Klasifikácia politických strán a straníckych systémov Flashcards
Vývojová typológia
3 základné vývojové etapy politických strán:
1. elitné strany (v 19. storočí)
2. všeľudové strany (catch-all parties, po 2. svetovej vojne)
3. kartelové strany (vznikli v 70. rokoch 20. storočia)
Beyme
typológia (historická) založená na 8 ideologických rovinách:
- liberálne a radikálne strany
- socialistické a sociálno-demokratické strany
- kresťansko-demokratické strany
- komunistické strany
- roľnícke strany
- regionálne a etnické strany
- extrémne pravicové strany
- ekologické strany
Rokkann a Lipset
Charakterizovali 4 konfliktné línie na základe ktorých vznikajú politické strany:
1. centrum – periféria
2. cirkev – štát
3. mesto – dedina
4. práca – kapitál
Klasifikácia podľa charakteru doktrín a vzťahu k politickému systému:
- revolučné – usilujúce o zmenu systému
- reformistické – usilujúce sa o podstatné spoločenské zmeny
- konzervatívne – usilujúce sa o zachovanie spoločenského statu quo
Neumann rozlišuje:
- reprezentačné strany (prívrženci sa obmedzujú len na účasť vo voľbách)
- integračné strany (prívrženci sú aktívne zapojení do života strany)
- absolútne integračné strany (budované podľa vzoru vojenskej organizácie, napr. fašistické)
Klasifikácia podľa organizačnej štruktúry:
- kádrové strany – majú výborový charakter, nie sú zamerané na kvantitu, ale na kvalitu.
- masové strany – svoje členstvo regrútujú prevažne z nižších vrstiev obyvateľstva
- rámcové strany – majú charakter federácie (napr. labouristi)
Typologizácia z hľadiska organizačnej štruktúry:
- parlamentné
- labouristické
- avantgardné
Klasifikácia straníckych systémov
2 prístupy ku skúmaniu straníckych systémov: - sociologický (orientovaný na spoločnosť)
- inštitucionálny (orientovaný na volebný systém, formy vlády a politické strany)
Blondel
- biparitný systém dvoch strán
- nedokonalý bipartizmus (tzv. dva a pol strany)
- multiparitný systém s dominujúcou stranou
- čistý multiparitný systém (4 až 6 strán, žiadna strana nemá dominujúce postavenie)
Blondel – 6 ideologických štruktúrnych typov straníckych systémov:
- komunisti
- socialisti (sociálni demokrati)
- liberálny stred
- radikálni agrárnici
- kresťanskí demokrati
- konzervatívci
Sartori – klasifikácia 7 typov straníckych systémov:
- monostranícky (monoideologický)
- atomizovaný (ideovo rôznorodý)
Medzi nimi existujú ešte: - systém s hegemónnou stranou
- systém s dominujúcou stranou
- dvojstranícky systém
- systém umierneného pluralizmu (3 až 5 strán)
- systém radikálneho pluralizmu (6 až 8 strán)
Sartoriho klasifikáciu môžeme doplniť o ďalší typ – „dvojstranícky modifikovaný systém“ alebo
„systém 2,5“, prípadne „systém 2 + 1“.
Klasifikácia podľa ideového zdôvodnenia:
- doktrinálne (zamerané na ideovú činnosť, môžu byť náboženské alebo ideologické)
- pragmatické alebo patronátne (orientované na realizáciu svojich cieľov)
- charizmatické (koncentrujú sa okolo vodcu)
Stranícky systém
je určitý systém, sústava politických strán, ktoré vytvárajú sieť vzťahov na úrovni
volieb, parlamentu, výkonnej moci atď.