Determinanty politiky Flashcards
Najdôležitejšími činiteľmi, ktoré ovplyvňujú politiku sú:
- ideológia
- ekonomika
- právo
- morálka
- kultúra
Ideológia
K. Marx – ideológia ako forma vedomia, ktorá v neadekvátnej podobe odráža objektívnu skutočnosť.
K. Mannheim – kritik ideológie, venoval pozornosť funkcionálnym charakteristikám ideológie, jej schopnosti akumulovať politickú energiu ľudí.
Ideológiu skúmali Mosca, Merriam a jeho žiak Lasswell – empirický výskum tvorby ideológie.
systematizovaný súhrn názorov, ideí, ktorý je výrazom záujmov určitej spoločenskej skupiny
3 rozličné symboly vyjadrujúce politické predstavy:
- doctrina (politická filozofia)
- formula (politicko-právne doktríny)
- miranda (folklór)
Ideológiu skúmali Mosca, Merriam a jeho žiak Lasswell – empirický výskum tvorby ideológie.
Spojenie medzi ideológiou a politikou možno sledovať v 3 rovinách:
- teoreticko-konceptuálna (rovina prevratov, zániku a vzniku nových spoločností)
- programovo-politická (ideály a predstavy sa menia na programy, heslá a požiadavky elít)
- aktualizovana
Mannheim rozlišuje ideológie:
- totálne – vytvárajú pevný obraz sveta
- parciálne – vyžadujú čiastočné zmeny
4 typy ideológií:
- kritický typ
- aktívny typ (postuluje súčasnú konfiguráciu mocenských vzťahov)
- monolitický typ (postuluje sám seba)
- reaktívny typ
Politika a ekonomika:
V. Pareto – „Ekonomické činnosti ako i politické činnosti sú logickými činnosťami“.
Scientistická orientácia humanitných vied – „model ekonomického človeka“ – homo oeconomicus.
Ekonomická činnosť – súkromné právo.
Politická činnosť – verejné právo.
Politika, morálka a právo:
N. Machiavelli ako prvý oddelil politiku od morálky, za kritérium úspechu považoval dobytie a udržanie si moci – bez ohľadu na prostriedky a metódy.
Machiavellizmus – synonymom amorálnosti, ukrutnosti a politického egoizmu.
I. Kant – veľký moralista, vysunul právo a morálku mimo sféru vedeckého poznania a oba javy zaradil medzi do metafyziky.
Vymedzil rozdiel medzi zákonnosťou a mravnosťou.
G. Hegel – téza, že ak politiku uskutočňuje štát, možno morálny záujem a politický záujem stotožňovať.
Morálnou je len politika štátu. Nemorálna je každá politika, ktorá sa uskutočňuje mimo štátu alebo proti štátu.
C. Schmitt – dielo „Teória partizána“ – moderné poňatie vojny
- tvrdí, že vojna a politika je to isté, spájajúcim článkom je nepriateľstvo.