ústavné právo II Flashcards

1
Q

47) Orgány samosprávnych celkov

A

Predseda - funkčné obdobie, zastupovanie kraja, nezlúčiteľnosť funkcie a jej zánik
Zastupiteľstvo - uznášanie na nariadeniach, schvaľovanie rozpočtu, prijatie pôžičky, raz za 2M stretnutie, schopnosť uznášať sa, verejnosť zasadnutí
Hlavný kontrolór - volí zastupiteľstvo na 6r, nesmie podnikať, kontrola zákonnosti, hosp. a efekt. nakladania s majetkom, kontrola dodržiavania VZPP
Komisie - mandátová a finančná

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

46) Orgány obce

A

Starosta - voľba, odvolanie, najvyšší výkonný orgán, vedie a zvoláva zasadnutia, zástupca starostu (do 60 dní)
Zastupiteľstvo - zriadi zruší orgány obce, zložený z poslancov, uznášanie, raz za 3M, 30dní od vykonania volieb
Obecná rada - raz za 3M, spôsobilá rokovať ak nadpolovičná väčšina
Obecný úrad - organizačné a administratívne veci obec zastup, starostu, orgánov, prednosta
Komisie - mandátová a finančná

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

45) Samostatná a prenesená pôsobnosť územných samosprávnych celkov a obcí

A

vlastné kompetencie územných samosprávnych celkov, ktoré vykonávajú nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Tieto kompetencie sú zamerané na uspokojovanie potrieb a záujmov miestneho obyvateľstva/Predstavuje výkon štátnej správy, ktorý štát deleguje na územné samosprávne celky. Tieto úlohy sú vykonávané v mene štátu a pod jeho dohľadom
V MENE X/NA ZODPOVEDNOSŤ X, ZA FINANČNÉ PROSTRIEDKY X
pri nečinnosti obce po dobu 6m možno odobrať kompetenciu, kontroluje vláda , decentralizácia
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ako jediný poplatok, ktorý každá obec na svojom území obligatórne ukladá
Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytnúť štátnu dotáciu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

44) Vzťah štátu a územnej samosprávy

A

V niektorých oblastiach štát deleguje výkon svojich kompetencií na územnú samosprávu, pričom táto činnosť je financovaná zo štátneho rozpočtu a podlieha kontrole zo strany štátnych orgánov.
Predmetom prenosu štátnej správy nemôže byť akákoľvek oblasť štátnej správy, ale iba taká časť štátnej správy, ktorá má povahu miestnej štátnej správy

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

43) Tvorba a charakteristika právnych predpisov prijímaných územnou samosprávou

A

Územná samospráva v Slovenskej republike má právomoc vydávať vlastné právne predpisy, známe ako všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré upravujú miestne záležitosti v rámci ich pôsobnosti. Návrh, pripomienkovanie, schvaľovanie, vyhlásenie, musí byť v súlade s, záväznosť a lokalita platnosti, miestne dane a poplatky, územné plánovanie, verejný poriadok, ochranu životného prostredia a podobne, zákonnosť môže preskúmať prokuratúra

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

42) Územná samospráva v SR – ústavná koncepcia a všeobecná charakteristika

A

podľa ústavy, PO samostatne hospodáriace s vlastným majetkom a fin. prostriedkami, financujú potreby z vlastných príjmov ako aj zo štátnych dotácií, Územná samospráva zabezpečuje miestne záležitosti verejného záujmu, najmä v oblastiach ako školstvo, kultúra, sociálne služby, územné plánovanie, doprava a miestne komunikácie.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

41) NKÚ SR

A

nezávislý štátny orgán zriadený na základe Ústavy SR, ktorý vykonáva kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom. Predseda a podpredseda na čele, volí a odvoláva NRSR (Lubomir Andrassy), volitelny najviac po sebe 2 volebne obdobia, 7r, bez (t)pp, predkladá najmenej 1 ročne správy o kontrolnej činnosti a vždy, keď o to požiada NR, nezávislý vo svojej činnosti len v medziach zákona, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, fo alebo po hospodáriace s verejným majetkom, sídlo v BA, organizačnú štruktúru tvoria regionálne pracoviská

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

40) Prokuratúra – základné zásady organizácie a činnosti

A

sústava orgánov, chráni práva a zákonom chránené záujmy FO, PO a štátu, na čele je GP, vymenúva prezident na návrh NRSR, krajské a okresné
zásady: JEDNOTNOSTI (vystupuje ako celok navonok, každý prokurátor môže vykonávať úlohy patriace do pôsobnosti prokuratúry), NEZÁVISLOSTI (vonkajšia a vnútorná, hierarchické usporiadanie), MONOKRATICKÉHO ZRIADENIA (inštitút záväzných stanovísk, GP hlava), CENTRALIZMU (GP menuje a odvoláva), HIERARCHICKÉHO USPORIADANIA (pokyn nadriadeného musí vykonať), ABSENCIE MOŽNOSTI DECÍZNEHO ROZHODNUTIA (protest, upozornenie - iniciačný a odporúčací charakter), SPOLUPRÁCE S INÝMI ŠO (povinné fo, po, ošs poskytnúť súčinnosť, súdy, notári, exekútori)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

39) Prokuratúra – ústavnoprávne vymedzenie, pôsobnosť

A

chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, čl. 149 definovaná ako orgán ochrany práva, vykonáva trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozoruje nad zákonnosťou prípravného konania (dozor nad činnosťou policajtov pri rozhodovaní o trestných oznámeniach a pri vyšetrovaní trestných činov), zastupuje štát v právnych sporoch a chráni jeho majetkové záujmy, Iba prokurátor je v prípravnom konaní oprávnený podať obžalobu, uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste, rozhodnúť o postúpení veci alebo zastavení trestného stíhania proti konkrétnej osobe, schváliť zmier, nariadiť zaistenie majetku obvineného, vykonať zaistenie nároku poškodeného, nariadiť exhumáciu mŕtvoly, navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie lehoty trvania väzby, navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny. V trestnom konaní pred súdom prokurátor vystupuje ako strana v konaní, pričom zastupuje obžalobu, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí môže navrhovať a vykonávať dôkazy, prednáša záverečný návrh, má oprávnenie podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu. V prípade Civilného sporového poriadku majú prokurátori možnosť podať žalobu najmä v prípade uplatnenia nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní podľa Civilného mimosprového poriadku môže prokurátor vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvode či môže podať návrh na začatie konania, ak tak ustanovuje zákon alebo konanie možno začať aj bez návrhu. V správnom súdnom konaní môže prokurátor vstúpiť do akéhokoľvek konania alebo môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak nebolo protestu prokurátora vyhovené. Môže taktiež podať správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ak orgán zostal nečinný aj po podaní upozornenia. Generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na rozpustenie politickej strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

38) Verejný ochranca práv – ústavné postavenie, pôsobnosť

A

Róbert Dobrovodský, nezávislý orgán SR, kt. v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni ZPaS FO, PO v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom, poskytnú mu potrebnú súčinnosť, môže predložiť návrh na začatie konania, ak VZPP porušuje ZPaS, volí NRSR z kandidátov, kt. navrhne najmenej 15 poslancov, voliteľný do NRSR a v deň voľby dosiahol 35r, nemôže byť členom pol. str., sídli v BA, Nepreskúmava rozhodnutia súdov, prokuratúry, vlády SR a ďalších orgánov vymedzených zákonom, Môže konať na základe podnetov od občanov alebo z vlastnej iniciatívy. Každoročne predkladá Národnej rade SR správu o svojej činnosti, v ktorej uvádza poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd a návrhy na nápravu zistených nedostatkov.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

37) Orgány ochrany práva v SR

A

PZ- ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach
vnútorného poriadku, bezpečnosti, prijíma trestné oznámenie od fyzickej osoby/právnickej osoby,
vznáša obvinenie (vyšetrovateľ), hierarchicky usporiadaná a podlieha Ministerstvu vnútra SR
Prokuratúra - hierarchicky usporiadaný orgán, vykonáva dozor nad vyšetrovaním, vznáša obžalobu, zastupuje
štát pred súdom, vykonáva dohľad nad činnosťou polície
Súdy - rozhodujú v trestnom konaní o vine či nevine
obžalovaného a vymeriavajú trest. V občianskom konaní rozhodujú v prospech navrhovateľa (žalobcu) či odporcu (žalovaného), dvojstupňové súdnictvo - okresné prvostupňové, druhostupňové krajské odvolacie, najvyšší
advokácia - Poskytuje právne poradenstvo a zastupuje klientov pred súdmi a inými orgánmi, nezávislí a členovia SAK
notárstvo - Spisuje listiny o právnych úkonoch, osvedčuje právne významné skutočnosti a uchováva listiny. Nezávislí a podliehajú Notárskej komore SR
VOP - Chráni základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci.
exekútori - Vykonávajú rozhodnutia súdov a iných orgánov, zabezpečujú vymoženie pohľadávok a vykonávajú exekúcie. Nezávislí a podliehajú Exekútorskej komore SR
NKÚ - Kontroluje hospodárenie s verejnými prostriedkami a vykonáva kontrolu hospodárenia štátu. Nezávislý orgán podlieha NRSR

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

36) Sudcovská tvorba práva

A

Sudcovská tvorba práva je proces, pri ktorom súdy vyplňujú medzery v právnom poriadku alebo interpretujú právne normy v prípadoch, kde zákonodarca neposkytol explicitnú úpravu. Tento proces je nevyhnutný na zabezpečenie spravodlivosti a právnej istoty v právnom systéme.
Pri výklade práva súd priraďuje význam existujúcemu textu zákona. Predmetom výkladu je zákonná právna veta.
Pri dotváraní práva (vypĺňaní medzier) súd pridáva k zákonnému textu nový (sudcovský) text, ktorý rozširuje, zužuje alebo dopĺňa rozsah zákonného textu.
ÚS: Sudcovská tvorba práva, kde konajúci sudca preberá na seba ad hoc úlohu zákonodarcu, je podmienená tým, že právna úprava konkrétnej oblasti spoločenských vzťahov alebo konkrétnej právnej otázky nie je adekvátna a zamietnutie návrhu z dôvodu, že právny predpis mlčí, by bolo zjavne nespravodlivé.
Právne nástroje sudcovskej tvorby práva:
Analógia: Aplikácia právnej normy na situáciu, ktorá nie je priamo upravená, ale je podobná situácii, na ktorú sa norma vzťahuje.
Teleologická redukcia: Zúženie rozsahu aplikácie právnej normy na prípady, ktoré sú v súlade s jej účelom.
Aplikácia základných zásad práva: Použitie všeobecných právnych princípov na riešenie neuregulovaných situácií.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

34) Konanie o ústavnej sťažnosti

A

Cieľom konania o ústavnej sťažnosti je poskytnúť jednotlivcom právny prostriedok na ochranu ich základných práv a slobôd v prípade, že boli porušené rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci. Ústavnú sťažnosť môže podať fo, po, ktorá tvrdí, že jej základné práva alebo slobody boli porušené rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci. Ústavnú sťažnosť je potrebné podať do 2M od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd.
ústavná sťažnosť by mala obsahovať: označenie sťažovateľa, označenie orgánu verejnej moci, označenie napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo zásahu, označenie porušených práv alebo slobôd, konkrétne skutkové a právne dôvody, požiadavku o nápravu, dôkazy, podpis sťažovateľa alebo jeho zástupcu
postup konania: podanie ústavnej sťažnosti, predbežné prerokovanie, prerokovanie veci, rozhodnutie (môže zrušiť napadnuté rozhodnutie, prijať ju alebo zamietnuť)
výsledok: rozhodnutie, nariadiť opätovné konanie orgánu VM, kt. porušil PaS, môže uznať náhradu škody ak ju požadoval sťažovateľ

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

35) Sudcovia ústavného súdu

A

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán zodpovedný za ochranu ústavnosti v krajine. Skladá sa z 13 sudcov, ktorí sú vymenovaní prezidentom na návrh Národnej rady SR na obdobie 12 rokov, Predseda ÚS – JUDr. Ivan Fiačan, Podpredseda – JUDr. Ľuboš Szigeti
Sudcov Ústavného súdu SR vymenúva prezident na návrh Národnej rady SR. Funkčné obdobie každého sudcu trvá 12 rokov. Po uplynutí tejto doby nemôže byť sudca opätovne vymenovaný. Ústavný súd SR je rozdelený do senátov, ktoré sa zaoberajú rôznymi druhmi konaní. Každý senát je zložený z viacerých sudcov, ktorí rozhodujú o konkrétnych prípadoch. 4 senáty a plénum, kompetencie ÚS: kontrola ústavnosti, ochrana ZPaS, rozhodovanie o kompetenčných sporoch, interpelácia ústavy, rozhodovanie o ústavných žalobách

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

33) Konanie o súlade právnych predpisov

A

Cieľom konania o súlade právnych predpisov je zabezpečiť, aby právne normy vydané orgánmi verejnej moci neboli v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Návrh na začatie konania môže podať: prezident SR, vláda SR, skupina najmenej 30 poslancov Národnej rady SR, generálny prokurátor SR, verejný ochranca práv, Národná rada SR v prípade, že sa domnieva, že právny predpis je v rozpore s Ústavou SR
Podanie návrhu: Oprávnený subjekt podá návrh na ÚS SR, v ktorom uvedie napadnutý právny predpis a dôvody, prečo sa domnieva, že je v rozpore s Ústavou SR alebo inými právnymi normami.
Prerokovanie návrhu: ÚS SR preskúma návrh a rozhodne, či je opodstatnený. Môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutého predpisu až do rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie: Ak ÚS SR zistí, že napadnutý predpis je v rozpore s Ústavou SR alebo inými právnymi normami, vyhlási ho za neústavný a zruší ho.
Dôsledky rozhodnutia: Ak ÚS SR vyhlási právny predpis za neústavný, tento predpis stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov.
Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 38/03 zo 17. mája 2004

Predmet sporu: Posúdenie ústavnosti zákona v oblasti zdravotnej starostlivosti a jeho súladu s čl. 40 Ústavy SR.
Rozhodnutie: Ústavný súd potvrdil, že čl. 40 Ústavy SR má programový charakter a že zákonodarca je splnomocnený na úpravu podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zákonov.
ÚS SR v rámci konania o súlade právnych predpisov nemôže sám rozhodnúť o zrušení napadnutého právneho predpisu. Môže “len” vysloviť, že je v rozpore s Ústavou SR alebo inými právnymi normami, a tým vyvolať jeho neúčinnosť.
Všeobecné súdy môžu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov, ak sa domnievajú, že právny predpis, ktorý majú aplikovať, je v rozpore s Ústavou SR alebo inými právnymi normami.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

32) Druhy konaní pred ústavným súdom SR a ich charakteristika

A

1.Konanie o súlade právnych predpisov s ústavou
Účel: Posúdiť, či sú právne predpisy v súlade s Ústavou SR.
2.Konanie o ústavnej sťažnosti
Účel: Chrániť základné práva a slobody jednotlivcov pred nezákonnými zásahmi verejnej moci.
3.Konanie o výklade ústavy alebo ústavných zákonov
Účel: Poskytnúť záväzný výklad ustanovení ústavy alebo ústavných zákonov.
Postup: Oprávnené subjekty môžu požiadať ÚS SR o výklad konkrétneho ustanovenia ústavy alebo ústavného zákona. ÚS SR poskytne záväzný výklad, ktorý je záväzný pre všetky orgány verejnej moci.
4.Konanie o kompetenčných sporoch
Účel: Riešiť spory o právomoci medzi orgánmi verejnej moci.
Postup: Ak dôjde k sporu o právomoci medzi orgánmi verejnej moci, môže sa na ÚS SR obrátiť ktorýkoľvek z týchto orgánov. ÚS SR rozhodne, ktorý orgán má v danej veci právomoc konať.
5.Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady SR Účel: Preskúmať rozhodnutia o platnosti mandátu poslanca.
Osoba, ktorá bola zvolená za poslanca, ale jej mandát bol neoverený, alebo osoba, ktorá nebola zvolená, ale jej mandát bol overený, môže podať sťažnosť na ÚS SR. ÚS SR rozhodne o platnosti mandátu.
6.Konanie o sťažnosti proti výsledku referenda
Účel: Preskúmať zákonnosť výsledku referenda.
Postup: Osoba, ktorá sa domnieva, že výsledok referenda bol nezákonný, môže podať sťažnosť na ÚS SR. ÚS SR preskúma zákonnosť výsledku a môže rozhodnúť o jeho neplatnosti.
7.Konanie o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania
Účel: Preskúmať zákonnosť výsledku ľudového hlasovania.
Postup: Osoba, ktorá sa domnieva, že výsledok ľudového hlasovania bol nezákonný, môže podať sťažnosť na ÚS SR. ÚS SR preskúma zákonnosť výsledku a môže rozhodnúť o jeho neplatnosti.
8.Konanie o preskúmaní rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia
Účel: Preskúmať rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politických subjektov.
Postup: Politická strana alebo politické hnutie, ktorých činnosť bola rozpustená alebo pozastavená, môže podať sťažnosť na ÚS SR. ÚS SR rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia.
9.Konanie o obžalobe proti prezidentovi
Účel: Rozhodnúť o obžalobe prezidenta za porušenie ústavy alebo vlastizradu.
Postup: Národná rada môže podať obžalobu proti prezidentovi, ak za to hlasuje aspoň trojpätinová väčšina poslancov. Následne Ústavný súd SR rozhoduje o vine prezidenta. Ak Ústavný súd uzná prezidenta vinným, môže rozhodnúť o jeho odvolaní z funkcie.

17
Q

31) Konanie pred Ústavným súdom SR a jeho princípy

A

Ústavný súd SR je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť súlad právnych predpisov a rozhodnutí s Ústavou SR a chrániť základné práva a slobody občanov
Konanie pred ÚS SR sa riadi zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konanie sa začína podaním návrhu na začatie konania oprávneným subjektom, ako sú prezident, vláda, skupina poslancov, generálny prokurátor, verejný ochranca práv a ďalší. Návrh musí byť podaný písomne a musí obsahovať:
Identifikáciu navrhovateľa: Kto podáva návrh.
Predmet návrhu: Akého konania alebo rozhodnutia sa návrh týka.
Odôvodnenie: Prečo navrhovateľ považuje dané konanie alebo rozhodnutie za neústavné.
Po doručení návrhu ÚS SR preskúma jeho prijateľnosť, teda či spĺňa formálne náležitosti a či je oprávnený o ňom rozhodovať. Ak je návrh prijatý, súd začne konanie, ktoré môže zahŕňať ústne pojednávanie, dokazovanie a vypočutie účastníkov konania. Rozhodnutie ÚS SR je konečné a záväzné; proti nemu nemožno podať opravný prostriedok.
Nezávislosť a nestrannosť: Súd rozhoduje nezávisle od iných orgánov a nestranne voči účastníkom konania.
Zákonnosť: Rozhodovanie prebieha striktne podľa ústavy a zákonov.
Rovnosť účastníkov: Všetci účastníci konania majú rovnaké procesné práva.
Verejnosť konania: Pojednávania sú spravidla verejné, avšak v určitých prípadoch môže byť verejnosť vylúčená.
Ústnosť a priamosť: Dôkazy sa spravidla vykonávajú ústne a priamo pred súdom.
Jednoinštančnosť: Rozhodnutia ÚS SR sú konečné; neexistuje možnosť odvolania.

18
Q

30) Abstraktná a konkrétna kontrola ústavnosti v ústavnom systéme SR

A

Abstraktná kontrola ústavnosti je proces, pri ktorom sa posudzuje súlad právnych predpisov s ústavou bez väzby na konkrétny prípad alebo spor. Cieľom je zabezpečiť, aby právne normy boli v súlade s ústavou a vyššími právnymi predpismi.
Konkrétna kontrola ústavnosti sa vykonáva v súvislosti s konkrétnym prípadom, keď fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že jej základné práva alebo slobody boli porušené rozhodnutím orgánu verejnej moci.
umožňuje fyzickým a právnickým osobám podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ak sa domnievajú, že ich základné práva alebo slobody boli porušené právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci.
Predmet kontroly:
Abstraktná kontrola sa zameriava na právne predpisy ako také, bez ohľadu na konkrétny prípad. Konkrétna kontrola sa týka individuálnych prípadov, kde je tvrdené porušenie základných práv alebo slobôd.
Iniciátori konania:
Abstraktnú kontrolu môžu iniciovať oprávnené orgány a inštitúcie.
Konkrétnu kontrolu iniciujú jednotlivci alebo právnické osoby prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Výsledok konania:
Abstraktná kontrola môže viesť k zrušeniu alebo pozastaveniu účinnosti právneho predpisu. Konkrétna kontrola môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k náprave porušených práv sťažovateľa.
Význam v ústavnom systéme SR
Oba mechanizmy sú kľúčové pre ochranu ústavnosti a právneho štátu v SR. Abstraktná kontrola zabezpečuje, že právny poriadok je v súlade s ústavou, zatiaľ čo konkrétna kontrola poskytuje jednotlivcom a PO účinný prostriedok ochrany ich zákl. práv a slobôd.

18
Q

29) Vzťah Ústavného súdu SR a všeobecných súdov

A

Postavenie a kompetencie ÚS a všeobecných súdov
Ústavný súd SR: Je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Jeho hlavnou úlohou je posudzovať súlad právnych predpisov s ústavou, rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických a právnických osôb na porušenie základných práv a slobôd a riešiť kompetenčné spory medzi orgánmi verejnej moci.
Všeobecné súdy: Sú zodpovedné za rozhodovanie v občianskoprávnych, trestnoprávnych a správnych veciach. Ich úlohou je aplikovať zákony a zabezpečovať ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Vzájomný vzťah a spolupráca
ÚS a všeobecnú súdy pôsobia paralelne, pričom každý má svoje špecifiká a kompetencie. Nie sú vo vzťahu nadradenosti a podradenosti, ale ich činnosť by mala byť komplementárna s cieľom zabezpečiť ochranu ústavnosti a právneho poriadku.
Kontrola ústavnosti a rozhodovacia činnosť
Ústavný súd: Pri posudzovaní ústavných sťažností môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska dodržiavania základných práv a slobôd. Ak zistí porušenie ústavných práv, môže také rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.
Všeobecné súdy: Sú viazané rozhodnutiami Ústavného súdu a pri svojej činnosti musia rešpektovať jeho judikatúru. Ak majú pochybnosti o ústavnosti aplikovaného právneho predpisu, môžu podať podnet na Ústavný súd na preskúmanie jeho súladu s ústavou.
Význam vzájomného vzťahu
Správne fungovanie vzťahu medzi Ústavným súdom a všeobecnými súdmi je kľúčové pre:
Ochranu ústavnosti: Zabezpečuje, že právny poriadok je v súlade s ústavou a základnými právami. Právnu istotu: Občania môžu dôverovať, že ich práva budú chránené a že existuje mechanizmus nápravy v prípade ich porušenia.
Efektívne fungovanie súdneho systému: Jasné vymedzenie kompetencií a spolupráca medzi súdmi prispieva k rýchlemu a spravodlivému rozhodovaniu.

18
Q

28) Preventívna kontrola ústavnosti v SR

A

Preventívna kontrola ústavnosti (ex ante kontrola) je proces, pri ktorom sa posudzuje súlad právnych aktov s ústavou ešte pred ich prijatím alebo nadobudnutím účinnosti. Cieľom je predísť vzniku neústavných právnych predpisov a zabezpečiť, aby legislatívny proces rešpektoval ústavné normy.
Právny základ v SR – je zakotvená v ústave a realizuje sa v týchto oblastiach:
MZ – čl. 125a, Referendum – čl. 95 prezident má právomoc požiadať ÚS o posúdenie ústavnosti predmetu referenda pred jeho vyhlásením, ak má pochybnosti o jeho súlade s ústavou alebo ÚZ
Mechanizmy preventívnej kontroly
Preventívna kontrola ústavnosti v SR sa realizuje prostredníctvom: Návrhu na Ústavný súd SR: Oprávnené subjekty (prezident, vláda, skupina poslancov <30) môžu podať návrh na preskúmanie ústavnosti pripravovaného právneho aktu. Rozhodnutia Ústavného súdu SR: Ústavný súd posúdi súlad navrhovaného aktu s ústavou a vydá záväzné rozhodnutie, ktoré môže zabrániť prijatiu alebo ratifikácii neústavného aktu.
Význam preventívnej kontroly ústavnosti
Preventívna kontrola ústavnosti má v slovenskom právnom systéme významné miesto, pretože: Predchádza prijatiu neústavných právnych aktov: Zabezpečuje, že medzinárodné zmluvy a referendové otázky sú v súlade s ústavou ešte pred ich schválením alebo vyhlásením.
Posilňuje právnu istotu: Občania a orgány verejnej moci majú istotu, že prijaté právne akty sú v súlade s ústavným poriadkom.
Chráni ústavný poriadok: Zabraňuje vzniku právnych predpisov, ktoré by mohli narušiť ústavné princípy a hodnoty.
2014 iniciovala Aliancia za rodinu petíciu za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny, Kiska požiadal ÚS o posúdenie ústavnosti otázok, jedna bola v rozpore s ústavou a nemohla byť predmetom referenda -Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva neboli priznané osobitné ochrany, práva a povinnosti, kt. legislatívne normy priznávajú len manželstvu a manželom? - rovnosť pred zákonom a zákaz diskriminácie

19
Q

25) Súdna rada SR a jej úlohy vo vzťahu k súdnej moci

A

Súdna rada SR je ústavným orgánom sudcovskej legitimity, zriadeným na zabezpečenie nezávislosti súdnej moci. Jej postavenie a kompetencie sú upravenú v Ústave a zákone o Súdnej rade.
Zloženie súdnej rady:
Súdna rada má 18 členov vrátane svojho predsedu. Členovia sú menovaní a volení nasledovne:
Prezident menuje 3. NRSR volí 3. Vláda menuje 3. Sudcovia volia 9 členov zo svojich radov.
Toto zloženie zabezpečuje vyvážené zastúpenie rôznych zložiek štátnej moci a sudcovského stavu.
Kompetencie a úlohy Súdnej rady
Súdna rada plní viaceré kľúčové úlohy vo vzťahu k súdnej moci
Personálne otázky:
- predkladá prezidentovi SR návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov
- rozhoduje o pridelení a preložení sudcov na jednotlivé súdy
- vyjadruje sa k návrhom na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov súdov
Disciplinárne konania:
- vykonáva disciplinárnu právomoc voči sudcom, čím zabezpečuje dodržiavanie etických a profesionálnych štandardov
Hodnotenie sudcov:
- posudzuje spôsobilosť a odbornú pripravenosť sudcov na výkon funkcie
Legislatívna činnosť:
- vyjadruje sa k návrhom zákonov týkajúcich sa súdnictva a postavenia sudcov
Správa súdnictva:
- podieľa sa na tvorbe rozpočtu pre súdnictvo a sleduje hospodárenie súdov
Medzinárodná spolupráca:
- zastupuje slovenské súdnictvo v MO a spolupracuje s obdobnými inštitúciami v zahraničí
Vzťah súdnej rady SR k nezávislosti súdnej moci
- chráni sudcov pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných zložiek štátnej moci
- zabezpečuje transparentné a spravodlivé procesy pri výbere, hodnotení a disciplinárnom stíhaní sudcov
- podporuje profesionalitu a etiku v rámci sudcovského stavu
Tým prispieva k dôvere verejnosti v súdny systém a k ochrane právneho štátu.

19
Q

27) Ústavnosť a ochrana ústavnosti v SR

A

Ústavnosť predstavuje stav, v ktorom sú všetky právne predpisy, rozhodnutia a činnosti orgánov verejnej moci v súlade s ústavou ako najvyšším zákonom štátu. Zabezpečuje hierarchiu právnych noriem, kde ústava stojí na vrchole, a všetky ostatné predpisy musia byť s ňou v zhode.
Ochrana ústavnosti v SR
V Slovenskej republike je ochrana ústavnosti zabezpečená prostredníctvom viacerých mechanizmov a inštitúcií:
Ústavný súd SR: Je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade zákonov a iných právnych predpisov s ústavou, o výklade ústavy, o kompetenčných sporoch medzi orgánmi verejnej moci a o sťažnostiach fyzických a právnických osôb na porušenie ich základných práv a slobôd.
Prezident SR: Má právo nepodpísať zákon prijatá NRSR, ak sa domnieva, že je v rozpore s ústavou, a vrátiť ho na opätovné prerokovanie.
Všeobecné súdy: Pri svojej rozhodovacej činnosti dbajú na aplikáciu zákonov v súlade s ústavou. Ak majú pochybnosti o ústavnosti aplikovaného predpisu, môžu podať podnet na Ústavný súd SR. Národná rada SR: Pri legislatívnom procese je povinná zabezpečiť, aby prijímané zákony boli v súlade s ústavou.
Mechanizmy ochrany ústavnosti
Abstraktná kontrola ústavnosti: Ústavný súd SR posudzuje súlad právnych predpisov s ústavou bez väzby na konkrétny prípad.
Konkrétna kontrola ústavnosti: Vychádza z konkrétneho prípadu, kde je sporná ústavnosť aplikovaného predpisu. Všeobecné súdy môžu v takýchto prípadoch iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR.
Ústavné sťažnosti: Fyzické a právnické osoby môžu podať sťažnosť na Ústavný súd SR, ak sa domnievajú, že ich základné práva a slobody boli porušené rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci.
Význam ochrany ústavnosti
Ochrana ústavnosti je kľúčová pre fungovanie právneho štátu, zabezpečuje stabilitu právneho poriadku, ochranu základných práv a slobôd občanov a zabraňuje zneužívaniu moci.

20
Q

26) Ústavné súdnictvo – všeobecná charakteristika

A

Ústavné súdnictvo predstavuje systém kontroly ústavnosti právnych predpisov a činnosti orgánov verejnej moci prostredníctvom súdnych orgánov. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť súlad právneho poriadku s ústavou ako najvyšším zákonom štátu a chrániť ústavné práva a slobody občanov.
Realizácia kompetencií ústavnými súdmi podlieha dvom účelovým obmedzeniam – 1.klasický ústavný súd je prostriedkom následnej kontroly ústavnosti 2. ústavné súdy nikdy nekonajú z vlastného podnetu ale na základe návrhu oprávneného subjektu
Zo súdnej kontroly ústavnosti sa vytvorili dva základné typy :
1. angloamerický, v ktorom je záväzná interpretácia ústavy. Ústavné súdnictvo vykonávajú všeobecné súdy- hovoríme o všeobecnom alebo difúznom ústavnom súdnictve.
2. kontinentálny je príznačný tým, že kontrola ústavnosti je zverená špecializovaným súdnym orgánom nezávislým od všeobecných súdov. Tento model je modelom koncentrovaného a špecializovaného ústavného súdnictva
Oba typy existujú v zmiešanej podobe pri existencii znakov jedného alebo druhého modelu. /kombinácia amerického a kontinentálneho ústavného súdnictva / napr. Švajčiarsko
ÚSSR začal vykonávať svoju činnosť od 17.marca 1993.
Postavenie, vnútorná štruktúra a právomoc Ústavného súdu je upravená v Ústave Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky nepatrí do sústavy všeobecných súdov SR, ale predstavuje osobitný nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Vzťah ÚS a všeobecných súdov, ako orgánov súdnej moci, na sebe nezávislých upravuje už Ústava. Ústavný súd nie je nadriadeným orgánom všeobecných súdov. Súdnu moc v SR tvoria dve samostatné a vzájomne nezávislé zložky, ktorých samostatnosť sa prejavuje predovšetkým v tom, že každá z nich má Ústavou ale aj zákonmi určený rozsah svojej vecnej pôsobnosti, ktorú samostatne vykonáva bez spoluúčasti druhej zložky. Každá z týchto zložiek súdnej moci je pri výkone svojich rozhodovacích právomocí viazaná
len právnymi predpismi, ktoré predstavujú základ jej rozhodovacej činnosti. Vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je ústavný súd alternatívnou
ani mimoriadnou opravnou inštitúciou, ale súdnym orgánom ochrany ústavnosti. ÚS môže do sféry pôsobnosti všeobecných súdov zasiahnuť len, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam. ÚS nemôže nahrádzať procesné úkony okresných a krajských súdov a nie je ani oprávnený rozhodovať namiesto nich vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. ÚStaktiež nemôže
rozhodnúť ani o prikázaní veci inému než príslušnému všeobecnému súdu.
ÚS nedisponuje oprávnením a ani povinnosťou skúmať
zákonnosť konania a rozhodovania či právne názory rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ÚS, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Ochrana ústavnosti a ústavy má rôzne formy. Jednak je chránená normami trestného práva, ďalej osobitnými ustanoveniami Ústavy, v intenciách ktorých žiadna právna norma nesmie odporovať Ústave, ako aj sťaženým legislatívnym procesom prijímania zmien a doplnkov ústavy v komparácií so zákonmi alebo inými právnymi predpismi. Ochrana ústavnosti sa môže realizovať aj prostredníctvom občianskej neposlušnosti. V súvislosti s ochranou ústavy nie je možné opomenúť aj Ústavou ustanovenú parlamentnú vládnu formu, v ktorej je vláda politicky zodpovedná NR.
V pléne rozhoduje vo veciach zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu.
Plénum ÚS sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu a zasadnutie pléna zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda ústavného súdu.
Ústavný súd Slovenskej republiky je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Každý sudca ústavného súdu prítomný na rokovaní pléna je povinný hlasovať za niektorý z
predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Zdržať sa
hlasovania nie je prípustné. Plénum ÚS sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.
Rokovanie pléna, hlasovanie v pléne, rokovanie je neverejné, zúčastniť sa môže len zamestnanci Kancelárie ÚS a osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov a na rokovanie ich prizve predseda alebo o tom rozhodne samotné plénum. Senát Ústavného súdu Slovenskej republiky sa v zmysle zákona o ús skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom senátu
ústavného súdu, ktorý zasadnutie senátu zvoláva, určuje jeho program a vedie rokovanie senátu.
ÚS je spôsobilý v senáte konať a uznášať sa, ak sú na rokovaní a rozhodovaní senátu prítomní všetci jeho členovia. Hlasovať sú povinní všetci členovia senátu. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov. Rokovanie senátov je neverejné. Vec na rozhodnutie pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu pripravuje a na
zasadnutí pléna alebo senátu o nej referuje sudca ÚS, ktorému bola vec pridelená - sa ozn. sudca spravodajca.
Rozhodnutia ÚSsa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR a to za predpokladu, že ide o rozhodnutia v konaniach o: i. súlade právnych predpisov, ii. súlade medzinárodných zmlúv, iii. súlade predmetu referenda, iv. výklad ústavy a ústavných zákonov, v. sťažnosti proti výsledku referenda, vi. sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, vii. uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky, viii. neplatnosti právnych predpisov .
Na návrh predsedu môže plénum súdu rozhodnúť, že právny názor ÚS vyslovený v rozhodnutí, ktoré sa inak nevyhlasuje v zbierke zákonov, bude vyhlásený v zbierke zákonov, ak má tento právny názor
všeobecný význam.
Z dôvodu, že proti rozhodnutiu ÚSnie je prípustný
opravný prostriedok platí, že jeho rozhodnutia nadobúdajú právoplatnosť a vykonateľnosť dňom ich doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným
súdom.
Uvedená prezumpcia neplatí v konaniach: 1) o súlade právnych predpisov, 2) o súlade MZ, o súlade predmetu referenda, o výklade Ústavy alebo ústavných zákonov, o sťažnosti proti výsledku referenda, o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky

21
Q

24) Ústavné princípy súdnej moci v SR

A

Adekvátna právomoc - v štáte nesmú existovať spory, resp. veci, o kt. by súdy nemohli rozhodovať, v právnom štáte platí, že akýkoľvek proces či rozhodnutie ktoréhokoľvek orgánu musí byť v hraniciach práva (princíp legality)
Nesmie nastať situácia, že súd odoprie jednotlivcovi o jeho práve rozhodovať ak dodržal ustanovený postup - právo na súdnu ochranu
V oblasti trestného a občianskeho práva majú súdy originálnu právomoc, sú jedinými inštitúciami , kt. majú na prejednávanie takejto veci právomoc, všeobecný súd vždy koná ako prvá inštancia
V iných právnych odvetviach nemusí byť otázka právomoci taká jasná, napr. Správny súdny poriadok, v zmysle kt. súdy na zákl. žalôb preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí opatrení a iných zásahov orgánov VS, poskytujú ochranu pred nečinnosťou - takúto právomoc nazývame subsidiárnou právomocou súdov, súdy konajú až potom, ako vec prejednali a rozhodli OVS /dôchodok zamietnutý na základe nejednoznačnosti predpisov, ak sociálny úrad nemá právomoc rozhodovať v záležitosti týkajúcej sa výkladu zákona, ak iné orgány nevedia dať uspokojivú odpoveď alebo neexistuje iný opravný prostriedok

Sudcovská nezávislosť - inštitucionálna a personálna
i - súdy sú oddelené od iných štátnych orgánov, neznamenajú však absolútnu izoláciu - schvaľovanie rozpočtu súdom alebo udelenie milosti či amnestie, aj v správe súdnictva, kde isté funkcie plní MINsprav, je však neprípustné aby minister či iný úradník zasahoval prostr. výkonu správy súdnictva do rozhodovacej činn. súdov
avšak každý sudca je viazaný ústavou, právom, rozhodnutiami ÚS, najvyššieho súdu a nadnárodných súdov - princíp právnej istoty
p - sudca nie je vo vzťahu nadradenosti či podradenosti voči iným zložkám moci, profesionálne povolanie - zákaz inej zárobkovej činnosti

Nestrannosť súdov - vzťah sudcu k právu, k procesným stranám a ich zástupcov, k predmetu sporu, neskorá spravodlivosť je odopretou spravodlivosťou, sudca sa môže vylúčiť sám z rozhodovania konk. prípadu

22
Q

23) Ústavné základy pôsobenia vlády v SR v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

A

Články ústavy:
- 108 = Vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci.
- 110 = Vymedzuje process vymenovania predsedu vlády prezidentom SR a následné vymenovanie ostatných členov vlády na jeho návrh
- 114 = Ustanovuje zodpovednosť vlády NRSR, pričom vláda musí po svojom vymenovaní predstúpiť pred NRSR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery
- 119 = Špecifikuje kolektívne rozhodovacie právomoci vlády, ako napríklad rozhodovanie o návrhoch zákonov, nariadeniach vlády, programe vlády a zásadných opatreniach na zabezpečenie hosp. a soc. politiky
Judikatúra ÚS SR týkajúca sa pôsobenia vlády
Nález ÚS PL 7/96
ÚS sa tu zaoberal otázkou, či môže prezident odmietnuť vymenovať kandidáta na ministra navrhnutého predsedom vlády. Súd dospel k záveru, že prezident má právo posúdiť návrh predsedu vlády, avšak jeho diskrečná právomoc nie je neobmedzená a musí byť vykonávaná v súlade s ústavnými princípmi a hodnotami.
Nález ÚS PL 14/06
Týkal sa otázky, či môže vláda v demisii prijímať zásadné rozhodnutia. ÚS konštatoval, že vláda v demisii je obmedzená na vykonávanie nevyhnutných a bežných úkonov, kt. zabezpečujú kontinuitu a fungovanie štátnej správy a nemala by prijímať rozhodnutia s dlhodobými alebo zásadnými dôsledkami.
Nález ÚS PL 3/09
ÚS sa zaoberal otázkou, či môže vláda obmedziť základné práva a slobody počas núdzového stavu. Súd rozhodol, že takéto obmedzenia sú možné len v medziach ústavného zákona a musia byť primerané, nevyhnutné a časovo obmedzené.
Ústavné základy pôsobenia vlády v SR sú definované v Ústave SR, pričom judikatúra ÚS poskytuje dôležité interpretácie týchto ustanovení. Rozhodnutia súdu zdôrazňujú význam ústavných princípov, ako sú deľba moci, právny štát a ochrana základných práv a usmerňujú výkon právomocí vlády v súlade s týmito princípmi.

23
Q

22) Zloženie vlády a právomoci vlády

A

a) Predseda vlády (premiér)
* Predseda vlády je hlavný predstaviteľ výkonnej moci. Prezident SR vymenúva predsedu vlády na základe politickej situácie a väčšinovej podpory v NR SR. Predseda vlády má kľúčovú úlohu pri zostavovaní vlády a predkladaní programového vyhlásenia vlády.
b) Členovia vlády (ministri)
* Vláda sa skladá z predsedu vlády a ministrov, ktorí sú zodpovední za riadenie jednotlivých rezortov. Ministri sú vymenovaní prezidentom na návrh predsedu vlády. Počet a názvy ministerstiev sa môžu líšiť podľa politickej situácie, no najčastejšie sú ministerstvá ako ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo školstva, ministerstvo zahraničných vecí a iné. Ministri zodpovedajú za konkrétne oblasti ako hospodárstvo, školstvo, bezpečnosť, zdravotníctvo, životné prostredie, zahraničné vzťahy atď.
c) Štruktúra vlády a rozhodovanie
* Vláda môže vytvárať aj námestníkov ministrov alebo štátnych tajomníkov, ktorí majú špecializované úlohy a pomáhajú ministrovi pri správe rezortu. Vláda môže rozhodovať kolektívne na zasadnutiach vlády, pričom každý člen vlády má jeden hlas.
3. Právomoci vlády SR
a) Výkon výkonných právomocí
* Vláda zodpovedá za výkonnú moc a plní úlohy spojené s administratívnym riadením štátu. Výkon zákonov: Vláda je zodpovedná za implementáciu a vykonávanie zákonov prijatých Národnou radou SR. Vykonávanie rozpočtu: Vláda spravuje štátny rozpočet, ktorý predkladá NR SR na schválenie. Realizácia politiky: Vláda sa podieľa na tvorbe a realizácii vnútorných a zahraničných politík.
b) Právo navrhovať legislatívu
* Vláda má právo predkladať Národnej rade SR návrhy zákonov, ako aj návrhy štátneho rozpočtu. Vláda má tiež právomoc vydať nariadenia, ktoré konkretizujú alebo vykonávajú zákony, ak to zákon umožňuje. Nariadenia vlády majú nižšiu právnu silu ako zákony, ale majú povahu vykonávacieho predpisu na zabezpečenie aplikácie zákonov.
c) Právomoc v oblasti zahraničných vzťahov
* Vláda je zodpovedná za formuláciu a realizáciu zahraničnej politiky krajiny. Predkladá prezidentovi návrhy na uzatváranie medzinárodných zmlúv (čl. 107 Ústavy SR). Na ratifikáciu medzinárodných zmlúv je potrebný súhlas NR SR.
d) Riadenie štátnych inštitúcií a verejnej správy
* Vláda riadi štátne inštitúcie ako úrady, agentúry a iné organizácie, ktoré zabezpečujú plnenie verejných služieb. Vláda kontroluje a koordinuje prácu ministerstiev a rozhoduje o zriadení a reorganizácii štátnych inštitúcií.
e) Zodpovednosť pred NR SR
* Vláda je politicky zodpovedná pred Národnou radou SR. Predkladá jej správy o svojej činnosti, programové vyhlásenie a každoročne predkladá návrh štátneho rozpočtu. NR SR môže vysloviť nedôveru vláde, čo môže viesť k jej pádu a k povinnosti podania demisie.
f) Zvláštne právomoci vlády
* Vláda môže vyhlasovať výnimočný stav alebo stav núdze, ktoré umožňujú prijímať mimoriadne opatrenia. Vláda môže tiež prijímať krízové rozhodnutia v prípade prírodných katastrof, vojenských hrozieb alebo iných nepredvídaných udalostí.
4. Pôsobnosť a vzťah medzi prezidentom a vládou
* Prezident SR má niektoré kreačné právomoci (vymenovanie vlády, členov vlády) a jeho právomoci sú v oblasti výkonnej moci často kontrolné a reprezentatívne.
* Vláda SR má praktickú moc pri riadení krajiny a tvorbe politík.
* Vzájomný vzťah medzi prezidentom a vládou sa vyznačuje spoluprácou, ale aj určitými konfliktami, ako je to vidieť v prípadoch, keď prezident odmietne vymenovať navrhovaných členov vlády alebo keď prezident môže zablokovať rozhodnutia vlády, ktoré sú v rozpore s ústavnými normami.
5. Príklady z praxe
* Kríza vo vláde Ivety Radičovej (2010 – 2012): Po páde vlády a predčasných voľbách bola vláda v demisii a jej právomoci boli výrazne obmedzené.
* Pandémia COVID-19: Vláda, pod vedením premiéra Igora Matoviča, v spolupráci s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, prijímala rozhodnutia týkajúce sa verejného zdravia, ekonomických opatrení a komunikácie so zahraničím.

  • Vláda SR je nevyhnutným orgánom výkonnej moci, ktorý riadi a spravuje krajinu, predkladá legislatívne návrhy a zabezpečuje každodenný chod štátu.
  • Jej právomoci sú rozsiahle a zahŕňajú riadenie verejnej správy, formulovanie politík, a podieľanie sa na zahraničnej politike.
  • Vzťah medzi prezidentom a vládou je kombináciou vzájomnej spolupráce, kontroly a rozdelenia právomocí, pričom prezident má určité kreačné právomoci a vládne rozhodnutia zodpovedajú priamo parlamentu.
24
Q

21) Prezident SR a vláda SR ako orgány výkonnej moci – vzájomný vzťah a pôsobnosti

A

Výkonná moc v SR je podľa Ústavy SR rozdelená medzi prezidenta SR a vládu SR. Prezident SR je hlava štátu, pričom má úlohy predovšetkým reprezentatívne, ale aj významné výkonné právomoci. Vláda SR je vrcholný orgán výkonnej moci zodpovedný za správu krajiny a jej každodenné riadenie.
Vzťah prezidenta a vlády: Spolupráca a konflikty
a) Oblasti spolupráce
Vymenovanie vlády: Prezident a predseda vlády spolupracujú pri výbere a menovaní členov vlády.
Medzinárodné záležitosti: Prezident a vláda spolupracujú na tvorbe zahraničnej politiky (napr. ratifikácia medzinárodných zmlúv prezidentom po schválení vládou).
Reprezentácia SR: Prezident reprezentuje štát, ale na medzinárodných fórach často koná v spolupráci s vládou a ministerstvom zahraničných vecí.
b) Potenciálne konflikty
Menovanie členov vlády: Prezident môže odmietnuť vymenovanie navrhovaného člena vlády, čo môže vyvolať politický konflikt (napr. spor medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom v roku 2018).
Rozpustenie NR SR: Prezident má právo rozpustiť parlament v špecifických prípadoch, čo môže destabilizovať vládu.
Vymenovanie úradníckej vlády: V prípade politickej krízy môže prezident vymenovať úradnícku vládu, čo sa považuje za krajný krok (napr. situácia v ČR v minulosti, SR zatiaľ nemá precedens).
Príklady z praxe
Prezident Andrej Kiska a vláda Roberta Fica (2014 – 2019): Konflikt pri menovaní ministra vnútra po vražde novinára Jána Kuciaka.
Prezidentka Zuzana Čaputová a vláda Igora Matoviča (2020 – 2021): Významná spolupráca počas pandémie COVID-19, ale aj napätie pri odvolávaní ministra zdravotníctva.
Prezident SR a vláda SR predstavujú dva pilierové orgány výkonnej moci, ktorých vzťah je založený na princípe spolupráce a vzájomnej kontroly. Ústava SR jasne definuje ich kompetencie, no praktické fungovanie závisí od konkrétnych politických okolností a osôb vykonávajúcich tieto funkcie.

24
Q

20) Proces a podmienky kreácie vlády SR

A

Vláda je vrcholný orgán výkonnej moci v SR. Kreácia vlády zahŕňa proces jej menovania, získania dôvery od NRSR a splnenie ústavných podmienok na jej fungovanie.
a) Menovanie predsedu vlády (premiéra)
Prezident SR má právo vymenovať predsedu vlády (čl. 110 Ústavy SR). V praxi prezident spravidla vymenúva za predsedu vlády lídra politickej strany alebo koalície, ktorá má väčšinovú podporu v NR SR. Ak nie je jasná väčšinová podpora, prezident môže poveriť zostavením vlády aj iného kandidáta.
b) Menovanie členov vlády
Na návrh predsedu vlády prezident vymenuje ďalších členov vlády (ministrov). Počet a zloženie ministerstiev sa riadi zákonom o organizačnej štruktúre vlády. Novovymenovaní členovia vlády skladajú sľub do rúk prezidenta SR (čl. 111 Ústavy SR).
c) Získanie dôvery od NR SR
Po vymenovaní je vláda povinná predstúpiť pred NR SR do 30 dní a požiadať o vyslovenie dôvery (čl. 113 Ústavy SR). Súčasťou žiadosti o dôveru je predstavenie programového vyhlásenia vlády, ktoré obsahuje základné ciele a priority vlády. NR SR hlasuje o dôvere vláde a na jej získanie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
d) Neúspešný pokus o kreáciu vlády
Ak vláda nezíska dôveru NR SR: Prezident môže opätovne poveriť zostavením vlády iného predsedu vlády alebo osobu, ktorá má šancu získať väčšinu. Po troch neúspešných pokusoch o zostavenie vlády môže prezident rozpustiť NR SR (čl. 102 ods. 1 písm. e) Ústavy SR) a vyhlásiť nové voľby.
Podmienky kreácie vlády
a) Ústavné podmienky - Prezident musí dodržať postup podľa Ústavy SR pri menovaní predsedu vlády a členov vlády. Vláda musí požiadať o dôveru NR SR a predstaviť programové vyhlásenie.
b) Politické podmienky - Kreácia vlády závisí od schopnosti zostaviť parlamentnú väčšinu (najčastejšie koalícia strán). Nezískanie väčšiny v parlamente môže viesť k pádu vlády alebo jej rekonštrukcii.
c) Právne podmienky - Členovia vlády musia spĺňať zákonné podmienky (napr. byť občanmi SR, bezúhonnosť). Prezident je povinný rešpektovať návrhy predsedu vlády pri menovaní členov vlády.
Funkčné obdobie vlády trvá, kým nevypovie dôveru NRSR/predseda vlády nepodá demisiu/prezident nerozpustí NRSR. Po ukončení funkčného obdobia vláda vykonáva svoje právomoci ako vláda v demisii, kým nie je vymenovaná nová vláda.
Kreácia vlády po voľbách v roku 2020: Igor Matovič (OĽaNO) získal poverenie od prezidentky Zuzany Čaputovej na zostavenie vlády na základe jasnej väčšinovej podpory. Kríza v roku 2012: Po páde vlády Ivety Radičovej sa vytvorila dočasná vláda pod vedením Roberta Fica po predčasných voľbách.
Vláda v demisii: Nemôže prijímať zásadné politické rozhodnutia, ktoré by zaväzovali budúcu vládu. Nemôže prijímať dlhodobé strategické rozhodnutia (napr. výrazné zmeny v legislatíve, schvaľovanie veľkých investícií, uzatváranie dôležitých medzinárodných zmlúv). Nemôže predkladať nové programové vyhlásenie vlády.
Povinnosť vlády v demisii: Stará sa o administratívny chod štátu, prijíma rozhodnutia v prípadoch, kt. nemôžu byť odložené (prírodné katastrofy, hrozby pre bezpečnosť štátu), musí rešpektovať schválený štátny rozpočet a zákony prijaté NRSR.

24
Q

17) Zodpovednosť prezidenta republiky za výkon funkcie

A

Právny základ zodpovednosti prezidenta – Ústava SR (102, 106, 107), osobitné právne predpisy (zákon o ústavnom súde). Prezident je ústavne neodvolateľný (ľudové hlasovanie), je tým pádom chránený pred politickými vplyvmi, no podlieha špecifickým formám zodpovednosti.
a) politická zodpovednosť – politicky sa zodpovedá voličom, to sa prejavuje v priamej voľbe prezidenta občanmi (politické zhodnotenie jeho činnosti pri voľbách) a nemožno mu vysloviť nedôveru alebo ho odvolať politickým hlasovaním na rozdiel od vlády
b) ústavná zodpovednosť – môže byť postavený pred ÚS pre obvinenie z vlastizrady alebo úmyselného porušenia Ústavy SR, konanie iniciuje NRSR, je potrebný súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých poslancov, ÚS rozhoduje, či prezident spáchal ústavný delikt = stratí funkciu prezidenta a možnosť opätovného zvolenia
c) trestnoprávna zodpovednosť – má imunitu počas výkonu svojej funkcie, nemôže byť stíhaný ani za správne delikty, ani za trestné činy počas výkonu funkcie, po skončení funkčného obdobia je však zodpovedný za všetky činy spáchané počas funkcie
d) etická zodpovednosť – reprezentuje štát navonok a jeho správanie ovplyvňuje dôveru verejnosti v ústavný systém, ide len o spoločenské očakávania, neexistuje právny mechanizmus na uplatnenie tejto zodpovednosti
Mechanizmy ústavnej zodpovednosti: Proces pred ÚS
Návrh na obvinenie prezidenta podáva NRSR s podporou min. 90 poslancov, dôvodom je vlastizrada alebo úmyselné porušenie Ústavy SR
Konanie – ÚS skúma, či prezident skutočne spáchal ústavný delikt, prezident má právo na obhajobu, rozhodnutie ÚS je konečné a záväzné
Sankcia – ak ÚS uzná prezidenta vinným, stratí funkciu prezidenta a nemôže byť znovu zvolený – sankcia nie je trestnoprávna ale ústavná
Doteraz na Slovensku nebol prezident obvinený z vlastizrady alebo úmyselného porušenia Ústavy, mechanizmus ústavnej zodpovednosti bol testovaný len v teoretickej rovine (v USA majú impeachment)
Tento mechanizmus zabezpečuje, že činnosť prezidenta podlieha kontrole a umožňuje zachovávať rovnováhu moci medzi ústavnými orgánmi a chrániť ústavný poriadok pred zneužitím právomocí

24
Q

19) Vzťah vlády a NRSR v podmienkach ústavného systému SR

A

a) Vláda voči NR SR:
Vláda je viazaná schvaľovaním zákonov v NR SR. Predkladá parlamentu návrhy zákonov a ďalšie dokumenty (napr. štátny rozpočet). Vláda je povinná poskytovať NR SR informácie potrebné na výkon jej kontrolných funkcií.
b) NR SR voči vláde:
Kontrola činnosti vlády: NR SR môže od vlády žiadať informácie o jej činnosti. Poslanci môžu klásť otázky a interpelovať členov vlády.
Schvaľovanie legislatívy: NR SR schvaľuje návrhy zákonov, ktoré vláda predkladá.
Vyslovenie dôvery alebo nedôvery: NR SR vyslovuje dôveru vláde pri jej vymenovaní.
Počas funkčného obdobia môže iniciovať hlasovanie o nedôvere vláde alebo jej jednotlivým členom.
Vláda je zodpovedná NR SR podľa čl. 114 Ústavy SR. Mechanizmus zodpovednosti zahŕňa:
Vyslovenie dôvery (napr. po menovaní novej vlády prezidentom SR),
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo ministrovi (čl. 88 Ústavy SR).
Dôsledky vyslovenia nedôvery: Prezident odvolá vládu alebo ministra, ktorému bola vyslovená nedôvera. V prípade nedôvery celej vláde prezident poverí vládu vykonávaním funkcie do menovania novej.
a) Politická závislosť vlády od NR SR
Dôvera a podpora NR SR: Vláda je menovaná prezidentom SR, ale na výkon funkcie potrebuje získať dôveru NR SR (čl. 113 Ústavy SR). Národná rada môže vláde alebo jej členom vysloviť nedôveru, čím ukončí ich funkčné obdobie (čl. 114 a 115 Ústavy SR).
Schvaľovanie legislatívy:
NR SR rozhoduje o návrhoch zákonov predložených vládou. Vláda ako výkonný orgán pripravuje a predkladá väčšinu legislatívy.
b) Zákonodarná činnosť a legislatívny proces
Vláda sa aktívne podieľa na zákonodarnom procese, napr.: Predkladá návrhy zákonov a štátneho rozpočtu. Podáva návrhy na skrátené legislatívne konania. NR SR schvaľuje alebo zamieta legislatívu navrhnutú vládou. V prípade, že NR SR zamietne kľúčový návrh (napr. rozpočet), môže to viesť k pádu vlády.
c) Kontrolná funkcia NR SR voči vláde
Interpelácie a otázky: Poslanci môžu klásť otázky členom vlády (pravidelné hodiny otázok). Interpelácie vyžadujú od vlády odpovede na konkrétne problémy.
Zriadenie parlamentných výborov: Výbory NR SR kontrolujú činnosť jednotlivých rezortov.
Správy vlády a členov vlády: Vláda predkladá NR SR správy o svojej činnosti, vrátane plnenia štátneho rozpočtu a legislatívnych plánov.
d) Spolupráca a konflikty
Spolupráca: Vláda a NR SR musia spolupracovať na prijímaní zákonov a rozhodovaní o zásadných otázkach štátu. Napríklad schvaľovanie medzinárodných zmlúv alebo štátneho rozpočtu.
Konflikty: Ak vláda stratí dôveru NR SR, môže dôjsť k jej odvolaniu. NR SR má právo blokovať návrhy zákonov predložené vládou.
4. Mechanizmus kontroly a rovnováhy
Parlamentná kontrola vlády: Poslanci môžu iniciovať hlasovanie o dôvere vláde. Poslanci môžu od vlády vyžadovať informácie a podklady.
Vplyv vlády na NR SR: Vláda sa snaží ovplyvniť legislatívny proces prostredníctvom poslaneckého klubu svojej politickej strany alebo koalície. Tento vzťah je základom systému bŕzd a protiváh, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi mocami.
5. Príklady z praxe
Schvaľovanie štátneho rozpočtu: Ak NR SR neschváli rozpočet, vláda môže byť nútená podať demisiu.
Interpelácie premiéra alebo ministrov: Výrazný nástroj kontroly NR SR voči výkonným orgánom.
Kauzy spojené s vládou: Napríklad vyslovenie nedôvery premiérovi alebo jednotlivým ministrom.
Vzťah vlády a NR SR je základným kameňom fungovania parlamentnej demokracie. Je založený na princípe spolupráce, ale aj politickej kontroly a zodpovednosti. Tento vzťah umožňuje zabezpečiť rovnováhu medzi zákonodarnou a výkonnou mocou a zároveň chráni stabilitu ústavného systému.

24
Q

18) Zastupovanie prezidenta republiky

A

Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.
a) Dočasná neschopnosť výkonu funkcie prezidenta:
Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu (napr. z dôvodu vážnej choroby, hospitalizácie alebo inej prekážky). Rozhodnutie o dočasnej neschopnosti výkonu funkcie prijíma Ústavný súd SR na návrh:
Národnej rady SR, alebo vlády SR.
b) Uvoľnenie funkcie prezidenta:
Funkcia prezidenta sa uvoľňuje v prípadoch: Smrti prezidenta, Rezignácie prezidenta (článok 106 Ústavy SR), Odvolania prezidenta ľudovým hlasovaním (článok 106 Ústavy SR), Straty funkcie prezidenta na základe rozhodnutia Ústavného súdu (článok 107 Ústavy SR).
c) Nezvolenie prezidenta: Ak po uplynutí funkčného obdobia prezidenta nebol zvolený nový prezident, jeho právomoci dočasne preberajú iné orgány.
V prípade neschopnosti výkonu funkcie alebo uvoľnenia funkcie prezidenta SR nastupuje náhradné výkonové usporiadanie podľa Ústavy SR:
a) Predseda Národnej rady SR preberá právomoci prezidenta v oblasti:
Zastupovania štátu navonok (napr. podpisovanie medzinárodných zmlúv), vypisovania parlamentných volieb a referenda.
b) Predseda vlády SR preberá právomoci prezidenta v oblasti:
Vymenúvania a odvolávania členov vlády, Udeľovania milosti a amnestií, Vrchného velenia ozbrojených síl SR.
c) Spoločné výkony právomocí
Ústava presne rozdeľuje právomoci medzi predsedu NR SR a predsedu vlády SR, aby sa zabránilo sústredeniu všetkej moci v rukách jedného orgánu. Tento model zaručuje rovnováhu moci v čase absencie prezidenta.
Po skončení funkčného obdobia Michala Kováča v roku 1998 dočasne vykonávali právomoci prezidenta predseda NR SR a predseda vlády SR. V prípade prezidentských volieb v roku 1999 bol výkon funkcie prezidenta rozdelený, kým nebol zvolený nový prezident.
Mechanizmus zaručuje kontinuitu výkonu ústavných právomocí a stabilitu štátnej moci, rozdelenie právomocí zabraňuje zneužitiu moci a posilňuje princíp deľby moci.

25
Q

15) Kreačné právomoci prezidenta SR

A

Znamenajú právomoc vymenúvať a odvolávať osoby do štátnych funkcií a iných významných postov. Tieto právomoci sú kľúčovou súčasťou postavenia prezidenta SR v systéme deľby moci. Prezident nimi ovplyvňuje fungovanie výkonných, súdnych a kontrolných orgánov, ako aj niektorých oblastí akademického a verejného života. Právny základ kreačných právomocí – ústava SR, osobitné zákony (zákon o VŠ, zákon o súdoch)
Niektoré kreačné právomoci sú výlučné (prezident rozhoduje samostatne – vymenovanie predsedu vlády), iné sú viazané na návrh alebo odporúčanie (vymenovanie generála na návrh vlády, vymenovanie ústavných sudcov na návrh NRSR).
Prezident vykonáva svoje kreačné právomoci v týchto oblastiach:
a) oblasť výkonnej moci – vymenovanie predsedu vlády SR (po parlamentných voľbách, kt. má dôveru NRSR), vymenovanie a odvolanie členov vlády (na návrh predsedu vlády vymenúva a odvoláva ministrov), odvolanie celej vlády (ak NRSR vysloví nedôveru vláde, prezident je povinný ju odvolať), vymenovanie a odvolanie štátnych tajomníkov a ďalších štátnych funkcionárov (veľvyslancov na návrh ministra zahraničných vecí)
b) oblasť súdnej moci – vymenovanie sudcov všeobecných súdov (na základe návrhu Súdnej rady SR), vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu (na návrh súdnej rady), vymenovanie predsedu a podpredsedu ÚS (na základe návrhu kandidátov schválených NRSR), vymenovanie ústavných sudcov (vymenúva 13 sudcov z 26 kandidátov navrhnutých NRSR)
c) oblasť prokuratúry – vymenovanie a odvolanie GP a tiež špeciálneho prokurátora (na základe návrhu NRSR)
d) oblasť kontroly a dohľadu – predseda a podpredseda NKÚ (na zákl. návrhu NRSR)
e) oblasť akademickej sféry – vymenovanie rektorov VŠ (na návrh akademických senátov VŠ), vymenovanie profesorov (na návrh vedeckých rád VŠ)
f) v oblasti obrany a bezpečnosti – vymenovanie a povyšovanie generálov ozbrojených síl SR (na návrh vlády)
Prezident svojimi kreačnými právomocami ovplyvňuje zloženie a fungovanie kľúčových ústavných orgánov, čím sa podieľa na stabilite a efektívnom fungovaní štátu, zabezpečuje rovnováhu moci medzi jednotlivými zložkami štátnej moci.

26
Q

16) Rozsah uváženia prezidenta pri výkone kreačných právomocí v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

A

Kreačné právomoci prezidenta sa týkajú jeho oprávnenia vymenúvať a odvolávať osoby do významných funkcií vo výkonných, súdnych a kontrolných orgánoch štátu. Tieto právomoci majú rôznu formu uváženia – niektoré rozhodnutia prezident vykonáva samostatne, iné na návrh alebo odporúčanie iných ústavných orgánov.
Rozhodnutie PL ÚS 4/2012 (vymenovanie GP)
Prezident Gašparovič odmietol vymenovať GP Jozefa Čentéša, kt. bol zvolený NRSR.
Nález ÚS – prezident má určitú mieru uváženia, avšak jeho rozhodnutie nesmie byť svojvoľné
- ak prezident odmietne vymenovanie, musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a toto odôvodnenie musí byť v súlade s Ústavou a princípmi právneho štátu. ÚS však nemôže skúmať samotnú kvalitu odôvodnenia, ale iba to, či prezident neprekročil svoje ústavné kompetencie. Čentéš bol zvolený za GP ešte v 2011 počas Radičovej vlády, Fico voľbu odmietal, bola v čase ostrého konfliktu medzi koalíciou a opozíciou, po páde Radičovej vlády vznikli pochybnosti, či Gašparovič konal nezávisle. Čentéš na prezidenta podal sťažnosť na ÚS, kde tvrdil, že jeho nevymenovanie bolo svojvoľné a porušilo jeho práva. ÚS v roku 2015 rozhodol, že prezident porušil jeho práva, no on sa v tom čase o funkciu už neusiloval. Odmietnutie bolo zdôvodnené pochybnosťami o jeho odborných a morálnych predpokladoch. Tento prípad zdôraznil potrebu jednoznačnejšieho vymedzenia právomocí prezidenta pri vymenúvaní ústavných funkcionárov.
Rozhodnutie PL ÚS 7/2008
Gašparovič odmietol vymenovať kandidátov na sudcov ÚS navrhnutých NRSR
Nález ÚS – prezident nemá absolútnu diskrečnú právomoc odmietnuť kandidátov navrhnutých NRSR, má však právo posúdiť, či kandidáti spĺňajú zákonné podmienky na výkon funkcie (odborné predpoklady, bezúhonnosť), ak odmietne vymenovanie, musí svoje rozhodnutie odôvodniť.
Gašparovič argumentoval svojim výkladom čl. 134, prezident menuje sudcov ÚS zo zoznamu kandidátov schválených NRSR, tvrdil, že mu dáva možnosť z kandidátov vyberať, nie povinnosť ich automaticky vymenovať. Ústava nešpecifikuje, či je prezident povinný vymenovať všetkých kandidátov, alebo či má diskrečnú právomoc.
Dôsledky – zablokovanie kreácie ÚS (obmedzenie funkčnosti súdu), vytvoril precedens pre budúce obdobia. ÚS vyhlásil, že Gašparovičova interpretácia ústavných právomocí bola len čiastočne oprávnená. Prezident môže vykonať len vecnú kontrolu kandidátov, preukázateľná nekompetentnosť alebo zákonom stanovené požiadavky, nemôže odmietnuť kandidáta na zákl. subjektívneho alebo politického názoru alebo bezdôvodne. Pochybnosti o odborných schopnostiach či morálnej integrite len ak sú jasne zdokumentované, inak jeho konanie môže byť považované za nezákonné.
Rozhodnutie PL ÚS (vymenovanie rektorov VŠ)
Kiska odmietol vymenovať kandidáta na rektora VŠ, ktorého navrhol akademický senát
Nález ÚS – prezident môže odmietnuť vymenovanie len v prípade, že kandidát nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nemôže posudzovať vnútorné otázky akademickej samosprávy alebo subjektívne hodnotiť vhodnosť kandidáta.
Širšie uváženie – prezident má široké uváženie, najmä po voľbách, keď skúma, kto má najväčšiu šancu získať dôveru NRSR, udeľovanie milostí a amnestií – ide o výlučnú právomoc bez zásahu iných orgánov
Obmedzené uváženie – vymenovanie ústavných sudcov = môže si vybrať z kandidátov schválených NRSR, no musí ich vymenovať/vymenovanie GP – môže odmietnuť kandidáta iba v prípade nesplnenia zákonných podmienok a musí svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
Pri výkone kreačných právomocí musí byť miera uváženia v súlade s ústavou, PN, zásadami právneho štátu.

27
Q

14) Postavenie a úlohy prezidenta v ústavnom systéme SR

A

Šiesta hlava ústavy – Hlavou SR je prezident. Prezident reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Občania ho volia v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov. Právo voliť ho majú občania, kt. majú právo voliť do NRSR.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NRSR alebo občania, kt. majú právo voliť do NRSR, a to na zákl. petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi NRSR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
Za prezidenta je zvolený kandidát, kt. získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, kt. získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole je za prezidenta zvolený ten kandidát, kt. získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.
Ak jeden z dvoch kandidátov, kt. získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola kandidát, kt. v prvom kole získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda NRSR vyhlási do 7 dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.
Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje, za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.
Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred NR do rúk predsedu ÚS napoludnie v deň, v kt. sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v kt. boli vyhlásené výsledky volieb. O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje ÚS.
Prezident pôsobí predovšetkým ako reprezentant štátu, arbitrážny orgán pri riešení politických konfliktov, stabilizačný prvok ústavného systému. Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu ani byť členom politickej strany. Musí byť občanom SR, dosiahnuť vek 40 rokov.
Právomoci – reprezentatívne:
- zastupuje SR navonok aj dovnútra, ratifikuje MZ, kt. nevyžadujú ratifikáciu NRSR, prijíma a odvoláva veľvyslancov, udeľuje poverovacie listiny zahraničným diplomatickým zástupcom, reprezentuje štát pri oficiálnych aktoch (štátne návštevy, oslavy).
Právomoci – legislatívne:
- podpisuje zákony schválené NRSR, má právo veta, podpisuje ústavné zákony a nemá právo ich vetovať
Právomoci – výkonné:
- vymenúva a odvoláva predsedu vlády a na jeho návrh ostatných členov vlády, rektorov univerzít, sudcov, GP, predsedu a podpredsedu NKÚ
- môže odvolať aj vládu, ak jej NRSR vysloví nedôveru
- rozhoduje o demisii predsedu a členov vlády
Právomoci – bezpečnostné a vojenské:
- je hlavným veliteľom ozbrojených síl, vyhlasuje núdzový stav, výnimočný stav a mobilizáciu, ak je na to splnený ústavný rámec
- môže udeliť amnestiu alebo milosť v rozsahu, ktorý nie je obmedzený zákonom
Ďalšie právomoci
- udeľuje štátne vyznamenania
- vyhlasuje referendum, ak je predložená požiadavka (najmenej 350tis občanov alebo NRSR)
- podpisuje rozhodnutia o vyhlásení volieb do NRSR, volieb prezidenta SR alebo do orgánov samosprávy
Prezident je významným symbolom jednoty štátu a stabilizačným prvkom v politickom systéme. Jeho postavenie zabezpečuje rovnováhu medzi jednotlivými zložkami moci.
Má síce obmedzené právomoci v porovnaní s vládou alebo parlamentom, no zohráva dôležitú úlohu v stabilite a fungovaní ústavného systému. Jeho autorita je spojená s reprezentáciou štátu, riešením politických kríz a ochranou ústavnosti.

28
Q

13) Promulgácia právnych predpisov

A

Promulgácia znamená oficiálne vyhlásenie právneho predpisu, čím sa stáva verejne prístupným a záväzným. Ide o záverečnú fázu legislatívneho procesu, kt. je nevyhnutná pre nadobudnutie účinnosti právneho predpisu. Zabezpečuje, že právne predpisy sú dostupné verejnosti, čo je zákl. princípom právneho štátu.
Promulgácia je upravená v čl. 87 Ústavy: Zákony, MZ vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a iné právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov SR. Detaily procesu sú zakotvené v zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR.
Promulgácia zahŕňa:
a) podpisovanie právneho predpisu
b) zverejnenie v ZZ – zákon nadobúda záväznosť až po jeho zverejnení v ZZSR, ZZ je verejne dostupná vo fyzickej aj elektronickej forme, min. sprav. SR je zodpovedné za správu a publikovanie ZZ
c) účinnosť právneho predpisu (odkedy je záväzný) – ak nie je určený iný dátum, právny predpis nadobúda účinnosť 15. dňom od vyhlásenia v Zbierke zákonov – výnimky= ak zákon explicitne stanovuje skorší alebo neskorší dátum účinnosti, v prípade mimoriadnych okolností, ako sú krízové situácie, môže byť účinnosť určená okamžite
Promulgácii podliehajú zákony schváleného NRSR, ústavné zákony, nariadenia vlády SR, vyhlášky a opatrenia ministerstiev a iných orgánov štátnej správy, MZ, kt. vyžadujú vyhlásenie podľa zákona.
Význam promulgácie právnych predpisov = právna istota – každý občan má právo oboznámiť sa s právnymi predpismi, kt. ho zaväzujú. Zverejnenie ako podmienka záväznosti – právny predpis, kt. nebol riadne vyhlásený, nemôže byť právne vymáhateľný. Transparentnosť a dostupnosť práva – promulgácia zabezpečuje, že PN sú verejne prístupné, čím napĺňajú zásadu právneho štátu.

29
Q

12) Ústavodarný proces v Národnej rade SR

A

NRSR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom. Ústavodarný proces je postup, prostredníctvom ktorého sa prijímajú alebo menia ústavné zákony v SR. NRSR má právomoc prijať novú ústavu, meniť a dopĺňať existujúcu ústavu, schvaľovať ústavné zákony. Čl. 84 ods. 4 – na prijatie alebo zmenu ústavy alebo ÚZ je potrebná kvalifikovaná väčšina, teda najmenej 90 hlasov poslancov.
Priebeh ústavodarného procesu má určité špecifiká – v prvom čítaní sa posudzuje základná myšlienka a potreba úpravy ústavy. Prezident nemá právo veta pri ústavných zákonoch.

30
Q

11) Zákonodarná pôsobnosť Národnej rady SR a zákonodarný proces

A
  • článok 72 Ústavy – NRSR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR
  • ide o jednokomorový parlament, volený na 4 roky, 150 poslancov
  • zákonodarná pôsobnosť znamená jej právomoc prijímať a meniť právne predpisy, konkrétne zákony
  • spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o ich príprave, prerokúvaní a forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov publikované v Zbierke zákonov
    Právomoci v rámci zákonodarstva
  • prijímanie nových zákonov
  • menovanie zmien v Ústave SR /doplnenia, úpravy/
  • ratifikácia MZ (ak to ústava vyžaduje)
  • schvaľovanie štátneho rozpočtu a kontrola jeho plnenia
    ústavný limit: NR nemôže prijímať zákony, kt. by boli v rozpore s Ústavou SR alebo medzinár. záväzkami SR
    Zákonodarný proces = postup, prostredníctvom kt. NRSR prijíma zákony, skladá sa z viacerých fáz:
    1) legislatívna iniciatíva (návrh zákona) – môže ho podať vláda, poslanci (jeden alebo skupina), výbory
    návrh zákona sa predkladá písomne a musí obsahovať dôvodovú správu (odôvodnenie návrhu)
    2) prerokovanie návrhu (3 čítania)
    a/ prvé čítanie – v tomto štádiu sa prerokúva samotná podstata návrhu (či je potrebné ho prijať), ak NRSR návrh schváli, postupuje do druhého čítania
    b/ druhé čítanie – návrh zákona sa prerokúva vo výboroch NRSR, kt. k nemu môžu predložiť pripomienky, diskutuje sa o konkrétnych ustanoveniach návrhu
    c/ tretie čítanie – návrh sa tu už nemení, len sa o ňom hlasuje, návrh zákona sa prijíma, ak zaňho zahlasuje nadpolovičná väčšina prítomných alebo kvalifikovaná väčšina
    3) schválenie a podpisovanie zákona – podpisuje predseda NR, prezident a predseda vlády, prezident má právo vetovať zákon a vrátiť ho na opätovné prerokovanie NR, kt. môže jeho veto prelomiť absolútnou väčšinou
    4) vyhlásenie zákona a jeho účinnosť – zákon nadobúda účinnosť po zverejnený v Zbierke zákonov, ak nie je určený iný dátum účinnosti