ústavné právo II Flashcards

Question

23) Ústavné základy pôsobenia vlády v SR v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

Answer 1

Články ústavy: - 108 = Vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. - 110 = Vymedzuje process vymenovania predsedu vlády prezidentom SR a následné vymenovanie ostatných členov vlády na jeho návrh - 114 = Ustanovuje zodpovednosť vlády NRSR, pričom vláda musí po svojom vymenovaní predstúpiť pred NRSR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery - 119 = Špecifikuje kolektívne rozhodovacie právomoci vlády, ako napríklad rozhodovanie o návrhoch zákonov, nariadeniach vlády, programe vlády a zásadných opatreniach na zabezpečenie hosp. a soc. politiky Judikatúra ÚS SR týkajúca sa pôsobenia vlády Nález ÚS PL 7/96 ÚS sa tu zaoberal otázkou, či môže prezident odmietnuť vymenovať kandidáta na ministra navrhnutého predsedom vlády. Súd dospel k záveru, že prezident má právo posúdiť návrh predsedu vlády, avšak jeho diskrečná právomoc nie je neobmedzená a musí byť vykonávaná v súlade s ústavnými princípmi a hodnotami. Nález ÚS PL 14/06 Týkal sa otázky, či môže vláda v demisii prijímať zásadné rozhodnutia. ÚS konštatoval, že vláda v demisii je obmedzená na vykonávanie nevyhnutných a bežných úkonov, kt. zabezpečujú kontinuitu a fungovanie štátnej správy a nemala by prijímať rozhodnutia s dlhodobými alebo zásadnými dôsledkami. Nález ÚS PL 3/09 ÚS sa zaoberal otázkou, či môže vláda obmedziť základné práva a slobody počas núdzového stavu. Súd rozhodol, že takéto obmedzenia sú možné len v medziach ústavného zákona a musia byť primerané, nevyhnutné a časovo obmedzené. Ústavné základy pôsobenia vlády v SR sú definované v Ústave SR, pričom judikatúra ÚS poskytuje dôležité interpretácie týchto ustanovení. Rozhodnutia súdu zdôrazňujú význam ústavných princípov, ako sú deľba moci, právny štát a ochrana základných práv a usmerňujú výkon právomocí vlády v súlade s týmito princípmi.

Answer 2

a) Predseda vlády (premiér) * Predseda vlády je hlavný predstaviteľ výkonnej moci. Prezident SR vymenúva predsedu vlády na základe politickej situácie a väčšinovej podpory v NR SR. Predseda vlády má kľúčovú úlohu pri zostavovaní vlády a predkladaní programového vyhlásenia vlády. b) Členovia vlády (ministri) * Vláda sa skladá z predsedu vlády a ministrov, ktorí sú zodpovední za riadenie jednotlivých rezortov. Ministri sú vymenovaní prezidentom na návrh predsedu vlády. Počet a názvy ministerstiev sa môžu líšiť podľa politickej situácie, no najčastejšie sú ministerstvá ako ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo školstva, ministerstvo zahraničných vecí a iné. Ministri zodpovedajú za konkrétne oblasti ako hospodárstvo, školstvo, bezpečnosť, zdravotníctvo, životné prostredie, zahraničné vzťahy atď. c) Štruktúra vlády a rozhodovanie * Vláda môže vytvárať aj námestníkov ministrov alebo štátnych tajomníkov, ktorí majú špecializované úlohy a pomáhajú ministrovi pri správe rezortu. Vláda môže rozhodovať kolektívne na zasadnutiach vlády, pričom každý člen vlády má jeden hlas. 3. Právomoci vlády SR a) Výkon výkonných právomocí * Vláda zodpovedá za výkonnú moc a plní úlohy spojené s administratívnym riadením štátu. Výkon zákonov: Vláda je zodpovedná za implementáciu a vykonávanie zákonov prijatých Národnou radou SR. Vykonávanie rozpočtu: Vláda spravuje štátny rozpočet, ktorý predkladá NR SR na schválenie. Realizácia politiky: Vláda sa podieľa na tvorbe a realizácii vnútorných a zahraničných politík. b) Právo navrhovať legislatívu * Vláda má právo predkladať Národnej rade SR návrhy zákonov, ako aj návrhy štátneho rozpočtu. Vláda má tiež právomoc vydať nariadenia, ktoré konkretizujú alebo vykonávajú zákony, ak to zákon umožňuje. Nariadenia vlády majú nižšiu právnu silu ako zákony, ale majú povahu vykonávacieho predpisu na zabezpečenie aplikácie zákonov. c) Právomoc v oblasti zahraničných vzťahov * Vláda je zodpovedná za formuláciu a realizáciu zahraničnej politiky krajiny. Predkladá prezidentovi návrhy na uzatváranie medzinárodných zmlúv (čl. 107 Ústavy SR). Na ratifikáciu medzinárodných zmlúv je potrebný súhlas NR SR. d) Riadenie štátnych inštitúcií a verejnej správy * Vláda riadi štátne inštitúcie ako úrady, agentúry a iné organizácie, ktoré zabezpečujú plnenie verejných služieb. Vláda kontroluje a koordinuje prácu ministerstiev a rozhoduje o zriadení a reorganizácii štátnych inštitúcií. e) Zodpovednosť pred NR SR * Vláda je politicky zodpovedná pred Národnou radou SR. Predkladá jej správy o svojej činnosti, programové vyhlásenie a každoročne predkladá návrh štátneho rozpočtu. NR SR môže vysloviť nedôveru vláde, čo môže viesť k jej pádu a k povinnosti podania demisie. f) Zvláštne právomoci vlády * Vláda môže vyhlasovať výnimočný stav alebo stav núdze, ktoré umožňujú prijímať mimoriadne opatrenia. Vláda môže tiež prijímať krízové rozhodnutia v prípade prírodných katastrof, vojenských hrozieb alebo iných nepredvídaných udalostí. 4. Pôsobnosť a vzťah medzi prezidentom a vládou * Prezident SR má niektoré kreačné právomoci (vymenovanie vlády, členov vlády) a jeho právomoci sú v oblasti výkonnej moci často kontrolné a reprezentatívne. * Vláda SR má praktickú moc pri riadení krajiny a tvorbe politík. * Vzájomný vzťah medzi prezidentom a vládou sa vyznačuje spoluprácou, ale aj určitými konfliktami, ako je to vidieť v prípadoch, keď prezident odmietne vymenovať navrhovaných členov vlády alebo keď prezident môže zablokovať rozhodnutia vlády, ktoré sú v rozpore s ústavnými normami. 5. Príklady z praxe * Kríza vo vláde Ivety Radičovej (2010 – 2012): Po páde vlády a predčasných voľbách bola vláda v demisii a jej právomoci boli výrazne obmedzené. * Pandémia COVID-19: Vláda, pod vedením premiéra Igora Matoviča, v spolupráci s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, prijímala rozhodnutia týkajúce sa verejného zdravia, ekonomických opatrení a komunikácie so zahraničím. * Vláda SR je nevyhnutným orgánom výkonnej moci, ktorý riadi a spravuje krajinu, predkladá legislatívne návrhy a zabezpečuje každodenný chod štátu. * Jej právomoci sú rozsiahle a zahŕňajú riadenie verejnej správy, formulovanie politík, a podieľanie sa na zahraničnej politike. * Vzťah medzi prezidentom a vládou je kombináciou vzájomnej spolupráce, kontroly a rozdelenia právomocí, pričom prezident má určité kreačné právomoci a vládne rozhodnutia zodpovedajú priamo parlamentu.

Answer 3

Výkonná moc v SR je podľa Ústavy SR rozdelená medzi prezidenta SR a vládu SR. Prezident SR je hlava štátu, pričom má úlohy predovšetkým reprezentatívne, ale aj významné výkonné právomoci. Vláda SR je vrcholný orgán výkonnej moci zodpovedný za správu krajiny a jej každodenné riadenie. Vzťah prezidenta a vlády: Spolupráca a konflikty a) Oblasti spolupráce Vymenovanie vlády: Prezident a predseda vlády spolupracujú pri výbere a menovaní členov vlády. Medzinárodné záležitosti: Prezident a vláda spolupracujú na tvorbe zahraničnej politiky (napr. ratifikácia medzinárodných zmlúv prezidentom po schválení vládou). Reprezentácia SR: Prezident reprezentuje štát, ale na medzinárodných fórach často koná v spolupráci s vládou a ministerstvom zahraničných vecí. b) Potenciálne konflikty Menovanie členov vlády: Prezident môže odmietnuť vymenovanie navrhovaného člena vlády, čo môže vyvolať politický konflikt (napr. spor medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom v roku 2018). Rozpustenie NR SR: Prezident má právo rozpustiť parlament v špecifických prípadoch, čo môže destabilizovať vládu. Vymenovanie úradníckej vlády: V prípade politickej krízy môže prezident vymenovať úradnícku vládu, čo sa považuje za krajný krok (napr. situácia v ČR v minulosti, SR zatiaľ nemá precedens). Príklady z praxe Prezident Andrej Kiska a vláda Roberta Fica (2014 – 2019): Konflikt pri menovaní ministra vnútra po vražde novinára Jána Kuciaka. Prezidentka Zuzana Čaputová a vláda Igora Matoviča (2020 – 2021): Významná spolupráca počas pandémie COVID-19, ale aj napätie pri odvolávaní ministra zdravotníctva. Prezident SR a vláda SR predstavujú dva pilierové orgány výkonnej moci, ktorých vzťah je založený na princípe spolupráce a vzájomnej kontroly. Ústava SR jasne definuje ich kompetencie, no praktické fungovanie závisí od konkrétnych politických okolností a osôb vykonávajúcich tieto funkcie.

Answer 4

Vláda je vrcholný orgán výkonnej moci v SR. Kreácia vlády zahŕňa proces jej menovania, získania dôvery od NRSR a splnenie ústavných podmienok na jej fungovanie. a) Menovanie predsedu vlády (premiéra) Prezident SR má právo vymenovať predsedu vlády (čl. 110 Ústavy SR). V praxi prezident spravidla vymenúva za predsedu vlády lídra politickej strany alebo koalície, ktorá má väčšinovú podporu v NR SR. Ak nie je jasná väčšinová podpora, prezident môže poveriť zostavením vlády aj iného kandidáta. b) Menovanie členov vlády Na návrh predsedu vlády prezident vymenuje ďalších členov vlády (ministrov). Počet a zloženie ministerstiev sa riadi zákonom o organizačnej štruktúre vlády. Novovymenovaní členovia vlády skladajú sľub do rúk prezidenta SR (čl. 111 Ústavy SR). c) Získanie dôvery od NR SR Po vymenovaní je vláda povinná predstúpiť pred NR SR do 30 dní a požiadať o vyslovenie dôvery (čl. 113 Ústavy SR). Súčasťou žiadosti o dôveru je predstavenie programového vyhlásenia vlády, ktoré obsahuje základné ciele a priority vlády. NR SR hlasuje o dôvere vláde a na jej získanie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. d) Neúspešný pokus o kreáciu vlády Ak vláda nezíska dôveru NR SR: Prezident môže opätovne poveriť zostavením vlády iného predsedu vlády alebo osobu, ktorá má šancu získať väčšinu. Po troch neúspešných pokusoch o zostavenie vlády môže prezident rozpustiť NR SR (čl. 102 ods. 1 písm. e) Ústavy SR) a vyhlásiť nové voľby. Podmienky kreácie vlády a) Ústavné podmienky - Prezident musí dodržať postup podľa Ústavy SR pri menovaní predsedu vlády a členov vlády. Vláda musí požiadať o dôveru NR SR a predstaviť programové vyhlásenie. b) Politické podmienky - Kreácia vlády závisí od schopnosti zostaviť parlamentnú väčšinu (najčastejšie koalícia strán). Nezískanie väčšiny v parlamente môže viesť k pádu vlády alebo jej rekonštrukcii. c) Právne podmienky - Členovia vlády musia spĺňať zákonné podmienky (napr. byť občanmi SR, bezúhonnosť). Prezident je povinný rešpektovať návrhy predsedu vlády pri menovaní členov vlády. Funkčné obdobie vlády trvá, kým nevypovie dôveru NRSR/predseda vlády nepodá demisiu/prezident nerozpustí NRSR. Po ukončení funkčného obdobia vláda vykonáva svoje právomoci ako vláda v demisii, kým nie je vymenovaná nová vláda. Kreácia vlády po voľbách v roku 2020: Igor Matovič (OĽaNO) získal poverenie od prezidentky Zuzany Čaputovej na zostavenie vlády na základe jasnej väčšinovej podpory. Kríza v roku 2012: Po páde vlády Ivety Radičovej sa vytvorila dočasná vláda pod vedením Roberta Fica po predčasných voľbách. Vláda v demisii: Nemôže prijímať zásadné politické rozhodnutia, ktoré by zaväzovali budúcu vládu. Nemôže prijímať dlhodobé strategické rozhodnutia (napr. výrazné zmeny v legislatíve, schvaľovanie veľkých investícií, uzatváranie dôležitých medzinárodných zmlúv). Nemôže predkladať nové programové vyhlásenie vlády. Povinnosť vlády v demisii: Stará sa o administratívny chod štátu, prijíma rozhodnutia v prípadoch, kt. nemôžu byť odložené (prírodné katastrofy, hrozby pre bezpečnosť štátu), musí rešpektovať schválený štátny rozpočet a zákony prijaté NRSR.

Answer 5

Právny základ zodpovednosti prezidenta – Ústava SR (102, 106, 107), osobitné právne predpisy (zákon o ústavnom súde). Prezident je ústavne neodvolateľný (ľudové hlasovanie), je tým pádom chránený pred politickými vplyvmi, no podlieha špecifickým formám zodpovednosti. a) politická zodpovednosť – politicky sa zodpovedá voličom, to sa prejavuje v priamej voľbe prezidenta občanmi (politické zhodnotenie jeho činnosti pri voľbách) a nemožno mu vysloviť nedôveru alebo ho odvolať politickým hlasovaním na rozdiel od vlády b) ústavná zodpovednosť – môže byť postavený pred ÚS pre obvinenie z vlastizrady alebo úmyselného porušenia Ústavy SR, konanie iniciuje NRSR, je potrebný súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých poslancov, ÚS rozhoduje, či prezident spáchal ústavný delikt = stratí funkciu prezidenta a možnosť opätovného zvolenia c) trestnoprávna zodpovednosť – má imunitu počas výkonu svojej funkcie, nemôže byť stíhaný ani za správne delikty, ani za trestné činy počas výkonu funkcie, po skončení funkčného obdobia je však zodpovedný za všetky činy spáchané počas funkcie d) etická zodpovednosť – reprezentuje štát navonok a jeho správanie ovplyvňuje dôveru verejnosti v ústavný systém, ide len o spoločenské očakávania, neexistuje právny mechanizmus na uplatnenie tejto zodpovednosti Mechanizmy ústavnej zodpovednosti: Proces pred ÚS Návrh na obvinenie prezidenta podáva NRSR s podporou min. 90 poslancov, dôvodom je vlastizrada alebo úmyselné porušenie Ústavy SR Konanie – ÚS skúma, či prezident skutočne spáchal ústavný delikt, prezident má právo na obhajobu, rozhodnutie ÚS je konečné a záväzné Sankcia – ak ÚS uzná prezidenta vinným, stratí funkciu prezidenta a nemôže byť znovu zvolený – sankcia nie je trestnoprávna ale ústavná Doteraz na Slovensku nebol prezident obvinený z vlastizrady alebo úmyselného porušenia Ústavy, mechanizmus ústavnej zodpovednosti bol testovaný len v teoretickej rovine (v USA majú impeachment) Tento mechanizmus zabezpečuje, že činnosť prezidenta podlieha kontrole a umožňuje zachovávať rovnováhu moci medzi ústavnými orgánmi a chrániť ústavný poriadok pred zneužitím právomocí

Answer 6

a) Vláda voči NR SR: Vláda je viazaná schvaľovaním zákonov v NR SR. Predkladá parlamentu návrhy zákonov a ďalšie dokumenty (napr. štátny rozpočet). Vláda je povinná poskytovať NR SR informácie potrebné na výkon jej kontrolných funkcií. b) NR SR voči vláde: Kontrola činnosti vlády: NR SR môže od vlády žiadať informácie o jej činnosti. Poslanci môžu klásť otázky a interpelovať členov vlády. Schvaľovanie legislatívy: NR SR schvaľuje návrhy zákonov, ktoré vláda predkladá. Vyslovenie dôvery alebo nedôvery: NR SR vyslovuje dôveru vláde pri jej vymenovaní. Počas funkčného obdobia môže iniciovať hlasovanie o nedôvere vláde alebo jej jednotlivým členom. Vláda je zodpovedná NR SR podľa čl. 114 Ústavy SR. Mechanizmus zodpovednosti zahŕňa: Vyslovenie dôvery (napr. po menovaní novej vlády prezidentom SR), Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo ministrovi (čl. 88 Ústavy SR). Dôsledky vyslovenia nedôvery: Prezident odvolá vládu alebo ministra, ktorému bola vyslovená nedôvera. V prípade nedôvery celej vláde prezident poverí vládu vykonávaním funkcie do menovania novej. a) Politická závislosť vlády od NR SR Dôvera a podpora NR SR: Vláda je menovaná prezidentom SR, ale na výkon funkcie potrebuje získať dôveru NR SR (čl. 113 Ústavy SR). Národná rada môže vláde alebo jej členom vysloviť nedôveru, čím ukončí ich funkčné obdobie (čl. 114 a 115 Ústavy SR). Schvaľovanie legislatívy: NR SR rozhoduje o návrhoch zákonov predložených vládou. Vláda ako výkonný orgán pripravuje a predkladá väčšinu legislatívy. b) Zákonodarná činnosť a legislatívny proces Vláda sa aktívne podieľa na zákonodarnom procese, napr.: Predkladá návrhy zákonov a štátneho rozpočtu. Podáva návrhy na skrátené legislatívne konania. NR SR schvaľuje alebo zamieta legislatívu navrhnutú vládou. V prípade, že NR SR zamietne kľúčový návrh (napr. rozpočet), môže to viesť k pádu vlády. c) Kontrolná funkcia NR SR voči vláde Interpelácie a otázky: Poslanci môžu klásť otázky členom vlády (pravidelné hodiny otázok). Interpelácie vyžadujú od vlády odpovede na konkrétne problémy. Zriadenie parlamentných výborov: Výbory NR SR kontrolujú činnosť jednotlivých rezortov. Správy vlády a členov vlády: Vláda predkladá NR SR správy o svojej činnosti, vrátane plnenia štátneho rozpočtu a legislatívnych plánov. d) Spolupráca a konflikty Spolupráca: Vláda a NR SR musia spolupracovať na prijímaní zákonov a rozhodovaní o zásadných otázkach štátu. Napríklad schvaľovanie medzinárodných zmlúv alebo štátneho rozpočtu. Konflikty: Ak vláda stratí dôveru NR SR, môže dôjsť k jej odvolaniu. NR SR má právo blokovať návrhy zákonov predložené vládou. 4. Mechanizmus kontroly a rovnováhy Parlamentná kontrola vlády: Poslanci môžu iniciovať hlasovanie o dôvere vláde. Poslanci môžu od vlády vyžadovať informácie a podklady. Vplyv vlády na NR SR: Vláda sa snaží ovplyvniť legislatívny proces prostredníctvom poslaneckého klubu svojej politickej strany alebo koalície. Tento vzťah je základom systému bŕzd a protiváh, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi mocami. 5. Príklady z praxe Schvaľovanie štátneho rozpočtu: Ak NR SR neschváli rozpočet, vláda môže byť nútená podať demisiu. Interpelácie premiéra alebo ministrov: Výrazný nástroj kontroly NR SR voči výkonným orgánom. Kauzy spojené s vládou: Napríklad vyslovenie nedôvery premiérovi alebo jednotlivým ministrom. Vzťah vlády a NR SR je základným kameňom fungovania parlamentnej demokracie. Je založený na princípe spolupráce, ale aj politickej kontroly a zodpovednosti. Tento vzťah umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi zákonodarnou a výkonnou mocou a zároveň chráni stabilitu ústavného systému.

Answer 7

Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. (2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. a) Dočasná neschopnosť výkonu funkcie prezidenta: Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu (napr. z dôvodu vážnej choroby, hospitalizácie alebo inej prekážky). Rozhodnutie o dočasnej neschopnosti výkonu funkcie prijíma Ústavný súd SR na návrh: Národnej rady SR, alebo vlády SR. b) Uvoľnenie funkcie prezidenta: Funkcia prezidenta sa uvoľňuje v prípadoch: Smrti prezidenta, Rezignácie prezidenta (článok 106 Ústavy SR), Odvolania prezidenta ľudovým hlasovaním (článok 106 Ústavy SR), Straty funkcie prezidenta na základe rozhodnutia Ústavného súdu (článok 107 Ústavy SR). c) Nezvolenie prezidenta: Ak po uplynutí funkčného obdobia prezidenta nebol zvolený nový prezident, jeho právomoci dočasne preberajú iné orgány. V prípade neschopnosti výkonu funkcie alebo uvoľnenia funkcie prezidenta SR nastupuje náhradné výkonové usporiadanie podľa Ústavy SR: a) Predseda Národnej rady SR preberá právomoci prezidenta v oblasti: Zastupovania štátu navonok (napr. podpisovanie medzinárodných zmlúv), vypisovania parlamentných volieb a referenda. b) Predseda vlády SR preberá právomoci prezidenta v oblasti: Vymenúvania a odvolávania členov vlády, Udeľovania milosti a amnestií, Vrchného velenia ozbrojených síl SR. c) Spoločné výkony právomocí Ústava presne rozdeľuje právomoci medzi predsedu NR SR a predsedu vlády SR, aby sa zabránilo sústredeniu všetkej moci v rukách jedného orgánu. Tento model zaručuje rovnováhu moci v čase absencie prezidenta. Po skončení funkčného obdobia Michala Kováča v roku 1998 dočasne vykonávali právomoci prezidenta predseda NR SR a predseda vlády SR. V prípade prezidentských volieb v roku 1999 bol výkon funkcie prezidenta rozdelený, kým nebol zvolený nový prezident. Mechanizmus zaručuje kontinuitu výkonu ústavných právomocí a stabilitu štátnej moci, rozdelenie právomocí zabraňuje zneužitiu moci a posilňuje princíp deľby moci.

Answer 8

Znamenajú právomoc vymenúvať a odvolávať osoby do štátnych funkcií a iných významných postov. Tieto právomoci sú kľúčovou súčasťou postavenia prezidenta SR v systéme deľby moci. Prezident nimi ovplyvňuje fungovanie výkonných, súdnych a kontrolných orgánov, ako aj niektorých oblastí akademického a verejného života. Právny základ kreačných právomocí – ústava SR, osobitné zákony (zákon o VŠ, zákon o súdoch) Niektoré kreačné právomoci sú výlučné (prezident rozhoduje samostatne – vymenovanie predsedu vlády), iné sú viazané na návrh alebo odporúčanie (vymenovanie generála na návrh vlády, vymenovanie ústavných sudcov na návrh NRSR). Prezident vykonáva svoje kreačné právomoci v týchto oblastiach: a) oblasť výkonnej moci – vymenovanie predsedu vlády SR (po parlamentných voľbách, kt. má dôveru NRSR), vymenovanie a odvolanie členov vlády (na návrh predsedu vlády vymenúva a odvoláva ministrov), odvolanie celej vlády (ak NRSR vysloví nedôveru vláde, prezident je povinný ju odvolať), vymenovanie a odvolanie štátnych tajomníkov a ďalších štátnych funkcionárov (veľvyslancov na návrh ministra zahraničných vecí) b) oblasť súdnej moci – vymenovanie sudcov všeobecných súdov (na základe návrhu Súdnej rady SR), vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu (na návrh súdnej rady), vymenovanie predsedu a podpredsedu ÚS (na základe návrhu kandidátov schválených NRSR), vymenovanie ústavných sudcov (vymenúva 13 sudcov z 26 kandidátov navrhnutých NRSR) c) oblasť prokuratúry – vymenovanie a odvolanie GP a tiež špeciálneho prokurátora (na základe návrhu NRSR) d) oblasť kontroly a dohľadu – predseda a podpredseda NKÚ (na zákl. návrhu NRSR) e) oblasť akademickej sféry – vymenovanie rektorov VŠ (na návrh akademických senátov VŠ), vymenovanie profesorov (na návrh vedeckých rád VŠ) f) v oblasti obrany a bezpečnosti – vymenovanie a povyšovanie generálov ozbrojených síl SR (na návrh vlády) Prezident svojimi kreačnými právomocami ovplyvňuje zloženie a fungovanie kľúčových ústavných orgánov, čím sa podieľa na stabilite a efektívnom fungovaní štátu, zabezpečuje rovnováhu moci medzi jednotlivými zložkami štátnej moci.

Answer 9

Kreačné právomoci prezidenta sa týkajú jeho oprávnenia vymenúvať a odvolávať osoby do významných funkcií vo výkonných, súdnych a kontrolných orgánoch štátu. Tieto právomoci majú rôznu formu uváženia – niektoré rozhodnutia prezident vykonáva samostatne, iné na návrh alebo odporúčanie iných ústavných orgánov. Rozhodnutie PL ÚS 4/2012 (vymenovanie GP) Prezident Gašparovič odmietol vymenovať GP Jozefa Čentéša, kt. bol zvolený NRSR. Nález ÚS – prezident má určitú mieru uváženia, avšak jeho rozhodnutie nesmie byť svojvoľné - ak prezident odmietne vymenovanie, musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a toto odôvodnenie musí byť v súlade s Ústavou a princípmi právneho štátu. ÚS však nemôže skúmať samotnú kvalitu odôvodnenia, ale iba to, či prezident neprekročil svoje ústavné kompetencie. Čentéš bol zvolený za GP ešte v 2011 počas Radičovej vlády, Fico voľbu odmietal, bola v čase ostrého konfliktu medzi koalíciou a opozíciou, po páde Radičovej vlády vznikli pochybnosti, či Gašparovič konal nezávisle. Čentéš na prezidenta podal sťažnosť na ÚS, kde tvrdil, že jeho nevymenovanie bolo svojvoľné a porušilo jeho práva. ÚS v roku 2015 rozhodol, že prezident porušil jeho práva, no on sa v tom čase o funkciu už neusiloval. Odmietnutie bolo zdôvodnené pochybnosťami o jeho odborných a morálnych predpokladoch. Tento prípad zdôraznil potrebu jednoznačnejšieho vymedzenia právomocí prezidenta pri vymenúvaní ústavných funkcionárov. Rozhodnutie PL ÚS 7/2008 Gašparovič odmietol vymenovať kandidátov na sudcov ÚS navrhnutých NRSR Nález ÚS – prezident nemá absolútnu diskrečnú právomoc odmietnuť kandidátov navrhnutých NRSR, má však právo posúdiť, či kandidáti spĺňajú zákonné podmienky na výkon funkcie (odborné predpoklady, bezúhonnosť), ak odmietne vymenovanie, musí svoje rozhodnutie odôvodniť. Gašparovič argumentoval svojim výkladom čl. 134, prezident menuje sudcov ÚS zo zoznamu kandidátov schválených NRSR, tvrdil, že mu dáva možnosť z kandidátov vyberať, nie povinnosť ich automaticky vymenovať. Ústava nešpecifikuje, či je prezident povinný vymenovať všetkých kandidátov, alebo či má diskrečnú právomoc. Dôsledky – zablokovanie kreácie ÚS (obmedzenie funkčnosti súdu), vytvoril precedens pre budúce obdobia. ÚS vyhlásil, že Gašparovičova interpretácia ústavných právomocí bola len čiastočne oprávnená. Prezident môže vykonať len vecnú kontrolu kandidátov, preukázateľná nekompetentnosť alebo zákonom stanovené požiadavky, nemôže odmietnuť kandidáta na zákl. subjektívneho alebo politického názoru alebo bezdôvodne. Pochybnosti o odborných schopnostiach či morálnej integrite len ak sú jasne zdokumentované, inak jeho konanie môže byť považované za nezákonné. Rozhodnutie PL ÚS (vymenovanie rektorov VŠ) Kiska odmietol vymenovať kandidáta na rektora VŠ, ktorého navrhol akademický senát Nález ÚS – prezident môže odmietnuť vymenovanie len v prípade, že kandidát nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nemôže posudzovať vnútorné otázky akademickej samosprávy alebo subjektívne hodnotiť vhodnosť kandidáta. Širšie uváženie – prezident má široké uváženie, najmä po voľbách, keď skúma, kto má najväčšiu šancu získať dôveru NRSR, udeľovanie milostí a amnestií – ide o výlučnú právomoc bez zásahu iných orgánov Obmedzené uváženie – vymenovanie ústavných sudcov = môže si vybrať z kandidátov schválených NRSR, no musí ich vymenovať/vymenovanie GP – môže odmietnuť kandidáta iba v prípade nesplnenia zákonných podmienok a musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Pri výkone kreačných právomocí musí byť miera uváženia v súlade s ústavou, PN, zásadami právneho štátu.

Answer 10

Šiesta hlava ústavy – Hlavou SR je prezident. Prezident reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Občania ho volia v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov. Právo voliť ho majú občania, kt. majú právo voliť do NRSR. Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NRSR alebo občania, kt. majú právo voliť do NRSR, a to na zákl. petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi NRSR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Za prezidenta je zvolený kandidát, kt. získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, kt. získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole je za prezidenta zvolený ten kandidát, kt. získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Ak jeden z dvoch kandidátov, kt. získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola kandidát, kt. v prvom kole získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda NRSR vyhlási do 7 dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia. Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje, za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov. Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred NR do rúk predsedu ÚS napoludnie v deň, v kt. sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v kt. boli vyhlásené výsledky volieb. O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje ÚS. Prezident pôsobí predovšetkým ako reprezentant štátu, arbitrážny orgán pri riešení politických konfliktov, stabilizačný prvok ústavného systému. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu ani byť členom politickej strany. Musí byť občanom SR, dosiahnuť vek 40 rokov. Právomoci – reprezentatívne: - zastupuje SR navonok aj dovnútra, ratifikuje MZ, kt. nevyžadujú ratifikáciu NRSR, prijíma a odvoláva veľvyslancov, udeľuje poverovacie listiny zahraničným diplomatickým zástupcom, reprezentuje štát pri oficiálnych aktoch (štátne návštevy, oslavy). Právomoci – legislatívne: - podpisuje zákony schválené NRSR, má právo veta, podpisuje ústavné zákony a nemá právo ich vetovať Právomoci – výkonné: - vymenúva a odvoláva predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov vlády, rektorov univerzít, sudcov, GP, predsedu a podpredsedu NKÚ - môže odvolať aj vládu, ak jej NRSR vysloví nedôveru - rozhoduje o demisii predsedu a členov vlády Právomoci – bezpečnostné a vojenské: - je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vyhlasuje núdzový stav, výnimočný stav a mobilizáciu, ak je na to splnený ústavný rámec - môže udeliť amnestiu alebo milosť v rozsahu, ktorý nie je obmedzený zákonom Ďalšie právomoci - udeľuje štátne vyznamenania - vyhlasuje referendum, ak je predložená požiadavka (najmenej 350tis občanov alebo NRSR) - podpisuje rozhodnutia o vyhlásení volieb do NRSR, volieb prezidenta SR alebo do orgánov samosprávy Prezident je významným symbolom jednoty štátu a stabilizačným prvkom v politickom systéme. Jeho postavenie zabezpečuje rovnováhu medzi jednotlivými zložkami moci. Má síce obmedzené právomoci v porovnaní s vládou alebo parlamentom, no zohráva dôležitú úlohu v stabilite a fungovaní ústavného systému. Jeho autorita je spojená s reprezentáciou štátu, riešením politických kríz a ochranou ústavnosti.

Answer 11

Promulgácia znamená oficiálne vyhlásenie právneho predpisu, čím sa stáva verejne prístupným a záväzným. Ide o záverečnú fázu legislatívneho procesu, kt. je nevyhnutná pre nadobudnutie účinnosti právneho predpisu. Zabezpečuje, že právne predpisy sú dostupné verejnosti, čo je zákl. princípom právneho štátu. Promulgácia je upravená v čl. 87 Ústavy: Zákony, MZ vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a iné právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR. Detaily procesu sú zakotvené v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR. Promulgácia zahŕňa: a) podpisovanie právneho predpisu b) zverejnenie v ZZ – zákon nadobúda záväznosť až po jeho zverejnení v ZZSR, ZZ je verejne dostupná vo fyzickej aj elektronickej forme, min. sprav. SR je zodpovedné za správu a publikovanie ZZ c) účinnosť právneho predpisu (odkedy je záväzný) – ak nie je určený iný dátum, právny predpis nadobúda účinnosť 15. dňom od vyhlásenia v Zbierke zákonov – výnimky= ak zákon explicitne stanovuje skorší alebo neskorší dátum účinnosti, v prípade mimoriadnych okolností, ako sú krízové situácie, môže byť účinnosť určená okamžite Promulgácii podliehajú zákony schváleného NRSR, ústavné zákony, nariadenia vlády SR, vyhlášky a opatrenia ministerstiev a iných orgánov štátnej správy, MZ, kt. vyžadujú vyhlásenie podľa zákona. Význam promulgácie právnych predpisov = právna istota – každý občan má právo oboznámiť sa s právnymi predpismi, kt. ho zaväzujú. Zverejnenie ako podmienka záväznosti – právny predpis, kt. nebol riadne vyhlásený, nemôže byť právne vymáhateľný. Transparentnosť a dostupnosť práva – promulgácia zabezpečuje, že PN sú verejne prístupné, čím napĺňajú zásadu právneho štátu.

Answer 12

NRSR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom. Ústavodarný proces je postup, prostredníctvom ktorého sa prijímajú alebo menia ústavné zákony v SR. NRSR má právomoc prijať novú ústavu, meniť a dopĺňať existujúcu ústavu, schvaľovať ústavné zákony. Čl. 84 ods. 4 – na prijatie alebo zmenu ústavy alebo ÚZ je potrebná kvalifikovaná väčšina, teda najmenej 90 hlasov poslancov. Priebeh ústavodarného procesu má určité špecifiká – v prvom čítaní sa posudzuje základná myšlienka a potreba úpravy ústavy. Prezident nemá právo veta pri ústavných zákonoch.

Answer 13

- článok 72 Ústavy – NRSR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR - ide o jednokomorový parlament, volený na 4 roky, 150 poslancov - zákonodarná pôsobnosť znamená jej právomoc prijímať a meniť právne predpisy, konkrétne zákony - spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o ich príprave, prerokúvaní a forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov publikované v Zbierke zákonov Právomoci v rámci zákonodarstva - prijímanie nových zákonov - menovanie zmien v Ústave SR /doplnenia, úpravy/ - ratifikácia MZ (ak to ústava vyžaduje) - schvaľovanie štátneho rozpočtu a kontrola jeho plnenia ústavný limit: NR nemôže prijímať zákony, kt. by boli v rozpore s Ústavou SR alebo medzinár. záväzkami SR Zákonodarný proces = postup, prostredníctvom kt. NRSR prijíma zákony, skladá sa z viacerých fáz: 1) legislatívna iniciatíva (návrh zákona) – môže ho podať vláda, poslanci (jeden alebo skupina), výbory návrh zákona sa predkladá písomne a musí obsahovať dôvodovú správu (odôvodnenie návrhu) 2) prerokovanie návrhu (3 čítania) a/ prvé čítanie – v tomto štádiu sa prerokúva samotná podstata návrhu (či je potrebné ho prijať), ak NRSR návrh schváli, postupuje do druhého čítania b/ druhé čítanie – návrh zákona sa prerokúva vo výboroch NRSR, kt. k nemu môžu predložiť pripomienky, diskutuje sa o konkrétnych ustanoveniach návrhu c/ tretie čítanie – návrh sa tu už nemení, len sa o ňom hlasuje, návrh zákona sa prijíma, ak zaňho zahlasuje nadpolovičná väčšina prítomných alebo kvalifikovaná väčšina 3) schválenie a podpisovanie zákona – podpisuje predseda NR, prezident a predseda vlády, prezident má právo vetovať zákon a vrátiť ho na opätovné prerokovanie NR, kt. môže jeho veto prelomiť absolútnou väčšinou 4) vyhlásenie zákona a jeho účinnosť – zákon nadobúda účinnosť po zverejnený v Zbierke zákonov, ak nie je určený iný dátum účinnosti