6. Prostredie a učenlivosť, kreatívna spoločnosť a prekážky kreativity Flashcards
(20 cards)
Model genetických limitov - Dočkal
- Nevylučuje istý podiel dedičnosti na tvorivých výkonoch.
- Predpokladá istú genetickú hranicu modality - na jednej strane tvorivý výkon a na druhej strane reálnu, merateľnú úroveň tejto modality ako druhého subjektu.
- Prostredie, ktoré neposkytuje dostatok podnetov, má za následok nenaplnenie genetického limitu jedinca.
Prostredie ____ determinant, dve úrovne:
Prostredie je exogénny psychologický determinant, v rámci ktorého môžeme rozlišovať dve úrovne:
1.) Makro-sociálna úroveň
2.) Mikrosociálna úroveň
1.) Makro-sociálna úroveň
1.) Makro-sociálna úroveň zahŕňajúca celospoločenské faktory:
- kultúra,
- životná úroveň,
- náboženské, etnické, ekonomické a politické prostredie.
*Tento vzťah je interaktívny v tom zmysle, že nielen spoločnosť podporuje kreativitu človeka, ale kreatívni ľudia napomáhajú prosperite spoločnosti.
* Kreativita = jedna z hlavných podmienok ekonomického rastu.
2.) Mikrosociálna úroveň
2.) Mikrosociálna úroveň zahŕňa primárne a sekundárne skupiny:
-rodina,
-vzdelávacie inštitúcie,
- pracovné prostredie.
Kreativitu na mikrosociálnej úrovni môže zvyšovať alebo znižovať niekoľko faktorov:
a.Vzdelanie a systém vzdelávania,
b.vynakladané metódy práce,
c.osobnosť vedúceho a jeho vedomosti z psychológie tvorivosti, manažérske schopnosti
d.kolegovia z pracovnej skupiny a ich vzájomné vzťahy,
e.štýl vedenia a tvorivosti členov skupiny.
typické charakteristiky tzv. kreativogénej spoločnosti:
a. Dostupnosť kultúrnych prostriedkov,
b.otvorenosť voči kultúrnym podnetom,
c. dôraz na cestu k niečomu,
d. voľný prístup ku kultúrnym médiám pre všetkých občanov,
e. sloboda (alebo dokonca mierna diskriminácia) po silnom útlaku (autor samozrejme neodporúča to, len konštatuje, že ľudia sa po útlaku vyjadrovali tvorivejšie, ako sa vyjadrovali v minulosti),
f. vystavenie rôznym a často dokonca kontrastným kultúrnym podnetom,
g. tolerancia nezvyčajných názorov a myšlienok a záujem o ne,
h. možnosť interakcie významných jednotlivcov,
i. podpora stimulov a odmien.
FAKTORY TVORIVOSTI
-
otvorenosť mysle,
-
otvorenosť novým skúsenostiam,
-
vnímavosť voči sebe a iným ľuďom
-
otvorenosť novým myšlienkam,
-
otvorenosť pre predstavivosť,
-
schopnosť tolerovať nejednoznačnosti v osobnosti,
-
schopnosť žiť komplexne,
-
schopnosť hrať sa,
-
šírka potrieb, záujmov,
-
fantázia, predstavivosť,
-
vytváranie mnohých rôznych myšlienok,
-
vytváranie originálnych myšlienok,
-
vysoká nezávislosť,
-
nízky sklon k defenzíve,
-
eliminácia strachu z nekonvenčného,
-
potreba seba rozvoja,
-
orientácia na proces než na výsledok,
-
pochopenie seba samého, sebaprijatie,
-
odvaha,
-
sebadisciplína,
-
duševné zdravie,
-
schopnosť vyjadrovať pocity a emócie,
-
optimizmus
FAKTORY PROTI TVORIVOSTI
-
dôraz na logicko-analytické myslenie,
-
dôraz na slová, definície,
-
dôraz na názor, že ľudská inteligencia je obmedzená,
-
zamilovanie sa do myšlienky, že človek
nemá kreativitu,
-
presvedčenie, že len génius môže byť
tvorivý alebo len človek, ktorý sa narodil s „tvorivými bunkami“,
-
nepodporovanie, resp. zakazovanie rôznych záujmov detí,
-
deštruktívna kritika a nadmerné
zdôrazňovanie noriem,
-
obmedzovanie fantázie, predstavivosti, rozprávania,
-
trestanie za citlivosť, morálku
odvahu, intuíciu, hru,
-
odmeňovanie alebo pochvala
Štýl vedenia a klíma na pracovisku
So štýlom vedenia úzko súvisí atmosféra a klíma na pracovisku. Niektorí autori používajú oba pojmy ako synonymá, niektorí autori používajú pojem atmosféru pre „odraz aktuálneho stavu skupiny, krátkodobé vzťahy v skupine, zatiaľ čo termín klíma sa vzťahuje na dlhodobé vzťahy v skupine vrátane: vnímania členov skupiny, spôsobov spolupráce, štýl vedenia.
Skúmaniu a opisu klímy podporujúcej kvalitu a tvorivosť - množstvo charakteristík - Rogers
Rogers vypracoval komplexný systém zameraného na osobnosť podľa ktorého môžeme dosiahnuť tvorivú klímu:
o
keď vedúci ako osobnosť koná voči svojim podriadeným autenticky, je si istý sebou samým a svojimi vzťahmi, čo mu umožňuje prežívať dôveru v schopnosti druhých a učiť sa pre seba.
o
Prijatie osobnosti, empatia a vzájomná dôvera, vnútorná motivácia a zodpovednosť, účasť na tvorbe a hodnotení výsledkov zohráva tiež dôležitú úlohu.
Skúmaniu a opisu klímy podporujúcej kvalitu a tvorivosť - množstvo charakteristík - Torrance
Torrance považuje akceptáciu a pocit bezpečia za dôležité atribúty prokreačného prostredia.
o
Celkovo najdôležitejším krokom na zvýšenie tvorivosti je zabezpečiť presvedčenie, že tvorivosť bude ocenená.
Skúmaniu a opisu klímy podporujúcej kvalitu a tvorivosť - množstvo charakteristík - Plucker a Runc
Podľa Plucker a Runc sú tolerancia a zmierlivosť prostredia spolu s prístupom k zdrojom kľúčové zložkové charakteristiky prostredia podporujúceho tvorivosť.
Skúmaniu a opisu klímy podporujúcej kvalitu a tvorivosť - množstvo charakteristík - Alencar a Bruno-Faria
Alencar a Bruno-Faria sledovali aj rozsah tvorivej nasýtenia klímy podľa jej rôznych charakteristík. Ako najvýznamnejšie sa ukázali:
o
podpora prostredia,
o
organizačná štruktúra,
o
podpora šéfa,
o
povzbudenie zo strany kolegov,
o
sloboda,
o
autonómia,
o
plat alebo benefity,
o
fyzické prostredie (primeraná teplota, vetranie),
o
technická a materiálne podmienky,
o
príprava,
o
stimulácia odvahy.
Skúmaniu a opisu klímy podporujúcej kvalitu a tvorivosť - množstvo charakteristík - Ekvall
Ekvall analyzoval a porovnal inovatívne a stagnujúce organizácie pričom vytvoril aj nástroj na identifikáciu tvorivej klímy – Creative Climate Questionnaire - CCQ, ktorý opisuje jej 10 dimenzií:
o
výzva,
o
sloboda,
o
podpora nápadov,
o
dôvera/otvorenosť,
o
dynamickosť/živelnosť,
o
hravosť/humor,
o
diskusie,
o
konflikty,
o
riziko,
o
čas na nápady.
Najčastejšie faktory prostredia uľahčujúce tvorivosť:
-
vytvorenie priestoru pre invenciu a čas na nápady,
-
podnecovanie zvedavosti, formovanie potreby tvorivého prístupu k problému
riešenie, motivácia k vedomostiam,
-
podpora neobvyklých alebo výstredných nápadov a riešení,
-
schopnosť a ochota diskutovať a prijímať názory iných ľudí, pričom
schopnosť ponúknuť vlastné nápady (diskusia),
-
zachovanie pohody, slobody, hravosti, dynamiky na pracovisku.
Hennessey a Amabile vychádzajú z interakcionistického chápania vzájomných vzťahov osoba↔prostredie↔kreativita.
o
Zásadné zistenia, ktoré poukázali na dôležitosť uvažovania nielen v zmysle individuálneho vnímania sociálneho prostredia, ale aj myslenia o charakteristike skutočného človeka.
o
Ich výskum potvrdil, že úplne rovnaké podmienky prostredia môžu ľudia vnímať odlišne, pričom sa diferencujú v špecifických osobnostných dimenziách.
o
Porovnávali vysoko a nízko kreatívnych jedincov, ktorých intrapersonálne charakteristiky boli odlišné.
o
Tvoriví ľudia s vysokým prosociálnym aspektom (spoločenskosť, dôvera v iných ľudí, prirodzenosť, prístupnosť, uvoľnenosť a najvýznamnejšie empatia), vnímajú humor v tvorivej atmosfére priaznivejšie
o
Tvoriví ľudia, ktorí sú uzavretejší a sebestačnejší (to je typické pre introvertov) nevnímali humor a iné charakteristiky tvorivej klímy v takej miere.
o
Z toho vyplýva, že individuálne psychologické charakteristiky a individuálne osobnostné črty prispievajú k vnímaniu prostredia vo vzťahu k tvorivosti.
Zelina poskytuje na túto tému komplexný pohľad vo svojom návrhu štruktúry a obsahu tvorivého prostredia, v ktorom autor vymedzuje štyri kategórie sústreďujúce sa na vytvorenie čo najvhodnejších podmienok na prejavenie tvorivosti:
o
práce - otázky, ciele, metódy, techniky,
o
medziľudské vzťahy - vertikálne vzťahy: žiak - učiteľ, horizontálne vzťahy,
o
riadenie - štýl riadenia, vedenie, vedomosti, hodnotenie, motivácia,
o
iné faktory - čas, pomoc, zdravotný stav, miesto, materiálne podmienky.
Ďalším prístupom, ktorý napomáha rozvoju tvorivosti, je identifikácia a postupné odstraňovanie prekážok v tvorivosti.
o
Stručná definícia bariér v tvorivosti by mohla byť nasledovná:
Prekážky v tvorivosti možno opísať ako negatívne faktory vonkajšieho a vnútorného prostredia osobnosti, ktoré obmedzujú alebo brzdia realizáciu tvorivého potenciálu tejto osobnosti. Bariéry ovplyvňujú negatívnym spôsobom celú skupinu alebo spoločnosť.
o
Bariéry brzdia tvorivý potenciál (od jeho formovania, vyjadrenia a celej všestrannosti).
Jones rozlišuje štyri skupiny bariér:
1.
Percepčné bariéry, ktoré vznikajú z nedostatku uvedomovania si zmyslových kvalít na fyzickej úrovni.
2.
Hodnotové bariéry, ktoré spôsobujú, že osobné presvedčenia a hodnoty obmedzujú obsah myšlienok, o ktorých by subjekt mohol uvažovať.
3.
Strategické bariéry, ktoré ovplyvňujú riešenie problémov, prístupy. Zahŕňa tri oblasti:
o
tendenciu príliš sa opierať o predchádzajúce skúsenostiam alebo techniky bez ohľadu na ich použiteľnosť;
o
zameranie sa na úzky rozsah alternatív pri definovaní alebo riešení problému;
o
nadmerná vážnosť, pokiaľ ide o prístup k problémovej situácii, ktorá odvracia hravosť, nápaditú, humornú atmosféru.
4.
Bariéry vnímania seba samého, ktoré znižujú účinnosť asertívneho rozvoja nápadov.
Jurčová a Zelina – bariéry tvorivosti v slovenských podmienkach. Podľa potenciálneho zdroja bariér opisujú nasledovné typy:
a.)
vnútorné bariéry subjektu - intelektuálne bariéry, motivačné bariéry, psychofyziologické bariéry a postojovo-emocionálne bariéry,
b.)
situačné bariéry,
c.)
vonkajšie bariéry - prostredie: psychosociálne bariéry, kultúrno-historické bariéry,
d.)
vonkajšie bariéry - prostredie: psychosociálne a materiálne bariéry, čas, priestor, štýl vedenia,
e.)
štýlové bariéry - rigidita, stereotypy, stratégie atď.
Podpora prostredia a otvorenosť voči skúsenosti
-
U pracovníkov, ktorí nemali podporu svojho prostredia sa pod časovým tlakom tvorivý výkon kontinuálne znižoval a to nepriamo úmerne narastajúcemu časovému tlaku (čím vyšší tlak, tým nižší tvorivý výkon pracovníci podávali).
-
U pracovníkov, ktorí sa mohli spoliehať na podporu svojho prostredia bola zaznamenaná súvislosť tvorivého výkonu s časovým tlakom v podobe krivky prevráteného
