Základné kategórie politológie

Question 1

Pojem politična

Answer 1

Týka všetkého, čo sa vzťahuje k moci

Question 2

Oblasti politična:

Answer 2

1. Boj o moc
2. Snaha o ovládnutie štátu
3. Boj medzi stranami, triedami, štátmi
4. Úsilie o dobrý spoločenský poriadok

Question 3

Prvky politična:

Answer 3

1. Konflikt
2. Mocenský boj
3. Spoločenské dobro

Question 4

Zakladateľ decizionizmu

Answer 4

Schmitt dielo „Pojem politična“ (1927)

„špecifickým kritériom je rozlíšenie na priateľa a nepriateľa…” (politicka dichotómia)

Schmitt prvý charakterizoval pojem politično

človek je od prírody zlý

politický konflikt nie je regulovaný normami alebo hodnotami, môžu ho vyriešiť len jeho
aktéri.

„Oblasť toho, čo je politično“ a „sféra toho, čo je politično“ majú priestorové vymedzenie, tvoria oblasť politickej aktivity.

Vojna je čisto politickým javom

Question 5

Kritické výhrady voči Schmittovi:

Answer 5

1. Politický redukcionalizmus (tvrdenie, že problém, čo je politično, je hlavný problém politickej teórie)
2. Ahistorizmus (ignorovanie poznatkov historickej vedy o rôznych typoch spoločností)
3. Aštrukturalizmus (sklon do osobitnej politologickej autarkie)

Question 6

3 dimenzie politična resp. politiky:

Answer 6

1.Inštitucionálna dimenzia politiky (polity) – tvorí ju politický poriadok daný ústavou a tradíciami, základné subjekty tejto dimenzie sú vláda, parlamenty, súdy, ale aj voľby, strany, politické zväzy.

2.Obsahová dimenzia alebo verejné konanie (policy) – ukazuje ciele, úlohy a konkrétne oblasti politiky, ktoré sú určené záujmami aktérov.

3.Procesuálna dimenzia (politics) – analytická dimenzia, ktorej základ tvorí konanie aktérov (individuálni, kolektívni), ich orientácie, záujmy, vzory konania.

Question 7

Definície moci:

Answer 7

1.Behavioristické – chápu moc ako osobitný druh konania, pri ktorom jedni rozkazujú a druhí poslúchajú.

~Lasswell – dielo „Politika: Kto dostáva čo, kedy a ako“
~Subjekt politickej moci – elity
~Dahl – dielo „Kto vládne“

2. Systémový prístup – opak behaviorizmu, systémová metóda vychádza zo sociálneho systému, nie z individuálnych vzťahov.

~(Easton, Parsons, Deutsch, Luhman – predstavitelia)

3. Štrukturálno-funkcionálny prístup – chápe moc ako „ako vlastnosť sociálnej organizácie“.
4. Historicko-právny prístup – fenomén moci sa vysvetľuje na 2 úrovniach – konceptuálnej a historickej.
   ~ (Burdeau)

Štátna moc je oficiálna politická moc.

Question 8

Freund

Answer 8

dielo „Podstata moci“(orgánom moci je rozkazovanie)

„legitímna moc“ - vytvorenie dôvery medzi vládou a ľudom.

Legalita je politický fenomén, legálnosť právny.

Question 9

Panstvo

Answer 9

„ako šanca vnútiť svoju vôľu iným“ (Weber)

Panstvo je forma organizácie spoločnosti, je to politický poriadok, v ktorom jedni vládnu a druhí
poslúchajú.

Politické panstvo je inštitucionalizovaná moc.

Question 10

Legitimita moci

Answer 10

Legitimita moci (z francúzštiny) – legitímny poriadok je zriadenie, v ktorom občania konsenzuálne akceptujú moc, uznávajú jej zákonnosť.

Legitímna moc je zákonná a spravodlivá.

Question 11

Weber – 3 typy legitímnej moci:

Answer 11

1. Tradičná legitimita - charakteristická pre monarchiu, viera v nadaktuálnosť a posvätnost jestvujúceho poriadku.
2. Charizmatická legitimita-viera vo výnimočné kvality, nadprirodzené vlastnosti, charizmu výnimočnej osobnosti -vodcu.
3. Racionálno-právna legitimita - racionálne záujmy nabádajú ľudí prijímať vládne rozhodnutia na základe všeobecne uznávaných pravidiel