Zákaldy Matematiky Flashcards
Výrok
oznamovacia veta s jednoznačnou pravdivostnou hodnotou
Oznamovacia veta, o ktorej môžme uvažovať či je pravdivá
Axióma
základná poučka, výrok matematickej teórie, ktorý sa v jej rámci považuje za správny bez toho,
aby sa jeho správnosť dokazovala
Napr. Strany štvorca sú rovnako dlhé.
Matematická veta
vymedzuje a určuje vlastnosti
Výrok dokázateľný v danej teórií jeho pravdivosť bola dokázaná
Hypotéza
tvrdenie, o ktorom v čase jeho formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé.
Overovanie=testovanie
Úsudok
Rozhodnutie o pravdivosti výroku
Pravdivostná hodnota
pravdivostnú hodnotu výroku rozumieme jeho pravdivosť alebo nepravdivosť
- pravdivosť – označujeme číslom 1
- nepravdivosť – označujeme symbolom 0
Konjukcia
A ∧ B
A zároveň B
Prišiel a zvíťazil
1
0
0
0
Negácia A’ ∨ B’
Neprišiel alebo nezvíťazil
Disjunkcia
A ∨ B
A alebo B
Pôjdem domov alebo do kina
1
1
1
0
Negácia A’ ∧ B’
Nepôjdem domov ani do kina
Implikácia
A =>B ak platí A bude platiť B
Ak zmaturujem, tak si kúpim auto
1
0
1
1
Negácia A ∧ B’ Zmaturujem a nekúpim si auto
Ekvivalencia
A <=> B A práve vtedy keď B
Kúpim si počítač práve vtedy keď príde výplata
1
0
0
1
Negácia A ∧ B’ ∨ A’ ∧ B kúpim si počítač a nepríde výplata alebo nekúpim si počítač a príde výplata.
Množina
základný pojem, je to súbor / skupina nejakých objektov, ktoré nazývame prvky množiny
- množiny označujeme veľkými písmenami abecedy A, B, C, …
- prvky množiny označujeme malými písmenami a, b, c, …
- skutočnosť objekt patrí do množiny zapisujeme: a Є A
- skutočnosť že objekt nepatrí do množiny: a ∉ A
- množina môže byť určená:
1. vymenovaním ∀ prvkov
2. charakteristickou vlastnosťou
- množina môže byť:
1. konečná – má konečný počet prvkov
2. nekonečná – má nekonečný počet prvkov
Podmnožina
hovoríme, že množina A je podmnožinou množiny B, každý prvok množiny A patrí aj B - zapisujeme – A ⊂ B – inklúzia množiny A na množine B
Zjednotenie
zjednotením dvoch množín A a B nazývame množinu C = A ∪ B , ktorá obsahuje práve tie
prvky zo základnej množiny Z, ktoré sú prvkami množiny A alebo množiny B
Prienik
prienik dvoch množín A a B nazývame množinu C, ktorá obsahuje práve tie prvky zo základnej
množiny Z, ktoré patria A a zároveň B
Rozdiel množín
rozdiel dvoch množín A a B nazývame množinu C, ktorá obsahuje práve tie prvky zo základnej
množiny Z, ktoré patria A a zároveň nepatria B
Doplnok
– doplnok množiny A k základnej množine Z nazývame množinu A′, ktorá obsahuje práve tie
prvky zo základnej množiny Z, ktoré nepatria do množiny A
Prázdna množina
Množina, ktorá neobsahuje ani jeden prvok
A = {} = ∅
Vennove diagramy
znázornenie množiny pomocou geometrických útvarov
- Pr: zjednotenie prienik dvoch kruhov
Konštanta
pojem pre taký symbol, ktorý označuje jediný objekt, teda nemení svoju hodnotu
Premenná
– pojem pre taký symbol, ktorý označuje ľubovoľný objekt z daného súhrnu