Moderná politická teória

Question 1

Moderne politické teórie

Answer 1

• klasici moderny (Durkheim, Weber a Pareto) – hovorili o moderne kvôli diferenciácii životných sfér, ktorá vznikla v dôsledku spoločenskej deľby práce a špecializácie.

Modely a teórie modernej politickej teórie:
1. behaviorizmus
2. nová politická ekonómia
3. systémová teória

Cieľom modernej politickej teórie je opísať politické fenomény a vysvetliť ich.
Vysvetliť politické javy je možné len prostredníctvom empiricko-analytickej koncepcie

Question 2

Behaviorizmus

Answer 2

Vznikol v 30. a 40. rokoch 20. storočia v USA.
Jeho zakladatelia sú Merriam a Lasswell (Merriamov žiak) – tzv. „chicagská škola“. Na prelome 60. a 70. rokov – postbehaviorálna revolúcia.

Predstavitelia politického behaviorizmu (40. a 50. roky) – Almond, Truman a Lanem.
Behaviorizmus určuje za základnú jednotku výskumu správanie jednotlivca v politických situáciach.

2 smery behaviorizmu:
1. empiricko-behaviorálny výskum
2. teoreticky orientovaný behaviorizmu

Môžeme ho rozdeliť na 2 etapy:
1. etapa: behavioristická revolúcia (stotožňovali koncepcie prírodných a spoločenských vied)

2. etapa: radikálna skupina politológov (a na jej čele D. Easton) kritizovala americkú politickú vedu kvôli jej „hyperfaktualizmu“. Easton chcel začať postbehavioristickú revolúcie.

Question 3

Nová politická ekonómia:

Answer 3

Je to „ekonomická teória politiky“, teda teória, ktorá používa metódy ekonómie:
1. teórie racionálnej voľby (teória spoločenskej voľby a teória verejnej voľby) 2. teórie rozhodovania
3. teóriu hier
Predstavitelia tejto teórie sú Downs, Buchanan, Ricker a Schumpeter.

M. Fiorina – teória retrospektívneho správania – volič sa nerozhoduje podľa ideológie ani podľa programov, ale podľa vlastných súdov a pozorovaní.

Question 4

Štrukturálny funkcionalizmus a systémová teória:

Answer 4

Vyvynuli ho Parsons a Deutsch na základe metód používaných v biológii a kybernetiky. V 60. rokoch vytvoril Easton - systémovú analýzu.

Almond a Powell napísali „Comparative Politics“.

Question 5

Kyberneticko-informačný model:

Answer 5

Kritika behaviorizmu priviedla politológov k aplikácii teórií kybernetiky na politickú vedu.
Deutsch (dielo „Nervy vlády“) je tvorcom tejto koncepcie.

V procese prijímania rozhodnutí má rozhodujúci význam – informácia.

Využíva matematiku, štatistiku, pomocou ktorých sa jej predstavitelia pokúšajú modelovať politické procesy.

Question 6

Moderná analýza politiky (policy analysis)

Answer 6

Dyea – zakladateľ analýzy politiky.

Za skutočných zakladateľov sa považujú Merriam, Lasswell a Lerner.

Lowi podľa politických arén rozlišuje 4 druhy politík:
1. distributívna politika (politika rozdeľovania)
2. redistributívna politika (politika prerozdeľovania)
3. regulatívna politika (politika príkazov a zákazov)
4. sociálno-regulatívna politika

Question 7

Porovnávacia politológia

Answer 7

Jeho začiatku siahajú k Platónovi a Aristotelovi a ich klasifikáciam ústavných systémov.

Montesquieu (v diele „Duch zákonov“) vytvoril základy pre ďalšie porovnávanie.

Tocqueville (dielo „O demokracii v Amerike“) položil základy porovnávacej politológie.

Moderní klasici porovnávacej politológie sú Friedrich, Finer a Loewenstein.

Finer a Loewenstein vytvorili obsiahlu a detailnú ústavnú teóriu.

Almond vytvoril všeobecný porovnávací model, ktorý je už menej orientovaný na západné chápanie politiky.

Question 8

Almond a jeho klasifikácia politických systémov podľa politickej kultúry:

Answer 8

1. anglo-americký typ (homogénna a sekularizovaná politická kultúra)
2. kontinentálny európsky typ (fragmentovaná politická kultúra)
3. predindustriálny typ (resp. čiastočne industriálny)
4. totalitárny typ

Question 9

Nový inštitucionalizmus

Answer 9

Aristoteles, Hobbes a Montesquie.

G. Peters – vo svojej práci „Institutional Theory in Political Science: The New Institutionalism“charakterizoval „starý inštitucionalizmus“ piatimi charakteristikami.

1. legalizmus (právna koncepcia zameraná na hlavnú úlohu práva pri vládnutí) 2. štrukturalizmus (determinuje a ohraničuje správanie)
2. holizmus (využívanie komparatívnej metódy)
3. historicizmus (analýza politického systému z pohľadu histórie)
4. normativizmus (zameranie sa na vládnutie „dobrej vlády“)

„Starý inštitucionalizmus“ je charakteristický deskriptívno-induktívnými metódami.
„Nový inštitucionalizmus“ je založený na deduktívnych metódach.

March a Olsen – autori pojmu „nový inštitucionalizmus“

Politické inštitúcie už nie sú chápané ako politické organizácie, ale ako súbor pravidiel, ktoré určujú a limitujú správanie individuí.

skonštruovať ideálny politický systém vládnutia.

Question 10

Oblasti politických teórií:

Answer 10

1.politickovedné teórie – empiricko-vysvetľujúce teórie, buď čiastkové (teórie stredného dosahu) alebo komplexné (teória medzinárodných vzťahov)

2. makroteórie politiky – majú charakter teoreticko-metodologických prístupov.
3. dejiny politických ideí – zaoberajú sa politickými ideami resp. ideológiami.
4. politická filozofia – zaoberá sa normatívnym kladením otázok.
5. metateórie – teórie o teóriách

Mikroanalytické koncepcie: • behaviorizmus
• nová politická ekonómia Makroanalytická koncepcie: • varianty systémovej teórie

Question 11

V rámci empiricko-teoretického prístupu možno rozlíšiť 3 druhy teórií:

Answer 11

1deskriptívne teórie
2 teórie stredného dosahu
3 deduktívne teórie (Downsova „ekonomická teória demokracie“)

Empirické metódy v politických vedách sú interview, pozorovanie, obsahová analýza a sekundárne
metódy.
Analytické metódy sa používajú buď deduktívne alebo induktívne