10. Analýza dát Flashcards
Tri hlavné prekážky pri analýze kvalitatívnych dát
- Miera voľnosti pri výklade jednotlivých metód
- Nízka štandardizácia čiastkových prístupov
- Obrovské množstvo možností, ktoré nám prinášajú jednotlivé metódy
Pracovné postupy (7) - vybrať si jeden
- Metóda vytvárania trsov: zoskupujeme určité výroky do skupín (napr. tematicky, podľa priestoru, časového prekrývania).
- Metóda zachytenia vzorcov: vyhľadávame opakujúce sa vzorce, všeobecnejšie princípy; príbehy o tom, ako daný jav prebieha.
- Metóda prostého výpočtu: napr. častosť javu.
- Metóda kontrastov a porovnávania (napr. kontrastujeme prípadové štúdie pravidelných užívateľov/užívateliek konopných drog – veľmi úspešných ľudí v strednom veku, ktorí užívajú konopné drogy dlhodobo a bez vážnejších komplikácií, budeme porovnávať s tými, u ktorých sa rozvinulo rizikové správanie ako napríklad užívanie ďalších látok, zapojenie sa do čierneho trhu a podobne).
- Metóda metafor: napr. metafora užívateľov/užívateliek nelegálnych látok ako „obetných baránkov“ spoločnosti.
- Metóda vyhľadávania a vyznačovania vzťahov: ako účastníci/účastníčky dávajú určité fenomény do vzťahu.
- Metóda faktorovania: analógia s faktorovou analýzou, napr. schopnosť reflexie vnútorných a vonkajších signálov, ktoré zásadne ovplyvňujú motiváciu klientov/klientok k liečbe.
Řiháček, Čermák, Hytych: štyri prístupy
- interpretatívna fenomenologická analýza
- metóda zakotvenej teórie
- naratívna analýza
- metódy diskurzívnej analýzy
4 prístupy: Interpretatívna fenomenologická analýza: 7 krokov
- Reflexia skúsenosti výskumníka s témou výskumu
- Čítanie a opakované čítanie
- Počiatočné poznámky a komentáre
- Rozvíjanie vznikajúcich tém
- Hľadanie súvislostí naprieč témami
- Analýza ďalšieho prípadu
- Hľadanie vzorcov naprieč prípadmi
4 prístupy: Interpretatívna fenomenologická analýza: výskumné zameranie
porozumieť žitej skúsenosti človeka
4 prístupy: Metóda zakotvenej teórie: výskumné zameranie a 4 kritériá
identifikácia skúmaného javu
kredibilita, originalita, rezonancia (samotní participanti vnímajú teóriu ako zrozumiteľnú, zmysluplnú avystihujúcu ich skúsenosť) aužitočnosť
4 prístupy: Metóda zakotvenej teórie: 3 hlavné prvky výskumného procesu
(1) tvorba konceptov – tu sa využíva postup otvoreného kódovania vsnahe postupne vytvoriť pojmy, ktoré zachytávajú esenciu konkrétnych analyzovaných udalostí ajavov,
(2) hľadanie teoretických vzťahov medzi konceptmi; tu sa využíva selektívne alebo axiálne kódovanie, keď sa snažíme o dosiahnutie teoretickej nasýtenosti
(3) voľba ústredného konceptu a formulácia teórie.
4 prístupy: Naratívna analýza: charakterizácia a 5 kritérií
význam vníma ako spoločný produkt participanta a výskumníka. Sám výskumník či sama výskumníčka teda nie je „nezainteresovaným pozorovateľom“, ale kľúčovým nástrojom analýzy
šírka, koherentnosť, vhľad, porozumenie aúspornosť
4 prístupy: Naratívna analýza: 4 kroky
- rozdelenie textu na fabulu a sujet,
- identifikácia kľúčových medzníkov vpríbehu – rozdelenie rozprávania do čiastkových epizód,
- identifikácia bodu obratu – vývoj príbehu acelková štruktúra rozprávania,
- identifikácia žánrovej konfigurácie rozprávania
4 prístupy: Diskurzívna analýza: zameranie a vyskumná otázka
úloha jazyka pri konštrukcii sociálnej reality
Výskumná otázka sa pýta na konštrukt a jeho okolnosti a dôsledky
4 prístupy: Diskurzívna analýza: 7 krokov
- Zoznámenie sa stextom
- Výber úsekov pre analýzu (vyberáme si len to, čo sa vzťahuje kvýskumnej otázke)
- Diskurzívne konštrukcie (ak napríklad riešime vzťah lekár – pacient, identifikujeme všetky spôsoby, ktorými sa otomto vzťahu vnašom empirickom materiáli hovorí.
- Identifikácia apomenovanie diskurzov
- Orientácia na konanie (zaoberáme sa funkciou adôsledkami identifikovaných diskurzívnych konštrukcií)
- Umiestňovanie asubjektivita (aké subjektívne pozície ponúkajú jednotlivé diskurzy, aké formy identity konštruujú, aké práva prisudzujú jednotlivým typom aktérov)
- Praktiky (čo ztoho všetkého vyplýva, aké to má dôsledky)
Kritériá hodnotenia kvalitatívneho výskumu (je ich 18, ale min. 5)
- Nakoľko dôveryhodné sú výsledky?
- Ako sa podarilo rozšíriť znalosti v odbore?
- Ako sa podarilo naplniť pôvodný cieľ a účel?
- Je možné plán štúdie obhájiť?
- Ako kvalitne boli nazbierané dáta?
- Ako dobre sa opísali zdroje dát?