teória práva

Question 1

1 - Pojem právo. Štruktúra práva.

Answer 1

Aristoteles, Hobbes a Kant, pojem mnohospektrálny, nemá legálnu definíciu, právnické školy (PPS(ŠPR)M(ŠPaE)), radbruchova formula, funkcie (SIPRI - ďalšie KL a KV)
Právo je hierarchicky usporiadaný systém právnych noriem, prijímaných v stanovenej alebo uznanej forme (pramene práva), ktorých dodržiavanie je vynútiteľné prostredníctvom sankcií.

Systém práva - právny systém = právny poriadok - súhrn platných PN na území štátu
Efektívnosť práva - nerozpornosť, dynamika a statika PS
Zákl. prameňom PS je PN (nie PP) a najvyššou zložkou PS je právne odvetvie
Právne odvetvie je relatívne rozsiahla množina právnych noriem, kt. upravujú určitý druh spoločenských vzťahov alebo určitú oblasť spoločenského života
Právne inštitúty - ide o súbor PN, kt. upravujú rôznorodé spol. vzťahy, nemusia však patriť do toho istého právneho odvetvia (napr. vlastníctvo)

Štruktúra práva = systém práva
PRIRODZENÉ A POZITÍVNE
OBJEKTÍVNE A SUBJEKTÍVNE (monistická a dualistická teória)
ABSOLÚTNE A RELATÍVNE (erga omnes a intre partes)
VEREJNÉ A SÚKROMNÉ (rozdielne postavenie subjektov
HMOTNÉ A PROCESNÉ (právom upravený postup kt. sa môžu účastníci domôcť svojho hmotného práva - vyžaduje zásah ŠO)

Question 2

2 - Pojem právo. Funkcie práva (pojem, druhy, charakteristika).

Answer 2

Stabilizačná, integračná, protektívna, informačná, regulačná

Question 3

3 - Právo a spoločnosť, hodnoty a normy.

Answer 3

HODNOTY možno definovať ako vzory sociálneho myslenia, ktorých podmienkou je dosiahnutie určitého cieľa a účelu.
Scheller a Hartmann dospeli k názoru o nemennosti hodnôt, hodnota ostáva obsahovo nemenná, mení sa len naše stanovisko k nej.
Hodnoty vytvára človek, hodnota neexistuje mimo spoločnosti a spoločnosť neexistuje bez nej.
Aké hodnoty človek príjme a stotožní sa s nimi, to je určujúcim znakom jeho osobnosti. Hodnoty rozlišujeme duchovné (spravodlivosť, láska), materiálne (peniaze, ľudský život, žp), individuálne (viažúce sa na jednotlivca), skupinové (spoločné určitej soc. skupine) a sociálne (kultúra).
NORMY môžeme vymedziť ako pravidlá, ktoré pod hrozbou sankcie podmieňujú spôsob konania, resp. správania.
Hodnoty a normy vytvárajú hodnotový a normatívny poriadok spoločnosti. Hodnoty sú predobrazom noriem. Hodnoty obsahujú vzory sociálneho správania a preto sú obsahovo ideálne.

Hodnoty sú naše konkrétne ciele a normy sú spôsob, akým sa im priblížime.

Question 4

4 - Pojem právo. Právo a právne vedomie.

Answer 4

Právne vedomie je súhrn právnych názorov a predstáv ľudí na právo, v ktorom sa odráža ich vzťah k právu, poznanie a hodnotenie práva, požiadavky na právo, na jeho tvorbu, realizáciu a aplikáciu v spoločnosti.
Zároveň ide o systém názorov, či dané správanie je v súlade je v súlade s právom, resp. v rozpore s právom.
Právne vedomie zahrňuje predstavy a názory o práve ako platnom práve DE LEGE LATA, ale aj o tom, aké by právo malo byť de lege ferenda. PV teda odráža názory jedincov na platné právo a ich predstavy o „spravodlivom práve“.
PV je systém nezávislý od platného práva. PV je konštruované rovnako ako spoločnosť. Preto rozlišujeme PV celospoločenské, skupinové, resp. právne vedomie jedincov.
Právne normy sú väčšinou dodržiavané, aj v rozpore s právnym vedomím a svedomím toho, kto ich dodržuje. V extrémnom prípade môže takýto rozpor viesť k nerešpektovaniu platného práva, k tzv. civilnej neposlušnosti.
Význam PV pre spoločnosť zdôraznil EHRICH. Výskumy ukázali, že vynucovanie dodržiavania právnych predpisov silou zo strany vládnucej moci na zabezpečenie efektivity práva nie je dlhodobo možné.

V prípade neexistencie práva by spoločenský poriadok veľmi rýchlo upadol do stavu anómie.
Anómia je stav spoločnosti, alebo skupiny ľudí, v ktorej bol oslabený rešpekt k niektorým alebo väčšine právnych noriem, ktoré sa potom nedodržujú.

Question 5

5 - Pojem právo. Právo a neprávne normatívne systémy.

Answer 5

Okrem práva existujú aj iné formy normatívnych systémov, ako sú náboženské zákony, etické kódexy, zvyky a tradície, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivcov a skupín. Tieto normy môžu byť rovnako dôležité ako právne normy pri formovaní spoločenského poriadku a hodnôt.

Question 6

6 - Právo a morálka. Odmietnutie morálky v práve.

Answer 6

Vo filozofii sa morálka definuje ako mravnosť, schopnosť ľudského jedinca riadiť sa vo všetkých úkonoch svedomím, t.j. posudzovať všetky ľudské záležitosti z hľadiska rozoznávania dobra a zla nie len niečoho objektívne daného ale tiež zámerne chceného ľudským subjektom.
I. Kant obmedzuje morálnosť slobodou, človek musí byť slobodný a tak môže uplatniť kategorický imperatív: konaj tak aby maxima tvojej vôle mohla byť vždy zároveň princípom všeobecného zákonodarstva.

Fuller a morálka práva prostr. dodržiavania princípov: všeobecnosť, publikácia, zrozumiteľnosť, nerozpornosť, znalosť, právna istota, zákaz retroaktivity, eliminácia práva zaväzujúceho na nemožné plnenie.

Právny pozitivizmus - Jellinek, Austin - právo musí fungovať nezávisle od subjektívnych právnych presvedčení

Question 7

7 - Právo a spravodlivosť.

Answer 7

V Gréckej filozofii sa zaoberal Platón v diele Ústava otázkou čo je spravodlivosť, dospel k poznaniu že znášať nespravodlivosť je lepšie ako byť nespravodlivým, Rawls v diele Theory of Justice stanovuje princípy sociálnej spravodlivosti: čo najviac slobody pre každého + sociálna a ekonomická rovnosť zariadená na rovnosti príležitostí
Legálna spravodlivosť: prostr. dodržiavania znakov právneho štátu v procese tvorby, realizácie a aplikácie práva

Teóriou spravodlivosti sa zaoberali:
1. J. Rawls v diele Teória spravodlivosti stanovil princípy sociálnej spravodlivosti.
a) Každý človek má rovnaké právo na čo najviac slobody
b) Sociálna rovnosť má byť zriadená tak aby bola k najväčšiemu prospechu pre tých, ktorí budú mať najmenej výhod
2. R. Nozick prezentoval nárokovú teóriu spravodlivosti, v ktorej za základnú považuje otázku, či každý jednotlivec je oprávneným vlastníkom, bez ohľadu na rozsah vlastníctva
a) Spravodlivé nadobudnutie vlastníctva – originálny vznik vlastníctva k veci a dedenie
b) Spravodlivý prevod vlastníctva – kúpa, dar
c) Spravodlivá náprava v prípade porušenia z jednej z dvoch zásad.
3. F. A. Hayek – odporca sociálnej spravodlivosti, považoval ju za recentné označenie distributívnej spravodlivosti.

Question 8

8 - Právo a rovnosť.

Answer 8

Platón v diele Ústava rozlišuje medzi úplnou rovnosťou a úmernou rovnosťou, podľa Aristotela je spravodlivosť formou rovnosti, rovnosť pred zákonom sa postupne chápe cez niekoľko variant pojmu rovnosť: politická, rasová, rovnosť pohlaví a príležitostí.
Politická rovnosť existuje vtedy, ak je pre každého jedinou prekážkou k získaniu spôsobilosti nedostatok talentu (pasívne volebné právo). Rovnosť bez ohľadu na farbu pleti. Zrovnoprávnenie oboch pohlaví, v 20. stor.- výnimky pri znásilnení a školy len pre chlapcov a dievčatá. Prevrátená diskriminácia.

Question 9

9 - Pojem právo. Legitimácia práva.

Answer 9

Bez určitých pravidiel nemôže existovať spoločnosť združujúca sa v štáte. Absencia práva by mala za následok, že by takýto stav vyústil do rozpadu spoločnosti, strate sociálnych hodnôt (život, česť, dôstojnosť a viedol by k zániku ľudstva. Preto je nutná existencia práva ako legitímneho regulátora spoločenských vzťahov.

Existuje niekoľko zdrojov legitimity práva, ktoré môžu zahŕňať demokratický proces, historickú kontinuitu, právny formalizmus, alebo schopnosť práva riešiť konflikty a zabezpečiť stabilitu v spoločnosti.

Question 10

10 - Pojem právna norma. Znaky právnej normy (vymenovať, charakterizovať).

Answer 10

Základným prvkom právneho systému je právna norma. Právna norma určuje čo má byť, t. j. predpokladaný model správania sa.
Obsahom právnej normy je model správania sa, ktorým normotvorca upravuje spoločenské vzťahy subjektov práva.
Cieľom je regulácia spoločenských vzťahov. V prípade ak subjekty práva porušujú právnu normu, jej vynútenie sa uskutoční prostredníctvom sankcii. Právna norma je všeobecne záväzné pravidlo správania sa, prijímané v štátom stanovenej alebo uznanej forme, vynútiteľné prostredníctvom sankcií. Niekedy je nesprávne stotožňovaná s právnym predpisom. Právny predpis je formou právnej normy . Jeden právny predpis môže obsahovať jednu právnu normu alebo aj niekoľko právnych noriem.

Znaky právnej normy :
Právna norma ako základný prvok právneho systému má charakteristické znaky, ktorými sa odlišuje od iných neprávnych noriem (morálnych, náboženských).
Týmito znakmi sú:
Formálne znaky:
 Publikácia právnej normy príslušným orgánom tvorby práva
 Publikácia právnej normy v súlade s právnymi predpismi

Materiálne znaky:
 právom stanovená alebo uznaná forma
 všeobecnosť
 záväznosť
 normatívnosť
 vynútiteľnosť

Právom stanovená alebo uznaná forma – forma právnych noriem je určená v právnych predpisoch tvorby práva. Tvorcami právnej normy sú štátne orgány a to najmä parlament. Forma práva je stanovená a vyjadrená prostredníctvom prameňov práva. Môže nastať situácia kedy štát akceptuje na svojom území právne predpisy, ktoré vznikali nezávisle od jeho vôle mimo územia štátu.

Všeobecnosť – týka sa predmetu a subjektu (adresáta práva). Predmetom je skutková podstata. Právna norma ju vymedzuje všeobecne, nerieši konkrétny prípad. Právna norma všeobecne vymedzuje subjekty práva , v ktorých sa nej upravené správanie týka (matky, deti). Právna norma sa týka subjektov rovnakého druhu ale neurčitého počtu.

Normatívnosť – je vyjadrená prostredníctvom právnych viet obsahujúcich príkazy alebo zákazy alebo dovolenia.

Záväznosť- je podmienená platnosťou. Len platná právna norma môže zaväzovať subjekty práva, ako potencionálnych adresátov práva, ktorých sa správanie v nej upravené týka. Len právna norma, ktorá je záväzná je vynútiteľná.

Vynútiteľnosť – znamená, že na rozdiel od noriem spoločenských je model správania obsiahnutý v právnej norme prostredníctvom príkazov, zákazov, alebo vynútiteľný štátnou mocou. Štátna moc vynucuje dodržiavanie právnej normy v prípade porušenia práva. Poznáme priame a nepriame donútenia práva. Nepriame – činnosť štátu je orientovaná tak, aby povinnostný subjekt, ktorému platné práva ukladá právne povinnosti , dobrovoľne splnil primárnu právnu povinnosť

Question 11

11 - Pojem právna norma. Štruktúra právnej normy.

Answer 11

Základnou stavebnou jednotkou každého právneho systému je právna norma. Jej obsahom sú modely správania tzv. normatívne modality – vyjadrené príkazmi, zákazmi, dovoleniami.

1. Objektívne normatívne modality – sú dovolené a nedovolené
   Z hľadiska práva je správanie subjektov práva dovolené (právom tolerované) alebo nedovolené (právom netolerované – sankciované).
   Práva dovolené sa vyjadrujú v troch variantoch:
   a) Výslovne dovolené – explicitné
   b) Dovolené, pretože je prikázané – implicitné
   c) Dovolené, pretože nie je zakázané - dovolanie mlčky
   Štruktúra právnej normy je určovaná usporiadaním modalít, ktoré sú vyjadrené výslovne alebo vyplývajú z mlčky z kontextu iných právnych noriem.
2. Subjektívne – sú oprávnené a povinné, sú vo vzťahu k objektívnym modalitám, sú vo vzájomnom vzťahu. Normatívne modality sú vyjadrené prostredníctvom normatívnych viet.
   Normatívna veta je jazykovým vyjadrením príkazu, zákazu alebo dovolenia.
   Hypotéza – časť právnej normy, ktorá stanovuje predpoklady, podmienky, za ktorých sa má realizovať pravidlo správania sa stanovené v dispozícii. Hypotézou sú určené právne skutočnosti, s ktorými je spojený vznik, zmena, alebo zánik právnych vzťahov upravených v dispozícii.
   Dispozícia – stanovuje pravidlo správania sa. Stanovuje komu a aké práva vznikajú, ak nastanú skutočnosti, uvedené v hypotéze.
   Sankcia nastupuje v prípade ak je porušená povinnosť v dispozícií právnej normy.
   V súčasnosti sa v teórii práva preferuje dichotonomická štrukúra právnej normy. Pozostáva z dvoch navzájom spojených noriem, z ktorých každá má svoju hypotézu a dispozíciu a preto rozlišujeme primárnu hypotézu s primárnou dispozíciou na jednej strane a sekundárnu hypotézu a sekundárnu hypotézu na strane druhej.

Primárna hypotéza – stanovuje podmienky za ktorých sa musí alebo môže uskutočniť. Dispozícia je vyjadrená „kto je oprávnený kúpiť vec“
Primárna dispozícia – stanovuje následok, teda čo má byť aj nastanú stanovené podmienky. Je vyjadrená „musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným“
Sekundárna hypotéza – je negáciou primárnej dispozície „ ak nemôže vec kúpiť alebo plniť podmienky ponúknuté pri cene“
Sekundárna dispozícia – stanovuje následok teda to, čo má byť ak dôjde k negácii primárnej dispozície skutočnosť že predkupné právo zanikne.

Z hľadiska štruktúry je špecifikom štruktúra kolíznej normy. Ide o právnu normu medzinárodného práva súkromného. Skladá sa z dvoch častí:
a) Rozsah pripodobňovaní k hypotéze právnej normy, vymedzuje okruh právnych pomerov, alebo právnych otázok, na ktoré sa kolízna norma aplikuje (rozvod manželstva, dedičskoprávne vzťahy)
b) Nadviazanie časť právnej normy pripodobňovaná k hypotéze, slúži na určenie rozhodného práva, ktorým sa budú spravovať právne pomery vymedzené v rozsahu kolíznej normy. Nadviazanie obsahuje tzv. hraničný určovateľ prostredníctvom ktorého, kolízna norma nadväzuje na cudzí právny poriadok (štátne občianstvo, bydlisko osoby, miesto kde bolo manželstvo uzavreté)

Question 12

12 - Pojem právna norma. Platnosť a právoplatnosť právnej normy.

Answer 12

Platnosť určuje dobu, po ktorú je PN súčasťou platného právneho systému určitého štátu, existencia vzniká dňom vyhlásenia - publikáciou.

Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Question 13

14 - Pojem právna norma. Druhy právnych noriem (vymenovať a charakterizovať).

Answer 13

prikazujúce, zakazujúce a dovoľujúce
termínované a obsolentné
pôvodné a odvodené (primárne a sekundárne
univerzálne a lokálne
blanketové a odkazujúce
kogentné a dispozitívne
kolízne a teologické

Question 13

13 - Pojem právna norma. Pôsobnosť právnych noriem.

Answer 13

TERITORIÁLNA - 3 rozmerné územie výnimkou sú exteritoriálne miesta - v medzinárodnom práve (konzulát, veľvyslanectvo), na území štátu resp. jeho časti
PERSONÁLNA - v medzinárodných vzťahoch (diplomacii)
vo vnútroštátnych vzťahoch imunita - výroková/trestná = indemnita -> prezident, poslanci NRSR, sudcovia a prísediaci
ČASOVÁ - pôsobí v určitom čase, zvyčajne v rámci normotvorného procesu, neobmedzená

Question 13

15 - Pojem právna norma. Retroaktivita a aretroaktivita právnych noriem. Intertemporalita právnych noriem.

Answer 13

Aretroaktivita - zásada, že PN pôsobia do budúcnosti
Retroaktivita - spätné časové pôsobenie právnych noriem
Nepravá - upravuje obsah právnych vzťahov len od momentu vzniku účinnosti neskoršej normy
Aretroaktivita - uznávajú sa pap založené na platnosti skoršieho zákona - zamedziť minulým negatívnym právnym účinkom

Intertemporalita PN - nová právna úprava ponecháva bezo zmien existujúce právne vzťahy, kt. vznikli za účinnosti skoršej - novelizovanej resp. zrušenej PN vrátane ich obsahu

Question 13

16 - Pojem tvorba práva. Teórie tvorby práva. Recepcia práva a aproximácia práva.

Question 13

18 - Legislatívny proces. Štádiá legislatívneho procesu.

Question 14

20 - Pojem právny systém. Efektívnosť práva.

Question 14

17 - Pojem tvorba práva. Subjekty tvorby práva.

Answer 14

Subjekty kt. majú z hľadiska kompetencie legislatívnu právomoc.
Subjekty tvorby práva v Slovenskej republike:
J. Národná rada Slovenskej republiky (NRSR)
K. Občania Slovenskej republiky v referende
L. Vláda Slovenskej republiky
M. Ministerstvá
N. ÚOŠS – ústredné orgány štátnej správy
O. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja
P. Miestne orgány štátnej správy (okresné úrady)
Q. Obecné zastupiteľstvo (všeobecne záväzné nariadenie – upravuje napr. komunálne dane)
R. Obyvatelia obce v miestnom referende (miestne referendum o zlúčení s inou obcou, miestna časť môže rozhodnúť o rozčlenení)

Question 14

19 - Pojem právny systém. Právny systém a jeho štruktúra.

Answer 14

PS je súbor platných právnych predpisov resp. PN určitého štátu.
PRÁVNA SILA - vlastnosť PN, kt. ju v rámci PS identifikuje ako nadriadenú respr. podriadenú inej právnej norme.
Z hľadiska právnej sily: horizontáne a vertikálne členenie (postavenie normotvorcu kt. vydal PN v systéme deľby moci.

členenie na právo verejné a súkromné: teória záujmov, teória podradenosti a nadradenosti, teória subjektov

Question 15

22 - Právna komparatistika.

Answer 15

Právna komparatistika je veda o porovnávaní veľkých právnych systémov. Z hľadiska teórie práva rozlišujeme niekoľko druhov komparácie. Predovšetkým sa rozlišuje makrokomparácia a mikrokomparácia .
Makrokomparácia – porovnávanie právnych systémov
Mikrokomparácia – porovnávanie právnych noriem
Regionálna komparácia – porovnávanie právnych poriadkov rôznych geografických oblastí , v ktorých právo vykazuje spoločné znaky
Vonkajšia( komparatistika s cudzím prvkom ) a vnútornákomparatistika (je to porovnávanie v rámci právneho poriadku )
Historická ( je to porovnávanie objektu v historickom období a s určitou historickou podobou) a logická ( vertikálna – skúma logické faktory , ktoré vedú k vzniku a existencii právnych inštitútov )komparatistika.
Etnografická – porovnávanie právnych poriadkov, ktoré pôsobia personálne , a nie regionálne
Bilaterálna a multilaterálnakomparatistika – skúmanie dvoch , alebo viacerých objektov
Systematická – komparácia podľa systematiky právneho poriadku

Question 15

21 - Veľké právne systémy (pojem, druhy, charakteristika).

Question 16

23 - Pramene práva. Pramene kontinentálneho právneho systému.

Answer 16

pramene práva, z čoho vyplývajú (3), gnozeologické, materiálne a formálne pramene (formálne sú formy práva, písané a nepísané právo), z hľadiska zdroja poznania práva (prvotné a druhotné)
pramene vnútroštátneho práva z hľadiska ich právnej sily (npa, nz, p, po)

Question 17

24 - Pramene práva. Pramene anglo-amerického právneho systému.

Answer 17

pramene práva, z čoho vyplývajú (3), gnozeologické, materiálne a formálne pramene (formálne sú formy práva, písané a nepísané právo), z hľadiska zdroja poznania práva (prvotné a druhotné)
pramene vnútroštátneho práva z hľadiska ich právnej sily (npa, nz, p, po)

Question 18

25 - Súdny precedens a právna obyčaj.

Answer 18

čo je precedens - common law, judge made law, záväznosť, stare decisis - držať sa rozhodnutí, 3 stupne sily precedensov(zpp), z hľadiska záväznosti 2 (hv), 2 časti precedensu (rd a od), precedenčné súdy (scouk a ussc), Practice statement HoL nespravodlivosť, Distinguishing, Overruling - obsolétny
znaky po (obsah, rešpektovanie a zachovávanie dlhodobé - fraequentuum actum, aplikácia šo a uplatňovanie štátneho donútenia), v anglickom práve 2 druhy (gcor a lc), do 1950 aj na SK (tripartitum Štefan Verboczy)

sústava precedenčných súdov - Supreme court of judicature delí sa na court of appeal a high court of justice (hcoj sa delí na queens bench division, chancery division, family division)

Question 19

26 - Pramene práva. Pramene islamského práva.

Answer 19

pramene práva, z čoho vyplývajú (3), gnozeologické, materiálne a formálne pramene (formálne sú formy práva, písané a nepísané právo), z hľadiska zdroja poznania práva (prvotné a druhotné)
pramene vnútroštátneho práva z hľadiska ich právnej sily (npa, nz, p, po)
Islamské právo - prelínanie náboženských a právnych noriem, cieľ dosiahnutia spasenia moslimov, Korán, šária, princíp taklíd, idžma komentáre významných moslimských učencov, fikh, kijás, sunna

Gnozeologické pramene poskytujú teoretické a metodologické nástroje na štúdium práva, zatiaľ čo materiálne pramene ukazujú konkrétne vplyvy a faktory, ktoré formujú právne normy a systém ako celok.

Question 20

27 - Pramene práva. Pramene medzinárodného práva.

Answer 20

pramene práva, z čoho vyplývajú (3), gnozeologické, materiálne a formálne pramene (formálne sú formy práva, písané a nepísané právo), z hľadiska zdroja poznania práva (prvotné a druhotné)
pramene vnútroštátneho práva z hľadiska ich právnej sily (npa, nz, p, po)
taxatívne uvedené v čl. 38 ods. 1 Štatútu Medzinár. súd. dvora. Podľa tohto ustanovenia sú prameňmi mp: 5 (mz, mop, vpz, sr, pn)
mz - bilaterálne zmluvy, multilaterálne zmluvy
základné pramene - medzinárodné zmluvy, medzinárodné obyčaje a všeobecné právne zásady

Question 21

28 - Pramene práva. Pramene práva Európskej únie.

Answer 21

pramene práva, z čoho vyplývajú (3), gnozeologické, materiálne a formálne pramene (formálne sú formy práva, písané a nepísané právo), z hľadiska zdroja poznania práva (prvotné a druhotné)
pramene vnútroštátneho práva z hľadiska ich právnej sily (npa, nz, p, po)
primárne (zakladajúce zmluvy, všeobecné právne zásady, sankčný mechanizmus) a sekundárne právo (nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská), atypické právne akty, pramene sui generis

Question 22

29 - Pojem sankcia. Sankcie v medzinárodnom práve (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 22

verejnoprávne a súkromnoprávne (v objekt. a subjekt. zmysle), sankcie v medzinár. práve pojem, represálie (2), retorzie, kolektívne opatrenia OSN

Question 23

30 - Pojem sankcia. Sankcie vo vnútroštátnom práve (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 23

Sankcie vo vnútroštátnom práve sa týkajú vzťahov medzi jednotlivcami a organizáciami v rámci krajiny a slúžia na presadzovanie a dodržiavanie vnútorných právnych noriem.

Sankcie vo vnútroštátnom práve sú prostriedky alebo opatrenia používané na presadzovanie dodržiavania právnych noriem v rámci jednotlivých krajín. Ich cieľom je zabezpečiť dodržiavanie práva, uplatňovať spravodlivosť a udržiavať poriadok v spoločnosti. Sankcie vo vnútroštátnom práve sa týkajú vzťahov medzi jednotlivcami, organizáciami a inštitúciami v rámci danej krajiny.

Príklady sankcií vo vnútroštátnom práve zahŕňajú:

Tresty za trestné činy, ako sú väzenie, pokuty a iné formy trestov.
Civilnoprávne sankcie za porušenie zmlúv alebo iných právnych záväzkov, ako sú náhrady škody, finančné pokuty a zákaz určitých činností.
Diskriminačné sankcie v oblasti zamestnania alebo v školskom prostredí za porušenie práv a povinností.
Administratívne sankcie, ktoré môžu byť uložené za porušenie správnych predpisov alebo pravidiel vlády.

delia sa na verejnoprávne a súkromnoprávne sankcie

Question 24

31 - Pojem sankcia. Sankcie vo verejnom práve (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 24

Sankcie vo verejnom práve sa zaoberajú vzťahmi medzi jednotlivcami a verejnou mocou alebo štátom a slúžia na zabezpečenie dodržiavania práva v rámci verejných záležitostí a úradov. Tresty (11) a ochranné opatrenia (5).

Question 25

32 - Teórie trestania a účel trestu.

Answer 25

Dve základné teórie: retributívna, utilitárna. Účel trestu: ochranná funkcia, represívna zložka trestu, individuálna prevencia, generálna prevencia, vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa.

Question 26

33 - Pojem sankcia. Sankcie v súkromnom práve (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 26

Ak v práve dochádza k porušeniu modelu správania nasleduje povinnosť niesť za toto porušenie zodpovednosť. Táto zodpovednosť sa volá SANKCIA. Vzniká ako povinnosť niesť zodpovednosť za vzniknutú ujmu.
Sankcie:
Verejnoprávne a súkromnoprávne (v objektívnom a subjektívnom zmysle)
Delia sa na reparačné, reštitučné a satisfakčné.
Modečné právo, solidárna zodpovednosť.

Question 27

34 - Pojem právna hermeneutika. Interpretácia právnej normy podľa subjektu výkladu.

Answer 27

výklad práva v záujme právnej istoty,
právna hermeneutika - náuka, ktorej predmetom je výklad práva, t. j. objasňovanie významu obsahu právnych noriem.

Rozlišujeme výklad práva:
podľa subjektov práva
podľa metódy
podľa rozsahu normy

Výklad práva podľa subjektov výkladu

Výklad aplikujúceho orgánu
Výklad Ústavného súdu Slovenskej republiky
Výklad Súdneho dvora Európskej únie

Autentický (legálny) výklad
Doktrinálny výklad
Interný výklad

Interpretácia právnej normy podľa subjektu výkladu.
Subjektom interpretácie práva môže byť každý človek, kt. vie čítať. Tento výklad má však rôznu mieru relevantnosti a závislosti od stupňa intelektu, znalosti práva a pod.
Základným charakteristickým prvkom Interpretácie právnej normy podľa subjektu je klasifikácia druhov výkladu práva na základe subjektov - interpretátorov.

Na zákl. toho rozlišujeme výklad:
1. autentický (legálny) výklad - podáva ho orgán, kt. právnu normu vydal, tento výklad môže byť obsiahnutý v tom istom, rep. inom normatívnom právnom akte normotvorcov, preto má autentický výklad práva legislatívny, nie interpretačný charakter. Príkladom sú tzv. legálne definície.

2. výklad orgánov aplikácie práva- subjektami tohto typu výkladu práva sú najmä súdy, výklad orgánov aplikácie práva je nutné chápať v 2 rovinách:
   a) predovšetkým je to činnosť Najvyššieho súdu SR pri zjednocovaní judikatúry. príkladom sú stanoviská najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, kt. vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR. V
   b) v 2. rovine ide o výklad, kt. podáva súd, resp. iný správny orgán v rámci procesnej činnosti vo výrokovej časti rozhodnutia (enunciát). Výklad je obsahom individuálneho práv. aktu, kt. zaväzuje len procesné strany. Ide o výklad záväzný inter partes. To isté platí aj o právoplatných rozhodnutiach orgánov štátnej správy a územnej samosprávy vydaných v rámci ich rozhodovacej právomoci.
3. výklad Ústavného súdu SR - ide o právomoc Ústavného súdu SR podávať výklad ústavy alebo ústavného zákona. Účelom konania o výklad ústavy je odstrániť opakovanie sporu o právne záväzný spôsob vysvetlenia ústavnej normy v budúcnosti, potom ako spor naozaj nastal. Ústavne relevantný spor o výklad ústavy je spor o práva a povinnosti medzi štátnymi orgánmi, kt. Ústava takéto právo alebo povinnosť ustanovuje. Podmienkou konania na úst. súde je faktický vznik sporu. Dôkazom sporu je spôsob akým bolo sporné ustanovenie úst. zákona v praxi použité.
   Ústavný súd podáva výklad vo forme nálezu, ktorý musí byť publikovaný v Zbierke zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
4. výklad Súdneho dvora Európskej únie
   - výklad komunitárneho práva je predmetom tzv. prejudiciálneho konania, na ktorý je príslušný Súdny dvor, ten môže podávať výklad komunitárneho práva, prípadne rozhodovať o platnosti aktov inštitúcií len na návrh, nikdy nie ex offo. Ak v konaní pred súdom vyvstane otázka platnosti aktu inštitúcie únie, Súdny dvor môže ako jediný na podnet sudcu členského štátu únie vyhlásiť napadnutý akt za neplatný. Vnútro-štátne súdy členských štátov nemôžu vyhlásiť akt únie alebo spoločenstiev za neplatný. Takúto právomoc nemajú ipso facto ani ústavné súdy členských štátov. Súdny dvor označil prejudiciálne konanie za osobitnú formu súdnej spolupráce prostredníctvom ktorej by vnútro-štátny súd a Súdny dvor mali v rámci svojich právomocí priamo a vzájomne usilovať o rozhodnutie tak ,aby bola zaručená jednotná aplikácia a jednotný výklad práva EÚ vo všetkých členských štátoch.
   Súdny dvor je oprávnený vykladať:
   a) zakladajúce zmluvy
   B) akty inštitúcií ( nariadenia a smernice) a Európskej centrálnej banky
   c) všeobecné zásady komunitárneho práva
   d) medzinár. zmluvy uzatvorené spoločenstvom alebo zaväzujúce spoločenstvo
   e) rozsudky súdov spoločenstiev ( Súdny dvor, Súd 1. stupňa, Súd pre verejnú službu)
   Súdny dvor tak plní funkciu „ európskeho“ ústavného súdu, kt. je zodpovedný za výklad komunitárneho práva ako aj za skúmanie platnosti sekundárneho komunitárneho práva. Predmetom toho istého prejudiciálneho konania môže byť aj kombinácia prejudiciálnych otázok týkajúcich sa platnosti výkladu komunitárneho práva
   Do kompetencie Súdneho dvora nepatrí:
   a) výklad vnútroštátneho práva
   b) výklad vnútroštátnych predpisov. odkazujúcich na komunitárneho právo
   c) výklad súkromnoprávnych zmlúv
   Zhrnutia rozsudkov Súdneho dvora o výklade sú publikované v úradnom vestníku Európskej únie. Majú všeobecnú záväznosť.
5. Doktrinálny výklad - výklad práv. noriem podávaný uznávanými odborníkmi z oblasti právnej teórie i praxe
   - je prezentovaný v odbornej časopiseckej i monografickej literatúre, v učebniciach , resp. komentároch zákonov.
   - nie je záväzný
   - jeho význam spočíva v tom, že názory odborníkov môžu byť vodítkom pri riešení problémov vznikajúcich pri aplikácií právnych noriem v praxi

Question 28

35 - Pojem právna hermeneutika. Interpretácia právnej normy podľa metódy výkladu.

Answer 28

výklad práva v záujme právnej istoty,
právna hermeneutika - náuka, ktorej predmetom je výklad práva, t. j. objasňovanie významu obsahu právnych noriem.

Základy metód výkladu práva v kontinentálnej Európe položil Savigny. Rekonštrukciu myšlienky vyjadrenú v zákone podľa neho umožňuje gramatická, systematická a historická výkladová metóda.
Jazykový (gramatický) výklad -jeho účelom je výklad obsahu právnych noriem z hľadiska morfológie, syntaxu, lexiky, gramatiky, etymológie a sémantiky.
Logický výklad - objasnuje obsah právnych noriem na základe tzv. logických pravidiel. Medzi tieto sa v práve zaraďujú
1. argumentum a contrario - dôkaz o opaku- resp. argumentum per eliminationem (dôkaz vylúčením) - vychádza zo zásad výrokovej logiky. Ak podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozdeľujeme veci na hnuteľné nehnuteľné, pričom podľa § 119 ods. 2 sa nehnuteľnosť definuje ako vec spojená s pozemkom pevným základom. Podľa výrokovej logiky ak vec nespĺňa definičné znaky nehnuteľnosti ide o hnuteľnú vec ( napr. plechová garáž)
2.argumentum per eliminationem - ak právna norma obsahuje taxatívny výpočet trestov. Znamená to, že iný, než trest uvedený v trestnom zákone nemôže byť uložený.
3. argumentum a minori ad maius - výklad od menšieho k väčšiemu - ak právna norma zakazuje a sankcionuje nebezpečné konanie, bude tiež sankciovať a zakazovať rovnako nebezpečné konanie
4. argumentum a maiori minus - výklad od väčšieho k väčšiemu - vzhľadom na postavenie osôb v rámci práv. vzťahov s vyššou mierou právnej ochrany sa bude povinnosť vzťahovať aj na osoby aj na osoby s menšou mierou právnej ochrany. Príkladom je povinnosť vlastníka niečo strpieť podľa §127 Občianskeho zákonníka sa bude vzťahovať aj na držiteľa.
5. argumentum a similii - výklad podľa podobného - napr. podľa §284 odsek 1 písm. a)zákonným predpokladom skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia je spôsobenie všeobecného ohrozenia tým, že páchateľ „spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity . .
6. argumentum ad absurdum ( dôkaz dovedením do absurdných dôsledkov) resp. reductio ad possibie ( dovedením do nemožných dôsledkov) - výsledkom dôkazu je dovedenie výkladu obsahu práv. normy k absurdným- nemožným dôsledkom
Systematický výklad - účelom je pochopiť význam obsahu práv. normy z širšieho hľadiska, či už v rámci daného právneho odvetvia, ktorého je práv. norma súčasťou. Preto je potrebné právne predpisy vykladať v súlade s právnym odvetvím (napr. právne normy rodinného práva v súlade s práv. n. občianskeho p.) resp. celého právneho systému, a to najmä v súlade s ústavou- právnymi normami komunitárneho práva.
V prípade skúmania obsahu p. normy s použitím systematického výkladu platia zásady:
lex posterior derogat legi priori -neskoršia práv. norma rovnakej alebo vyššej právnej sily ruší skoršiu práv. normu
lex specialis derogat legi generali - špeciálna práv. norma rovnakej alebo vyššej práv. sily ružší p. normu nižšej práv. sily
Celsus nabádal nevykladať p. normy oddelene, ale z hľadiska ich postavenia v právnom odvetví a v práv. systéme ako celku
historický výklad- má dať odpoveď na otázky prečo, za akých okolností (occasio legis) v hist. kontexte zákonodarca prijal obsah práv. normy. čo bolo účelom jej prijatia (ratio legis)
Pre pochopenie zámeru zákonodarcu sa využívajú jednak dôvodové správy návrhu zákona, záznamy rokovania parlamentu počas legislatívneho procesu. Dôležitým prameňom je odborná diskusia v odbornej tlači, pred prijatím skúmanej p. normy, a v období jej aplikácie v praxi. Tiež z hľadiska hist. výkladu je nemenej dôležitou aj komparácia obdobnej práv. úpravy v zahraničí ,kt. mohla byť námetom prekladateľov návrhu práv. normy.

Teleologický (účelový) výklad - má poskytnúť odpoveď na otázku, nie len čo bolo úmyslom zákonodarcu , kt. ho viedol k prijatiu skúmanej práv. normy, ale predovštkým aký význam má právna norma v súčasnom práv. poriadku. Ide predovšetkým o pochopenie obsahu právnych pojmov z hladiska minulosti a súčasnosti. Účel zákona bez toho, aby došlo k zmene zákona, sa teologickou interpretáciou prispôsobuje podmienkam danej doby.

Question 29

36 - Pojem právna hermeneutika. Interpretácia z hľadiska rozsahu právnej normy.

Answer 29

výklad práva v záujme právnej istoty,
právna hermeneutika - náuka, ktorej predmetom je výklad práva, t. j. objasňovanie významu obsahu právnych noriem.

Doslovný výklad -znamená interpretácia obsahu práv. normy v súlade s textom v ktorom je vyjadrený. Ak napr. podľa Trestného zákona je trestne zodpovedná osoba, ktorá dovŕšila vek 14 rokov, v zmysle doslovného výkladu nie je trestne zodpovedná osoba mladšia ako 14 rokov, bez ohľadu na jej momentálne rozumové schopnosti.
potreba rozširujúceho a zužujúceho výkladu je potrebná z nedostatku vyjadrenia obsahu právnej normy. Tieto formy výkladu prichádzajú do úvahy, ak obsahom práv. normy sú slová typu „ vek blízky veku mladistvým“, „tieseň“ a pod
rozširujúci (extenzívny) výklad -určenie obsahu práv. normy cez poznanie zmyslu obsahu jednotlivých slov, z ktoré tvoria obsah práv. normy, niekedy môžu mať slová tvoriace obsah práv. normy širší význam, než keby sme si ich vykladali izolovane
zužujúci (reštriktívny) výklad - slová tvoriace obsah práv. normy zužujú okruh adresátov práv. normy

Question 30

37 - Pojem realizácia práva. Právne skutočnosti (pojem, druhy, charakteristika).

Answer 30

-súvisí s tvorbou práva. Účelom tvorby práva je , aby sa v právnych vzťahoch medzi subjektmi práva reálne uskutočňovali príkazy , zákazy , dovolenia , aby sa na základe objektívneho práva realizovalo subjektívne právo.
Uskutočňovanie práva . Ale musí to byť uskutočňovanie práva v právnych vzťahoch subjektmi práva, ktoré vystupujú ako nositelia oprávnení , práv a právnych povinností. Nie každý vzťah medzi subjektmi práva je právny vzťah . Právny vzťah je taký , ktorého výsledkom je vznik zmena , alebo zánik (VZZ) práv a povinností vyplývajúcich z právnej normy, alebo zakotvených v zmluve.
Právne vzťahy sú vzťahy vôľové. Na to aby vzťah vznikol sa vyžaduje prejav vôle. Subjektívne práva vznikajú dvojakým spôsobom : omisívne – konaním , alebo naopak komisívne – nekonaním
Pokiaľ hovoríme o civilnom práve ,právne vzťahy sú vzťahy korelatívne – súvzťažnév praxi to znamená , že subjekty právnych vzťahov v právnych vzťahoch majú nie len práva , ale majú aj povinnosti. Neexistuje právny vzťah , v ktorom jeden subjekt by mal len práva , a druhý by mal Len povinnosti. Na to aby určité správanie v zmysle práva bolo právnym vzťahom , musí spĺňať určité podmienky.
Podmienky právneho vzťahu sú 3 ( musia byť splnené všetky 3 , ak jedno chýba , nie je to právny vzťah) :
1. právne skutočnosti
2. subjekty (právnické a fyzické os.)
3. objekt
Prvky právnych vzťahov :
1. subjekty
2. obsah (vzájomné subjektívne práva a povinnosti a to účastníkov právneho vzťahu)
3. predmet (veci , práva a nemajetkové hodnoty)
Právne skutočnosti sa definujú ako fakty /okolnosti , ktoré ustanovuje právna norma , a ktorých VZZ je podmienkou vzniku zmeny , alebo zániku právnych vzťahov na základe tejto normy.
Podľa vôle sa rozlišujú na 3 druhy: 1. vôľové ľudské správanie
2. právne domnienky a fikcie
3. právne udalosti

Realizácia práva – je proces uskutočňovania právnych noriem v právnych vzťahoch subjektmi práva. Vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov je vo všeobecnosti vždy následkom nejakého dôvodu. Právny dôvod je dostatočný dôvod, ktorý podľa daného právneho poriadku spôsobuje právny následok, najmä vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, resp. nejakého práva či povinnosti. Medzi právnym dôvodom a právnym následkom je príčinný vzťah. Právny dôvod spôsobuje právny následok. Práva a povinnosti subjektu práva tak vyplývajú z normatívnych právnych vzťahov alebo zmlúv.

Právne skutočnosti – sú okolnosti, fakty, ktorých vznik, zmena alebo zánik, je predpokladom vzniku, zmeny, alebo zániku práv a povinností na základe právnej normy. Právnymi skutočnosťami sú napríklad narodenie, uzatvorenie manželstva, osvojenie, smrť..

Právne vzťahy a z nich vyplývajúce právne skutočnosti sú vždy vzťahy vôľové.
Z hľadiska vôle rozlišujeme právne skutočnosti:
a) Vôľové ľudské správania
b) Právne domnienky a fikcie
c) Právne udalosti

Question 31

38 - Pojem právne skutočnosti. Právne skutočnosti podľa vôle (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 31

Právne vzťahy a z nich vyplývajúce právne skutočnosti sú vždy vzťahy vôľové.
Z hľadiska vôle rozlišujeme právne skutočnosti:
a) Vôľové ľudské správania
b) Právne domnienky a fikcie
c) Právne udalosti

Question 32

39 - Pojem právne skutočnosti. Vôľové ľudské správanie (druhy, charakteristika, príklady).

Answer 32

Právne a protiprávne konanie

Question 33

40 - Pojem právny úkon. Náležitosti právneho úkonu (vymenovať, charakterizovať).

Answer 33

Právny úkon – je kvalifikované konanie. Je to prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku , zmene , alebo zániku tých práv ,alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Náležitosti PÚ
Prvou náležitosťou je subjekt.
Ďalšou náležitosťou každého právneho úkonu je vôľa – musí spĺňať určité náležitosti – musí byť slobodná , vážna a bez omylu.
Slobodná – právny úkon nebol uskutočnený pod nátlakom. Nátlak môže byť fyzický , ale i psychický , a to nie len vyhrážky , nátlak môže byť aj pozitívny – aj citové vydieranie.
Vážna – nebol uskutočnený zo žartu
Bez omylu – účastník právneho vzťahu bo zámerne uvedený do omylu, o ktorom keby vedel , tak by právny úkon nerealizoval
Prejav vôle je ďalšou náležitosťou pú , musí byť súčasne zrozumiteľný , určitý a tam kde to právo vyžaduje musí byť dodržaná forma ( prejavu vôle). Najčastejšia forma s akou sa stretávame je písomná forma. (pokiaľ nie je dodržaná forma akú vyžaduje právo , daný právny úkon je absolútne neplatný, daný právny úkon je nulitný – ako keby nikdy nenastal ).
4. náležitosťou je objekt . Musí spĺňať dve podmienky : musí byť dovolený – v súlade s právom a musí byť možný ( z hľadiska plnenia, ktoré je objektom, alebo NIKOHO NEMOŽNO ZAVIAZAŤ NA NEMOŽNÉ PLNENIE).Dovolený v súlade s platným právom. Opakom dovolenosti pú je nedovolenosť . Nedovolenosť znamená že pú svojim obsahom , alebo účelom odporuje zákonu , obchádza zákon , alebo sa prieči dobrým mravom. Odpočty DPH , alebo vratky – nie je to protiprávne , ale obchádza to zákon.
Nebude dovolený a nebude možný keď –
Premlčacia doba je 3 roky ak nie je uvedené inak , v obchodnom je 4 ak nie je uvedené inak.

Question 34

41 - Pojem právny úkon. Druhy právnych úkonov (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Answer 34

Právny úkon – je kvalifikované konanie. Je to prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku , zmene , alebo zániku tých práv ,alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Rozdelenie právnych úkonov - rozdeľujeme ich do viacerých skupín :
1. jednostranné právne úkony a dvojstranné právne úkony - jednostranný je ten čo si vyžaduje prejav vôle jednej strany – závet , výpoeď . dvojstranný si vyžaduje prejav vôle obidvoch strán, sú to všetky typy zmlúv
2. adresné právne úkony a neadresné právne úkony – adresný je ten ktorý je adresovaný konkrétnemu subjektu ; neadresný je pú , ktorý je adresovaný neurčitým subjektom- verejný prísľub
3. vôľové právne úkony a reálne právne úkony – vôľový je ten , pri ktorom sa vyžaduje prejav vôle; pri reálnom sa vyžaduje nie len prejav vôle , ale aj reálne konanie – vloženie peňazí ..
4. kauzálne a abstraktné pú – o tom či ide o kauzálny alebo abstraktný rozhoduje posúdenie existencie kauzy
5. právne úkony inter vivos , mortis causa - medzi živými a pre prípad smrti – dôležitým kritériom je podľa času nastúpenia účinkov , po smrti nastupuje závet
6. odplatné , bezodplatné a zmiešané – odplatný je pú za odplatu , najčastejšie peniaze , ale nie len peniaze; bezodplatné sú také , ktoré sa realizujú bezodplatne - darovanie ;a zmiešané sú za odplatu , ale nižšiu než je hodnota plnenia získaného za odplatu – skrátenie dane.
7. formálne a neformálne - aby som vedel poznačiť či je formálny alebo neformálny je striktnosť dodržiavania formy prevod nehnuteľnosti
8. synalagmatické a asynalagmatické - synalagmatický je taký , kde plnenie je vzájomne podmienené – kúpna zmluva; plnenie nie je vzájomne podmienené -

Question 35

42 - Pojem právny úkon. Neplatnosť právnych úkonov. Odporovateľnosť právnych úkonov.

Answer 35

Právny úkon – je kvalifikované konanie. Je to prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku , zmene , alebo zániku tých práv ,alebo povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Neplatnosť právnych úkonov
V súčasnosti rozlišujeme absolútnu neplatnosť pú a relatívnu neplatnosť pú.
Absolútna neplatnosť pôsobí zo zákona – pôsobí ex lege. Pôsobí proti každému od počiatku. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať ktokoľvek. Možno ju namietať kedykoľvek . Súdy na ňu prihliadajú z úradnej povinnosti ex officio. Súd je povinný z vlastnej iniciatívy začať konanie ak má podozrenie že úkon je neplatný , nemusí čakať na účastníkov. To sú následky toho že pú je absolútne neplatný. Absolútne neplatný pú je nulitný! – hľadí sa naň , ako keby nebol nastal , nevyvoláva žiadne účinky.
Relatívna neplatnosť – pôsobí len proti tomu , kto je vadným úkonom dotknutý. Relatívne neplatného pú sa môže dovolávať len ten , kto je takýmto pú dotknutý. Je možné ju namietať len v rámci bežnej premlčacej lehoty. Ak dôjde k márnemu uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty sa dovtedy relatívne neplatný pú stáva platným a stáva sa perfektným – konvalidácia.

Question 36

43 - Protiprávne konanie a právna zodpovednosť.

Answer 36

Protiprávne konaniemôžeme charakterizovať ako prejav vôle , ktorým subjekt porušuje príkazy , zákazy stanovené platným právom prípadne povinnosti stanovené záväzkom.
Rozlišujeme : zavinené - výsledkom je delikt . Vznik deliktu zakladá deliktuálnu zodpovednosť. Deliktuálne zodpovednosť z hľadiska toho kto ju spôsobuje je subjektívna zodpovednosť.
Nezavinené – to zakladá objektívnu zodpovednosť .
Zavinenie –vnútorný psychický vzťah toho , kto porušuje právo k vlastnému konaniu ,ktoré je v rozpore s platným právom.
Je upravená v civilnom ,správnom práve , trestnom práve .
Deliacim kritériom je miera nebezpečnosti konania pre spoločnosť.
V správnom práve – priestupok.
Najzávažnejšie protiprávne konania sú upravená v trestnom práve - zločiny , trestné činy .V trestnom práve poznáme – nedbanlivosť :
Vedomá - keď páchateľ vedieť mal a mohol , a predsa došlo k spáchaniu trestného činu
Nevedomá – nevedel , ale vedieť mal a mohol vzhľadom na okolnosti
Právna zodpovednosť
Právo – mať právo, právo byť chránený zákonom

Question 37

44 - Premlčanie práva, preklúzia práva a zánik práva.

Answer 37

Janka a Peter zmluvné strany

Question 38

45 - Pojem právne skutočnosti. Právne domnienky (prezumpcie) a fikcie.

Answer 38

Právne skutočnosti sú okolnosti, fakty, ktorých vznik, zmena alebo zánik, je predpokladom vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností na základe právnej normy.
Právnymi skutočnosťami sú napr. narodenie, uzatvorenie manželstva, osvojenie, smrť . .
Právne vzťahy a z nich vyplývajúce právne skutočnosti sú vždy vzťahy vôľové.

Z hľadiska vôle rozlišujeme práv. skutočnosti:
a) vôľové ľudské správanie - základný m predpokladom vzniku práv. udalosti je prejav vôle adresáta právnej normy, z hľadiska súladu prejavenej vôle rozlišujeme právne a protiprávne konanie
b) právne domnienky a fikcie
c) právne udalosti

Právne domnienky a fikcie.
- vychádzajú z ľudských skúseností a poznatkov, podľa ktorých skutočnosť predpokladaná domnienkou z pravidla skutočne existuje.
- na základe možnosti/nemožnosti použitia dôkazu o opaku rozlišujeme vyvrátiteľné a nevyvrátiteľné právne domnienky

Vyvrátiteľné práv. domnienky - platia pokiaľ sa nepreukáže opak, napr. domnienka otcovstva
Nevyvrátiteľné domnienky - platia kategoricky , dôkaz o opaku nie je možný

Fikcia - právna skutočnosť, kt. neexistuje, jednako sa na ňu prihliada ako keby existovala. Fikcia zámerne konštruuje skutočnosť. kt. nezodpovedá realite.

Question 39

46 - Pojem právne skutočnosti. Právne udalosti.

Answer 39

Právne skutočnosti sú okolnosti, fakty, ktorých vznik, zmena alebo zánik, je predpokladom vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností na základe právnej normy.
Právnymi skutočnosťami sú napr. narodenie, uzatvorenie manželstva, osvojenie, smrť . .
Právne vzťahy a z nich vyplývajúce právne skutočnosti sú vždy vzťahy vôľové.

Z hľadiska vôle rozlišujeme práv. skutočnosti:
a) vôľové ľudské správanie - základný m predpokladom vzniku práv. udalosti je prejav vôle adresáta právnej normy, z hľadiska súladu prejavenej vôle rozlišujeme právne a protiprávne konanie
b) právne domnienky a fikcie
c) právne udalosti

PRÁVNE UDALOSTI
- sú objektívne právne skutočnosti, kt. sú nezávislé od ľudskej vôle, s ktorými právo spája určité práv. následky
Medzi práv. udalosti zaraďujeme:
a) živelné udalosti - sú predvídateľné , ale vzhľadom na možnosti civilizácie neodvrátiteľné
b) pôsobenie prírodných zákonitostí -predvídateľné a odvrátiteľné - či je určitá právna udalosť odvrátiteľná a súčasne predvídateľná záleží od miery schopnosti (najmä technickej) vývoja ľud. spoločnosti
c) výsledky biologických procesov - nepredvídateľne, neodvrátiteľné

Question 40

47 - Subjekty práv a povinností.

Answer 40

Právne normy upravujú správanie sa subjektov práva. Subjektami práva sú osoby, ktorým právo priznáva tento status:
V práva rozlišujeme dva typy subjektov práva . 1 FO a 2PO.

Realizácia práva ( subjekty práva )
Fyzická osoba - človek
1. Spôsobilosť na práva a povinnosti
a, vznik – narodením
b, zánik – smrťou , vyhlásením za mŕtveho (súd) – je to dispozičné právo osoby , ktorá preukáže oprávnený záujem – na návrh tej osoby, najčastejšie sú to rodinný príslušníci , okrem nich to môže byť aj veriteľ

Právnická osoba - združenie osôb alebo majetku , ktorá vzniká za účelom dosiahnutia cieľa a platné právo mu priznáva právnu subjektivitu
Zriadenie - písomná zmluva, zakladacia listina , zo zákona (RTVS , ak bol na vznik PO štátnymi orgánmi prijatý zákon)
Vznik – zápisom do obchodného alebo iného zákonom určeného registra
Typy PO:
a, združenia FO alebo PO ( obchodné spoločností a družstvo , politické strany a hnutia, záujmové org. PO §20, cirkví a náboženské skupiny )
b, účelové združenia majetku ( nadácie a fondy ) NA SKÚŠKU POVEDAŤ JEDNU NADÁCIU , fond je PO, ktorá slúži na akumuláciu a následné prerozdelenie kapitálu / finančných prostriedkov
c, jednotky územnej samosprávy ( obec a VÚC )
d, iné subjekty (štát , štátny podnik – kremnická mincovňa , nbs , burza ,žsr , štátne lesy)
Zrušenie – dohodou, uplynutím doby , alebo splnením účelu , na ktorý bola zriadená
Zánik – dňom výmazu z registra
Prvky , ktoré musí spĺňať každá právnická osoba , inak to nie je PO
1. organizácia
2. substrát
3. účel – vzniká za účelom dosiahnutia zisku
- právnická osoba vzniká za účelom dosiahnutie tzv. verejno-prospešného cieľa ( nevytvárajú zisk , môžu získať zisk , ale ďalej ho prerozdeľujú – nadácie , môžu získavať zisk , ale následne tie prostriedky musí prerozdeliť )

Substrát – personálny
	   - majetkový – základné imanie – je to súhrn peňažných a peniazmi oceniteľných hodnôt ( umelecké dielo , napr. obraz , socha
		Ale môže byť aj kombinovaný , je to možné
Organizácia je daná zo zákona  Zastúpenie Advokátsky proces  - nie je len špecifikom civilného sporového konania , ale aj v trestnom konaní. Obligatórne zastúpenie advokátom Všeobecný zástupca – iné fyzické osoby ako advokát , teda blízka osoba ( najčastejšie rodina , alebo druh , družka) strany konania , ktorá je splôsobilá samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu Druhy zastúpenia -  1. Zo zákona – osoby , ktoré nemajú spôsobilosť na p.ú. 
			Osoby , ktorých pobyt nie je známy
			Kolízia zaujom zástupcu a zasúpeného
	         2. Zmluvné zastúpenie neobmedzené alebo obmedzené – zmluvné zastúpenie S ADVOKÁTOM
	         3. rozhodnutie orgánu – ak hrozí omeškanie , ak sa osoba nachádza na neznámom miestie , ak nie je schopná sa zrozumiteľne vyjadrovať Pokútnik – fyzická osoba , ktorá nemá právnické vzdelanie, ktorá zastupuje vo viacerých konaniach viacerých účastníkov konania

Question 41

48 - Pojem fyzická osoba. Fyzická osoba ako subjekt práv a povinností.

Answer 41

V právnych vzťahoch sa pod pojmom fyzická osoba (FO) chápe človek.
Ide o extenzívny výklad daného pojmu, keďže účastníkom právnych vzťahov môže byť aj nasciturus teda počaté. ešte nenarodené dieťa, za podmienky ak sa narodí živé.

Základnými vlastnosťami, kt. rozlišujeme pri FO je spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Smrť sa preukazuje úradným postupom (ohliadka). 2. spôsobom zániku je vyhlásenie za mŕtveho. Vyhlásiť za mŕtveho môže len súd, ten začne konanie o vyhlásení za mŕtveho na žiadosť osoby, ktorá preukáže právny záujem. Súd v rozsudku uvedie predpokladaný deň smrti. Ak by dodatočne vyšlo najavo, že osoba vyhlásená za mŕtveho žije, súd zruší svoje rozhodnutie. Práva a povinnosti osoby, sa obnovia s výnimkou manželstva, ak druhý manžel uzatvoril nové manželstvo.

Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dovŕšením plnoletosti.
Pred dovŕšením plnoletosti, len výnimočne so súhlasom súdu o povolení uzatvoriť manželstvo osobe staršej ako 16 ale mladšej ako 18 rokov. Takto nadobudnutá plná spôsobilosť na právne úkony trvá aj zánikom manželstva.
Maloletímajú len obmedzenú spôsobilosť primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Na rozdiel od spôsobilosti mať práva a povinnosti, kt. trvá celý život, spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a môže byť obmedzená.
Rozlišujeme úplné alebo čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Právo pozbaviť spôsobilosti na právne úkony má len súd, na zákl. žiadosti osoby, kt. preukáže právny záujem.

Spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť) je spôsobilosť vlastným konaním založiť vlastnú zodpovednosť. Vždy sa posudzuje subjektívne, v závislosti na okolnostiach spáchaného protiprávneho konania.

Question 42

49 - Pojem právnická osoba. Právnická osoba ako subjekt práv a povinností.

Question 43

50 - Pojem objekt právnych vzťahov. Objekty právnych vzťahov (druhy, príklady).

Question 44

51 - Obsah právneho vzťahu.

Question 45

52 - Čas ako právna veličina.

Question 46

53 - Pojem aplikácia práva. Medzery v práve.

Question 47

54 - Pojem aplikácia práva. Sudcovské dotváranie práva.

Question 48

55 - Zastúpenie v práve.

Question 49

56 - Aplikácia práva, štádia aplikácie práva.

Question 50

57 - Pojem individuálny právny akt. Druhy individuálnych právnych aktov (vymenovať, charakterizovať, príklady).

Question 51

58 - Pojem aplikácia práva. Subjekty aplikácie práva.

Question 52

59 - Konanie na súde a mimosúdne konanie (druhy, charakteristika).

Question 53

60 - Pojem individuálny právny akt. Platnosť a právoplatnosť individuálnych právnych aktov.

Question 54

61 - Vykonateľnosť a výkon rozhodnutia.

Question 55

62 - Analógia v práve (pojem, druhy, charakteristika).

Question 56

63 - Zodpovednosť v práve.

Question 57

64 - Právna zodpovednosť fyzických osôb.

Question 58

65 - Právna zodpovednosť právnických osôb.