?
´ Deskripcia/popis: skúma fungovanie človeka v priebehu rôznych období života + zmeny, ktorými v čase prechádza. Zaoberá sa normatívnym vývinom, pri ktorom platia v danej spoločnosti obvyklé vzorce fungovania aj individuálnymi rozdielmi vo vývine jednotlivcov.
´ Explanácia: objasňuje, prečo sa človek vyvíja práve takým spôsobom, akým sa vyvíja, s dôrazom na rôzne biologické a environmentálne faktory a ich vplyv na vývinový proces.
´ Optimalizácia: snaha o optimalizáciu a nasmerovanie vývin jedinca pozitívnym smerom (dôraz na aplikáciu teoretických poznatkov a modelov do bežného života). Môže ísť o rôzne preventívne či podporné programy pre rôzne skupiny ľudí (napr. študentov, seniorov …..)
´ Model selekcie, optimalizácie a kompenzácie (SOC teória, Baltes, Baltes, 1997)
Teória úspešného celoživotného vývinu
Dominantnú úlohu hrá plasticita - je chápaná ako vývinový potenciál, teda ako rozsah vývinu, ktorý človek dokáže dosiahnuť
- môže byť biologická a vzťahová
´ Schopnosť jedinca adaptovať sa na prichádzajúce zmeny súvisí s nevedomými stratégiami:
selekcie (cieľov) – majú byť príznačné pre vek a schopnosti človeka v danom období
optimalizácie (zostávajúcich schopností, prrostriedkov, ktoré súvisia s cieľom) a
kompenzácie („stratených“ schopností v procese starnutia, ide o prostriedky, ktoré znižujú straty u jedinca na ceste za cieľom).
Jedinec je vnímaný v procese starnutia ako aktívny činiteľ. Jeho postoj k samotnému starnutiu súvisí so subjektívne vnímanými stratami a ziskami, ktoré ho sprevádzajú. sprevádzajú.
Príklad uplatnenia SOC modelu v bežnom živote:
´ Maratónec vo vyššom veku chce/môže dosiahnuť svoj cieľ (vyhrať v súťaži) v rámci svojej vekovej skupiny.
´ Zvolí si preto kratšie a menej náročné preteky (selekcia cieľa, preferencie) +
´ Pred súťažou si zvolí dlhšie zahrievanie, aby znížil kardiovaskulárnu záťaž (kompenzácia) a
Zároveň berie vitamíny a má špeciálnu diétu/tréning, aby zvýšil svoju kondíciu (optimalizácia)
Teória kontroly (Heckhausen et al., 2010)
´ Vývin jedinca je ovplyvňovaný procesom kontroly vývinových úloh, ktoré si jedinec stanovuje s ohľadom na svoje schopnosti a vek.
Rozlišuje :
q primárnu kontrolu
(človek je schopný ovplyvniť vonkajšie prostredie a prispôsobiť ho svojim požiadavkám) …fylogeneticky a ontogeneticky staršia ako sekundárna kontrola
q sekundárnu kontrolu
(akomodačný proces, považovaný za adaptívnejší – schopnosť flexibilného prispôsobenia cieľov, či už vzhľadom k zmene podmienok, zdrojov alebo limitov) – dominuje v 2.polovici života
´ Dosiahnutie vývinových cieľov je limitované spoločenskými, biologickými alebo vekovými charakteristikami (nazvané vývinové hranice, napr. obmedzenie reprodukčného veku ženy, vek odchodu do dôchodku, Millová, 2010).
Dôraz kladený na význam adaptačných mechanizmov jedinca v podobe sebaregulácie, ktoré vedú k optimalizácii vývinu navzdory významným zmenám v priebehu života.
