ústavko

Question 1

14 - Význam a obsah princípu právneho štátu (formálny a materiálny právny štát)

Answer 1

Formálny právny štát - dodržiavanie zákonov bez ohľadu na obsah
Materiálny pš - dôraz na hodnoty, ktoré pravidlá presadzujú - princípy legality, právnej istoty + zákaz retroaktivity, čl. 2 ods. 2 + pravá a nepravá retroaktivita

Question 2

15 - Význam a obsah princípu demokratického štátu

Answer 2

čl. 1 ods. 1 - demokratický štát, čl.2 ods. 1 - odkiaľ pochádza moc, čl. 30 ods. 1 - presne vymedzený čas, EÚ, čl. 73 - vôľa občanov a svedomie volených zástupcov, čl. 32 právo na odpor, čl. 31 - súťaž politických strán, pluralizmus

Question 3

16 - Deľba moci v ústavnom poriadku SR

Answer 3

deľba moci nie je explicitne ustanovená ako ústavný princíp, demonštruje túto dôležitosť hlavy, implikovaná samozrejmosť, VZS sú prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce, rovnosť všetkých zložiek ŠM, čl. 114 hovorí o zodpovednosti vlády voči NRSR príp. iných + horizontálna a vertikálna deľba moci v štáte

Question 4

17 - Princíp zvrchovaného štátu

Answer 4

čl. 1 ods. 1, prijatie deklarácie SNR o zvrchovanosti SR 17. júl 1992, rešpektovanie suverenity medzinárodným spoločenstvom a nezasahovanie do vnútorných záležitostí, integrácia v rámci EÚ a nepredstavuje zasahovanie do suverenity

Question 5

18 - Princíp pluralizmu a princíp neutrality v ústavnom poriadku SR

Answer 5

pluralita názorov, politických strán, národnosť, náboženstvo, názory, slobodná voľba svojich zástupcov, IV. hlava práva národnostných skupín a etnických menšín = popretie vopred determinovaného upretia sa na konkrétny myšlienkový prúd, ktorý by inherentne popieral možnosť výberu iného - ateizmus nie je vyjadrením neutrality ale náboženskej antipatie

Question 6

19 - Princíp republikánskeho parlamentarizmu v ústavnom poriadku SR

Answer 6

čl. 1 ods. 1, horizontálna úroveň - forma vlády, ústavne politická zodpovednosť vlády parlamentu, čl. 72 - NRSR je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR, čl. 108 - vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci, čl. 101 ods. 1 hlava štátu volená priamo občanmi od roku 1999 (nie je ústavne zodpovedná okrem čl. 107 ods. 2) - legitimizačný transfer moci od suveréna

Question 7

20 - Princíp sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky v ústavnom poriadku SR

Answer 7

čl. 55 - podpora hosp. súťaže a hospodárstvo založené na 3 princípoch, vlastnícke právo, sociálna politika štátu - podpora v nezamestnanosti, dôchodkový systém, zachovanie biodiverzity, druhá generácia ľp, 89 rok päťročnice a nie-regulácia trhu

Question 8

21 - Princíp zabezpečenia a ochrany základných práv v ústavnom poriadku SR

Answer 8

čl. 12 ods. 2 - zaručujú na území SR bez ohľadu na rasu, pôvod, vek,…, čl. 13 - obmedzenie ľp len pre konkrétny cieľ - absolútne ľudské práva nemožno obmedziť vôbec, dohľad nad kontrolou zabezpečujú nezávislé súdy, z najvyšších orgánov ÚS

Question 9

22 - Princíp unitárneho štátu a princíp územnej samosprávy v ústavnom poriadku SR

Answer 9

unitárny štát, čl. 3 ods. 1 - územie jednotné a nedeliteľné, delí sa len na administratívno-teritoriálne časti, jeden právny poriadok, Ústava, znaky, hlavné mesto, systém orgánov, štátne občianstvo, princíp demokracie a decentralizácie moci, IV. hlava čl. 64 -71, čl. 65 ods. 1 - obec a VÚC hospodária s majetkom PO

Question 10

23 - Štátne zriadenie v SR

Answer 10

unitárny štát, čl. 3 ods. 1 - územie jednotné a nedeliteľné, štátne symboly ako znak suverenity, nezávislosti a integrity, čl. 9 - symboly, zástava pevne spojená so žrďou, štátne vyznamenanie udeľuje hlava štátu

Question 11

24 - Štátne územie SR a ústavnoprávne vymedzenie štátnych hraníc

Answer 11

unitárny štát, územie nedeliteľné, demarkácia a delimitácie, pohyblivé a nepohyblivé hranice, vymedzenie hraníc astronomicky, orograficky a geometricky, zmluva o generálnom vymedzení spoločných hraníc 1992, rôzne medzinárodné zmluvy, Gabčíkovo - Nagymaros

Question 12

25 - Štátne občianstvo SR – pojem, obsah a zánik

Answer 12

základný predpoklad existencie štátu, relatívne trvalý právny zväzok, vzťah FO k štátu, zvrchovanosť štátu, ius sangvinis a soli, nadobudnutie (6), strata, udeľuje MINV, je rovnocenné bez ohľadu na nadobudnutie,

Question 13

26 - Spôsoby nadobúdania štátneho občianstva v SR

Answer 13

čl. 5 - zákony upravujú, žiadosť osobne na okresnom úrade, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade SR, osvedčenie o štát občianstve vydáva príslušný okresný úrad v sídle kraja, bez trvalého pobytu úrad Bratislava, nemožno odňať bez vôle, apolitizmus a bipolitizmus

Question 14

27 - Základné práva a slobody v ústavnom systéme SR – pramene a všeobecná charakteristika

Answer 14

II. hlava ústavy cca 60 práv a slobôd, ochrana jednotlivca pred štátom a umožnenie sebarealizácie a autonómie jednotlivca od spoločnosti a štátu, Listina práv a slobôd úz 1991 jej význam je sekundárny, prejav nútenej solidarity medzi občanmi SR, nezrušiteľné legálnou cestou a nesmú byť otázkou referenda, medzinárodné najdôležitejšie: - Európsky dohovor o ochrane ľudských práv ( prijatý na pôde Rady Európy), Charta základných práv ( súčasť primárneho práva EÚ), OSN: Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. I. Ústava + Listina ZP
II. Európsky dohovor
III. Charta základných práv EÚ
a) Základné ľudské práva a slobody ( Osobné práva)
b) Politické práva
c) Práva národnostných menšín a enitckých skupín
d) Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
e) Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
f) Právo na súdnu a inú právnu ochranu.

• Okrem formálnej a systematickej kategorizácie rozoznávame práva na :

⇒ Subjektívne práva – jednotlivec sa môže domáhať voči tomu, kto je povinný dané právo garantovať ( najčastejšie štátny orgán).
⇒ Objektívne práva – tie ktoré zaväzujú priamo štát. Teda je to objektívny záväzok štátu napĺňať a realizovať práva a slobody.

▪ Absolútne práva, Relatívne práva – je možné legislatívne obmedziť ( čl. 13 + test proporcionality)

• PODĽA SUBJEKTU :
  o KAŽDÝ - OBČAN - ŠPECIÁLNY SUBJEKT
• PODĽA FORMY REALIZÁCIE :
  o PRIAMO Z ÚSTAVY ( EX CONSTITUTIONE )
  o PROSTREDNÍCTVOM ZÁKONNEJ ÚPRAVY
• Všetky základné práva a slobody sú garantované v ústave a sú právami subjektívnymi.
  podľa obmedzenia: nie je možné žiadne, spôsob je zakotvený v Ústave, prostredníctvom klauzuly v ústavnom texte (napr. verejný záujem)
  čl. 28 - sloboda zhromažďovania

Question 15

28 - Subjekty základných práv a slobôd v SR

Answer 15

kolektívne ľudské práva a slobody u nás neexistujú, s výnimkou práva národov na sebaurčenie, ktoré sa však nenachádzajú v katalógu ústavy, petičné či zhromaždovacie právo sú právami individuálnymi, ktoré sú realizované kolektívne, subjektom ich práv je človek – fyzická osoba. právo na život, iné patria len občanovi (čl. 39 – právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe atď.), ďalšie len cudzincovi – právo na azyl a iné zasa len osobitným subjektom - čl. 36 – právo na odmenu za vykonanú prácu, ochranu bezpečnosti zdravia pri práci, primeraný odpočinok pri práci, čl. 41 ústavy – manželstvo. Pri PO majú práva, no neviažu sa výlučne na FO. právo na spravodlivý súdny proces, vlastnícke právo, ochrana dobrého mena patrí aj PO. Štát nie je subjektom základných práv a slobôd, avšak výnimky môžu existovať. Bude záležať :
I. aký štátny orgán/organizácia je v súkromnoprávnom vzťahu
II. čo je predmetom sporu.

Question 16

29 - Kategorizácie základných práv a slobôd

Answer 16

politické, sociálne/obmedziteľné, neobmedziteľné

Question 17

30 - Obmedzenia základných práv a slobôd v SR

Answer 17

1. Absolútne ľudské práva sú tie, ktoré nie je možno obmedziť.
2. Relatívne práva sú obmedziteľné.
   Žiadnu kategóriu základných práv a slobôd však nemožno zrušiť ( čl. 12 Ústavy).
   absolútne : prezumpcia, spôsobilosť na PaP, zákaz mučenia, dôstojnosť, človek je vždy subjekt práva nikdy jeho objekt
   - Relatívne práva sú obmedzitelné, a to za predpokladu, že ich obmedzenie prejde tzv. ústavným testom proporcionality, ktorý spravidla predvída sama ústava. Pri analýze testu proporcionality je dôležité spomenúť, že základné práva sa slobody sú porušované z 2 zdrojov:

o zo strany štátu, a to dvoma spôsobmi :
a. priamo zásahom štátneho orgánu, štát môže plniť rôzne úlohy, môže porušovať práva a slobody jednotlivcov ( napr. stavba diaľnic na nevyvlastnených pozemkoch).
b. nekonaním štátu, keď má konať aktívne na obranu základného práva alebo slobody.
o zo strany tretích osôb – prichádza k porušovaniu práv a slobôd iných jednotlivcov tým, že tieto osoby svoje práva a slobody realizujú.

• Test proporcionality umožňuje nájsť vhodné riešenie daného konfliktu dvoch záujmov : verejný záujem kontra základné právo.
• Test proporcionality sa charakterizuje ako séria krokov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo prísť k ústavnému obmedzeniu základných práv a slobôd.
  2 testy proporcionality načítať

Question 18

31 - Test proporcionality pri posudzovaní zásahov do základných práv a slobôd v SR

Answer 18

• PRÍSNEJŠÍ TEST PROPORCIONALITY POZOSTÁVA Z TÝCHTO SUBTESTOV :
• Postup :

iii. aké ústavné práva sú v hre
iv. či došlo k zásahu do nich

a) test legality,
b) test vhodnosti,
c) test nevyhnutnosti,
d) test proporcionality v užšom význame.

⇒ Test legality (zákonnosti) – sa sústreďuje na to, či k obmedzeniu práva alebo slobody došlo na základe zákona. Teda len relevantný výsledok legislatívnej činnosti parlamentu je spôsobilý byť právnou normou, ktorá obmedzí právo alebo slobody. Vyhlášky, výnosy, rozhodnutia a nariadenia vlády obmedziť ľudské právo/slobodu nemôžu.
⇒ Test vhodnosti ( test spôsobilosti naplnenia účelu) – obsahom tohto subtestu je posúdenie príslušnej normy z hľadiska naplnenia sledovaného účelu. Ide o empirickú otázku, ktorá by sa mala dať vyčítať z konania zákonodarcu, ktorý tým, že obmedzuje ústavné práva a slobody, sleduje určitý verejný cieľ(účel, spravidla verejný záujem.
⇒ Test nevyhnutnosti ( potrebnosti) – tu je potrebné zistiť, či v daných okolnostiach neexistovali menej drastické, či šetrnejšie prostriedky, ako obmedziť základné práva tak, aby sa účel obmedzenia podarilo ešte naplniť. Subtest spočíva v tom, že právna norma nemá obmedzovať základné práva a slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľu.
⇒ Test primeranosti ( proporcionalita v užšom význame) – v tomto subteste sa zisťuje, či je príslušná právna norma primeraná k zamýšľanému cieľu – či legislatívne opatrenie, obmedzujúce práva/slobody, nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami presahovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného týmto opatrením. Hľadá sa rovnováha medzi právom a slobodou jednotlivca.

• Len po naplnení tohto testu možno dospieť k záveru, či obmedzenie toho – ktorého práva/slobody bolo ústavne konformné (jednotné, rovnaké).
• Menej prísny test proporcionality, týkajúci sa druhej generácie práv a slobôd, je obdobný v prvých dvoch krokoch – test legality a test vhodnosti. Zvyšné dva testy sa neuplatňujú. Nemôže ísť o zásah do samej podstaty sociálneho práva – o jeho úplne zrušenie.
  ZÁVER - lehota na vykonanie prerušenie tehotenstva je natoľko podstatnou otázkou zákonnej úpravy, že musí byť upravená iba zákonom.

Question 19

32 - Rovnosť a zákaz diskriminácie v ústavnom práve SR

Answer 19

• Rovnosť spolu so slobodou a ľudskou dôstojnosťou je základným východiskom pre právo ľudských práv. Súčasná koncepcia rovnosti vychádza z formálnej rovnosti, ktorá sa dá charakterizovať ako rovnosť šancí a zákaz diskriminácie. To všetko je len ilúzia, je umelo vytvorená a vytvára ju štát.
• Článok 12. ods. 2 Ústavy SR garantuje zákaz diskriminácie. Diskriminácia znamená odlišné zaobchádzanie subjektov, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii bez objektívnych dôvodov.
  test diskriminácie: 1. porovnateľná skupina
  a. Ústavný súd zisťuje, či existujú iné osoby v rovnakej pozícií alebo situácii ( napr. uchádzači o prácu )
  2. zakázaný dôvod
  a. ústavný súd skúma, či k odlišnému zaobchádzaniu došlo na základe zakázaného dôvodu ( napr. rasa, vierovyznanie)
  3. existencia ujmy
  a. v tomto bode je dôležité skúmať, či odlišným zaobchádzaním prišlo k ujme ( napr. nezískanie pracovného miesta na základe rasy, nízkeho vzdelania atď).
  4. nemožnosť objektívneho ospravedlnenia odlišného zaobchádzania
  a. v tomto kroku súd zisťuje, či vzniknutú ujmu spôsobenú odlišným zaobchádzaním na základe zakázaného dôvodu je možné odôvodniť – ospravedlniť na základe objektívnych dôvodov ( napr. nevystavenie vodičského preukazu slepcovi nebude diskrimináciou, kým nevzatie uchádzača o prácu na pracovné miesto preto, že je Róm, černoch, diskrimináciou bude.)
• Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia/rodu zaručujú niektoré významné medzinárodné ľudskoprávne dokumenty, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, 1976 pristúpilo ešte socialistické ČS a ktorý platí dodnes. - podobne ako Ústava SR, chránia predovšetkým pred aktívnou a pasívnou diskrimináciou zo strany štátnych orgánov, neposkytujú však plnú ochranu pred diskriminačným konaním súkromných osôb. antidiskriminačná smernica od EÚ v 2004 sme ju prijali do svojho právneho poriadku - chráni aj pred súkromnými osobami

Question 20

33 - Garancie základných práv a slobôd; vnútroštátne a medzinárodné

Answer 20

čl. 12, Medzinárodne
- V súčasnej dobe existujú dva právne, ústavné režimy vzťahujúce sa na aplikáciu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a základných slobôd.
I. režim: vyplýva z ústavného čl. 154 c, v zmysle tohto článku medzinárodné zmluvy ,ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z.z. sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.
II. režim: vyplýva z čl.7 ods.5, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú 12
- prednosť pred zákonmi SR (nie je tu stanovená podmienka väčšieho rozsahu základných
- práv a slobôd).
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi SR.
- Majú teda nad zákonný charakter.

Question 21

35 - Pozitívny záväzok SR vo vzťahu k základným práva a slobodám

Answer 21

• Povinnosť štátu aktívne pôsobiť k naplňovaniu hospodárskych a sociálnych práv je zrejmá. Avšak i ďalšie základné práva a slobody vyžadujú aktívnu spoluprácu štátnych orgánov (napr.volebné právo, právo na informácie). Vo väčšine ústavne garantovaných základných práv a slobôd má štát okrem negatívneho záväzku zdržať sa zásahu do práv a slobôd aj záväzok pozitívny, napríklad povinnosť chrániť jednotlivcovo základné právo a to jednak vytvorením legislatívneho rámca, jednak poskytnutím efektívnej súdnej ochrany.
• Nemecký právny teroretik R. Alexy rozlišuje tri typy práv na pozitívne konanie štátu:
  1. právo na ochranu – štát je povinný chrániť život jednotlivca, jeho zdravie, majetok, dôstojnosť etc., teda nielen nerušiť, ale aj aktívne chrániť;

2. právo na organizáciu a procedúru - štát nielen, že nesnie likvidovať právne inšitúty ako manželstvo, či vlastníctvo, ale je povinný vytvárať pre jednotlivcov (občanov) inštitucionálne zázemie najrozličnejšieho druhu, aby občania mohli používať svoje základné práva a slobody. Teda musia existovať zákony, musia existovať súdy a procesné poriadky, ktoré zabezpečeujú súdnu procedúru ako predpoklad práva na súdnu a inú právnu ochranu, musia existovať univerzity ako organizácie, ktoré pomáhajú zabezpečeovať právo na vzdelanie, musí existovať inšitúcie a pravidlá tvorby štátne vôle.
3. právo na plnenie v užšom slova zmysle, ktoré sa vzťahuje na sociálne práva.

Question 22

36 - Osobné práva a slobody – všeobecná charakteristika, rozbor podľa Ústavy SR

Answer 22

nachádzajú sa v 2. oddiely pod názvom ,,základne ľudské práva a slobody, spoločne s politickými právami tvoria tvrdé jadro ľudských práv, - Podstatou osobných práv je garantovať slobodný rozvoj jednotlivca, a to v dvoch úrovniach:
o voči štátu, resp. orgánom verejnej moci
o voči iným jednotlivcom.
- Záujmy a práva jednotlivca majú pred záujmami štátu prednosť. . Ďalším ich znakom je, že väčšina týchto práv je relatívnej (kvalifikovanej) povahy. Osobné práva môžu byť a sú obmedziteľné. - Základným východiskom pre ľudské práva je rovnosť (spolu so slobodou a ľudskou dôstojnosťou). Pod rovnosť rozumie rovnosť šancí a zákaz diskriminácie. Túto (umelú) rovnosť vytvára štát, pretože rovnosť v reálnom svete je len ilúziou.
- Teda zákaz diskriminácie má akcesorickú povahu k iným právam a slobodám vyjadreným v Ústave či medzinárodnom práve.
- To však automaticky nevylučuje v určitých prípadoch aj neakcesorickú povahu zákazu diskriminácie
- Ochranou pred diskrimináciou a zároveň splnením pozitívneho záväzku štátu v oblasti rovnosti je aj antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z. z.) či ďalšie právne predpisy, ktoré chránia rovnosť (napr. Zákonník práce)

Question 23

37 - Politické práva – všeobecná charakteristika, rozbor podľa Ústavy SR

Answer 23

• Politické práva spolu s osobnými právami patri do prvej generácie ľudských práv. Tieto práva sú individuálne.
• Pri politických právach do popredia vystupuje aj kolektívny prvok, ktorý je ale potrebné výlučne chápať tak, že niektoré z týchto práv/slobôd sú realizované kolektívne (napr. Združovacie či zhromaždovacie právo), ale subjektom je vždy jednotlivec.
• Okrem toho sú politické práva a slobody relatívne (kvalifikované). Teda väčšina politických práv je obmedziteľná (s výnimkou práva na odpor, ktoré má osobitné postavenie) za predpokladu pozitívneho prejdenia testom proporcionality.
• Na rozdiel od osobných práv sa politické práva týkajú života jednotlivca v spoločnosti. Prostredníctvom nich jednotlivec aktívne ovplyvňuje život spoločnosti. Obsahom týchto práv je možnosť:
  o reagovať - vyjadrovať sa - konať - poukazovať na veci, ktoré sa tykajú spoločenských či verejných otázok
• V rovnakom čase majú politické práva tzv. Komunikačnú povahu – umožňujú komunikáciu medzi štátnymi orgánmi a predstaviteľmi štátu na jednej strane a na druhej strane osobami, ktoré buď aktívne neparticipujú na verejnom živote, alebo sú tieto osoby súčasťou občianskej spoločnosti.
• Politické práva umožňujú a garantujú zachovanie demokratického režimu.
• Zakotvenie politických práv preto slúži ako prevencia pred možným konfliktmi medzi uvedenými skupinami, či už vo forme násilia, revolúcie alebo občianskej vojny.
• Súčasná koncepcia demokracie je založená na ochrane menšín. Teda politické práva majú za úlohu chrániť menšiny vo verejnom diskurze.
• K základným prameňom politických práv okrem Ústavy môžeme zaradiť Európsky dohovor o ochrane základných práv a slobôd, ako aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

Question 24

37 - Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – všeobecná charakteristika, rozbor podľa Ústavy SR

Answer 24

• Tieto práva sú nazývane aj právami druhej generácie. Na rozdiel od osobných a politických práv, ktoré sú prirodzenoprávnej povahy, hospodárske, sociálne a kultúrne práva majú pozitívnoprávnu povahu. Tzn. Že ústavodarca je ich tvorcom a záleží len na jeho vôli, či ich zaradí do Ústavy alebo nie. Ak majú tieto práva povahu ústavných noriem, pre štát vyplýva povinnosť a pozitívny záväzok ich chrániť a zabezpečovať. Plne závisia na aktivitách štátu + vzťahu k verejnosti. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú individuálnymi a subjektívnymi právami. Ich subjektom sú fyzické osoby, a to buď ako každý, alebo ako občan. V súčasnosti nielen ako občan SR, ale aj ako občan EÚ. V súvislosti s ústavným zakotvením týchto práv je kľučová otázka ich vymožiteľnosti, ako aj ich možné obmedzenie. - Na druhej strane, pri zásahu do hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sa v prevažnej miere uplatňuje menej prísny test proporcionality. Zásah týchto práv sa skúma z hľadiska testu legality, testu vhodnosti a racionálneho prepojenia medzi obmedzením práva a verejným záujmom.
• Menej prísny test proporcionality sa aplikuje kvôli tomu, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú náročné z hľadiska verejných financií.
• V prípade, ak by išlo o zásah do samotnej podstaty (jadra) hospodárskeho, sociálneho či kultúrneho práva, mal by byť aplikovaný prísny test proporcionality vrátane primeranosti medzi obmedzením konkrétneho práva a verejným záujmom, ktorý sa obmedzením sleduje. Platí pravidlo, že čim je vyššia intenzita porušenia týchto práv, aj súdna ochrana musí byť intenzívnejšia.

Question 25

38 - Práva národnostných menšín a etnických skupín; Právo na ochranu životného prostredia
a kultúrneho dedičstva - všeobecná charakteristika, rozbor podľa Ústavy SR

Answer 25

• Práva národnostných menšín a etnických skupín majú individuálny charakter.
• Tieto práva patria jednotlivcom, ktorí patria k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, a nie národnostiam či etnikám (ako skupinám) žijúcim v Slovenskej republike. Názov štvrtého oddielu druhej hlavy Ústavy je teda nesprávny a mätúci.
• Týmto osobám patria aj práva a slobody nachádzajúce sa v celej druhej hlave Ústavy. Pre týchto jednotlivcov ide tak o istú nadstavbu v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom. Dokonca môžeme hovoriť o pozitívnej diskriminácii. Z tohto poznania vyplýva, že subjektom práv v čl. 33 a 34 Ústavy sú:
  o štátni občania
  o ktorí sú zároveň príslušníkmi národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny.
• Prvou ústavnou garanciou týchto práv je, že príslušnosť k národnostnej menšine či etniku nesmie byť nikomu na ujmu. Ústava garantuje občanom možnosť slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti.
• Ústava obsahuje tri roviny úpravy týkajúcej sa práv príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.
  (1) Prvá rovina garantuje ich právo na všestranný rozvoj, ktoré je všeobecnou proklamáciou. Za ňou však nasleduje konkrétny, aj keď demonštratívny výpočet tohto práva v podobe:
  (a) Práva na rozvíjanie vlastnej kultúry
  (b) Práva rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku
  (c) Práva združovať sa
  (d) Práva zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie.

(2) Druhá rovina ústavnoprávnej úpravy určuje taxatívny výpočet práv, ktoré patria príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín. Konkrétne ide o:
(a) Právo na osvojenie si slovenského jazyka
(b) Právo použiť jazyk v úradnom styku
(c) Právo na vzdelanie vo svojom jazyku
(d) Právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín a etnických skupín.
- Tieto práva zavádzajú pozitívnu diskrimináciu národností a etník v porovnaní s inými menšinami.

(3) Treťou úrovňou práv týkajúcich sa príslušníkov národností a etník je ochrana väčšinovej populácie. Deje sa tak prostredníctvom všeobecnej a individuálnej ochrany. Na všeobecnej úrovni výkon týchto práv nemôže ohroziť zvrchovanosť a územnú celistvosť SR. V individuálnej rovine Ústava zakazuje diskrimináciu a vznik ujmy pre ostatných obyvateľov (jednotlivcov) z titulu ich nepríslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine.

Question 26

39 - Právo na súdnu ochranu a zásady súdneho procesu v Ústave SR

Answer 26

• Tieto práva nazývame iným slovom aj justičné práva alebo práva na spravodlivý súdny proces.
• Tieto práva majú výlučne procesný charakter. Zakotvenie týchto práv v Ústave sleduje primárne tri ciele:
  1. Po prvé justičné práva chránia iné práva a slobody. Justičné práva nie sú cieľom samým osebe. Sú prostriedkom k naplneniu a realizácii iných práv a slobôd (osobných, politických atď.) Výkon a efektivita justičných práv majú vplyv aj na to, ako spoločnosť vníma ostatné materiálne práva a kvalitu života. Sú reflexiou toho, ako Štát zabezpečuje spravodlivosť.
  2. Po druhé, justičné práva chránia princípy právneho štátu. Zakotvenie procesných práv bráni tomu, aby spory a konflikty v spoločnosti boli riešené inými prostriedkami ako právom. Zároveň sa tým zabraňuje svojvôli. Tým sa právny štát odlišuje od iných typov štátov, kde sú spory riešené inými formami a kde dominuje svojvôľa.
  3. Po tretie, justičné práva zabezpečujú prístup k spravodlivosti. Bez justičných práv by ostatné práva a slobody zostali imaginárne a nevymožiteľné. Orgány verejnej moci a osobitne súdy prejednávajú a rozhodujú nároky vyplývajúce z práva ľudských práv. Z ich právomoci nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy), teda súdy de facto kontrolujú ostatné orgány verejnej moci vo veciach týkajúcich sa ľudských práv. Súdy sú garantmi práv a slobôd.
• Justičné práva sú právami univerzálnymi (bez ohľadu na štátne občianstvo) a sú právami individuálnymi. Zároveň sa delia na absolútne a relatívne.
  o Absolútnymi právami sú napríklad prezumpcia neviny a právo obvineného odoprieť výpoveď. Väčšina z ostatných práv a slobôd je obmedziteľná na základe prejdenia testu proporcionality.
• Zo systematického hľadiska Ústava delí justičné práva na nasledujúce kategórie:
  o Právo na prístup k súdnej a inej právnej ochrane (čl. 46 Ústavy)
  o Právo na spravodlivý proces (čl. 47 a čl. 48 Ústavy) a
  o osobitné práva v trestnom konaní (čl. 49 a čl. 50 Ústavy).
  (obhajoba, dvojinštančnosť (vyšší súd), obhajoba, prezumpcia neviny, verejnosť a ústnosť, rovnosť strán, zákonný nezávislý sudca)

Question 27

40 - Princípy volebného práva v SR

Answer 27

volebné právo je rámcovo upravené v ústave, je tu obsiahnuté všeobecné vymedzenie aktívneho volebného práva; okruh osôb s aktívnym a pasívnym volebným právom pre voľby do orgánov územnej samosprávy, sú tu aj vymedzené zásady volebného práva; zásada, že voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie, ktoré stanovuje zákon; občania majú právo za rovnakých podmienok na prístup k voleným a iným verejným funkciám
- V SR je každý druh volieb regulovaný samostatným zákonom najmä vzhľadom k času ich vzniku. V európskych štátoch je úprava volieb obsiahnutá v jednom „sumárnom“ zákone.

• Volebné právo možno definovať v užšom a širšom zmysle :
• Volebné právo v užšom zmysle slova je samo konanie (proces) volieb : od otvorenia volebných miestností až po uverejnenie celkových výsledkov a podpísania zápisnice o výsledku volieb zo strany Ústrednej volebnej komisie.
• Volebné právo v širšom zmysle zahŕňame prípravu na voľby vrátane registrácie a kontroly kandidátskych listín či volebného systému a prideľovanie mandátov.
• Ústava garantuje aj pravidelnosť opakovania sa volieb. Ústava neobsahuje lehotu, resp. periodicitu opakovania volieb – čl. 30 ods. 2 ústavy. Implicitne uvedený nedostatok môžeme odstrániť, aplikujúc pravidlo, že ústava sa vykladá ako jeden celok, napr. z čl. 73 ods. 1 ústavy vo vzťahu NR SR, ktorý hovorí, že poslanci NR SR sú volení na 4 roky.
• Volebné právo je prostriedok, ako sa občania podieľajú na uskutočňovaní moci. začleňuje sa do skupiny politických práv a slobôd, je obsiahnuté v čl.30 Ústavy SR. Je chápané v rovine:

1. objektívneho volebného práva – určuje pravidlá správania sa, je to súbor všetkých právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy v procese volieb, je prameňom volebného práva, úprava je obsiahnutá v ústave (ustanovenia o politických právach, ustanovenia o tom, že SR je demokratický štát, napr. preambula, čl. 1 a ďalšie), vo volebnom zákonodárstve (jednotlivé zákony k jednotlivým voľbám), a to:
2. pre voľby do NR SR
3. pre voľby do Európskeho parlamentu
4. pre voľby do samosprávy obcí
5. pre voľby do samosprávnych krajov

Volebný proces je upravený aj v iných zákonoch.

2. subjektívneho volebného práva.

Subjektívne volebné právo – oprávnenie voliť a byť volený.,
Aktívne a pasívne volebné právo

Úprava volebného práva sa zakladá na určitých zásadách a princípoch, medzi nimi v zmysle čl. 30 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním :

1. zásada všeobecnosti – ak občan dosiahne určitý vek, získava volebné právo, teda právo voliť a byť volený. Prekážky pasívneho volebného práva , ktoré sa vzťahujú na všetky druhy volieb sú : výkon trestu odňatia slobody, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. / bližšie PL. ÚS 2/2016/
   - pokiaľ splnia podmienky (vek, občianstvo) majú rovnaké právo byť volený

Pri voľbách do NR SR je ďalšou podmienkou štátne občianstvo (občan SR) a podmienka veku 18 rokov. Pozor!!!! V starom zákone bola aj podmienka - v čase volieb zdržiavanie sa na území SR (nemožnosť voliť zo zahraničia) - TOTO UŽ NEPLATÍ, už sa dá voliť aj zo zahraničia poštou - §34 a nasl. volebného zákona.

Pri voľbách do Európskeho parlamentu majú právo voliť občania SR, ako aj občania členských štátov EÚ, podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb, trvalý pobyt či zdržiavanie sa na území SR (u občana členských štátov EÚ povolenie o trvalom pobyte).

Pri komunálnych voľbách právo voliť majú fyzické osoby (občania SR i cudzinci), ktoré majú trvalý pobyt na území SR v obci, v ktorej chcú voliť, taktiež platí podmienka dovŕšenia 18 roku veku najneskôr v deň volieb.

Pri aktívnom volebnom práve sa rozlišujú určité prekážky. Ak nastane skutočnosť obsiahnutá vo volebných zákonoch ako prekážka, volebné právo nezaniká, je však v danej dobe neuplatniteľné (na určitý čas):

1. pri voľbe do Európskeho parlamentu a NR SR– zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody, ako prevencia ohrozenia verejného zdravia, výkon trestu odňatia slobody, pozbavenie (nie obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony (súdom),
2. pri komunálnych voľbách – okrem pozbavenia spôsobilosti a výkonu trestu odňatia slobody je prekážkou aj obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a výkon základnej vojenskej služby.

Pri pasívnom volebnom práve sú zákonom stanovené podmienky voliteľnosti: vo všeobecnosti vychádzajú a odvodzujú sa od aktívneho volebného práva, pri podmienke veku je buď taká istá hranica ako u aktívneho volebného práva alebo sa zvyšuje o určitý počet rokov (komunálne voľby 18 rokov, do NR SR a EP 21 rokov, voľby starostu a predsedu samosprávneho kraja 25 rokov).

2. zásada rovnosti – všetci oprávnení občania sa zúčastňujú volebného procesu za rovnakých podmienok, t.j. každý volič má rovnaký počet hlasov, každý hlas voliča má rovnakú váhu.
   i. každý občan má mať rovnaké postavenie pri výkone volebného práva
   ii. každý občan má jeden hlas, ktorý ma rovnakú váhu oproti hlasom ostatných voličov
   iii. rovnaké podmienky uchádzania sa o zvolenie
   iv. rovnaká šanca na získanie mandátu.
3. zásada priamosti – vymedzuje podmienku jednostupňových volieb (nevolia sa volitelia kandidátov). Pri komunálnych voľbách je priamosť najviditeľnejšia, pretože sa využíva väčšinový volebný systém. Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje proporcionálny volebný systém, kde volič dáva svoj hlas kandidátnej listiny politických strán + preferenčný hlas. Ústavný súd považuje systém preferenčných hlasov, ktorý bol zriadený za týmto účelom, za ústavnú hodnotu II. ÚS 48/97 – uviedol, že predstavy o budúcom smerovaní štátu sa môžu líšiť aj v samotnej politickej strane, nielen medzi stranami. Preto právo občana zvoliť si konkrétneho človeka, ktorý sa najviac približuje jeho predstave o riešení otázok verejného záujmu, je súčasťou práva podľa čl. 3 ods. 1 ústavy.
4. zásada tajnosti hlasovania – vzťahuje sa len k aktívnemu volebnému právu, poskytuje záruku, že volič môže slobodne rozhodnúť, komu dá svoj hlas (úprava hlasovacieho lístka, miesto jeho úpravy). Nejedná sa len o právo, ale aj povinnosť voliča, v opačnom prípade mu okrsková volebná komisia neumožní hlasovať, teda ide o obligatórne ustanovenie, zároveň pri horizontálnej pôsobnosti tajnosti hlasovania existuje možnosť prezradenia, ako kto hlasoval ale ZAKAZUJE SA PREUKAZOVANIE VOĽBY ( fotenie lístkov, video at’D.)
5. princíp slobodných volieb – vyplýva z č.31 Ústavy SR, je čiastočne nadriadená zásadám uvedeným v bodoch 1.-4.

Čl. 30, čl. 31

Celý volebný proces sa uskutočňuje v niekoľkých štádiách, začína vyhlásením volieb a končí prideľovaním mandátov. Volebný proces má z hľadiska času 3 základné štádiá, a to:

1. organizačno-prípravná etapa – začína sa okamihom vyhlásenia volieb a končí sa prípravou hlasovania,
2. hlasovanie – začína prípravou hlasovania, prebieha uskutočnením hlasovania, uzavretím hlasovacej miestnosti a ukončením hlasovania,
3. zisťovanie volebných výsledkov a prideľovanie mandátov – začína ukončením hlasovania, pokračuje sčítaním hlasov a končí vyhlásením volebných výsledkov a prideľovaním mandátov.

Klasifikácia volieb – základné druhy:

1. riadne voľby – konajú sa zväčša v lehotách nepresahujúcich volebné funkčné obdobie stanovené ústavou a zákonmi,
2. mimoriadne voľby – najmä predčasné voľby mimo lehôt pre riadne voľby, v prípade skrátenia volebného obdobia na základe ústavného zákona, ako aj na základe vzťahov medzi ústavnými orgánmi (prezident môže či musí rozpustiť parlament),
3. nové voľby – inak opakované voby, musia sa konať, ak Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatuje neplatnosť volieb, ďalej pri komunálnych voľbách ak sa z akéhokoľvek dôvodu voľby nekonali, na komunálnej úrovni ak pri hlasovaní na post starostu 2 kandidáti získajú rovnaký počet hlasov (pozn. pri poslancoch rozhoduje žreb). To isté sa vzťahuje na voľby predsedu samosprávneho kraja v 2.kole, ak nie sú minimálne 2 kandidáti.
4. doplňovacie – voľbou sa doplňuje uprázdnené miesto v zastupiteľskom zbore

Organizačno-prípravné štádium volebného procesu v sebe zahŕňa aj riešenie otázok vyhlasovania volieb (kto, kedy, akým spôsobom), volebného územia (volebné obvody, okrsky), zoznamov voličov (stále alebo podľa jednotlivých volebných okrskov), volebných komisií, navrhovania kandidátskych listín a kandidátov a ich registrácie, volebnej kampane a pod.

Question 28

41 - Väčšinové volebné systémy v ústavnom systéme SR

Answer 28

• Voľby sú jediným legitímny prostriedok získania štátnej moci a v demokratickom štáte plnia niekoľko funkcii:

i. zmysel volieb sa neobmedzuje len na presné vyjadrenie politického rozvrstvenia voličov, ale je rozšírený aj o ďalšie funkcie, ktorých východiskovú platformu predstavuje teóriu politického pluralizmu.
ii. voľby, volebné právo a volebné systémy sú jedným z dôležitých mechanizmov, ktorý v demokratickej spoločnosti zabezpečuje a umožňuje vládu väčšiny, ktorej záujem sa viac menej prekrýva so záujmami všetkého obyvateľstva. V danom zmysle voľby plnia integračnú funkciu, nakoľko práve ich prostredníctvom sa politická diferenciácia obyvateľstva premieta do zloženia zastupiteľských orgánov a tým ovplyvňuje nepriamo aj zloženie a činnosť iných štátnych orgánov, ktoré nie sú konštituované voľbou.
iii. s integračnou funkciou súvisí stabilizačná funkcia - orgány, ktoré vzniknú z volieb, a tie ktoré sa vytvoria na ich základe, by mali fungovať celé funkčné obdobie (ide o vytvorenie parlamentu, ktorý bude výkonným a účinným orgánom ale aj o vytvorenie výkonnej a stabilnej vlády)
iv. legitimačná funkcia – legitimácia štátnej moci je ponímaná ako legitimačná reťaz, ktorá sa vinie od občana cez politické strany a politický boj k zákonodarcovi, jednotlivým orgánom štátnej správy, zákonným i správnym rozhodnutiam. V podstate keď občania nemôžu rozhodovať sami, rozhodujú o alternatívach a nechajú sa na určitý čas zastupovať politickými reprezentantmi, ktorý najlepšie zodpovedajú ich predstavám. / voliči by sa mali rozhodovať na základe programu politických strán.
v. voľby sú aj prostriedok aktivizácie občanov v prospech určitých programov, hodnôt a cieľov.
vi. voľby možno charakterizovať ako právom upravený proces, ktorý je časovo a miestne zosúladený a ktorý spočíva vo výbere reprezentantov z viacerých pozitívnych alternatív.

Väčšinový volebný systém :
⇒ malé volebné obvody
⇒ prezidentské, starosta, primátor, predseda VÚC, poslanci mestského a obecného zastupiteľstva a poslanci VUC

⇒ volebné obvody sú uninominálne (na jeden volebný obvod pripadá jeden mandát, pričom každá politická strana stavia len jedného kandidáta / nie je vylúčený volebný obvod s viacerými mandátmi.

⇒ mandát sa prideľuje na základe majority, to znamená, že ho dostane kandidát, ktorý získal väčšinu hlasov. Podľa toho, akú väčšinu právna úprava vyžaduje rozoznávame väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou / mandát získa kandidát s najväčším počtom získaných hlasov/ alebo väčšinový volebný systém s absolútnou väčšinou .

⇒ nevýhody : značný počet voličských hlasov nie je reprezentovaný v zastupiteľskom zbore, teda nemá vplyv na rozdelenie mandátov; poškodzuje malé politické strany, politická strana, ktorá získala vo voľbách menší počet hlasov môže získať v zastupiteľskom zbore väčší počet poslaneckých miest ako s ňou súperiaca strana, ktorá v celoštátnom meradle získala viac); politické strany, za ktoré v celoštátnom meradle hlasoval približne rovnaký počet voličov môžu získať výrazne odlišné poslanecké zastúpenie .

Question 29

42 - Proporcionálne volebné systémy v ústavnom systéme SR

Answer 29

• volíš politickú stranu
• volebné obvody sú veľké
• volebné obvody sú polynominálne - pre každý volebný obvod je pridelených viac mandátov a každá strana postaví viac kandidátov, ale najviac toľko, koľko je mandátov (napríklad uplatňuje sa pri voľbách do Národnej rady SR + Európska rada)
• politické strany predkladajú tzv. hromadné kandidátne listiny a volič volí politickú stranu a nie jednotlivých kandidátov
• mandáty sa prideľujú na základe proporcionality / čím väčší počet hlasov pre kandidačnú listinu tým väčší počet mandátov politická strana získa /
• rozlišujeme listinné volebné systémy a systém jedného prenosného hlasu / existujú aj ďalšie varianty volebného systému pomerného zastúpenia
• pre tento systém sú charakteristické stranícke kandidátne listiny, ktoré sú po registrácii súčasne hlasovacími lístkami
• rozlišujeme kandidátne listiny prísne viazané, viazané a voľné
• rozdeľovanie mandátov sa realizuje viacerými systémami / systém volebného čísla a volebného kvocientu, systém volebného deliteľa, poloproporcionálne volebné techniky, jednomenné prenosné hlasovanie.

Question 30

43 - Organizácia volieb a ich priebeh

Answer 30

• Volebný proces možno rozčleniť do troch základných štádií:

a) organizačno-prípravné štádium,
b) hlasovanie,
c) zisťovanie volebných výsledkov a prideľovanie mandátov

• Vyhlásenie volieb
• Riadne voľby sa konajú v lehotách predvídaných zákonom, predčasné voľby sa konajú pred uplynutím stanovených lehôt (mimoriadne voľby), doplňovacie voľby (prichádzajú do úvahy, ak by sa uprázdnil mandát poslanca obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja a nebol by náhradník alebo starostu), nové voľby (prichádzajú do úvahy, ak by voľby boli ústavným súdom vyhlásené za neplatné alebo ak by bol zrušený výsledok volieb, alebo ak sa voľby z akéhokoľvek dôvodu nevykonali). V prípade, ak boli voľby do Národnej rady SR alebo do Európskeho parlamentu vyhlásené za neplatné alebo bol zrušený výsledok týchto volieb predseda Národnej rady SR vyhlási nové voľby do 30 dní odo dňa doručenia nálezu ústavného súdu. Rovnako postupuje aj v prípade, ak ústavný súd vyhlásil voľby prezidenta za neplatné. Nové voľby vyhlási aj vtedy, ak pre druhé kolo prezidentských volieb nie sú dvaja kandidáti a druhé kolo sa neuskutoční. Nové Voľby musia byť vyhlásené do 7 dní, tak aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.
• Voľby musia byť vyhlásené tak, aby sa konali ešte pred skončením volebného obdobia.

⇒ Rozhodnutie predsedu Národnej rady SR o vyhlásení volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov SR. Voliči majú byť informovaní o čase a mieste konania volieb ako aj o podmienkach výkonu volebného práva. Informácie sa doručujú voličom priamo do domácnosti najneskôr 25 dní pre dňom konania volieb.
⇒ Všetky voľby vyhlasuje predseda Národnej rady SR najneskôr 110 dní pred ich konaním (voľby do Národnej rady SR, voľby do Európskeho parlamentu, voľby do orgánov územnej samosprávy, voľby prezidenta)
⇒ Voľby prezidenta sa vyhlasujú najneskôr 55 dní pre dňom konania volieb; musia sa uskutočniť najneskôr 60 dní pre uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta; ak by sa úrad prezidenta uvoľnil skôr, musí predseda Národnej rady SR vyhlásiť voľbu prezidenta do 7 dní a to tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby
⇒ Nové voľby do orgánov územnej samosprávy sa vyhlasujú:
o v prípade, ak by ústavný súd vyhlásil voľby za neplatné alebo zrušil výsledok volieb - ak by sa voľby neuskutočnili
o kandidáti na starostu obce alebo predsedu samosprávneho kraja získajú rovnaký počet hlasov
o mandát poslanca zanikol a na toto miesto nie je náhradník
o zanikol mandát starostu alebo predsedu samosprávneho kraja

• Volebné orgány
• Pre organizáciu a riadenie volieb sa zriaďujú volebné komisie a volebný kódex na účely volieb považuje za volebné orgány : aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, okresný úrad, samosprávny kraj a obec.
• Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán
• okrsková volebná komisia
• je permanentný vrcholný volebný orgán
  a) je to nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán, riadenia volieb a zisťovania výsledkov volieb
  b) má 14 členov, 10 delegujú politické strany, ktoré v posledných voľbách získali zastúpenie v Národnej rade SR, a to úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov. Uplatňuje sa zásada, podľa ktorej počet členov Štátnej komisie delegovaných politickými stranami, ktoré vytvorili vládu sa musí rovnať počtu členov delegovaných ostatnými politickými stranami, ktoré majú zastúpenie v parlamente; po jednom členovi deleguje predseda Ústavného súdu SR, predseda Najvyššieho súdu SR, jedného deleguje generálny prokurátor a jedného predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
  c) funkčné obdobie začína zložením sľubu jej členov do rúk predsedu Národnej rady SR a končí dňom zloženia sľubu členov novej komisie.
  d) predsedu komisie volí Národná rada SR z členov komisie; predseda komisie riadi činnosť tejto komisie - komisia je uznášaniaschopná, ak sú prítomné aspoň ¾ členov na zasadnutí a na platné rozhodnutie sa vyžaduje nadpolovičná väčšina prítomných členov. /v prípadoch určených volebným zákonom sú potrebné na schválenie uznesenia ¾ hlasov všetkých členov komisie/
  e) úlohy komisie – najmä preskúmava a registruje kandidátne listiny pre voľby do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu; dohliada na pripravenosť volebných komisii nižších stupňov; vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady SR a poslancov Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení; kontroluje financovanie politických strán vrátane financovania volebnej kampane.

Spoločnými pre všetky druhy volieb sú okrskové velebné komisie. Pre voľby do Národnej rady SR, Európskeho parlamentu ako aj voľby prezidenta SR vytvárajú sa okresné volebné komisie a okrskové volebné komisie.

o Pre voľby do orgánov samosprávnych krajov vytvára sa - volebná komisia samosprávneho kraja, obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie.
o V prípade volieb do orgánov samosprávy obcí sa zriaďujú okresné volebné komisie, miestne /mestské/ volebné komisie a okrskové volebné komisie.
o Člen volebnej komisie musí mať minimálne 18 rokov, musí mať trvalý pobyt na území SR a vyžaduje sa spôsobilosť na právne úkony; člen volebnej komisie sa ujíma svojej funkcie zložením sľubu.
o Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov a na platnosť uznesenia sa vyžaduje nadpolovičná väčšina prítomných členov.
o Každá volebná komisia musí mať svojho zapisovateľa, ktorý sa zúčastňuje na jej rokovaní s poradným hlasom. Zapisovateľ zabezpečuje organizačné a administratívne činnosti, ktoré súvisia s prípravou a priebehom rokovania komisie. Plní funkciu odborného poradcu.

Question 31

44 - Prideľovanie mandátov – parlamentné voľby

Answer 31

• Poslanci NR SR sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa volebného systému pomerného zastúpenia s uplatnením HAGENBACH – BISCHOFOVEJ metódy rozdeľovania mandátov. Článok 73 ods. 1 ústavy stanovuje počet poslancov NR SR na 150 ich funkčné obdobie určuje na 4 roky.
• Postavenie poslancov NR SR upravuje Ústava SR – ústavný zákon . – o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov ďalej len ústavný zákon o konflikte záujmov. Zákon – o rokovacom poriadku NR SR a zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov.

Podľa čl. 73 ods. 2 ústavy poslanci sú zástupcovia voličov, ale mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

• V čl. 77 ods. 1 zakotvuje jeho inkompatibilitu – nezlučiteľnosť s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca EP. V prípade nezlučiteľnosti ústava ďalej favorizuje : prezidentskú, sudcovskú či inú funkciu vo vzťahu k poslaneckému mandátu tým, že dňom nadobudnutia týchto funkcii, jeho mandát zaniká.
• Mandát poslanca vzniká voľbou. Platnosť voľby overuje na návrh mandátového a imunitného výboru NR SR, Poslanec na ustanovujúcej schôdzi skladá sľub - má konštitutívnu povahu. Ak nezloží sľub – mandát zaniká podľa čl. 75 ods. 2 ústavy SR.
• Poslanec sa môže mandátu vzdať podľa čl. 81 ústavy. Môže tak urobiť osobne vyhlásením na schôdzi NR SR, v tomto prípade mandát zaniká dňom vyhlásenia. Z vážnych dôvodov tak môže urobiť písomne do rúk predsedu NR SR. V tomto prípade mandát poslancovi zaniká dňom doručenia jeho písomného rozhodnutia. Ústava SR čl. 81a upravuje rozšírenú podobu zániku poslaneckého mandátu. Ďalej podľa čl. 81a písm. f) poslanecký mandát zaniká i dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin a pod.
• Prideľovanie mandátov v rámci politických strán alebo koalícií:
  ● podľa poradia na hlasovacom lístku
  ● ak však voliči využili právo prednostného hlasu, dostane mandát najskôr ten z kandidátov, ktorý dostal najmenej 3 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu
  ● ak je takýchto kandidátov viac, mandáty sa prideľujú postupne v poradí podľa najvyššieho počtu pridelených prednostných hlasov., ak je rovnosť prednostných hlasov, rozhoduje poradie na hlasovacom lístku

Voľby do Národnej rady SR a voľby do Európskeho parlamentu
o Štátna komisia musí najprv zistiť celkový počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu a každú koalíciu (ak politické strany kandidujú v rámci koalície).
o Následne zistí, ktoré politické strany prekročili tzv. uzatváraciu volebnú klauzulu / prahová klauzula /. Do procesu prideľovania mandátov sa dostanú tie politické strany, ktoré získajú minimálny podiel platných hlasov - v prípade samostatnej kandidátnej listiny politickej strany 5% platne odovzdaných hlasov. Ak by kandidovala koalícia 2 - 3 politických strán tak je to 7%. Pokiaľ ide o koalíciu 4 a viacerých politických strán 10%.
o Pre voľby do Európskeho parlamentu je uzatváracia klauzula jednotná pre politickú stranu aj koalíciu / 5% platne odovzdaných hlasov/. Následne súčet hlasov odovzdaných pre všetky politické strany a koalície, ktoré splnili predchádzajúcu podmienku ( uzatváracia klauzula) sa vydelí číslom 151 (teda počet mandátov +1) a tým sa získa republikové volebné číslo / Hagenbach-Bishoffova metóda/.
o Politická strana získa toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte hlasov, ktoré politická strana získala. Ak sa týmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac než sa malo, odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku sa mandát odpočíta tej politickej strane, ktorá získala menší počet hlasov vo voľbách a pri rovnakom počte hlasov rozhodne žreb. Ak neboli pridelené všetky mandáty, mandáty sa postupne pridelia tým politickým stranám, ktoré majú najväčší zostatok delenia resp. väčší počet hlasov vo voľbách. Pri rovnakom počte hlasov rozhodne žreb.

• V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícii sa mandáty prideľujú kandidátom, v poradí, v akom sú uvedení na kandidátnej listine. Pokiaľ však kandidát získa aspoň 3% preferenčných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre kandidátnu listinu politickej strany alebo koalície posúva sa v poradí vyššie a získava mandát.
• Postup pri prideľovaní mandátov pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu je takmer identický s postupom, ktorý sa uplatňuje pri voľbách do Národnej rady SR.
• Voľba prezidenta – uplatňuje sa väčšinový volebný systém. V prvom kole volieb sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov oprávnených hlasov, v druhom kole relatívna väčšina. V prípade, ak v prvom kole volieb žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov oprávnených voličov musí sa do 14 dní uskutočniť druhé kolo do ktorého postúpia len dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Ak jeden z kandidátov prestane byť voliteľný alebo sa vzdá kandidatúry postupuje do druhého kola kandidát s ďalším najvyšším počtom hlasov. Prezidentom sa stane kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov.
• V prípade, ak sa o funkciu prezidenta uchádza od začiatku iba jeden kandidát voľby sa budú konať a tento kandidát sa stane prezidentom, ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov.
• Nastupovanie náhradníkov
• Voľby do Národnej rady
• Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. V prípade, ak voliči politickej strany využili preferenčné hlasovanie, náhradník nastupuje z kandidátov, ktorí získali aspoň tri percentá prednostných hlasov a to ten kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. Ak nie je náhradník tej istej politickej strany alebo koalície, zostane mandát uprázdnený do konca volebného obdobia. V prípade ak bola politická strana zrušená, náhradník nenastupuje a mandát zostane uprázdnený do konca volebného obdobia. Náhradník nastupuje aj v prípade ak sa mandát poslanca neuplatňuje. Obdobne to platí, ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca Európskeho parlamentu.

Question 32

45 - Prideľovanie mandátov – komunálne voľby

Answer 32

• Pri komunálnych voľbách sa uplatňuje väčšinový volebný systém – s relatívnou väčšinou. Za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov. Pri rovnosti hlasov – ak sú z tej istej politickej strany, postupuje ten, kto je v poradí vyššie., ak nie sú z rovnakej politickej strany alebo sú nezávislí, rozhodne sa žrebom. Za starostu (primátora) je zvolený ten, kto získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa konajú nové voľby. Pre voľby predsedu samosprávneho kraja sa v prvom kole vyžaduje absolútna väčšina (50 % hlasov + 1 hlas), ak táto nebola dosiahnutá, do druhého kola postupujú prví dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov.
• Voľby do orgánov územnej samosprávy
• V prípade, ak zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja nastupuje ako náhradník kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov vo volebnom obvode, v ktorom zanikol mandát
• Voľby do orgánov územnej samosprávy – uplatňuje sa väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou. Mandát získajú tí kandidáti, ktorí vo volebnom obvode získali najväčší počet hlasov. V prípade, ak získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet hlasov, tak za poslanca je zvolený kandidát, ktorý sa nachádza na vyššom mieste na kandidátnej listine. Ak sa však rovnosť týka kandidátov rôznych politických strán, koalícií alebo nezávislých kandidátov rozhoduje žreb.
• Pokiaľ ide o voľbu predsedu samosprávneho kraja a starostu obce mandát získa kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov. V prípade rovnakého počtu hlasov sa musia konať nové voľby.

Question 33

46 - Volebné komisie – druhy, zloženie, spôsob kreovania, pôsobnosť

Answer 33

o Pre voľby do Národnej rady SR, územie Slovenskej republiky tvorí jeden volebný obvod a pre tento je pridelených 150 mandátov.
o Územie Slovenskej republiky tvorí jeden volebný obvod aj pre voľby do Európskeho parlamentu.
o Pri voľbe prezidenta tvorí územie Slovenskej republiky jeden jednomandátový volebný obvod.
o Voľby poslancov do obecného zastupiteľstva – v každej obci sa utvárajú viacmandátové volebné obvody, v ktorých sú volení poslanci pomerne k počtu obyvateľov obce (najviac 12 poslancov v jednom volebnom obvode); v mestských častiach možno vytvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časť pripadá jeden poslanec obecného zastupiteľstva.
o V obciach v ktorých má byť zvolených 12 a menej poslancov sa môže vytvoriť jeden viacmandátový volebný obvod.
o Pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sa vytvárajú jednomandátové volebné obvody alebo viacmandátové volebné obvody v ktorých sú poslanci volení a to pomerne k počtu obyvateľov samosprávneho kraja. Pre voľby starostu územie obce predstavuje jeden jednomandátový volebný obvod.
o Pre voľby predsedu samosprávneho kraja územie samosprávneho kraja predstavuje jeden jednomandátový volebný obvod.

• Volebný obvod sa člení na volebné okrsky.
• Volebné okrsky
• Volebný okrsok predstavuje územný celok určený na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčitovanie hlasov. Vytvára sa tak, aby zahŕňal spravidla 1000 voličov. Pre každý volebný okrsok sa zriaďuje jedna volebná miestnosť, ktorá musí byť označená a vybavená. Má mať tri druhy volebných schránok :

⇒ volebná schránka určená na vkladanie obálok s hlasovacími lístkami
⇒ prenosná volebná schránka
⇒ schránka určená na nepoužité alebo zle upravené hlasovacie lístky

• Vo volebnej miestnosti musí byť zoznam voličov, ktorí majú v danom okrsku hlasovať. Vo volebnej miestnosti taktiež musí byť dostatočný počet hlasovacích lístkov a obálok, ktoré musia byť rovnakej veľkosti a farby.
• KREOVANIE VOLEBNÝCH KOMISII
• V súčasnosti voľby do orgánov samosprávy v SR upravuje zákon č. 349/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.
• Voľby do orgánov samosprávy obci v SR upravené zákonom č. 349/1990 sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Pri voľbe poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva v súvislosti zákona sa zaviedol väčšinový volebný systém so systémom relatívnej väčšiny – zvolení sú tí kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov – ak sa stane, že buď dvaja alebo viacerí kandidáti získali rovnaký počet hlasov, rozhodujúcim pre ich zvolenie je ich poradie uvedené na kandidátnej listine alebo rozhoduje o zvolení poslanca miestna volebná komisia prostredníctvom žrebu.
• Pri voľbe starostu ( primátora) príslušný zákon zaviedol väčšinový volebný systém so systémom relatívnej väčšiny – na zvolenie potrebuje kandidát najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa konajú nové voľby.
• Aktívne volebné právo pri voľbách do orgánov samosprávy obcí v SR majú obyvatelia SR, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov. Za prekážku vo výkone volebného práva ustanovuje zákon :

o zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí
o výkon trestu odňatia slobody
o výkon základnej vojenskej služby
o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

• V súlade čl. 30 ods. 1 prináleží aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obcí rovnako cudzincom s trvalým pobytom na území SR a dovŕšil 18. rok a nenastali u neho prekážky vo výkone volebného práva.
• Pri práve byť zvolený za starostu ( primátora) platia rovnaké podmienky ako pri pasívnom volebnom práve do obecného ( mestského ) zastupiteľstva s výnimkou veku, volič musí mať 25 rokov.
• V každej obci sa utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, maximálne však 12 poslancov v jednom volebnom obvode. V mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec.
• Zákonná úprava č. 303/2001 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v doplnení Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov v SR – väčšinový volebný systém so systémom relatívnej väčšiny – kandidát potrebuje na zvolenie získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Ak sa žiadnemu z kandidátov nepodarí získať stanovenú absolútnu väčšinu platných voličských hlasov, do 14 dní sa uskutoční druhé kolo. Druhé kolo volieb a deň ich konania vyhlási predseda NR SR. V druhom kole musí získať najväčší počet platných hlasov. Ak dôjde k rovnosti – konajú sa nové voľby.
• Právo voliť (aktívne volebné právo) majú všetci občania s trvalým pobytom na území SR aj cudzinci s trvalým pobytom, alebo majú trvalý pobyt vo vojenskom obvode a dovŕšili 18. rokov ak nenastali prekážky uvedené v zákone.
• Pasívne volebné právo pri voľbách predsedu samosprávneho kraja majú všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území SR a dovŕšili 25 rokov. Pre voľby v každom kraji sa utvoria jednomandátové volebné obvody. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja má povinnosť ustanoviť a zverejniť volebné obvody, počet poslancov v nich a sídla obvodných volebných komisii najneskôr 65 dní predo dňom konania volieb.
• Voľby sú považované za vrchol slobodnej súťaže politických síl v štáte. Ak nastanú pochybnosti o regulárnosti výsledku volieb - nadobúdajú ústavné konotácie ( napríklad Harabin – vždy podáva žiadosť o prešetrení regulárnosti hlasov na Ústavný súd ), je nevyhnutné ich odstránenie cestou Ústavného súdu SR. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd preskúmava dodržanie ustanovení čl. 30 a čl. 31 Ústavy SR. Právomoc ústavného súdu SR je chrániť ústavnosť a zákonnosť volieb podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy.

Question 34

47 - Volebná kampaň

Answer 34

• Pokiaľ ide o voľby do NR SR:
  Vysielanie politickej reklamy. Začína 21 dni pred dňom volieb.
• Slovenský rozhlas a Slovenská televízia RTVS vyhradia najviac po 30 minút vysielacieho času
  pre kandidujúcu politickú stranu alebo koalíciu, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času na vysielanie politickej reklamy. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyhradia ešte desať hodín vysielacieho času na diskusné relácie.
• Vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie, môže vyhradiť na vysielanie politickej reklamy najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo koalíciu, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času. Vysielateľ s licenciou môže vysielať diskusné relácie len v prípade, ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila Rada pre vysielanie a retransmisiu.
• Čas musí byť rozdelený tak, aby určením času nebola politická strana alebo koalícia znevýhodnená. Vysielanie politickej reklamy začína 21 dní pred dňom konania volieb. Politická reklama sa nesmie vysielať v čase, ktorý je vyhradený reklame. Politickou reklamou nie je vysielanie spravodajských a publicistických relácií, pokiaľ sa realizujú rovnakým spôsobom ako mimo politickej kampane. Volebná plagáty a iné nosiče volebných informácií sa môžu umiestňovať na miestach vyhradených obcou, vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti.
• Voľby do orgánov samosprávy obcí:
  Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo
• určeného času je zakázané. V čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.
• Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na
• základe licencie môžu vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času pre politickú stranu a nezávislého kandidáta, spolu však najviac 5 hodín vysielacieho času. Za obsah zodpovedajú politické strany a nezávislí kandidáti. Náklady znášajú taktiež oni.
• Kampaň je zakázané vysielať v časoch, ktoré sú v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradené reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na kampaň.
• Za kampaň sa nepovažuje vysielanie spravodajských a publicistických relácií, ak sa realizujú spôsobom a za okolností ako v čase mimo kampane
• Umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane
  možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov - tiež pozrieť zákon
• V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch.
• Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom volieb.

Question 35

48 - Politické strany v ústavnom systéme SR

Answer 35

• So vznikom politickej strany sa spomína najmä zákon, ktorý priamo upravuje podmienky jej vzniku, a to zákon č. 85/2005 Z.z., o politických stranách a politických hnutiach ( účinnosť nadobudol 1. júna 2005). Politická strana sa spomína však aj na inom mieste - v Ústave Slovenskej republiky. Hneď § 2 spomínaného zákona hovorí o nemožnosti rozporu politickej strany s Ústavou Slovenskej republiky: ,,Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy.“
• Priamo v Ústave Slovenskej republiky sa politickým stranám venuje článok 29. Ústava však neupravuje podmienky vzniku politickej strany a všetky náležitosti s touto činnosťou spojené, zaručuje len právo na založenie politickej strany a združovania sa v nej. Doslovné znenie článku 29 znie:
• Čl.29 ( ods. 1, 2, 3)

1. Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
2. Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
3. Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. (4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

• Vznik politickej strany a vymedzenie pojmov so vznikom súvisiacich
• Politická strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán na základe návrhu na registráciu strany, ktorý podáva prípravný výbor Ministerstvu vnútra.

▪ politická strana - zákon vymedzuje stranu vo svojom § 4 ako právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do registra strán. Občania majú právo založiť stranu a združovať sa v nej. V § 2 je stanovené, že strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
▪ register strán - podľa § 5 je register verejným zoznamom, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa vzniku strany. Ďalej sa sem píšu zmeny zapísaných údajov a údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany. Register obsahuje zbierku listín, ktorá obsahuje návrhy na začatie konania podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach, vrátane zákonom ustanovených dokladov, rozhodnutia ministerstva, rozhodnutia príslušných súdov a ďalšie doklady a listiny, ktoré sú strany povinné predložiť ministerstvu na základe zákona.
▪ návrh na registráciu strany - návrh na registráciu je uvedený v § 6. Podáva prípravný výbor ministerstvu. Tento návrh musí byť písomný. Podpísať ho musí každý člen prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená notárom. V návrhu musia byť ďalej uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom. K návrhu sa prikladá zoznam občanov, ktorý musí podpísať najmenej 10.000 občanov, ktorí uvedú aj svoje osobné údaje. Ďalej sa priložia stanovy strany v dvoch vyhotoveniach, doklad o zaplatení správneho poplatku a vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom (sídlo musí byť na území Slovenskej republiky).
▪ prípravný výbor - do vzniku strany koná vo veciach súvisiacich s jej vznikom prípravný výbor. Výbor musí byť najmenej trojčlenný. Členom výboru podľa § 3 ods. 2 môže byť občan, ktorý dovŕšil 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Na základe § 6 treba uviesť aj osobné údaje členov prípravného výboru s uvedením osoby, ktorá je splnomocnencom. Tieto údaje sú potom uvedené v registre strán. Splnomocnenec koná v mene strany do zvolenia štatutárneho orgánu. Nemôže však robiť v mene strany právne úkony, ktoré podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach alebo osobitných predpisov môže robiť len štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

• Stanovy politickej strany
• Musia obsahovať :

o názov strany a jej skratku (ak sa má používať), pod podmienkou, že názov strany a jej skratka sa musí líšiť od názvu a skratky strany, ktorá je už zaregistrovaná;
o program strany s uvedením cieľov činnosti;
o práva a povinnosti členov strany;
o orgány strany, spôsob ich voľby a vymedzenie ich právomocí;
o spôsob, akým štatutárny orgán koná v mene strany, stanovuje sa aj to či môžu iní členovia alebo zamestnanci konať v mene strany (ak áno, stanoví sa aj rozsah tohto konania);
o zásady hospodárenia strany;
o ustanovenia o organizačných jednotkách strany, ak budú zriadené, najmä vymedzenie rozsahu v akom môžu v mene strany nadobúdať majetok, hospodáriť a nakladať s ním, prípadne nadobúdať iné majetkové práva, a vymedzenie rozsahu v akom môžu konať a zaväzovať sa v mene strany (organizačné jednotky nie sú právnickými osobami);
o spôsob naloženia s majetkovým zostatkom, ktorý vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov v prípade zrušenia strany

• Konanie o registrácii strany
• Konanie o registrácii strany je upravené v § 7. Začína dňom doručenia návrhu na registráciu strany Ministerstvu vnútra prípravným výborom. Návrh musí spĺňať náležitosti stanovené § 6. Ministerstvo návrh posúdi a zistí, či návrh nemá nedostatky a či nie je dôvod na odmietnutie registrácie strany. Ak návrh nemá žiadne nedostatky a nie sú dané žiadne dôvody na odmietnutie registrácie strany, ministerstvo stranu zaregistruje do 15 dní od začatia konania.
• Ministerstvo do 15 dní od začatia konania môže odmietnuť ak sú nedostatky v návrhu na registráciu strany „ ak je porušená jedna z podmienok stanovených v § 7 ods. 9 zákona o politických stranách a politických hnutiach.“

● zoznam občanov nie je v súlade s § 6 ods. 4 písm. a);
● prípravný výbor, člen prípravného výboru alebo členovia prípravného výboru nespĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom;
● sídlo strany nie je na území Slovenskej republiky;
● názov strany a jej skratka sa nelíši od názvu a skratky strany, ktorá už je zaregistrovaná;
● stanovy sú v rozpore s § 2

• Štatutárny orgán
• Štatutárny orgán podľa § 8 musí byť zvolený najneskôr do 3 mesiacov od vzniku strany, na tento účel zvolá splnomocnenec ustanovujúci najvyšší orgán strany podľa zaregistrovaných stanov. Do zvolenia štatutárneho orgánu koná v mene strany splnomocnenec zapísaný v registri strán. Splnomocnenec je však limitovaný (niektoré právne úkony môžu robiť len spomínaný štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu). Strana je povinná podať ministerstvu návrh na zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu najneskôr do 4 mesiacov od svojho vzniku. K tomuto návrhu sa pripája uznesenie ustanovujúceho najvyššieho orgánu strany (príslušného podľa zaregistrovaných stanov) podpísané zvoleným štatutárnym orgánom alebo všetkými zvolenými členmi štatutárneho orgánu.
• Politické strany- hospodárenie politických strán a ich financovanie v SR
• Peniaze sú mocou a zápas o politickú moc má v sebe vždy aj finančný aspekt. Demokratické princípy si však vyžadujú osobitné pravidlá vzťahujúce sa na pôvod a používanie finančných prostriedkov politických strán.
• Obsah osobitných pravidiel pre financovanie politických strán skôr odlišný, v závislosti od (okrem iného) povahy volebného systému, predstáv o štáte, úrovne právneho štátu a ekonomického rozvoja. Demokratické štáty používajú rozdielne prostriedky:
  (1) limity finančných príspevkov poskytovaných kandidátom alebo politickým stranám,
  (2) limity pre volebné výdavky, ktoré určujú, koľko môžu kandidáti, politické strany alebo tretie subjekty minúť,
  (3) priame štátne príspevky kandidátom alebo politickým stranám,
  (4) vyhradený alebo zľavnený vysielací čas, zvyčajne poskytovaný iba pre politické strany alebo kandidátov,
  (5) povinné zverejňovanie pôvodu väčších finančných príspevkov alebo výdavkov
• Odlišnosti sú zreteľné už pri samotnej filozofii, na ktorej má byť právna regulácia postavená.

Poznáme dva :

1. Libertiánsky model – vytvára rovnaké podmienky pre záujemcov o účasť vo volebnom diskurze. To zase umožňuje voličom byť lepšie informovanými; volebný proces, ktorý podlieha čo možno najmenšiemu počtu obmedzení.
2. Egalitariánsky model ( rovnostársky model) - tento model vychádza z myšlienky, že jednotlivci by mali mať rovnakú možnosť zúčastniť sa na volebnom procese.

Question 36

49 - Politické strany – hospodárenie politických strán a ich financovanie v SR

Answer 36

• Hospodárenie a financovanie politických strán v SR je potrebné vnímať optikou ústavného imperatívu zakotveného v čl. 31 Ústavy SR. Podľa neho musí zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd spolu s jej výkladom a používaním umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Nie je preto prekvapivé, ak zákonodarca inklinuje skôr k egalitariánskemu modelu, ktorému prispôsobuje tiež znenie komentovaného zákona, a to nadväzujúc na názor Ústavného súdu SR o práve na rovnosť šancí: „Ochrana slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti v zmysle čl. 31 Ústavy SR sa týka normotvornej a aplikačnej činnosti orgánov verejnej moci (štátnych orgánov), ako aj činnosti politických strán, resp. nezávislých kandidátov v súvislosti s voľbami. Tieto orgány môžu porušiť právo na rovnosť šancí tým, že v rámci volebnej kampane nezákonným alebo neústavným spôsobom pôsobia v prospech alebo v neprospech jednej politickej sily.“ (PL. ÚS 8/04) O inklinácii k tomuto modelu svedčí obsah posledných novelizácií zákona o politických stranách, predovšetkým : stanovenie maximálnej agregátnej hodnoty daru ročne od jedného darcu, maximálnej agregátnej výšky členského príspevku ročne od jedného člena alebo obmedzenie výšky vybraných príjmov strany počas jedného volebného obdobia NR SR.

Systém financovania politických strán vychádza z niekoľkých princípov :

Počet týchto princípov sa v odbornej literatúre líši. Pri detailnejšom pohľade sa dá rozpoznať, že štyri princípy sa opakujú. Ide o princíp rovnosti, slobody, verejnosti a v neposlednom rade princíp kontroly.
● princíp rovnosti - zabezpečuje rovnaký prístup politickým stranám k finančným zdrojom za účelom zaistenia porovnateľných podmienok pre ich činnosť. Naplnenie tohto princípu spočíva v rovnakom postavení strán v politickej súťaži. Bráni jednostrannému a bezdôvodnému zvýhodňovaniu (či znevýhodňovaniu) niektorých strán zo strany štátu.
● princíp slobody - umožňuje získavať finančné prostriedky politickým stranám aj inak ako zo štátneho rozpočtu. Prostriedky takto dosiahnuté musia byť z legálnych zdrojov. Tento princíp je v protiklade s princípom rovnosti. Uplatňované sú však oba súčasne práve preto, aby ani jeden z týchto princípov nezískal absolútnu prevahu. Absolútna prevaha princípu rovnosti by znamenala, že strana nebude môcť získavať finančné prostriedky vlastným pričinením (napr. náborom nových členov, od ktorých získava finančné príspevky).
● princíp verejnosti a kontroly - tieto princípy spolu veľmi súvisia. Stanovujú povinnosť, aby financovanie politických strán bolo transparentné ako vo vzťahu k štátu, tak vo vzťahu k občanom. Patrí sem napríklad možnosť nahliadnutia občanom do výročnej finančnej správy strán. Na základe toho si potom majú občania možnosť overiť pravdivosť a úplnosť informácii, ktoré strany do účtovníctva uvádzajú.
● princíp donútenia - princíp, ktorý by mal umožniť sankcionovať politické strany, ktoré zákonom stanovené pravidlá pre svoje financovanie nedodržujú.

• Medzi princípom rovnosti a princípom slobody existuje silné napätie. Absolútna rovnosť vylučuje absolútnu slobodu a naopak.
• Existujú dva základné možnosti ako financovať politické strany :

a) z verejných zdrojov a
b) zo súkromných zdrojov

Štátne (verejné) financovanie politických strán

Existujú dva základné druhy štátneho financovania politických strán - priame a nepriame.

● Priame štátne financovanie predstavuje podporu finančnými prostriedkami priamo zo štátneho rozpočtu. Môže mať viaceré podoby, napr. príspevok za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť strany alebo príspevok na mandát.

● Nepriame štátne financovanie politických strán má viacero foriem - napr. úhrada nákladov parlamentnej činnosti, vrátane platov poslancov, poskytovanie finančných prostriedkov na prenájom priestorov, ktoré slúžia ako poslanecké kancelárie a zároveň sa často používajú na stranícke účely.

Súkromné (dobrovoľné) financovanie politických strán

Financovanie politických strán zo súkromných zdrojov je výrazom princípu slobody. Štát ponecháva priestor politickým stranám, aby finančné zdroje pre svoju činnosť získali i vlastným pričinením. Súkromné financovanie má (podobne ako verejné) dve základné formy - priame a nepriame.
● Najčastejšie formy priameho financovania zo súkromných zdrojov sú : sponzorské dary a členské príspevky či podnikateľská činnosť strany. Veľmi často sa stáva, že ak chce strana získať finančné prostriedky prostredníctvom priameho štátneho financovania, musí aspoň časť svojich príjmov získať z vlastných zdrojov.
● Príkladom nepriameho financovania zo súkromných zdrojov sú : obťažne vyčísliteľné nefinančné dary politickým stranám, ako napríklad poskytovanie služieb či hmotných statkov za výrazne nižšie ceny, než je za normálnych okolností bežné, a to i vo forme nezvyčajne výhodných pôžičiek či skrytej reklamy v médiách. Tento spôsob financovania je najmenej priehľadný a poskytuje najväčší priestor pre podozrenia z neregulérnosti či korupcie.

Zákon č. 85/2005 Z.z., o politických stranách a hnutiach Aktuálny právny stav upravuje zákon č. 85/2005 Z.z., o politických stranách a hnutiach vo svojej štvrtej časti s názvom ,,Hospodárenie a financovanie strany“.

Príjmy politickej strany sú vymedzené v § 22. Môžu nimi byť:
● príjmy z členských príspevkov;
● príjmy z darov a iných bezodplatných plnení;
● príjmy z dedičstva;
● príjmy z predaja alebo prenájmu hnuteľného majetku alebo nehnuteľnosti politickej strany;
● príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách;
● podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností;
● výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu; ● príjmy z pôžičiek a úverov;
● príspevky zo štátneho rozpočtu

Pri niektorých príjmoch je politická strana povinná viesť osobitnú evidenciu. Táto povinnosť vzniká pri príjmoch z pôžičiek a úverov a taktiež pri daroch alebo iných bezodplatných plnení.

Na základe § 20 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z., o politických stranách a politických hnutiach strana nesmie podnikať vo vlastnom mene a ani uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Môže však založiť alebo stať sa spoločníkom obchodnej spoločnosti, pri splnení podmienky, že bude jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom a obchodná spoločnosť bude založená len na účel podnikania.

kon taxatívne vymedzuje predmet činnosti obchodnej spoločnosti, ktorú založila politická strana alebo sa stala jej jediným spoločníkom:

● prevádzkovanie vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní;
● publikačná a propagačná činnosť;
● výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť strany;
● usporadúvanie vzdelávacích a politických akcií;
● výkon správy majetku strany.

Question 37

50 - Reprezentatívna a priama demokracia; formy priamej demokracie

Answer 37

Nepriamou (reprezentatívnou) demokraciou sa rozumie účasť občanov na politickom rozhodovaní prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý zastupuje jeho vôľu v orgánoch štátu, samospráve obcí a miest a pod. Nepriama demokracia sa vyskytuje vo všetkých dnešných demokratických štátoch. Svojich zástupcov (politická strana, hnutie, združenie, nezávislý člen) si občania volia vo voľbách.
Priamou demokraciou sa rozumie hlavne taká demokracia, kde sa občania priamo zúčastňujú na rozhodnutiach o veciach verejných. Takáto forma existovala len v časoch antického Grécka. Dnes je táto forma demokracie kvôli počtu obyvateľstva nemožná. Dnes však existujú prvky priamej demokracie a to hlavne referendum, alebo plebiscit.
Formy priamej demokracie :
1) Referendum
● prvok priamej demokracie, jedna z foriem priamej demokracie, ide o priame hlasovanie o návrhu zákona alebo už prijatého zákona
● inštitút referenda je zakotvený v Ústave SR v druhom oddiele piatej hlavy
● predmetom referenda nemôžu byť zákl. práva a slobody, dane, odvody a št. rozpočet
● právo zúčastniť sa na ňom má každý občan, kt. má právo voliť do NR SR
● referendum vyhlasuje prezident, a to ak o to požiada petíciou aspoň 350 000 občanov, al. ak sa na tom uznesie NR SR, v tom prípade ho prezident musí vyhlásiť do 30 dní a musí sa vykonať do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom
● výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda
● výsledok referenda môže NR SR zmeniť al. zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od jeho účinnosti a referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí 3 rokov od jeho vykonania
Druhy :
a) obligatórne
- referendum o určitých skutočnostiach, ktoré ústava zakotvuje ako povinnosť uskutočniť
- v našej ústave sa týmto druhom referenda potvrdzuje ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom, alebo o vystúpení z tohto zväzku
b) fakultatívne
- ústava určuje, o ktorých náležitostiach/ návrhoch verejného záujmu referendum môže, ale nemusí byť
- predmetom referenda nesmú byť zákl. práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet
c) ratifikačné
- potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
- naša ústava tento typ referenda nepozná
d) vládne
- podnet na referendum vychádza od hlavy štátu, parlamentu alebo vlády
e) ľudové
- podnet na hlasovanie vychádza od občanov
- koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov

ANTE LEGEM a POST LEGEM referendá
Vo veľkej väčšine demokratických štátov sa v súčasnosti referendum využíva iba na potvrdenie, či odmietnutie určitého už existujúceho legislatívneho rozhodnutia zákonodarného orgánu (tzv. referendum post legem).
Právna teória však pozná a legislatívna prax niektorých štátov pripúšťa aj referendum o obsahu určitého legislatívneho návrhu, ešte pred tým, než ho zákonodarný orgán prijme, tzv. referendum ante legem.
b) Plebiscit je často stotožňovaný s referendom. Spravidla sa chápe ako hlasovanie voličov o určitých otázkach územného charakteru, resp. medzištátneho charakteru. Ide o hlasovanie v otázkach suverenity štátu navonok, ako napríklad: o otázky zmeny územia, zmeny hraníc a pod. Má konzultatívnu povahu.- Ľudové hlasovanie o odvolaní prezienTA - VEDIEŤ ČO SA STANE AK SA TO NEPODARí
- občania môžu odvolať a zvoliť prezidenta
- podmienky čo sa stane keď sa to podarí a keď sa nepodarí
- sankcia : rozpustenie národnej rady + prezident nové funkčné obdobie
-
c) Opcia je ďalšia forma priamej demokracie. Znamená hlasovanie obyvateľstva v otázke voľby štátneho občianstva pri realizovaní územných zmien.
K ďalším rozšíreným formám priamej demokracie zaraďujeme ľudovú iniciatívu, pri ktorej sa oprávnení voliči dožadujú prijatia určitého rozhodnutia. K ľudovej iniciatíve sú blízke inštitúty ako pokyny voličov, petície, či všeľudové diskusie.

Question 38

51 - Vymedzenie predmetu referenda v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

Answer 38

• Ústavný súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím ÚS 31/97 namiesto toho, aby výkladom čl. 72 a čl. 93 ods. 2 vniesol jednoznačnosť do nášho právneho poriadku ohľadne predmetu referenda, tak sa dopracoval k záveru, ktorý je inkoherentný (nesúvislý, nespojitý, útržkovitý). Z výroku citovaného rozhodnutia vyplýva, že „zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom. Ústava Slovenskej republiky neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa čl. 93 ods. 2 ústavy bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti.“ Naopak z odôvodnenia rozhodnutia sa dozvieme, že občania by mali odpovedať na otázku „áno“ alebo „nie“ a následne by Národná rada Slovenskej republiky mala za povinnosť prijať príslušný ústavný zákon na zmenu ústavy. Ústavný súd rozhodol, že aj keď referendom nemožno priamo meniť ústavu (ale aj ústavné zákony a obyčajné zákony), má takéto rozhodnutie občanov v referende ústavnú relevanciu. Teda prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým referendom zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom referenda.
• Ústavný súd tak zastáva názor, že požiadavka, aby predmet referenda bol v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi, znamená nevyhnutnosť jeho súladu s tými ustanoveniami ústavy, prípadne ústavných zákonov.
• Ústava v čl. 93 ods. 1 kogentne ustanovuje, aká otázka verejného záujmu musí byť predmetom referenda. Ostatné otázky verejného záujmu potom podľa čl. 93 ods. 2 ústavy môžu byť predmetom referenda. Kogentný charakter čl. 93 ods. 2 ústavy sa prejavuje v podmienke, aby predmet referenda tvoril dôležitú otázku verejného záujmu. Napokon je čl. 93 vo svojej systematickej línii uzavretý v odseku 3 vyjadrenou normou vylučujúcou z predmetu referenda tie dôležité otázky verejného záujmu, ktorými sú základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
• Ústavný súd akceptuje interpretáciu preferovanú i prezidentom, podľa ktorej pojem „základné práva a slobody“ použitý v čl. 93 ods. 3 Ústavy v súvislosti s negatívnym vymedzením predmetu referenda je potrebné vykladať aj v zmysle medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Question 39

52 - Právne účinky referenda v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

Answer 39

Občania v referende uplatňujú toto svoje oprávnenie hlasovaním, ktoré má právne účinky. V skoršom náleze sp. zn. PL. ÚS 42/95 ústavný súd vyslovil, že v teoretickej polohe je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach „nechal poradiť“ od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť. Súčasne je zreteľný postoj ústavného súdu uznávajúci právne účinky referenda (referendum teda nie je plebiscitom).
Za problémovejší okruh možno podľa názoru ústavného súdu považovať právne účinky referenda. Ústavná koncepcia referenda podporuje ich existenciu. Ústavou predpísané podmienky, ktoré je nevyhnutné splniť na to, aby konkrétne referendum bolo možné vyhlásiť (čl. 95 ods. 1 ústavy) a aby potom bolo aj platné a úspešné (čl. 98 ods. 1 ústavy), sú prísne. Z toho vyplýva vysoký stupeň legitimity výsledku platného referenda, ktorý potvrdzuje aj čl. 99 ods. 1 a 2 ústavy (výsledok referenda môže národná rada zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti a referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania). Materiálne pozadie výsledku referenda tak svedčí jednoznačne v prospech jeho právnych účinkov, veď návrhy prijaté v referende vyhlási národná rada rovnako ako zákon (čl. 98 ods. 2 ústavy). Pokiaľ by sa v tejto súvislosti nastolila možná kolízia medzi právnymi účinkami referenda a čl. 72 ústavy, podľa ktorého je národná rada jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, treba povedať, že z tohto článku ústavy nepochybne vyplýva, že národná rada je v sústave všetkých ostatných štátnych orgánov vykonávajúcich normotvorbu jediným ústavodarcom a zákonodarcom. To však nevylučuje iný spôsob prijímania všeobecne záväzných pravidiel správania s právnou silou zákona, prípadne ústavného zákona, konkrétne občanmi v referende.
Z toho vyplýva, že výsledok referenda, ktorý má spravidla formu zákazu, príkazu alebo dovolenia, má bezprostredné a pritom všeobecne záväzné právne účinky, ktoré nastanú hneď potom, ako je návrh prijatý v referende vyhlásený rovnako ako zákon v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 98 ods. 2 ústavy), a to bez ohľadu na to, či národná rada následne ešte príjme zákon (zmení ústavu) v súlade s príkazom vyvoditeľným z platného výsledku referenda.
V konaní podľa čl. 125b ústavy však je ústavný súd oprávnený preventívne vylúčiť zásah do základných práv a slobôd, ktorý v prípade, že by sa realizoval, nadobudne povahu všeobecne záväzného právneho predpisu požívajúceho po dobu troch rokov kvalitu absolútnej nezmeniteľnosti.
V prípade referenda uvedená požiadavka platí o to viac, že „priemerný občan“ nie je iba adresátom právnej normy, ale dokonca sám rozhoduje o jej všeobecnej záväznosti.

Question 40

53 - Princíp deľby moci a referendum v kontexte judikatúry Ústavného súdu SR

Answer 40

právna sila referenda, Princíp deľby moci je základný konštitutívny prvok demokratického právneho štátu, ktorý zabezpečuje rozdelenie štátnej moci medzi tri nezávislé zložky – zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky a má za cieľ predchádzať koncentrácii moci v rukách jedného orgánu alebo jednotlivca, čím sa zabezpečuje systém kontrol a rovnováh (checks and balances).

Deľba moci podľa Ústavy SR
Zákonodarná moc:

Patrí Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR), ktorá má právomoc prijímať zákony, schvaľovať štátny rozpočet, kontrolovať činnosť vlády a ďalšie ústavou určené kompetencie.
Výkonná moc:

Je realizovaná prezidentom a vládou. Prezident má reprezentatívne a niektoré výkonné právomoci, zatiaľ čo vláda riadi každodenné záležitosti štátu, zabezpečuje vnútornú a zahraničnú politiku.
Súdna moc:

Je nezávislá a zabezpečovaná súdmi, vrátane Ústavného súdu SR, ktorý kontroluje ústavnosť zákonov a ochranu základných práv a slobôd.
Judikatúra Ústavného súdu SR k deľbe moci
Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane potvrdil význam a nevyhnutnosť dodržiavania princípu deľby moci. Súd sa často zaoberá otázkami, kde dochádza k možnému prekročeniu kompetencií jednej zložky moci na úkor inej. Napríklad, v prípade konfliktu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou, Ústavný súd SR vykladá ústavné ustanovenia a poskytuje návod na riešenie sporov v súlade s princípom deľby moci.

Referendum v kontexte Ústavného súdu SR
Referendum je nástroj priamej demokracie, ktorý umožňuje občanom priamo rozhodovať o dôležitých otázkach verejného záujmu. V SR je referendum zakotvené v Ústave (článok 93 a nasl.).

Ústavné ustanovenia o referende
Článok 93 Ústavy SR:

Referendum sa môže konať o dôležitých otázkach verejného záujmu.
Referendum sa nemôže konať o základných právach a slobodách, daniach, odvodoch a štátnom rozpočte.
Článok 98 Ústavy SR:

Výsledky referenda sú záväzné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak väčšina hlasovala za rozhodnutie.
Judikatúra Ústavného súdu SR k referendu
Ústavný súd SR má právomoc preskúmavať ústavnosť vyhlásenia referenda a jeho otázok. V judikatúre súd často rieši otázky týkajúce sa formy a obsahu referendových otázok, ako aj procesných náležitostí spojených s vyhlásením referenda.

Príklady rozhodnutí:
Preskúmanie otázok referenda:

Ústavný súd SR môže posudzovať, či otázky predložené na referendum sú v súlade s ústavou. To znamená, že otázky nesmú byť v rozpore so základnými právami a slobodami, nesmú zasahovať do daňovej politiky a štátneho rozpočtu.
Záväznosť a implementácia výsledkov referenda:

Ústavný súd môže rozhodovať o tom, či sú výsledky referenda záväzné pre orgány štátu a ako majú byť implementované v praxi.
Záver
Princíp deľby moci a inštitút referenda sú kľúčové pre fungovanie demokratického štátu a ochranu práv občanov v SR. Ústavný súd SR zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii týchto princípov a zabezpečení ich dodržiavania. Deľba moci zaručuje, že žiadna zložka štátnej moci nezískava neprimeranú kontrolu, zatiaľ čo referendum umožňuje priamu účasť občanov na rozhodovaní o dôležitých otázkach verejného záujmu.

Question 41

1 - Pojem, predmet a pramene ústavného práva SR

Answer 41

Ústava a ako základný zákon štátu je neoddeliteľne spätá s moderným štátom a jeho existenciou.
o Ústavné právo je nepochybnou súčasťou verejného práva. Na základe uvedeného preto môžeme ústavne právo vymedziť ako súhrn právnych noriem a právnych princípov zakotvujúcich a chrániacich práva a slobody človeka, ktoré súčasne v zaujme tejto ochrany konštituujú systém orgánov verejnej moci.
o Vzťahy v ústavnom práve sú vertikálne to znamená, že v ústavách boli vždy upravované len vzťahy medzi štátnymi organmi navzájom, alebo medzi jednotlivcom a štátom (nie medzi jednotlivcami navzájom).
o ústavne právo je na hrane politiky.
o mnohokrát neposkytuje jednoznačné odpovede
o neupravuje len procesnoprávne normy
o Vytvára aj materiálne mantinely reprezentantom moci.
- Predmet
o Predmetom vedného odboru ústavného práva je ústava a spoločenské vzťahy, ktoré sú ňou upravené , t. J. Ústavnoprávne vzťahy.

o Koketnejšie je predmetom skúmania vedy ústavného práva predovšetkým činnosť štátnych orgánov.
▪ Ústavné právo v tomto kontexte skúma predovšetkým režim fungovania a deľbu štátnej moci, teda spôsob usporiadania a výkonu štátnej moci na horizontálnej (forma vlády) a vertikálnej úrovni (štátne zriadenie.

o V modernom ponímaní štát exituje najmä pre to, aby chránil slobodu jednotlivca a prispieval k jeho blahu.
▪ Práve preto sa ústavne právo venuje aj postaveniu jednotlivca ako individuálnej ľudskej bytosti spoločnosti a to najmú prostredníctvom koncepcie základných práv a slobôd .

o Ústava venuje priestor otázkam vzťahu národného právneho poriadku s externými právnymi sférami.
▪ Ústava moderného Štátu tak nevyhnutne obsahuje aj základne kolízne ustanovenia, ktoré regulujú vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva.
- Pramene ústavného práva SR
- Predpokladom funkčnosti každého právneho poriadku je jeho usporiadanie hierarchického systému podľa stupňa právnej sily. (KELSENOVÁ STUPNICA)

• Pramene práva v základnej línii rozdeľujeme na:
  o Materiálne
  ▪ Poskytujú odpoveď na otázku prečo bola pritaja právna norma, aké predpoklady normotvorcu priviedli k jej prijatiu.
  ▪ Materiálne pramene práva vytvárajú spoločensko-historicky kontext, v ktorom právo vzniká.
  ▪ MPP sú významne prepojené s politickou kultúrou, ekonomickou a kultúrnou úrovňou spoločnosti.
  ▪ Konkrétnymi príkladmi materiálnych prameňov ústavného práva sú napríklad najrôznejšie politické dohody, rôzne štatistické ukazovatele či analýzy právnej praxe, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu prejaviť v zmene prameňov práva vo formálnom zmysle.
  ● Koaličná zmluva
  ▪ Poskytujú odpovede na spoločenské záležitosti.
  o Formálne
  ▪ V materiálnom právnom Štáte majú podstatný význam pramene práva vo formálnom zmysle
  ▪ Najdôležitejšie pramene sú pre ústavne právo tak ako pre každé ďalšie odvedie, formálne pramene, t. j. Právne normy, ktoré svojim obsahom zodpovedajú predmetu úpravy daného právneho odvetia.
  ▪ Všeobecne záväzne normatívne právne akty, ktoré sú usporiadané podlá právnej sily, sú najbežnejším formálnym prameňom ústavného práva.
  ▪
  ▪ Prameňom ústavného práva SR sú, všetky právne predpisy, medzinárodne zmluvy, rozhodnutia ústavného súdu a prezidenta republiky, ak upravujú právne vzťahy, ktoré tvoria predmet ústavného práva.
  ▪ V ústavnom práve je veľmi citeľný aj vplyv základných princípov a hodnôt, na ktorých je ústava budovaná.
  ▪

o ústava
o Ústavné zákony
o medzinárodné zmluvy
o Ďalšie pramene ústavného práva
o rozhodnutia ústavného súdu
o ústavne zvyklosti a právna doktrína

Question 42

2 - Ústavné zákony ako pramene ústavného práva SR

Answer 42

• Základnými formálnymi prameňmi ústavného práva SR z najvyššou právnou silou sú okrem ústavy aj všetky ústavne zákony to však nevylučuje možnosť, že ústavný zákon súčasne nie je, resp. nemôže byť aj prameňom iných právnych odvetvi.
• Môžeme rozlišovať niekoľko druhov ústavných zákonov, pričom dôležite je tiež skúmať vzťah ústavy a ústavných zákonov.
• ústavne zákony podľa dôvodu vzniku, resp. podľa ústavného zakotvenia, o ktoré sa opierajú, rozdeľujeme do 4. hlavných kategórií:

1) Novelizačné ústavne zákony
- T. j., tie ústavne zákony, ktoré v zmysle čl. 86 pism. A ústavu priamo dopĺňali alebo menili text ústavy.
2) Blanketové ústavne zákony
- Sú to ústavne zákony prijaté na základe splnomocňujúcej ústavnej blankety.
- Na to aby nastal konkrétny právny účinok, s ktorým Ústava počíta, je nevyhnutné, aby prebehol ústavodarný proces, ktorého výsledkom je ústavný zákon. Ústava pri konkrétnych typoch rozhodnutí napr. Zmena štátnych hraníc priamo vyžaduje skalenie ústavného zákona. Na základe ústavných blankiet boli prijaté napr. Ústavne zákony meniace hranice či ústavný zákon upravujúci podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinnosti v čase vojny vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Niektoré z uvedených blankiet neboli do dnes použité.
3) Ústavné zákony, ktorých prijatie ústava nepredpokladá.
- Tieto ústavne zákony boli prijaté bez konkrétnej splnomocňujúcej ústavnej blankety
- Rozdeľujeme ich na:
- Nepriame novely ústavy
- Ústavne zákony, ktoré ústavu trvalo dopĺňajú a odchyľujú sa od jej textu.
- Ad hoc ústavne zákony
- Sú ústavne zákony, ktoré ustanovujú jednorazovú odchýlku od textu ústavy.
4) Recipované ústavne zákony
- Podľa generálnej ústavnej recepčnej klauzuly, čl. 152 ods.1

Question 43

3 - Súdne precedensy a právna doktrína ako pramene ústavného práva SR

Answer 43

• SUDNE PRECEDENSY
• V systéme angloamerického právneho poriadku (comon low) môže súdne rozhodnutie pri riešení konkrétneho sporu vyústiť k vytvoreniu abstraktného pravidla správania sa (tzv. Precedens)
• Aj napriek tomu, že SR patrí nepopierateľne do rodiny kontinentálneho práva (civil law), rozhodnutia súdov nadobúdajú vo vnútroštátnom právnom poriadku stále dôležitejšiu úlohu.
• Súdne precedensy sa tak začali považovať aj za prameň slovenského ústavného práva. Z hľadiska dôležitosti možno hovoriť predovšetkým o:
• súdnych precedensov ústavného súdu,
• Európskeho súdu pre ľudské práva
• Súdneho dvora EÚ
• čiastočne aj súdnych precedensov pri všeobecných súdov (tzv. De facto precedensy)
• Niektoré rozhodnutia US majú priamu povahu prameňa ústavného súdu. Najzásadnejšími sú v tomto ohľade tie rozhodnutia, ktoré majú všeobecnú záväznosť (erga omnes) a povinne sa uverejňujú v zbierke zákonov v SR – sú nimi rozhodnutia o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich časti, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia vydane v konaní o výklade ústavy alebo ústavného zákona.
• Na základe rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu s ústavou alebo ústavným zákonom v konaní o súlade právnych predpisov (čl. 125 ústavy SR) strácajú účinnosť a platnosť dotknute právne predpisy, ich Časti alebo jednotlivé ustanovenia. V tomto ohľade ústavný sud rozhoduje ako tzv. Negatívny zákonodarca keď právo síce netvorí, ale rozhodnutím spôsobí stratu účinnosti a platnosti ustanovenia právneho predpisu.
• Kreatívnejšiu pozíciu Ústavný súd zaujíma v konaní o výklade Ústavy alebo ústavného zákona (čl. 128 Ústavy SR). Výrok pri tomto rozhodnutí ma ,,de facto’’ povahu ústavného textu, je teda aj všeobecne záväzný,. Ústavný súd podáva výklad ústavy a ústavných zákonov v prípadoch, ak je vec sporná.
• Nastavajú však i situácie, keď je možné dospieť k viacerým alternatívam aplikácie, ktoré jazykový výklad pripúšťa. Takéto prípady sa v právnej doktríne Často označujú ako aj tzv. Hard-cases.
• Ústavný súd tak na základe kvalifikovaného návrhu môžu autoritatívne vyložiť ústavný text. Táto interpretácia má následne všeobecnú záväznosť a jej zmena môže nastať len novelizáciou vykladaného ustanovenia alebo odlišným rozhodnutím Ústavného súdu s ohľadom na vykladané ustanovenia.
• PRÁVNA DOKTRÍNA (veda ústavného práva)
• Nie je v kontinentálnom systéme práva považovaná za prameň práva, a teda sa nepovažuje ani za formálny prameň ústavného práva, hoci právna prax (súdy najmä ústavný súd) názory, zovšeobecnenia či analýzy právnych predpisov využíva pri aplikácií práva najmä vtedy, ak je právny predpis nejasný, resp. pripúšťajúci viacero výkladov.
• Doktríne však na SR nie je priznaná právna relevancia, a nie je tak považovaná za formálny prímen práva.
• Doktrínu by sme mohli označiť aj za neformálny, subsidiárny prameň ústavného práva ktorý napomáha posilňovať argumentačnú presvedčivosť, či už jednotlivých strán sporu, alebo aj samostatných rozhodnutí štátnych orgánov, najmä ústavného súdu.

Question 44

4 - Medzinárodné zmluvy v ústavnom práve SR

Answer 44

• Medzinárodne zmluvy, v zmysle čl. 125 ods. 1, spolu s Ústavou a ústavnými zákonmi vytvárajú základné referenčné kritérium vnútroštátneho prieskumu ústavnosti.
• Medzinárodne zmluvy prestavujú spolu s Ústavou a ústenými zákonmi právne akty najvyššej právnej vnútroštátnej právnej relevancie prieskumu zákonov a podzákonných právnych predpisov.
• V zmysle viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 nie je Slovenská republika oprávnená medzinárodnú zmluvu jednostranne vypovedať. Práve preto je pre vnútroštátny proces schvaľovania medzinárodnej zmluvy tak zásadne dôležitý ich súlad s Ústavou a ústavnými zákonmi. Po ratifikovaní a vyhlásení sa už totiž medzinárodná zmluva vnútroštátne viac nemôže spochybniť.
• Ústava v každej uvedenej kategórii rieši odlišné náležitosti pôsobenia medzinárodnej zmluvy vo vnútroštátnom právnom poriadku.
• Ústava teda rôznym spôsobom kategorizuje medzinárodne zmluvy a presne určuje, ktoré z nich sa stávajú súčasťou právneho poriadku.
• Nie všetky medzinárodné zmluvy sú prameňmi ústavného práva. Sú nimi len tie medzinárodne zmluvy, ktoré upravujú ústavnoprávne vzťahy
• Ústava tým predstavuje základnú kolíznu (konfliktnú) normu pre vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva.

v monistic poriadkoch získavajú medzinárodne zmluvy po ratifikácii a splnení určitých podmienok status národného práva a stávajú sa jej súčasťou.

• Ratifikované medzinárodne zmluvy sa z vnútroštátneho pohľadu delia na tie:
• Medzinárodné zmluvy priamo vykonateľné
• Ktoré sú spôsobilé, bez akéhokoľvek sprostredkovania, priameho účinku vo vnútroštátnom právnom poriadku.
• Ktoré nie sú priamo vykonateľné
• ktoré pre svoju aplikáciu potrebujú ďalší, spresňujúci vnútroštátny právny prostriedok (najčastejšie zákon)

Question 45

5 - Zodpovednosť a sankcie v ústavnom práve SR

Answer 45

• Otázky zodpovednosti v ústavnom práve je potrebne vnímať v širokom kontexte moderného štátu založeného na suverenite ľudu a z nej vyplývajúcej zodpovednosti nositeľov a vykonávateľov verejnej moci na zakotvení a garanciách práv a slobôd človeka, na princípoch slobody a rovnosti či rovnoprávnosti. (výkon moci je nevyhnutne zaviazaný prejavmi zodpovedných vzťahov.
• V tomto ohľade zodpovednosť v ústavnom práve nepatrí k typickým znakom tohto odvetia.
• Ústavne právo v prvom rade reguluje aj vzťahy medzi právom a politikou.
• Politiku pritom nie je možne vždy zaviazať právnou reguláciou.
• V ústavnom práve sa stretávame s
• politickou zodpovednosťou
• parlamentnou zodpovednosťou
• štátoprávnou zodpovednosťou
• ústavnoprávnou zodpovednosťou
• ministerskou zodpovednosťou
• súdnou zodpovednosťou
• Pričom ich obsah a dôvody na ich uplatnenie sa môžu prelínať.
• Podstata ústavnoprávnej zodpovednosti vychádza (výlučne) z protiprávneho konania a vzniká porušením predpisov ústavného práva
• O ústavno-politickej zodpovednosti hovoríme vtedy, keď normy ústavy zakotvujú inštitút dôvery, resp. právo vysloviť nedôveru.
• Politická zodpovednosť je mimoprávna kategória, ktorá sa zvyčajne nespája s protiprávnym správaním, inokedy sa ale nevyvodzuje ani za závažné protiprávne porušenie.
• Zodpovednostné vzťahy sú prepojené so sankciami. Sankcie priamo obsahujú Ústavu, ústavné zákony a zákony. (napr. Ústava v čl. 81a písm. f.)
• K zákonným sankciám ústavnoprávneho charakteru patrí krátenie, resp. odňatie poslaneckého platu a ďalších poslaneckých náhrad.
• Osobitnými ústavnoprávnymi sankciami sú zrušenie právneho predpisu na základe rozhodnutia ústavného súdu o rozpore zákona s ústavou (rozpustenie politickej strany).
• Ústavnoprávne sankcie nevylučujú uplatnenie inej právnej zodpovednosti.
• Istú kombináciu politickej a právnej zodpovednosti predstavuje obžaloba prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy a vlastizradu podľa čl. 107 ústavy SR.

Question 46

6 - Subjekt, objekt a obsah ústavnoprávnych vzťahov

Answer 46

• Subjekt
• Subjektom ústavnoprávnych vzťahov sú všetky inštitúcie a osoby, ktorým ústavnoprávne normy priznávajú subjektivitu, t. j. Schopnosť mať práva a povinnosti vyplývajúce z ústavnoprávnych vzťahov, vrátane deliktuálnej ústavnoprávnej spôsobilosti. Subjekty ústavnoprávnych vzťahov svoju subjektivitu odvodzujú priamo z ústavy, resp. iných zákonov, ktoré upravujú predmet ústavného práva. Spôsobilosť na ústavnoprávne úkony znamená schopnosť svojím konaním, resp. nekonaním založiť vznik, zmenu alebo zánik ústavnoprávneho vzťahu. Obsahom tejto schopnosti je právomoc konať v mene moci, a to výlučne len spôsobom určeným v ústave, resp. v príslušných zákonov.
• Najčastejším subjektom ústavnoprávnych vzťahov je štát ako politické spoločenstvo, ktoré disponuje delegovanou štátnou mocou z jej zdroja. Štát je pri výkone jednotlivých funkcií reprezentovaný príslušnými štátnymi orgánmi. Pri výkone štátnej moci sú štátne orgány prísne viazané právomocami a ich rozsahom, ustanoveným v príslušnom právnom predpise. V prípade prekročenia právomocí by išlo o porušenie princípu právneho štátu a čl. 2 ods. 2 ústavy SR, ktorým je základným vyjadrením zákazu svojvôle, a princípom.
• Štátna moc sa môže legitímne vykonávať jedine na základe delegácie zo zdroja moci.
• Ďalšími subjektmi verejného práva ktoré majú ústavnoprávnu spôsobilosť sú v Slovenskom právnom poriadku orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, ak majú verejnoprávnu povahu, verejnoprávne inštitúcie a ustanovizne, Štátne podniky, príp. Fyzické a právnické osoby, na ktorých bola prenesená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných FO a PO.
• K subjektom súkromnoprávnej povahy z ústavnoprávnou spôsobilosťou patria FO.
• Najvyššie postavenie majú nepochybne občania SR, ktorí v našom právnom poriadku predstavujú zdroj všetkej štátnej moci. Špeciálne postavenie majú v tomto ohľade občania príslušníci národnostných alebo etnických menšín ktorým v čl. 33 a 34 Ústava priznáva osobitné postavenie. (V obmedzenejšom postavení oproti pozícií občanov sa nachádzajú cudzinci.)
• Ďalej k subjektom v tejto kategórií zaradujeme aj PO, organizovane skupiny osôb bez právnej subjektivity
• Vo veľmi špecifickom ústavnoprávnom postavení vystupuje ľud ako zdroj moci.
• Pre praktické poňatie preto ľud ako zdroj moci nemôže byt reálnym subjektom ústavnoprávnych vzťahov.
• Objekt
• Predmet vyjadruje podstatu ústavnoprávneho vzťahu, teda k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov ústavného práva. Inými slovami povedané predmetom je to, o čo konkrétne v danom ústavnoprávnom vzťahu ide.
• PRIKLAD (56) kniha
• Obsah
• Obsahom ústavnoprávnych vzťahov sú práva a povinnosti subjektov ústavnoprávnych vzťahov, ktoré z nich vyplývajú.
• PRIKLAD (57) kniha

6.SUBJEKT, OBJEKT A OBSAH ÚSTAVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

• Subjekt ústavnoprávnych vzťahov – pod subjektmi ústavnoprávnych vzťahov rozumieme okruh inštitúcií a osôb, ktorým ústavnoprávne predpisy priznávajú ústavnoprávnu subjektivitu, t. j. všeobecne vyjadrené schopnosti mať práva a povinnosti vyplývajúce z ústavnoprávnych vzťahov. Ústavnoprávna subjektivita zahrňuje :

o spôsobilosť na ústavnoprávne úkony – upravené normami ústavného práva
o ústavnoprávnu spôsobilosť, t. j. schopnosť mať práva a povinnosti vyplývajúce z ústavnoprávnych vzťahov vrátane deliktuálnej ústavnoprávnej spôsobilosti.

• Spôsobilosť na ústavnoprávne úkony znamená schopnosť subjektu svojím konaním, resp. nekonaním založiť vznik, zmenu alebo zánik ústavnoprávneho vzťahu. Môžu mať povahu subjektov verejného alebo súkromného práva.
• Najčastejším subjektom ústavnoprávnych vzťahov ako subjekt verejného práva je štát a štátne orgány. Ďalšími subjektmi verejného práva, ktoré majú ústavnoprávnu spôsobilosť, sú v SR orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, ak majú verejnoprávnu povahu, verejnoprávne inštitúcie a ustanovizne, prípadne i štátne podniky.
• K subjektom súkromného práva s ústavnoprávnou spôsobilosťou patria fyzické osoby všeobecne občania zvlášť ako subjekty ústavných práv a povinností, právnické osoby, organizované skupiny bez právnej subjektivity ( petičný výbor), neorganizované skupiny – príslušníci národnostnej alebo etnickej skupiny. V osobitnom postavení vystupuje ľud ako zdroj moci.
• Subjektmi sú aj politické strany a hnutia. Do ústavnoprávnych vzťahov občan vystupuje najmä v súvislosti voľbami, a to ako volič či kandidát na poslanca alebo súvislosti so štátnym občianstvom.
• Objekt ústavnoprávnych vzťahov vyjadruje podstatu ústavnoprávneho vzťahu – k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov ústavného práva.
• Objektom ústavnoprávnych vzťahov : napríklad medzi Národnou radou SR a vládou v zmysle čl. 114 ods.1 Ústavy SR je zodpovednosť vlády Národnej rade SR a možnosť vyslovenia nedôvery vláde Národnou radou SR, možnosť odvolania prezidenta SR podľa čl. 106 Ústavy SR ľudovým hlasovaním, povinnosť prezidenta SR vyhlásiť referendum, ak o to petíciou požiada 350 000 občanov alebo sa na tom uznesie NR SR a sú splnené zákonom požadované ďalšie predpoklady, alebo predmetom referenda je potvrdenie ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku atď.
• Obsah ústavnoprávnych vzťahov – tvoria ho práva a povinnosti subjektov ústavnoprávnych vzťahov. Napríklad právom Národnej rady SR je v zmysle čl. 88 vysloviť vláde SR nedôveru, povinnosťou prezidenta v zmysle čl. 115 ods. 1 je vládu odvolať, návrh zákona podľa čl. 87 ods. 1 môžu podať len výbory NR SR, poslanci a vláda SR. Podľa čl. 4 Ústavy SR môže byť iba štát vlastníkom nerastného bohatstva, vodných tokov, jaskýň a pod. Určujú vždy obsah právnych vzťahov, t. j. súhrn práv a povinností , ktorý v prípade ústavnoprávnych vzťahov určený normami ústavného práva.

Question 47

7 - Pramene ústavného práva

Answer 47

• Pri charakteristike prameňov ústavného práva berieme do úvahy skutočnosť, že právny systém SR patrí do kontinentálneho systému práva, ktorý kladie primárny dôraz na písané právo – všeobecne záväzné normatívne právne akty.
• Pramene práva rozdeľujeme na :

a) MATERIÁLNE
b) FORMÁLNE

• Medzi pramene práva IN GENERE patria právne predpisy, obyčaje, precedensy a ostatné pramene, ako napr. doktrínu, princípy a hodnoty, normatívne zmluvy či výsledky referenda.
• V materiálnom zmysle pod prameňom práva : rozumieme materiálne podmienky života spoločnosti, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú tvorbu práva a jeho efektívnosť v spoločenskoprávnej praxi.
• Osobitnú pozíciu v súvislosti s materiálnymi prameňmi ústavného práva má politickými subjektmi vytvorená tzv. koaličná rada v prípadoch, keď sa vytvára koaličná vláda. V materiálnom zmysle považujeme aj interné právne akty, ako napr. uznesenie Národnej rady SR z 18. decembra 1996 č. 519 o schválení legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, resp. uznesenie vlády SR č. 352 z 25. mája 2010 o schválení legislatívnych pravidiel vlády.
• Formálne pramene sú právne normy, ktoré zodpovedajú svojim obsahom predmet úpravy daného právneho odvetvia. Sú to všeobecne normatívne právne akty, ktorú sú usporiadané podľa právnej sily, sú najbežnejším formálnym prameňom ústavného práva.
• Prameňmi ústavného práva SR sú : normatívne právne akty, ktoré obsahujú pravidlá správania subjektov ústavného práva v právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom tohto právneho odvetvia. Sú to všetky právne predpisy vrátane všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy, všeobecne záväzných nariadení obcí a samosprávnych krajov, normatívne zmluvy a medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ústavného súdu a prezidenta republiky, ak upravujú právne vzťahy, ktoré tvoria predmet ústavného práva.
• Základným formálnym prameňom práva SR sú ústava a ústavné zákony (nachádza sa najvyššie na KELSENOVEJ STUPNICI) – sú rozhodujúcim prameňom. Do podoby právneho predpisu sa Ústava SR dostala vo forme ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Túto tradíciu sme prevzali z ČSR. Do súčasnosti bola Ústava SR priamo novelizovaná 18x ústavnými zákonmi, preto môžeme hovoriť o jej polylegálnom charaktere. Doteraz prijatých 18 ústavných zákonov, ktoré menia a dopĺňajú ústavu, označujeme za novelizačné ústavné zákony. Majú rovnakú právnu silu ako ústava a môžu slúžiť na kontrolu ústavnosti iných právnych predpisov i ústavou určených medzinárodných zmlúv a ako to zaručuje čl. 152 ods. 4 ústavy – výklad a uplatňovanie i ústavných zákonov musí byť v súlade s Ústavou SR.
• Z ustanovení Ústavy SR vyplýva povinnosť prijať ústavný zákon a to podľa čl. 7 ods.1 v prípade vstupu alebo výstupu zo štátneho zväzku a podľa čl. 3. ods. 2 v prípade zmeny štátnych hraníc SR. Povahu blanketového ústavného zákona má aj ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu.
• Ďalej sú ústavné zákony, ktoré nazývame účelovými ústavnými zákonmi, pretože úpravu spoločenských vzťahov v nich upravených ústava nepredpokladá.
• V zmysle čl. 152 ods. 1 Ústavy SR sú prameňmi ústavného práva aj ústavné zákony prijaté do 31.12. 1992, prijaté počas existencie ČSFR ( recepčná – recipovaná norma). Osobitné miesto medzi nimi má ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSR č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.
• Prameňom sú aj zákony, ktoré môžu mať podobu všeobecných zákonov alebo vykonávacích zákonov. Na rozdiel od ústavy a ústavných zákonov prameňom sú iba tie, ktoré upravujú predmet ústavného práva. Napríklad zákon o štátnom občianstve č. 40/1993, volebné zákony, zákon o obecnom zriadení a pod.
• Zriedkavejšie sú prameňom ústavného práva aj nariadenia vlády SR vydávané na základe čl. 120 ods. 1 a čl.120 ods. 2 ústavy tzv. APROXIMAČNÉ NARIADENIA – (mala by preberať z európskych smerníc, podľa Európskej dohody o pridružení napr. colného práva, bankového práva, duševného vlastníctva atď.) a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy. Iba ak upravujú predmet ústavného práva.
• Rozhodnutia prezidenta SR sú tiež prameňom ústavného práva, ktoré sa dotýkajú predmetu ústavného práva a sú publikované spôsobom ustanoveným ústavou zákonmi. Napríklad rozhodnutie prezidenta SR o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy na vládu publikované zbierke č. 250/2001.
• Významnejším prameňom ústavného práva sú rozhodnutia ( nálezy, rozsudky a uznesenia) Ústavného súdu SR podľa čl. 126 Ústavy SR o kompetenčných sporoch medzi ústrednými orgánmi štátnej správy.
• Uznesenia Ústavného súdu SR podľa čl. 128 Ústavy SR, ktorými ústavný súd podáva výklad ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná. Tieto sa na základe novelizovaného čl. 128 ústavy vyhlasujú, rovnako ako výroky nálezov o súlade právnych predpisov, spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a sú všeobecne záväzné odo dňa vyhlásenia, teda pôsobia ERGA OMNES. (INTER PARTES)
• Ďalej sú to výsledky konania vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 1 a 2 Ústavy SR, o sťažnostiach proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 Ústavy SR, ako aj o obžalobe Národnej rady SR proti prezidentovi SR vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa čl. 129 ods. 5 Ústavy SR.
• Za prameň možno považovať aj výsledok obligatórneho, ratifikačného referenda o ústavnom zákona o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení – podľa čl. 7 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 93 ods. 1 ústavy.
• Ďalším prameňom sú v zmysle ústavy medzinárodné zmluvy. Ustanovenie čl. 1 ods. 2 ústavy zavedené ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. formuluje ústavný princíp, podľa ktorého SR prihlasuje k uznávaniu a dodržiavaniu všeobecných pravidiel medzinárodného práva, k uznávaniu a dodržiavaniu medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná.
• Poznáme 2 základné koncepty:
  1. Právny monizmus
  o Základom je jednota systému (medzinárodné a vnútroštátne právo tvoria jednotu)
  o Pramene medzinárodného práva pôsobia vo vnútroštátnom právnom poriadku
• Pramene medzinárodného práva:
  o Medzinárodne zmluvy
  o Medzinárodné obyčaje
  2. Právny dualizmus
  o Medzinárodné a vnútroštátne právo sú dva nezávislé systémy, ktoré sú od seba oddelené (dva právne systémy)
  o Nato, aby medzinárodná zmluva pôsobila vo vnútroštátnom právnom poriadku musí štátny orgán prijať takýto zákon
  o Vnútroštátne a medzinárodné upravujú odlišné okruhy vzťahov
  o Vnútroštátne: rieši vzťahy medzi jednotlivcami
  o Medzinárodné: rieši vzťahy medzi štátmi, alebo medzi medzištátnymi organizáciami
  o Medzinárodné právo má odlišné pramene práva ako vnútroštátne právo
• Podľa čl. 7 ods. 4 sú prameňom ústavného práva medzinárodné zmluvy schválené podľa čl. 86 písm. d) Národnou radou SR, ratifikované prezidentom SR, vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ich ustanovenia sú priamo platné. Napokon prameňom je čl. 7 ods. 5 Ústavy SR sú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobôd, ak medzinárodná zmluva splní podmienky má prednosť pred zákonom.
• Prameňom je medzinárodná zmluva, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou SR preniesla podľa čl. 7 ods. 2 ústavy výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Prameňom ústavného práva od 1.7. 2011 ( účinnosť ústavného zákona č. 90/2001) stali právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 2. Známa tiež ako tzv. Euronovela - je zákon, ktorý pripravil našu republiku na vstup do EÚ a upravil vzťah vnútroštátneho právneho poriadku s medzinárodným právnym poriadkom.
• Súdne precedensy patria základným prameňom práva v krajinách založených na systéme COMMON LAW. Tu možno hovoriť o súdnych precedensoch Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, Súdneho dvora Európskej únie a všeobecných súdov.
• Ústava je kolíznou normou, lebo určuje spôsob akým sa budú riešiť vzťahy medzi našim právnym poriadkom a medzinárodným právnym poriadkom. Bola nastavená rigidne, alebo monisticky (prameň medzinárodného práva môže platiť priamo v našom vnútroštátnom právnom poriadku).

Question 48

8 - Ústava SR – jej charakteristika, funkcie a formy realizácie

Answer 48

• Ústava SR bola prijatá Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 pod č. 460/1992.
• Charakteristické znaky Ústavy SR:

1. Ústava je UNITÁRNA. SR je unitárnym a jednotným štátom. Tento imperatív je vyjadrený čl. 3. ods. 1 Ústavy, že územie štátu je jednotné a nedeliteľné.
2. Ústava je REPUBLIKÁNSKA ( podľa formy vlády). Na jej čele stojí prezident republiky, ktorý je volený občanmi v priamych a všeobecných voľbách - od roku 1999). Vyjadrená najmä v čl. 101. Ústava je súčasne ústavou dohodnutou – je výsledkom činnosti špeciálneho ústavodarného zboru a je kompromisom medzi konceptmi a prúdmi, ktoré v spoločnosti existujú.
3. Ústava je PÍSANÁ – významnú úlohu hrá právna obyčaj, ktorá je univerzálnym prameňom práva a má určitý vplyv na výkon a realizáciu právomocí ústavných orgánov a vzťahy medzi nimi – skladá sa z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne časovo nadväzujú. Iným významným prameňom sú precedensy Ústavného súdu, ktoré môžu modifikovať a dopĺňať význam samotného ústavného textu.
4. Ústava je REÁLNOU ÚSTAVOU. To znamená, že jej ustanovenia sa skutočne aplikujú. Z toho vyplýva, že ústava je PRÁVNA – preto lebo v SR sa uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
5. Ústava je DEMOKRATICKÁ - Jej charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl.2 Ústavy SR ( Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo). V tomto koncepte platí, že originálna ústavodarná moc ( moc prijať prvú ústavu) patrí ľudu (J.J. Rousseau), resp. národu (Sieyes) v politickom ponímaní, ktorý je zároveň suverénom. Autorom Ústavy SR je tak ľud sám, čím sa ústava stáva demokratickou. Občania ako celok sú zdrojom všetkej ústavodarnej moci, a nie jednotliví občania, ich časť alebo väčšina. Vypláva to i z preambuly. Charakteristickými znakmi pôvodnej ústavodarnej moci je to, že je nedeliteľná a jednotná.

• Teda pôvodná ústavodarná moc a originálna ústavodarná moc stručne :
• Pôvodná = ľud (môže čokoľvek) – občania sú zdrojom moci SR. Štát tak patrí svojim občanom.
• Odvodená = NRSR – čl. 72 (jediný orgán, ktorý môže reálne zmeniť ústavu), (môže len do tej miery akú jej priznajú – vykonáva len delegovanú moc.

6. Ústava je RIGÍDNA (tuhá) – pri tejto ústave je proces sťažený a spočíva v ustanovení prísnejších postupov, než aké sa vyžaduje pri bežnom legislatívnom procese. Národná rada má podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy SR právomoc 3/5 väčšinou všetkých poslancov ( 90 poslancov) meniť a dopĺňať Ústavu, dokonca i prijať Ústavu. Ústavodarný proces je takmer totožný so zákonodarným procesom. Ústavu v tomto význame môžeme význame chápať ako základný príkaz suveréna – všetkých občanov SR o základnej forme existencie štátu. Teda prijatie novej Ústavy či vykonanie jej zmien v takýchto prípadoch alebo situáciách však Národná rada sa musí držať v intenciách fundamentálneho politického rozhodnutia ľudu, ktoré mu určuje hranice pôsobnosti. Základné politické rozhodnutia ľudu musí zostať nedotknuté. Proti narušeniu základného politického rozhodnutia suveréna odvodenou mocou, predstavuje ochrana suverénom samotným a to prostredníctvom uplatnenia politického práva - práva na odpor vymedzené v čl. 32 Ústavy. Ústavodarná moc je prejavom autonómie suveréna s nastolením nového ústavného poriadku. Teda Národná rada „len“ jediným ústavodarným orgánom. To znamená, že sa musí riadiť presne vymedzenými pravidlami fungovania. Teda Národná rada v žiadnej svojej činnosti nemôže niesť známky výkonu pôvodnej ústavodarnej moci.
7. Ústava je POLYLEGÁLNA – preto lebo ústavná matéria je tvorená a rozptýlená do viacerých právnych dokumentov.

• Slovenská republika podľa čl. 1. ods. 1 je charakterizovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2 : Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.
• FUNKCIE ÚSTAVY :

a) STABILIZAČNÁ – stabilizuje život spoločnosti
b) INTEGRAČNÁ – integruje ( zjednocuje) vš. Sily spoločnosti. Prijímajú ju poslanci, ale tí sú volení občanmi, mali by byť všetci spokojní – dohoda občanov a politikov.
c) PORIADKOVÁ – garantuje a určuje určité princípy, dáva rámec spoločnosti, každý sa pohybuje v istých hraniciach.

Question 49

9 - Preambula Ústavy SR a jej význam

Answer 49

• Vo všeobecnosti delíme preambulu vo :

i. formálnom zmysle
ii. materiálnom zmysle

• Ich formálny význam spočíva v tom, že preambula je úvodom do celej ústavy a je zároveň aj pomenovaná ako PREAMBULA. Do popredia vystupujú formálne znaky spočívajúce v :

a) lokalizácii preambuly vo vzťahu k ostatnému textu ústavy
b) označení preambuly

• Materiálny význam preambuly sa materiálne viaže s obsahom preambuly – históriou vytvorenia či vzniku ústavy, najdôležitejšími hodnotami alebo princípmi daného národa alebo štátu. Primárne miesto zaujíma obsah, preto sa preambula v materiálnom význame môže nachádzať v samotnom texte ústavy alebo dokonca úplne mimo jeho rámci v inom dokumente. Často je preambula považovaná ako deklarácia nezávislosti. Slovenská preambula k ústave napĺňa formálny význam tohto pojmu.
• V preambule nájdeme niekoľko typických znakov :

1. definuje suveréna dosť nejasne, hovorí najprv o národe a neskôr o občanoch. Ide o kombináciu národného princípu s princípom občianskym, pričom práve národný princíp je dominantný.
2. Národný charakter Preambuly vytvára potenciálnu diskriminačnú preferenciu národnej príslušnosti, ktorá sa môže prepájať s neslovenským obyvateľstvom.
3. Napokon sa obe tieto množiny spájajú v samotnom závere Preambuly „ teda my občania Slovenskej republiky.“

• Ústava na otázku suveréna jednoznačné odpovedá : občania. Občania tak v konečnom dôsledku predstavujú suveréna. Nie je viazaný na národnostný ani na teritoriálny, ale výlučné na politický princíp ( t. j. občianstvo). Toto konštatovanie ustanovuje aj čl. 2 ods. 1 Ústavy podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo. Teda suverén je v Preambule vyjadrený politicky nie etnicky.
• Preambula má črty národnej identity – ide o snaženie slovenského národa o vlastnú štátnosť, čo je charakterizované ako cieľ. V súvislosti históriou je v preambule prítomný odkaz na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo.
• Preambula neobsahuje priamy odkaz na Boha či náboženstvo. Istou obdobou zmienky o náboženstve je odkaz na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo. Môžeme ju chápať v súvislosti aj s čl. 1. od. 1 Ústavy, ktorá vyjadruje neutralitu SR k náboženstvám a cirkvám.
• Preambula okrem formálneho významu napĺňa aj materiálny význam. Ústavný súd preambulu zadefinoval inak, resp. vnímal iným spôsobom.
• Ústavný súd sa zmienil o preambule len v 2 prípadoch :

1. prípad sa týka k zákonu o štátnom jazyku, teda nie preambulou ústavy. (PL. ÚS 8/96)
2. prípad sa týkal výkladu čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy – právomoc prezidenta udeliť amnestiu. ( PL. ÚS 30/99)

• V tomto dôsledku Ústavný súd diferencuje medzi preambulou zákona a preambulou ústavy. Kým prvá má interpretačný význam a druhá už nie.
• PREAMBULA PLNÍ KOMPLEMENTÁRNÚ ÚLOHU PRI VÝKLADE ÚSTAVY.
• PREAMBULA :

o MÁ SLÁVNOSTNÝ CHARAKTERT
o MÔŽE BYŤ INTERPRETAČNOU POMÔCKOU
o MÔŽE BYŤ INTEGRÁLNOU SÚČASŤOU

Question 50

10 - Vzťah Ústavy SR a ústavných zákonov

Answer 50

rovnaká právna sila

Question 51

11 - Vzťah Ústavy SR a práva EÚ

Answer 51

• Právo EU predstavuje v mnohých ohľadoch prípad externého právneho poriadku sui generis, ktorý zásadným spôsobom vyplýva na národné poriadky všetkých členských krajín EÚ. Pri medzinárodnom práve môže ústava štátu ako kolízna norma rozhodnúť, ktoré ustanovenia medzinárodného práva budú vo vnútroštátnom právnom poriadku vykonateľné.
• Právo EÚ nárokuje ako priamy účinok, tak aj nadradenosť všetkých svojich ustanovení pred ustanoveniami národných právnych poriadkov. Podľa názoru Súdneho dvora EÚ, tento efekt nevyplýva z ústav členských štátov, ale priamo špecifík supranacionálneho právneho systému. Formálne však nie sú ani priamy účinok, a ani nadradenosť práva EÚ nikdy v práve EÚ explicitne ustanovené.
• Väčšina ústavných súdov členských krajín pri výklade národného práva uplatňuje princíp priaznivej interpretácie voči úniovému právu, ktorá sa nazýva aj eurokonformnou interpretáciou. Týmto motivujú ostatné vnútroštátne inštitúcie, aby vykladali národné právo v súlade s právom EÚ. Uvedený prístup má v niektorých krajinách povahu dokonca ústavného princípu.
• Napriek tomu sa členské štáty snažia pôsobenia práva EÚ vo svojom právnom poriadku ústavnoprávne vymedziť. Právnym základom pre pôsobenie práva EÚ v slovenskom právnom poriadku je čl. 7 ods. 2 Ústavy. Ide o tzv. Delegačnú či transferovú klauzulu.
• Ako už bolo naznačené, v optike Súdneho dvora EÚ nemá národná úprava vo vzťahu k právu EÚ relevanciu, keďže právo EÚ musí vo všetkých štátoch platiť jednotne, a to bez ohľadu na to, čo vravia národné ústavy.
• Vstupom do EÚ je SR povinná rešpektovať všetky právne predpisy práva EÚ, a to bez ohľadu na ich obsah.
• Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy môže SR ,,medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu.‘‘ Tato veta sa vzťahuje na možnosť prenosu výkonu časti právomocí a kompetencií na EÚ.
• Navyše, ide o prenos výkonu časti svojich práv, nie práv či právomocí samotných. V druhej vete sa ustanovuje, že ,,právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
• Samotný text ústavnej úpravy neponúka odpovede na viaceré základné otázky vzťahu práva EÚ a slovenského ústavného právneho poriadku.
• Text Ústavy, ako aj vymedzenie vzťahu medzi ústavným právom a právo EÚ, by mal byť preto predmetom spresňujúceho výkladu Ústavného súdu. Ten sa však k otázke vzťahu slovenského právneho poriadku a práva EÚ vyjadroval doteraz vždy len čiastočne a nie veľmi presvedčivo.
• Pravdepodobne najzásadnejšie rozhodnutie, ktoré riešilo vzťah slovenského národného, dokonca až ústavného, práva s právom EÚ, bolo rozhodnutie PL. ÚS 3/09 (časť 3.4). Hneď na úvod pritom treba dodať, že Ústavný súd nemá Ústavou zverenú právomoc posudzovať súlad noriem práva EÚ s ustanoveniami vnútroštátneho poriadku. V tomto rozhodnutí si však skrz primárne právo EÚ, ktoré charakterizovalo ako ,,osobitnú subkategóriu medzinárodných zmlúv‘‘, v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, založil právomoc rozhodovať vo veci súladu primárneho a vnútroštátneho práva. V závere argumentácie načrtol aj teoretickú možnosť skúmania vzťahu Ústavy a primárneho práva. Podľa rozhodnutia by sa v prípade, ak by došlo k rozporu ústavne súladného vnútroštátneho právneho predpisu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy a tento rozpor by nemohol byť odstránený tzv. Eurokonforným výkladom, mohla otvoriť aj otázka, či nie je v tejto súvislosti potrebné pristúpiť aj k zmene ústavy. To svedčí o pomerne netradičnom implicitnom prijatí bezpodmienečnej prednosti práva EÚ, a to aj pred slovenským ústavným právom. Zároveň však Ústavný súd považuje európske (a medzinárodné) právo za druhoradé pri ústavnom prieskume zákonov, kde dáva jednoznačnú prednosť prieskumu ústavnosti pred prieskumom súladu s medzinárodnými zmluvami. Tieto tendencie nie sú per se nesúladné, momentálne však nie je celkom jasné, ako slovenské ústavné právo vníma svoj vzťah k právu európskemu. Postoj Ústavného súdu k právu EÚ vykazuje významnú mieru podriadenosti.

Question 52

12 - Zmeny Ústavy SR

Answer 52

• V Jednom zo základných uznesení ústavného súdu I. ÚS 39/93 ústavný súd uviedol:
• Ústava predstavuje najvyššiu vrstvu právneho poriadku, jeho vrchol.
• Na jej prijatie, zmenu a zrušenie treba väčší počet hlasov než na prijatie, zmenu alebo zrušenie zákonov. Z tohto hľadiska v systéme prameňov práva Slovenskej republiky neexistuje rozdiel medzi ústavou a ústavným zákonom.
• V procedúre prerokovania prijímania a vyhlasovanie ústavy a ústavných zákonov nie sú právne rozdiely.
• Medzi ústavou a ústavným zákonom nie je rozdiel v právnej sile, nie sú teda usporiadané vertikálne.
• Ústavné zákony majú teda z formálneho hľadiska nespochybniteľne rovnakú právnu silu ako Ústava a jedine ústavne zákony sú spôsobilé Ústavu priamo meniť a dopĺňať. (kategória č. 1 ,,novelizačné ústavné zákony‘‘ a č. 2 ,,blanketové ústavné zákony‘‘)
• Taktiež však ústavnú matériu môže dopĺňať aj nepriamo, t. j. nie priamo v texte Ústavy, ale samostatne stojacimi ústavnými zákonmi. (kategória č. 3, a to či už ,,nepriame novely ústavy‘‘, alebo ,,ad hoc ústavné zákony‘‘)

Question 53

13 - Materiálne jadro Ústavy SR

Answer 53

• V Jednom zo základných uznesení ústavného súdu I. ÚS 39/93 ústavný súd uviedol:
• Ústava predstavuje najvyššiu vrstvu právneho poriadku, jeho vrchol.
• Na jej prijatie, zmenu a zrušenie treba väčší počet hlasov než na prijatie, zmenu alebo zrušenie zákonov. Z tohto hľadiska v systéme prameňov práva Slovenskej republiky neexistuje rozdiel medzi ústavou a ústavným zákonom.
• V procedúre prerokovania prijímania a vyhlasovanie ústavy a ústavných zákonov nie sú právne rozdiely.
• Medzi ústavou a ústavným zákonom nie je rozdiel v právnej sile, nie sú teda usporiadané vertikálne.
• Ústavné zákony majú teda z formálneho hľadiska nespochybniteľne rovnakú právnu silu ako Ústava a jedine ústavne zákony sú spôsobilé Ústavu priamo meniť a dopĺňať. (kategória č. 1 ,,novelizačné ústavné zákony‘‘ a č. 2 ,,blanketové ústavné zákony‘‘)
• Taktiež však ústavnú matériu môže dopĺňať aj nepriamo, t. j. nie priamo v texte Ústavy, ale samostatne stojacimi ústavnými zákonmi. (kategória č. 3, a to či už ,,nepriame novely ústavy‘‘, alebo ,,ad hoc ústavné zákony‘‘)