Politické strany

Question 1

Tri typy definícií politických strán:

Answer 1

1. štrukturálne
2. funkcionálne
3. definície strany ako reprezentanta triednych záujmov

Question 2

D.Hume

Answer 2

dielo„Esej o stranách“–základy pre vznikpolitických strán: sklony, záujmy a princípy.
Politická strana je aktérom na politickej scéne.
Politické strany ovplyvňuje verejná mienka (vznikla v období rozvoja tlače)

Question 3

Politickým straníctvom sa zaoberali:

Answer 3

Tocquevill v diele „O americkej demokracii“.

Bryce v diele „The American Commonwelth“.

Michels v diele „K sociológii politických strán v modernej demokracii“.

Question 4

Weber – politické strany môžu vzniknúť na základe troch rôznych princípov:

Answer 4

1. organizácie (hlavný cieľ – patronát nad úradmi)
2. strany ľudové (opierajúce sa o abstraktné ideály)
3. záujmové strany (triedne alebo stavovské)

Weber – neskôr rozdelil strany na:
1. záujmové
2. svetonázorové

Question 5

Lawson

Answer 5

strana je organizácia individuí, ktorá sa usiluje o splnomocnenie ľudu, aby realizovali politickú moc

Question 6

Stranotvorné prvky:

Answer 6

1. dobrovoľnosť združovania
2. zásada cieľovosti
3. mobilita a elastičnosť
4. stranícky program
5. volebná platforma

Question 7

Päť základných modelov politickej strany:

Answer 7

model výmeny a rozvoja

model masovej strany (socializácia)

model volebnej strany (zisk hlasov)

model strany masovej integrácie (neideologicka)

model kartelovej strany

Question 8

Funkcie a ciele politických strán

Answer 8

Venoval sa im Sartori.

Neumann – hlavnou funkciou strany je sprostredkovanie medzi ľudom a štátnou mocou, aby občania mohli realizovať vplyv na vládu.

1.sociálno-zastupiteľská funkcia – charakterizuje ju spätosť strany so spoločnosťou, strany vyjadrujú určité sociálne záujmy.
2.integratívna funkcia – je to úloha presadiť „všeobecné dobro“ nad egoistickým partikularizmom jednotlivých sociálnych skupín, strany artikulujú a integrujú záujmy svojich členov.
3.výberová funkcia – funkcia výberu politickej elity (tých, ktorí budú riadiť štát), výber môže mať dve podoby – bezprostredný (strany v USA) a sprostredkovaný výber.
4. funkcia vládnutia (sprostredkovateľská funkcia) – určuje spôsob a metódy obsadzovania politických funkcií v štáte.

Question 9

Sociálne hnutie

Answer 9

vznik v 19. storočí (francúzska revolúcia)

charakteristickou črtou je monotematizmus

Question 10

Politické hnutia rozdeľujeme na:

Answer 10

1. politické hnutia podľa vzťahu k existujúcemu politickému systému -

afirmatívne (zachovanie statu quo, len minimálne zmeny)
- reformátorské (požadujú zásadné zmeny)
- revolučné (požadujú zmenu zriadenia)

2. politické hnutia z hľadiska úrovne a foriem ich organizácie

• spontánne (bez organizačnej podoby)
• hnutia s vysokým stupňom

Question 11

Záujmové skupiny

Answer 11

Klasifikácia podľa vzniku:
1. anomické – spontánne (napr. demonštrácie).
2. inštitucionálne – majú vymedzenú organizačnú štruktúru, ich činnosť je efektívna a cieľavedomá.
Klasifikácia podľa špecializácie činností:
1. asociatívne – dobrovoľné zoskupenia s vymedzenými záujmami (napr. odbory).
2. neasociatívne – neformálne a nedobrovoľné zoskupenia ľudí (napr. náboženské sekty). Klasifikácia podľa charakteru činnosti:
1. jednocieľové
2. mnohocieľové

Duverger definuje:
1. špeciálne (zaoberajúce sa len politickou činnosťou)
2. vlastné (majú širší okruh sociálnych funkcií)

Alleman klasifikuje 5 druhov záujmových skupín:
1. záujmové skupiny pôsobiace v ekonomickej sfére
2. záujmové skupiny v sociálnej sfére
3. asociácie v sfére náboženskej, vedeckej a kultúrnej
4. záujmové skupiny v oblasti služieb a obchodu
5. spoločensko-politické organizácie

Question 12

Korporatizmus

Answer 12

vplyv z vnútra, je to účasť veľkých organizovaných skupín na politických rozhodnutiach vlády.

Rozvinutý korporatizmus – rovnoprávna paritná účasť všetkých partnerov na politických rozhodnutiach, pričom sa rozhodnutie nedosahuje väčšinou, ale konsenzom.

Neokorporatizmus (súčasný korporatizmus) – doplnok k straníckym mechanizmom, zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi štátom a zainteresovanými občanmi.

Question 13

Päť vývojových štádií politického hnutia:

Answer 13

1. vytváranie predpokladov hnutia
2. štádium artikulácie požiadaviek
3. štádium agitácie
4. štádium rozvinutej politickej činnosti
5. štádium odumierania politického hnutia