politológia

Question 1

1 - Politika ako architektonický princíp modernej spoločnosti podľa R. Arona (objasnenie významu).

Answer 1

termín politológia = EFB v r. 1948 v Nemecku
termín politická veda = JB v r. 1576 (science politique)
ako samostatný odbor - USA 1880 Columbia Uni, 1949 -IPSA
ideové zdroje modernej politológie - Aristoteles, Machiavelli, Montesquieu
Raymod Aron - nejednoznačnosť termínov, policy a politics, primát politiky = to čo odlišuje moderné spoločnosti je politického pôvodu/primát v ľudskom zmysle - ako vládnu ľudia a ako sú vyberaní odhaľuje ľudskosť alebo neľudskosť celého soc. systému

Question 2

2 - Antipolitická politika.

Answer 2

Václav Bělohradský - kritizuje súčasnú politiku a snaží sa nájsť spôsoby, akými môže byť spoločnosť participovanejšia, spravodlivejšia a menej závislá na mocenských štruktúrach

Question 3

3 - Predmet záujmu politickej teórie.
!!

Answer 3

2 významy a predmet politickej teórie (4) + formálne modelovanie Arrowova veta

Question 4

4 - Arrowova veta (Arrow’s impossibillity theorem).

Answer 4

veta o diktátorovi, teória spoločenskej voľby, diktátorské rozhodnutie, výťah v panelovom byte

Question 5

5 - Dvojaké poňatie politickej vedy.

Answer 5

veda o občianskej pospolitosti a veda o moci, Alan Dahl, Max Weber, Aristoteles

Question 6

6 - Definícia moci podľa M. Webera a R. Dahla

Answer 6

Weber - monopol legitímneho fyzického násilia
Dahl - A má moc nad B, pokiaľ môže dosiahnuť, že B urobí niečo, čo by inak neurobil.

Question 7

7 - Politická moc v ponímaní M. Webera.

Answer 7

panstvo a moc, tri typy panstva - tradičné, legálne/byrokratické a charizmatické

Question 8

8 - Fenomén „soft power“.

Answer 8

tri tváre moci - rozhodovacia, nerozhodovacia a ideologická = Steven Michael Lukes - Moc ako kontrola nad myslením (kultúra, diplomacia, politické hodnoty ako ľudské práva EÚ)

Question 9

9 - Schmittova definícia politiky.

Answer 9

nemecký právnik a politik, konzervativista, konflikt ako základný aspekt politiky, priateľ vs nepriateľ, antiliberalizmus, kontroverzný, politické jednotky =národy, štáty a iné

Question 10

10 - Leo Strauss a otázka „bezhodnotovosti“ politiky.

Answer 10

politika sa nedá študovať a prevádzať ako bezhodnotová disciplína, teda nemôže byť neutrálna pre jej bližšie pochopenie, nesúhlasí s Weberom, volá po obnovení klasickej filozofie Platóna a Aristotela

Question 11

11 – Konzervativizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

Answer 11

reakcia na VFR, zachovanie hodnôt, vláda musí rešpektovať zvyky a tradície, Burke (odmieta unáhlené spoločenské zásahy, ctí si rodinu a inštitúcie spoločenského života) Oakeshott, Schmitt, Voegelin, Strauss, Burnham, Kirk,…

Question 12

12 - Princípy konzervatívneho myslenia podľa R. Kirka.
!!!!

Answer 12

6 princípov konzervatívneho myslenia
1. viera v transcendentný svetový poriadok a prirodzené právo
2. úcta k rozmanitosti a tajomstvu ľudskej existencie
3. presvedčenie o prirodzených rozdieloch medzi ľuďmi, vedúcich k sociálnej diferenciácii
4. význam súkromného vlastníctva pre udržanie politickej slobody
5. úcta k zvyklostiam a tradíciám
6. opatrnosť pri zavádzaní spoločenských zmien

Question 13

13 - Klasický liberalizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

Answer 13

klasický liberalizmus definuje slobodu negatívne, t.z. : sloboda = absencia vonkajších zásahov obmedzujúcich slobodné konanie; (negatívne poňatie slobody), Adam Smith (ekonomika voľná ruka trhu), Locke a Montesquieu

Question 14

14 - Egalitárny liberalizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

Answer 14

egalitárny liberalizmus uprednostňuje pred slobodou rovnosť (vplyv ľavice), zavádza tzv. minimápne podmienky slobody (minimálne mzda, životné minimum, etc.)

Question 15

15 - Férová spoločnosť podľa J. Rawlsa.

Answer 15

Rawls tvrdí, že rovnosť v práve a najmä v prístupe k dobrám ( úrady, politické rozhodnutia a pod.) má platiť pre všetkých účastníkov rovnako a to bez výhrady, no musí prinášať aj určité obmedzenia, ktoré vedú k reštrikciám. Tie spočívajú v uplatnení určitých inštitútov, resp. procedúr, ktoré sú „na prospech najmenej zvýhodneným osobám“ = spravodlivosť ako férovosť (justice as fairness), nerealistická predstava, keďže nie každý sa rodí v rovnakých podmienkach

Question 16

16 - Neoliberalizmus a libertarianizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).

Answer 16

zdôraznenie primátu slobody nad rovnosťou, NEOLIBERALIZMUS – najmä ekonomické zameranie (FRIEDRICH AUGUST VON HAYEK, MILTON FRIEDMAN)
- LIBERTARIANIZMUS – vplych anarchizmu a libertariánskeho socializmu (ROBERT NOZICK)
Nozick:- sloboda nesmie byť obmedzovaná ani dobre mienenými štátnymi príkazmi a zákazmi
- štát = len tzv. NOČNÝM STRÁŽNIKOM (inštitúcia plniaca nevyhnutné minimálne úlohy dohľadu nad dodržiavaním zákonov)
- kritizuje štátne prerozdeľovanie zdrojov aj zdanenie, kt. považuje za hrubé narušenie osobnej slobody jednotlivca

Question 17

17 - Komunitarianizmus (ideové zdroje, predstavitelia, politický zámer).
!!!!!

Answer 17

koncepcia práv skupín, komunít (predpoklad:jedinec nie je iba ekonomickým subjektom alebo politickou entitou vo vzťahu k homogénnemu politickému útvaru)
* WILL KIMLICKA – ľudská bytosť je autonómnou bytosťou so slobodnou predstavou o vlastnom živote a právom túto predstavu realizovať - otázkou sa stáva realizovateľnosť tejto požiadavky v (politicky, ekonomicky, národnostne, sexuálne) znevýhodnenej skupine – t.z. potrebné je chrániť menšinové skupiny

Question 18

18 - Politická psychológia (predmet, definícia).

Answer 18

oblasť sociálnej psychológie; odbor aplikovanej sociálnej psychológie (veda o psychologických aspektoch sociálnych interakcií)
* PREDMET: štúdium politického správania, ktoré je zamerané pre alebo proti danému fungovaniu politického systému či subsystému (W. von Baeyer-Katte); akékoľvek správanie majúce POLITICKÝ MOTÍV
* PP ozrejmuje základný morálny paradox politiky (deklarovanie služby v prospech spoločnosti vs. realita)

Question 19

19 - Politická psychológia (otázka davového správania, psychológia fašizmu, osobnostné predpoklady politika).

Answer 19

zistenia SP využiteľné pre PP: Le Bon (1895), McDougall (1920): - jedinec nachádzajúci sa v „aktivovanom dave“ – extrémne vystupňovaná afektivita, zreteľne obmedzený intelektuálny výkon
-psychológia fašizmu – W. Reich – Masová psychológia fašizmu (1933) – fašizmus je sexuálne príťažlivá ideológia (uniformy, farby, ..) – predmet identifikácie, motivačná zložka superega, stotožnenie sa s predstavou moci, religiózne aspekty (Freud)
-osobnostné predpoklady politika - H. D. Laswell (Psychopatologie a politika, 1930): rozhodnutie venovať sa politickej kariére svedčí o kompenzácii osobných frustrácií a existenčnej neistote, čo sú motivačné faktory patologickej túžby po moci; ovládaním druhých si politici kompenzujú vlastné narušené sebavedomie; politici bývajú často vo svojej pôvodnej kariére neúspešní , politika je tak priestorom kompenzácie osobných ašpirácií

Question 20

20 - Koncepcia autoritárskej osobnosti podľa Adorna (TAP).

Answer 20

• skúma vzťah medzi príklonom k fašizmu a niektorými rysmi osobnosti
• tiež skúma vzťah medzi príklonom k fašizmu a ranými skúsenosťami (prísny neprístupný otec)
• vytvára teóriu autoritárskej osobnosti: TAP
• vytvára teóriu autoritárskej osobnosti: TAP
  a. fašistické postoje znamenajú kompenzáciu komplexu menejcennosti
  b. fašistické postoje znamenajú uvoľňovanie vnútornej agresie voči domnelému nepriateľovi (reakcia na frustráciu)
  c. realizácia psychických potrieb istoty a niekam patriť (infantilné želania – Adorno, 1950)
  d. dôležitý prvok – etnocentrizmus
  e. 3 dôležité elementy: AUTORITÁRSKA AGRESIA, AUTORITÁRSKA SUBMISIA, AUTORITÁRSKY KONVENCIONALIZMUS

Question 21

21 - Zložky autoritárskej osobnosti podľa TAP.

Answer 21

Konvencionalizmus, autoritár. submisia, autoritár. agresia, antiintracepcia, poverčivosť/stereotypnosť, drsnosť/sila, deštruktivita/cynizmus, projektivita, sexualita

Question 22

22 - Psychológia más podľa McDougalla.

Answer 22

účasť v sociálnej skupine vedie ku kompletnej sebaidentifikácii so skupinou (davy); strata individuality
-pozitívne pocity voči členom IN-GROUP a OUT-GROUP sú vystupňované, nemožnosť racionálneho vyvrátenia stereotypov
-pocity skupinovej nadradenosti a bezpečia
-ľahké šírenie iracionality a agresivity

Question 23

23 - RCT (Realist Conflict Theory).

Answer 23

Nadväzuje na Psychology of Masses, koncept SIT (Social Identification Theory) – zdieľaná identita (shared identity) vedie k zdieľaným postojom voči OUT-GROUP, konflikt sa môže meniť na spoločný záujem

Question 24

24 - Medzinárodné vzťahy (predmet, definícia).

Answer 24

predmet: štúdium politických vzťahov a politického prostredia medzi štátmi ako zvrchovanými aktérmi, kt. nemajú pevne vymedzenú rolu a nepodliehajú žiadnej vyššej moci
odbor definujú strety rôznych teoretických škôl – tzv. VEĽKÉ DEBATY
pôvodne sa odbor venoval otázkam vojny a mieru, dnes je obsah širší

Question 25

25 - I. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia.
!!!!!!!

Answer 25

30. – 50. roky 20. st., inicioval ju E. H. CARR proti utopickému pohľadu na medzinárodné vzťahy v politike víťazných veľmocí z I. svetovej vojny (tzv. idealisti);
    Carrova výčitka voči:
    - prílišnej zameranosti na zabezpečenie trvalého mieru prostr. medzinár. práva, medz. inštitúcií či medz. Obchodu
    - prehliadaniu faktoru moci
    - Carr vystupoval ako realista, zameriaval sa na analýzu moci a z nej vyvodzoval vš. politické danosti

Realizmus – predstavitelia: H. Morgenthau, R. Aron, H. Kissinger
zdroje politickej moci v medzinárodných vzťahoch -> VOJENSKÁ SILA – dilema zbrojenia
ideológia nie je kľúčová, určujúca je vojenská sila, avšak ideológia môže prispieť k vojenskej sile
IDEOLÓGIA môže pôsobiť ako SILOVÝ FAKTOR tým, že spochybňuje legitimitu súpera

Idealizmus – predstavitelia odmietajú mocenský pohľad na svet
* predpoklad, že medz. vzťahy môžu byť založené i na iných faktoroch, napr. ekonomická výmena, investície (ekonomickí liberalisti), stanovenie noriem vzájomného spolužitia v medzinárodmom priestore (inštitucionalisti)
NORMAN ANGELL (1872-1967) nositeľ nc za mier, najefekt. cesta využitia ekon. zdrojov JE VOĽNÝ OBCHOD A VÝMENA (1910), v dôsledku vzáj. obchodu a investícii stráca vojna zmysel
ALFRED ZIMMERN (1879-1957) zakladateľ I. katedry MV (UK); podporoval medz. inštitúcie, najmä SN (napísal concept fungovania tejto organizácie), definoval pojem welfare state, vojnám je možné zabrániť, ak štáty uznajú právomoc medz.inštitúcií a zaviažu sa medz. Právom, medz. Právo by malo byť zal. Na zvykovom práve (hue and cry → princíp kolektívnej bezpečnosti)
/v debate víťazí realizmus/

Question 26

26 - II. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia.

Answer 26

Scientizmus a tradicionalizmus
SCIENTIZMUS – v 50. rokoch vstupuje ako kritika realizmu a idealizmu (obvinenie kvôli nevedeckosti)
* Cieľom scientistov v MV bolo realizovať vedecky akceptovateľné štúdium problematiky, ktorá je pre MV určujúca. Prvým krokom bolo formulovať stanovený problém ako vedecký, t.z. odstrániť nánosy subjektivity a individuálneho biasu. Snažili sa výroky dotýkajúce sa MV formulovať ako logicky analyzovateľné propozície, ktoré je možné prijať alebo odmietnuť na základe jasne prisúditeľnej pravdivostnej hodnoty (využívanie korešpondenčnej teórie pravdy – t.z. poznatok je pravdivý, keď obsah tvrdenia /predstavy/ je zhodný alebo súhlasí s poznávanou realitou. Zámerom je odstrániť hodnotiace či subjektívne súdy), navrhujú použíť metódy exaktných vied na problémy MV.
* tézy politiky chceli transformovať na logicky analyzovateľné propozície – vyvrátiteľné hypotézy
* metódy: štatistiky, využitie kybernetiky, exaktné „prírodovedné modelovanie“
Scientizmus v MV
* M. Kaplan – MV je možné vnímať ako kybernetický systém – snažil sa určiť bod stability medz. systémov definovaním ich rôznych konfigurácií
* pr. teória hier (mat. teória aplikovateľná na riešenie problému – konflikt. situácie 2 a viacerých racionálnych hráčov, pri. kt. platí, že výnosy a zisky sú zavislé na vlastnom rozhodnutí hráča i na všetkých ostatných (Morrow, 1994) → HERNOTEORETICKÁ ANALÝZA MEDZ. VZŤAHOV (Th. Schelling – NC za ekonómiu)
* Schelling prostr. teórie hier dokázal, že využitie zdanlivo iracionál. a zločinných krokov vo vojne má racionálny základ a môže v politike viesť k zmierneniu neg. dôsledok vojen (rukojemníci, hrozba totálneho zničnia a pod.) – pr. hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA
/Prisoners dilemma – ak ho udám, ak on udá mňa/
Thomas Schelling
* „Podstatný rozdiel medzi jadrovými zbraňami a bajonetmi nie je to v počte ľudí, ktorých môžu nakoniec zabiť, ale v miere, s akou sa to dá urobiť pri centralizácii rozhodnutí, pri oddelení vojny od politických procesov a pri počítačových programoch …. “
* „Proti bezbranným ľuďom nie je veľa toho, čo by jadrové zbrane dokázali a čo sa nedá urobiť pomocou bodáku na ľad. A náš hrubý národný produkt by to nezaťažilo, keby sa to robilo s bodákmi na ľad.“ [Arms and Influence]
Príklad Hernoteoretickej analýzy
* hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA, ktorá mala paradoxne slúžiť ako záruka obmedzenia nukleárneho útoku podľa SALT I (Strategic Arms Limitation Talks). SALT I totiž v jednom zo svojich bodov uvádza povinnosť pre USA a ZSSR eliminovať počet základní chránených antibalistickým raketovým systémom na jednu (podľa H. Kissingera by na efektívnu obranu USA bolo potrebných 12). Nukleárny útok by teda znamenal pri zohľadnení okamžitého protiúderu neodvrátiteľné riziko zničenia. Táto hrozba bola stále prítomnou a predpokladalo sa, že bude pôsobiť ako psychologická bariéra nukleárneho útoku zo strany oboch mocností
* Treaty on Anti-Ballistic Missile (ABM) Systems and the Interim Agreement and Protocol on Limitation of Strategic Offensive Weapons. (Nixon, Brežnev) -
- zmluva ABM upravovala protibalistické strely, ktoré by sa teoreticky mohli použiť na zničenie medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) vypustených inou superveľmocou.

Question 27

27 - III. veľká debata – trvanie, obsah, predstavitelia.

Answer 27

• nadviazala na skeptický pohľad týkajúci sa možností adekvátneho využitia vedeckých metód v oblasti medzinárodných vzťahov, ktoré vo veľkej miere zostávajú teritóriom ovplyvneným náhodnými a ťažko predikovateľnými fenoménmi
• kritika voči snahe objektívneho kumulatívneho poznania medzinárodnej politickej scény; snaha o komplexnú objektívnu teóriu na poli MV podľa mnohých teoretikov zlyhala, a teda ďalšie úsilie o poznanie súvisiace s MV bolo definované ako tzv. „elusive quest“ (prchavé či márne snaženie)
• nastupuje séria konceptov, ktoré zdôrazňujú význam interpretácie a subjektu - priestor postmodernej interpretácie, kde snahu o vymedzenie objektívne platnej pravdy vytesňuje tendencia pripustiť možnú koexistenciu rôznych, i vzájomne protirečivých konceptov
• názorová pluralita a politická diverzita!
• AVŠAK! praktický výsledok tretej debaty sa do značnej miery prejavil nie v konsenze, ale v súperení jednotlivých teórií a hypotéz, ktoré „odmietali“ pristúpiť na kompromis a zotrvávali vo svoje teoretickej rigidnosti.

Question 28

28 - Realizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty, predstavitelia).

Answer 28

Realizmus – predstavitelia: H. Morgenthau, R. Aron, H. Kissinger
zdroje politickej moci v medzinárodných vzťahoch -> VOJENSKÁ SILA – dilema zbrojenia
ideológia nie je kľúčová, určujúca je vojenská sila, avšak ideológia môže prispieť k vojenskej sile
IDEOLÓGIA môže pôsobiť ako SILOVÝ FAKTOR tým, že spochybňuje legitimitu súpera
Realizmus – Hans Morgenthau
-r. 1948 publikuje najvýznamnejší text amerického realizmu (Politika medzi národmi: Zápas o moc a mier )
- politiku považuje za autonómnu oblasť reality nezávislú na ekonómii, práve i morálke
- politiku ovládajú nadčasové zákony zakorenené v nemennej ľudskej prirodzenosti, kt. charakterizuje sebeckosť a túžba po moci
- vojny považuje za nevyhnutnú a prirodzenú súčasť medzinárodných vzťahov
- v politike je potrebné s vojnou počítať (s vojnou vo Vietname však nesúhlasil )
morálne princípy iba maskujú mocenské princípy – nie je možné na sféru medzinárodnej politiky aplikovať morálne princípy
- univerzálne kategórie medz. politiky: MOC a ZÁUJEM
- štáty majú ZÁUJEM na udržiavaní mocenskej rovnováhy (plánovaná alebo ide o nezamýšľaný dôsledok)
- mocenská rovnováha môže byť dočasná – kým nenastane vláda HEGEMÓNA, kt. určuje medz. politiku (vynúti a stabilizuje medz. poriadok)

Question 29

29 - Princípy politického realizmu podľa H. Morgenthaua.

Answer 29

1. Politika je určovaná nespochybniteľnými zákonmi, ktoré sú zakorenené v ľudskej prirodzenosti
2. Záujem národa/štátu je definovaný v hraniciach jeho politickej moci /to znamená, že národ/štát vždy definuje a koná v otázke svojich záujmov prostr. mocenských prostriedkov/
3. Záujem (mocenský záujem) je dynamickou kategóriou
4. Abstraktné morálne princípy nemôžu reprezentovať politické kategórie
5. Existuje rozdiel medzi morálnymi ašpiráciami národa/štátu a všeobecnými morálnymi princípmi (pr. vojna proti terorizmus)
6. Autonómia disciplíny Medzinárodných vzťahov

Question 30

30 - Idealizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné
argumenty, predstavitelia).

Answer 30

Idealizmus – predstavitelia odmietajú mocenský pohľad na svet
* predpoklad, že medz. vzťahy môžu byť založené i na iných faktoroch, napr. ekonomická výmena, investície (ekonomickí liberalisti), stanovenie noriem vzájomného spolužitia v medzinárodmom priestore (inštitucionalisti)
NORMAN ANGELL (1872-1967) nositeľ nc za mier, najefekt. cesta využitia ekon. zdrojov JE VOĽNÝ OBCHOD A VÝMENA (1910), v dôsledku vzáj. obchodu a investícii stráca vojna zmysel
ALFRED ZIMMERN (1879-1957) zakladateľ I. katedry MV (UK); podporoval medz. inštitúcie, najmä SN (napísal concept fungovania tejto organizácie), definoval pojem welfare state, vojnám je možné zabrániť, ak štáty uznajú právomoc medz.inštitúcií a zaviažu sa medz. Právom, medz. Právo by malo byť zal. Na zvykovom práve (hue and cry → princíp kolektívnej bezpečnosti)

Question 31

31 - Základné tézy politického idealizmu.

Answer 31

1- politické záujmy sú dôležitejšie a prirodzenejšie ako politické rozpory na nadnárodnej a nadštátnej úrovni
2- zahraničná politika musí rešpektovať základné morálne princípy
3- najefektívnejšia cesta k udržateľnému mieru vedie prostredníctvom dodržiavania medzinárodného práva
4- medzinárodné organizácie, medzinárodné právo a svetová verejná mierka slúžia ako efektívne nástroje stabilizácie svetovej politiky

Question 32

32 - Scientizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné
argumenty, príklady použitia).

Answer 32

SCIENTIZMUS – v 50. rokoch vstupuje ako kritika realizmu a idealizmu (obvinenie kvôli nevedeckosti)
* Cieľom scientistov v MV bolo realizovať vedecky akceptovateľné štúdium problematiky, ktorá je pre MV určujúca. Prvým krokom bolo formulovať stanovený problém ako vedecký, t.z. odstrániť nánosy subjektivity a individuálneho biasu. Snažili sa výroky dotýkajúce sa MV formulovať ako logicky analyzovateľné propozície, ktoré je možné prijať alebo odmietnuť na základe jasne prisúditeľnej pravdivostnej hodnoty (využívanie korešpondenčnej teórie pravdy – t.z. poznatok je pravdivý, keď obsah tvrdenia /predstavy/ je zhodný alebo súhlasí s poznávanou realitou. Zámerom je odstrániť hodnotiace či subjektívne súdy), navrhujú použíť metódy exaktných vied na problémy MV.
* tézy politiky chceli transformovať na logicky analyzovateľné propozície – vyvrátiteľné hypotézy
* metódy: štatistiky, využitie kybernetiky, exaktné „prírodovedné modelovanie“
Scientizmus v MV
* M. Kaplan – MV je možné vnímať ako kybernetický systém – snažil sa určiť bod stability medz. systémov definovaním ich rôznych konfigurácií
* pr. teória hier (mat. teória aplikovateľná na riešenie problému – konflikt. situácie 2 a viacerých racionálnych hráčov, pri. kt. platí, že výnosy a zisky sú zavislé na vlastnom rozhodnutí hráča i na všetkých ostatných (Morrow, 1994) → HERNOTEORETICKÁ ANALÝZA MEDZ. VZŤAHOV (Th. Schelling – NC za ekonómiu)
* Schelling prostr. teórie hier dokázal, že využitie zdanlivo iracionál. a zločinných krokov vo vojne má racionálny základ a môže v politike viesť k zmierneniu neg. dôsledok vojen (rukojemníci, hrozba totálneho zničnia a pod.) – pr. hrozba vzájomného zničenia nukleárnym útokom medzi ZSSR a USA
/Prisoners dilemma – ak ho udám, ak on udá mňa/

Question 33

33 - Scientizmus a peace research.

Answer 33

Scientizmus a tzv. Peace research
-skúmanie podmienok, kt. by viedli k trvalému mieru pomocou vedeckých metód
-pr. zistenie: demokratické štáty takmer voči sebe navzájom nebojujú
-tento fakt je motivovaný niekoľkými kritériami (formulované v tzv. democratic peace theory):
1.politická zodpovednosť za vojenské straty je do značnej miery ovplyvnená verejnou mienkou; 2.demokratické štáty majú tendenciu riešiť zahraničnopolitické konflikty formou diplomatických rokovaní;
3.hostilita voči iným štátom nie je dominantným politickým ani rečníckym nástrojom demokratických spoločností;
4.demokratický štáty zvyčajne disponuje väčším spoločenským bohatstvom;
5.riziko vojny by ohrozilo stabilnú infraštruktúru, ekonomický a sociálny systém;
-okrem demokratických štátov majú najmenej vojenských konfliktov prísne autoritárske štáty
-najviac vojenských konfliktov je príznačných pre tzv. intermediate regimes

Question 34

34 - Tradicionalizmus v medzinárodných vzťahoch (definícia politického stanoviska, základné argumenty).

Answer 34

Scientizmus a tradicionalizmus
-Tradicionalisti odmietajú predpoklad bezproblémového a všeobecného využitia vedeckých metód v MV
-kvantifikácia politického jednania nevylučuje subjektívny faktor

Question 35

35 - Pojem národ podľa M. Hrocha

Answer 35

Hrochova definícia: Národ je veľká sociálna skupina resp. pospolitosť, ktorý bola integrovaná kombináciou niekoľkých druhov vzťahov (ekonomické, kultúrne, jazykové, politické, geografické,…) a je charakterizovaná prostredníctvom identifikácie jej členov s ňou.

Moderný národ má 3 konštruktívne podmienky:
I. istý stupeň národnej pamäti
II. jazykové vzťahy, ktoré umožňujú intenzívnejšiu komunikáciu medzi príslušníkmi národa ako s príslušníkmi iného národa
III. národná identita a národné vedomie je vedomím spolunáležitosti rovnoprávnych príslušníkov v občianskej spoločnosti, to znamená, že moderné národy sú výsledok osobitého európskeho historického procesu

Question 36

36 - Objektivizmus v chápaní národa.

Answer 36

Národ je definovaný ako objektívne existujúca entita, vykazujúca určité charakteristiky, ktoré je možné skúmať, analyzovať, kategorizovať,…
Erik Hobsbawm - kritériom národa je jeho vzťah k určitému typu moderného štátu, to znamená, že národ je podmienený štátnosťou a charakterizovateľný určitým typom politickej ideológie, cez prizmu ktorej sa definuje a hodnotí. Tento prúd je označovaný ako tzv. objektivizmus, súčasťou tohto myšlienkového trendu je i tzv. promordialistická teória národa (primordiálny - pôvodný, prvotný, počiatočný). Táto teória vychádza t predpokladu tzv. vrodenej etnicity.
/HISTÓRIA, JAZYK, KULTÚRA/

Question 37

37 - Subjektivizmus v chápaní národa.

Answer 37

“Národ” je umelý a ideologický politický konštrukt (Carr), mýtus či dokonca invention
Radikálnejší predstavitelia tohto myšlienkového prúdu stotožňujú národ s tzv. imagined communities (B. Anderson) teda s ilúziou ľudským teoretickým vynálezom. Toto uvažovanie je prítomné aj u Renana. Tento prúd je označovaný za tzv. subjektivizmus, prípadne pokiaľ zdôrazňuje proces ideového konštruktu národa a národnosti ako dôsledok modernizačných procesov, ide o tzv. konštruktivizmus.
/SPOLUPATRIČNOSŤ, SPOLOČNÉ ZÁŽITKY/

Question 38

38 - Renanova teória zabúdania

Answer 38

kolektívne zabúdanie bez toho nevznikne národ

Question 39

39 - Dva prístupy k hodnoteniu nacionalizmu

Answer 39

neutrálne hodnotenie a negatívne hodnotenie

Question 40

40 - Xenofóbia a šovinizmus

Answer 40

xenofóbia je neopodstatnený strach a nenávisť voči neznámemu a odlišnému, prejavuje sa odmietaním kultúrnych a politických odlišností, môže sa prejavovať ako xenofóbna kultúra
šovinizmus - vychádza z radikálnych nacionalistických postojov a presvedčení o národnej nadradenosti či výlučnosti, je otvorene animatórny (nepriateľský) voči iným národom a národnostiam

Question 41

41 - Teoretické stanoviská k dôvodom vzniku národov.

Answer 41

koncept tzv. etnonacionalizmu : moderné národy sa sformovali zreálnych historických predpokladov, najmä z tzv. špecifickej etnickej identity (teda príslušnosť kurčitej etnickej skupine)
tzv. modernistická teória : predpoklady moderných národov sú zakorenené vsamotnom procese modernizácie, ktorá prináša industrializácia, zvyšovanie gramotnosti (nevyhnutné pre pochopenie abstraktného konceptu národa), rozširovanie komunikačných kanálov atechnológií, etc.
tzv. konštruktivizmus : národy vďačia svojej existencii ideologickým konštruktom, manipuláciám amýtom (kolektívnej pamäti)

Question 42

42 - Aristotelova politea.

Answer 42

politeia : účasť mnohých, snažiacich sa overejné blaho arešpektujúcich zákon

! rešpekt voči zákonu je dôležitým determinantom odlišujúcim politeiu od negatívne chápanej demokracie a ztohto dôvodu je niekedy politeia vykladaná ako ústavná demokracia
politeia kombinuje prvky oligarchie ademokracie a snaží sa ospoločenskú harmóniu prostredníctvom zohľadnenia záujmov chudobných ibohatých; dôraz je kladený na politickú umiernenosť aparticipáciu strednej vrstvy obyvateľstva (na rozdiel od čistej formy oligarchie (bohatí) či demokracie (chudobní)).
takéto chápanie politei je možné aplikovať na súčasnú predstavu oideálnej forme reprezentatívnej demokracie.

Question 43

43 - Podoby demokracie podľa Dahla (vymedzenie, charakteristika).

Answer 43

ROBERT DAHL: 3 PODOBY (3 TRANSFORMÁCIE DEMOKRACIE)
PRIAMA DEMOKRACIA MALÝCH MESTSKÝCH ŠTÁTOV (ant.Grécko až 18. storočie)
REPREZENTATÍVNA DEMOKRACIA NÁRODNÝCH ŠTÁTOV (18. a 19. st.)
ZAČIATOK TRANSFORMÁCIE DEMOKRACIE NA NADNÁRODNÚ ÚROVEŇ (R. Aron, C. Schmitt; Dahl: „mýtus samosprávneho štátu“)

Question 44

44 - Antická vs moderná demokracia.

Answer 44

priama vs zasupitelska, vacsie vs mensie spolocenstvo, hlasuju obcania s pravom vs hlasuje kazdy

Question 44

45 - Polyarchia

Answer 44

„mnohovláda“, istý historický medzistupeň politického vývoja na ceste kdemokracii. Dahl uvádza jeho niekoľko základných čŕt:
volení štátni predstavitelia
slobodné voľby
všeobecné volebné právo
aktívne volebné právo
sloboda prejavu
právo na vyhľadávanie informácií
sloboda združovania

Question 44

46 - Schumpeterova teória demokracie (demokracia ako metóda výberu).

Answer 44

Schumpeter predstavil svoju osobitú teóriu demokracie vvplyvnom diele Capitalism, Socialism and Democracy
vychádzal ztézy, že domnienka o všeobecnej politickej participácii akontrole vdemokracii je vzásade výsledkom efektívnej politickej manipulácie av skutočnosti je nerealizovateľná. Touto tézou chcel spochybniť možnosť vlády ľudu. Svoje tvrdenie stavia na nasledujúcich faktoch:

je nerealistické predpokladať nejaké „všeobecné dobro“, oktoré má usilovať demokracia;
je nerealistické predpokladať existenciu „všeobecnej vôle ľudu“, prostredníctvom ktorej sa má demokracia realizovať;
je nerealistické predpokladať univerzálne racionálne správanie akonanie ľudí;

idea všeobecnej politickej participácie vdemokracii, teda moci ľudu, je vzásade teoretickou konštrukciou
Schumpeter sa teda snaží dospieť kteórii, ktorá by dostatočne vysvetľovala podstatu demokracie
obracia sa ktzv. minimálnemu modelu demokracie, ktorého obsahom je mechanizmus výberu politických reprezentantov: DEMOKRACIA = METÓDA VÝBERU, t.z. demokracia sa javí ako politická metóda.
ide o tzv. procedurálnu definíciu demokracie

Question 45

47 - Demokracia podľa K. R. Poppera (hypotéza otvorenej spoločnosti)

Answer 45

Výber politickej reprezentácie, teda metóda realizovania politiky, je podľa Schumpetera dostatočným kritériom demokracie aotázku, čo je obsahom či výsledkom demokratického procesu, resp. výberu, ponecháva otvorenú (zdá sa teda, že ignoruje napríklad fenomén slobody tlače či občianske slobody ako kritériá demokracie)
Schumpeter – skeptik: podľa neho víťazmi demokratických volieb často ľudia prislúchajúci kspoločenským elitám avoľby tak zabezpečujú len cirkuláciu týchto elít

chápe demokraciu vprotiklade bežnému, tzv. klasickému vnímaniu demokracie ako systému „reprezentácie, politickej zodpovednosti, rovnosti, participácie, spravodlivosti, dôstojnosti, racionality, bezpečia aslobody.“
demokraciu nie je možné definovať ako vládu ľudu!
tvrdí, že bežní ľudia nie sú dostatočne kompetentní aracionálni, aby dokázali adekvátne posúdiť politické problémy a ich riešenia. Ďalšou tézou je, že občianska participácia by sa mala obmedziť len na akt volieb.

K podobnému typu argumentov sa kriticky vyjadril už Aristoteles v diele Politika:
“v niektorých veciach výrobca nie je ani jediným, ani najlepším sudcom (posudzovateľom; doplnila MK) v dielach, ktorým rozumejú aj tí, ktorí tej znalosti nemajú (znalosti výrobcu; doplnila MK), napríklad dom pozná nielen staviteľ, ale i jeho užívateľ a ten ho aj lepšie posúdi, […] alebo veslo posúdi lepšie kormidelník, než tesár a jedlo hosť, ale nie kuchár.”

za dôležité kritérium demokracie okrem metódy výberu politickej reprezentácie považuje itzv. negatívnu politickú moc, teda moc odvolávať túto reprezentáciu.
tvorca moderného teoretického konceptu, ktorý definuje demokraciu ako organizovanú súťaž kandidátov na výkon moci, vrámci ktorej doterajší víťazi súhlasia stým, že ich odporcovia ich môžu onejaký čas poraziť, pričom samotná súťaž avýkon moci podliehajú presným pravidlám (Raymond Aron).

Question 45

48 - Popperova maxima a jej uplatnenie v demokracii

Answer 45

Západnú civilizáciu podľa Poppera vystihuje: rozumnosť, ľudskosť, aplikácia kritickej a racionálnej metódy, formulovanie univerzálnej metódy kritického racionalizmu, t.j. vedomé,ho dobrovoľného rozvíjania racionálnej kritiky
Popperova maxima = používanie vlastného rozumu vo význame ochoty prijímať kritiku!
otvorená spoločnosť nie je žiadny politický systém či režim, ale predstavuje skôr spôsob súžitia medzi jednotlivcami, ktorého zjednocujúcim princípom je aplikácia permanentného kriticizmu v akejkoľvek sfére aktivity človeka vedúceho do kreovania demokraticky garantovaných podmienok autonómnej tvorivosti (D. Dobiáš)
demokracia = najlepšia forma politického zriadenia /”štátna forma najmenšieho zla“, najlepšia zo všetkých „zlých“ vládnych foriem”, kde inštitucionalizáciou kritiky je možné vypočuť každý jednotlivý hlas a postupnými reformami zlepšovať každodenný život
demokracia = metóda a organizujúci princíp pre súťaž politických ideí
podmienkou dobre fungujúcej demokracie a následne otvorenej spoločnosti je nepersonifikovaný systém kontroly vlády protiváhou inej moci /deľba a kontrola moci/
demokratické inštitúcie : „… sú ako pevnosti. Musia byť dobre navrhnuté a musia mať dobrú posádku“
hlavným „kameňom úrazu“ pri uvažovaní o otvorenej spoločnosti či demokracii je konanie jednotlivcov ako ľudí s určitými vlastnosťami
! “Pokiaľ ide o mravnosť, potom je krajne nemravné chápať politických odporcov za morálne nespôsobilých alebo zlých (a vlastnú stranu za dobrú). A vedie to k postoju, ktorý upevňuje moc vládnucich, namiesto toho, aby sa pracovalo na tom, ako bude možné moc obmedziť“
Vychádzajúc z Periklovej tradície (formuloval myšlienku o tom, že aj keď máloktorí z nás sú schopní navrhnúť alebo realizovať určitú politiku, všetci sme ju schopní posúdiť), Popper navrhuje, aby sa voľby stali skutočným súdom ľudu (nielen formálnou procedúrou), keď sa vláda posudzuje a „ľud“ funguje ako porota.
Volebný deň - „nie je dňom, ktorý legitimuje novú vládu, ale dňom, keď súdime vládu starú“ - t.z. demokracia = súd ľudu, (nie vláda ľudu)
„Mne sa zdá forma, ktorá umožňuje systém dvoch strán, najlepšou formou demokracie. Vedie totiž k ustavičnej sebakritike strán. Keď jedna z dvoch veľkých strán utrpí úplnú porážku, obyčajne dochádza v jej vnútri k radikálnej reforme. To je dôsledok konkurencie a jednoznačne zavrhujúceho súdu voličov, ktorý nie je možné prehliadnuť, a strany sú týmto systémom čas od času nútené buď sa zo svojich chýb poučiť, alebo zaniknúť.”

“Myšlienka, že z idey demokracie sa dá logicky odvodiť prevaha systému pomerného zastúpenia a že kontinentálne systémy sú vďaka tejto proporčnosti lepšie, spravodlivejšie alebo demokratickejšie než systémy anglosaské… je neudržateľná, pretože sa musí odvolávať na prekonanú teóriu demokracie ako vlády ľudu (ktorá má svoj pôvod v takzvanej teórii suverénneho štátu)… Táto teória je morálne chybná, je prekonaná teóriou, že väčšina má moc vládu zosadiť…“

? akú systém politických strán preferuje Popper?
„Mne sa zdá forma, ktorá umožňuje systém dvoch strán, najlepšou formou demokracie. Vedie totiž k ustavičnej sebakritike strán. Keď jedna z dvoch veľkých strán utrpí úplnú porážku, obyčajne dochádza v jej vnútri k radikálnej reforme. To je dôsledok konkurencie a jednoznačne zavrhujúceho súdu voličov, ktorý nie je možné prehliadnuť, a strany sú týmto systémom čas od času nútené buď sa zo svojich chýb poučiť, alebo zaniknúť.”

“Myšlienka, že z idey demokracie sa dá logicky odvodiť prevaha systému pomerného zastúpenia a že kontinentálne systémy sú vďaka tejto proporčnosti lepšie, spravodlivejšie alebo demokratickejšie než systémy anglosaské… je neudržateľná, pretože sa musí odvolávať na prekonanú teóriu demokracie ako vlády ľudu (ktorá má svoj pôvod v takzvanej teórii suverénneho štátu)… Táto teória je morálne chybná, je prekonaná teóriou, že väčšina má moc vládu zosadiť…“

? akú systém politických strán preferuje Popper?

Question 45

49 - Použitie Occamovej britvy v politike podľa Poppera.

Answer 45

ŠTÁT VS SLOBODA

každá moc je nebezpečná, t.z. Popper uznáva „Occamovu britvu“, t.z. v priestore politického myslenia liberálnu tézu - čo najmenej štátu (len nevyhnutné reštrikcie štátu)
„Štát je nevyhnutné zlo. Jeho mocenské právomoci by sa nemali rozmnožovať nad nevyhnutnú mieru,“
„Potrebujeme slobodu, aby sme zabránili zneužitiu štátnej moci, a potrebujeme štát, aby sme zabránili zneužitiu slobody.“

!!! Popper - !! najdôl. element demokracie nie je voľba zástupcov, ale možnosť ich odvolania

Question 46

50 - Štúdium demokratických režimov v Lijphartovej teórii.

Answer 46

Patterns of Democracy (1999) - skúma 36 typov demokratického zriadenia aanalyzuje základné podobnosti adištinkcie. Prichádza kzáveru, že je možné vypozorovať existenciu 2 typov demokratických zriadení – tzv. väčšinovú (majoritnú) demokraciu atzv. konsenzuálnu demokraciu
zhľadiska ekonomického progresu sa ako efektívnejší spôsob politického zriadenia javí konsenzuálna demokracia. Tá kvôli svojej povahe zdôrazňujúcej úlohu racionálnej aodbornej argumentácie je vkonečnom dôsledku efektívnejšia avýkonnejšia ako jej väčšinový náprotivok. Navyše, stále prebiehajúca diskusia tiež podnecuje inovatívne anetradičné prístupy kriešeniu problémov, čo sa podľa Lijpharta prejavuje pozitívne tiež vekonomických ukazovateľoch.

Question 47

51 - Typy demokratických režimov

Question 48

52 - Majoritný vs. konsenzuálny demokratický režim.

Answer 48

majoritná demokracia
formu vlády založenú na väčšinovom rozhodovacom princípe
vsúvislosti stýmto typom demokracie zaznievajú kritické hlasy, ktoré varujú pred jej zvrhnutím do tzv. tyranny of majority /tyranie väčšiny./
osobitné riziko sa spája svýkonom väčšinovo-demokratickej moci vo vzťahu kmenšinám, kedy hrozí, že budú potláčané práva menšín, resp. nastanú snahy oich vylúčenie zpolitického života
založený na princípe rozhodovania väčšiny
konvenčný typ demokracie v mnohých krajinách
riziko tzv. “tyranny of majority”
kritika: v prípade absencie mechanizmu súdnej kontroly legislatívy môže ísť o nedemokratický režim (C. Schmitt vs. H. Kelsen)
zaujímavá je kritika fašizmu voči tomuto typu demokracie (vs. tzv. autoritatívna demokracia)
pr. USA (najmä Trumpova administratíva), Kanada, India, etc.
z hľadiska praktickej existencie sa uplatňuje najmä prostr. unikameralizmu

Austrália, Canada, Francúzsko, India, USA, UK, Japonsko, Taliansko, Ukrajina

konsenzuálna demokracia
konsenzuálny spôsob rozhodovania, ktorý je nastavený tak, aby reflektoval široký záber názorov anávrhov, aaby dokázal zabezpečiť aj víťazstvo názoru či návrhu reprezentovaného spoločenskou minoritou
kreácia inovatívnych spôsobov umožňujúcich širokú občiansku participáciu
/Pia Mancini - snaží sa vybudovať technologický nástroj podporujúci participáciu argentínskeho obyvateľstva na politickom živote krajiny prostredníctvom platformy DemocracyOS - democracyos.org
legislatívny proces je založený na tzv. konsenzuálnom modeli rozhodovania
snaha o minimálne formálne predpoklady rešpektovania menšinových názorov a menšinovej politickej kultúry

Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Libanon, Švédsko, Irak, Belgicko - konsenzuálna demokracia má vtýchto krajinách zabrániť politickej dominancii jednej jazykovej či kultúrnej skupiny

Question 49

53 - Parlamentný režim (definícia, znaky, príklady).

Answer 49

považovaný za príklad tzv. čistého demokratického režimu
špecifiká režimu sú určované na základe štrukturálnych kritérií deľby právomocí medzi zákonodarnou a výkonnou mocou
v tomto type režimu:
deľba funckií medzi hlavu štátu a predsedu vlády
výkonná moc pripadá vláde, nie hlave štátu
hlava štátu – plní úlohu politického arbitra; reprezentuje štát navonok a dovnútra
vláda je politicky zodpovedná parlamentu
vláda sa zúčastňuje legislatívnej činnosti parlamentu
za istých okolností môže byť parlament rozpustený hlavou štátu
držiteľ výkonnej moci je vyberaný v závislosti na parlamente (premiér, ale i vláda – konštituovanie na základe výsledku v parlamentných voľbách; podmienka vyslovenej dôvery)

Question 50

54 - Prezidentský režim (definícia, znaky, príklady).

Answer 50

výkonná moc – hlava štátu /t.z. – výkonná moc je “jednohlavá”/
prezident kombinuje funkcie hlavy štátu i najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci
prezident má reálnu výkonnú moc
výkonná a zákonodarná moc sú striktne oddelené /výnimka impeachment/
/t.z. prezident nie je odvolateľný parlamentom✶ a zároveň nemá právomoc parlament rozpustiť/
priama voľba prezidenta nie je impikáciou samozrejmosti prezidentského režimu (viz SR, ČR, Fínsko, …), dôležité kritérium je, či je hlava štátu držiteľom výkonnej moci
prezident je volený nezávisle na parlamente – t.z. striktná deľba moci
✶otázka ústavnej a nie politickej zodpovednosti

USA, Rusko, … 19 z 22 suverénnych štátov na americkom kontinente (okrem: Canada, Belize, Surinam); v Európe len Francúzsko, Turecko, Bielorusko a Cyprus)

exekutíva môže vetovať legislatívne akty (môže byť zvrátené tzv. supermajoritou zákonodarného zboru) – prývo VETA
môže existovať aj post premiéra, ale ten sa v tom prípade zodpovedá prezidentovi a nie legislatíve
prezident má pevne vymedzené trvanie úradu (? Rusko – Putin)
exekutíva je “jednoosobná” – kabinet /vláda/ podlieha prezidentovi
členovia vlády nie sú členmi legislatívneho zboru
prezident má právomoci udeľovať príkazy členom vlády, armáde, akémukoľvek zamestnancovi exekutívy
právomoc udeľovať milosť

kritika – kumulácia moci: hlava vlády, hlava štátu, najvyšší veliteľ ozbrojených síl

Question 51

55 - Poloprezidentský režim (definícia, znaky, príklady).

Answer 51

autor koncept: Maurice Duverger
teoreticky sporný a ťažko uchopiteľný – výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a premiéra, ale obaja sú nositeľmi odlišnej legitimity
niektorí teoretici sa domnievajú, že poloprezidentský systém je teoretická fikcia, že existuje len variácia umožňujúca vzájomnú kombináciu prez. a parl. systému
Juan Linz: „Polop. s. je dvojitá výkonná moc: všeobecne volený prezident a prezidentom menovaný premiér, kt. ale potrebuje dôveru parlamentu. Prezident môže parlament rozpustiť.“
pr. kancelárska forma vlády, neoprezidentská, etc.

prezident je volený ľudom, disponuje rozsiahlymi právomocami, ale proti nemu stojí premiér a ministri (Duverger)
premiér je volený parlamentom
parlament má právo odvolávať vládu
možnosť kohabitácie /súčinnosť prezidenta apremiéra zopačných politických strán/
prezident formálne poveruje vodcu víťaznej strany (vzišla z volieb) zostavením vlády
striedanie období kohabitace a obvyklej vlády prezidenta (striedanie “období súhlasných väčšín”)
podľa S. Kubáta: I. prevaha výkonnej moci nad zákonodarnou, II. dvojhlavá výkonná moc v závislosti na polit. podmienkach, III. prezident nezávislý od parlamentu, IV. premiér i vláda sa odvodzuje súčasne od prezidenta i parlamentu, ale zodpovedá sa len parlamentu

Question 52

56 - Hybridné režimy (definícia, znaky, príklady).

Answer 52

• zmiešaný typ politického režimu založený na autoritatívnom spôsobe vládnutia, ktorý vzniká v procese neúspešnej demokratickej transformácie
  kombinujú autokratické a demokratické prvky (napr. slobodné voľby a politický útlak)
  jeden z prvých príkladov hybridného režimu: Kadárove Maďarsko (János Kadár: gen. tajomník Maďarskej komunistickej strany, v čele krajiny do roku 1989; tzv. gulášový komunizmus - NEM)

Prítomnosť vonkajších atribútov demokracie (voľby, systém viacerých strán, právna opozícia);
Nízky stupeň zastúpenia záujmov občanov v procese politického rozhodovania (nespôsobilosť združení občanov, napríklad odborových zväzov, alebo fakt, že sú pod kontrolou štátu);
Nízka úroveň politickej účasti;
Deklaratívna povaha politických práv a slobôd (len formálne; v skutočnosti zložitá implementácia);
Občania majú nízku dôveru v politické inštitúcie.

Rusko, Venezuela, Turecko, etc. /v r. 2006 – tu bolo radené i Slovensko – R. Suttner/

Question 53

57 - Autoritatívne režimy (definícia, znaky, príklady).

Answer 53

nejedná sa o “mäkšiu” variantu tot. režimu
rozdiel spočíva v spôsobe výkonu politickej moci, v zmysle jej rozsahu a dosahu
môže dosiahnuť rovnakú mieru brutality …

typológia autoritárskych režimov:
Juan LINZ:
byrokratický vojenský režim (J. Amerika v 2. pol. 20. st.)
organický etatizmus (Salazar, Franko)
mobilizačný postdemokratický autoritarizmus
mobilizačný postindependentný autoritarizmus
rasový a etnický autoritarizmus
predtotalitárny autoritarizmus
posttotalitárny autoritarizmus
Jordánsko, Kuvajt, Mauritánia, Zimbabwe, Rwanda, Rusko, Čína, Afganistan, Sýria, Severná Kórea /diktatúra ľudovej demokracie/

Question 54

59 - Totalitný režim (definícia, znaky, príklady).

Answer 54

totalitarizmus, resp. totalitný systém – tzv. Weberov “ideálny typ”, teda krajná forma politického systému v perspektíve teoretického vymedzenia, “2. koniec úsečky, na jej opačnom konci je demokracia ako ideálny typ” (G. Sartori)
totalitný režim – konkrétny pol. režim vykazujúci a spĺňajúci teoretické náležitosti totalit. systému ako politologicky vymedzeného typu

formovanie teoretických prístupov k fenoménu totalitarizmu:
0. fáza: 30. – 40. roky 20. st. (RAYMON DARON, ERNST FRAENKEL, FRANZ NEUMANN, SIGMUND NEUMANN)
klasická generácia teoretikov totalitarizmu (H. ARENDT, FRIEDRICH, BRZEZINSKI)
tretia generácia (RAYMOND ARON, JUAN J. LINZ, LEONARD SHAPIRO, GIOVANNI SARTORI)

Question 55

58 - Autoritatívny vs. totalitný režim.

Answer 55

viď screenshot

Question 56

60 - Klasická generácia teoretikov totalitarizmu

Answer 56

FRIEDRICH, BRZEZINSKI: Totalitárna diktatúra a autokracia (1956) - tzv. six-point syndrome

Elaborate guidingideology.
Single mass party, typically led by adictator.
System of terror, using such instruments as violence andsecret police.
Monopoly on weapons.
Monopoly on themeans of communication.
Central direction and control of the economy throughstate planning.

Question 57

61 - Znaky totalitarizmu podľa Brzezinského a Friedricha.

Answer 57

FRIEDRICH, BRZEZINSKI: Totalitárna diktatúra a autokracia (1956) - tzv. six-point syndrome

Elaborate guidingideology.
Single mass party, typically led by adictator.
System of terror, using such instruments as violence andsecret police.
Monopoly on weapons.
Monopoly on themeans of communication.
Central direction and control of the economy throughstate planning.

Question 58

62 - Znaky totalitarizmu podľa H. Arendt.

Answer 58

HANNAH ARENDT:
- kľúčová kategória (cieľ) t. r. snaha prenikať a kontrolovať život spoločnosti – prostriedok: ideologická indokrinácia a teror
2 podmienky existencie t.r.
riadenie spoločnosti jedinou politickou stranou v čele so zbožšteným vodcom (nositeľka teroru a ideológie)
spoločnosť má masový charakter spôsobujúci izolovanosť človeka

Question 59

63 - Znaky totalitarizmu podľa Linza

Answer 59

LINZ: - totalitný režim:
existencia jediného centra moci
ideológia riadiaca spoločnosť
masívna politická mobilizácia spoločnosti

ARON, SARTORI: ideológia sa stáva svetským náboženstvom (Aron), resp. politickým náboženstvom (Sartori), ktoré má spasiť svet (sekulárna eschatológia)
na rozdiel od Arendtovej nepovažujú teror za kľúčový element tot. režimu (ide o „predrutinnú charakteristiku spadajúcu do fáze stabilizácie režimu)

Question 60

64 - Invertný totalitarizmus (definícia, znaky, príklady)

Answer 60

SHELDON WOLIN – r. 2003 – nastupujúca vláda USA /Democracy Incorporated: Managed Democracy and the Specter of Inverted Totalitarianism/
v r. 2013 autori CHRIS HEDGES a JOE SACCO (Days of Destruction, Days of Revolt) identifikujú invertný totalitarizmus ako systém, v kt. korporácie narúšajú demokratické fungovanie a v kt. je ekonomika rozhodujúcim politickým faktorom;

ako politickú manipuláciu využívajú veľké korporácie konzumerizmus a senzacionizmus
dochádza k ekonomickému využívaniu každého prírodného zdroja

o USA sa predpokladá, že v dôsledku mnohopočetnej vojenskej mobilizácie v nedávnom období dochádza k uplatňovaniu totalitárnych stratégií prostredníctvom dvoch konceptov:
political imaginery – týka sa spochybňovania súčasných možností a limitov aktuálnych polit. prostriedkov a polit. situácie
power imaginary – týka sa vízie vlastnej mocenskej sebaprezentácie (justifying mission, superpower)

butterfly ballot, Ruskí pravoslávni kňazi požehnávajú flotilu Su-27 v Belbeku, neďaleko Sevastopolu na Kryme, Pravoslávny biskup žehná ruským raketám (nálety v Sýrii, 2015)

znaky invertného totalitarizmu
nevzniká revolučnou cestou, ale zneužíva právne a politické demokratické inštitúcie a procesy;
vláda nie je centralizovaná a direktívna, ale využíva manažérske zručnosti demokratických inštitúcií a procesov;
propaganda funguje na ilúzii slobody tlače /nie je riadená z politického centra, ale je usmerňovaná a kalkuluje s nedostatkom času a adekvátnych informácií/
demokracia nie je zničená ako v klasickom totalitnom režime, ale je zneužitá na propagandistické účely – ako tzv. modelová demokracia
využíva ideológiu
v ekonomickej sfére – korporativizmus, lobbying, záujmy súkromných spoločností (nie plánovaná ekonomika) – pr. prison – industrial complex (CCA – Corrections Corporations in America; CoreCivic)
prekračuje nacionalizmus klasického totalitného režimu a ašpiruje na globálnu veľmoc /globálny trh, komodity, práca, etc./
na rozdiel od klasického totalitného režimu nevyžaduje všeobecnú politickú mobilizáciu, ale masovú apatiu a nezáujem
tresty majú podobu ekonomických sankcií (strata práce, nezamestnateľnosť, diskreditácia dobrej povesti, etc.)
líder nie je ústrednou postavou (nie charizmatický vodca ako v klasickom totalit. režime, ale akýsi korporátni manažéri)
vykorisťovanie strednej a nižšej triedy, obmedzenie ekonomických istôt, redukované zdravotné a sociálne benefity
- tzv. managed democracy

Question 61

65 - Ideológia (definícia, znaky).

Answer 61

ideológia – špecifický spôsob politického myslenia, ktorý má poskytovať zdôvodnenie politickým cieľom a používaným politickým prostriedkom, poskytuje zdanie adekvátnosti a racionality, usiluje sa presvedčiť o svojej efektivite;
ideológia vychádza z presvedčenia, že predpokladaná politická idea je racionálne a logicky zdôvodniteľná a má oporu vo vedeckých poznatkoch (? zneužívanie vedy);
štúdium fenoménu politickej ideológie z pohľadu filozofie sa sústreďuje na analýzu podstaty ideológie a jej vplyvu v rámci širšieho politicko-spoločenského kontextu; skúma tiež vplyv utopického myslenia, dezinformácií či psychologických determinantov na ideológiu;
filozofia predstavuje ideológiu ako politický nástroj využívaný v politickej persuázii;

Question 62

66 - Elementy ideológie podľa H. Arendtovej.

Answer 62

ideológia podľa Arendtovej: základný atribút totalitných režimov;
v totalitarizme - ideológia - 3 elementy:

tendencia poskytnúť vysvetlenie chodu dejín a ich zmyslu;
v prípade, že skúsenosť a realita odporujú výkladu ideológie, ideológia zdôrazňuje nutnosť akejsi špecifickej schopnosti umožňujúcej poznať „ďalší“, skrytý rozmer „pravej“ reality;
elementy poznania,ktoré narúšajú ideologickú konzistentnosť, sú neprípustné (vylúčenie odporujúcich vedeckých záverov a pod.)

Question 63

67 - Ideológie v kontexte politickej vedy.

Answer 63

zdôraznenie fakticity, sústreďuje sa na obsahové špecifiká v komparácii jednotlivých typov ideológií;

v oblasti politickej vedy je ideológia chápaná ako systematická politická doktrína, ktorá slúži ako základ zdôvodňujúciprogrampolitického konania.

ideológia sa tiež chápe ako relatívne ucelený súbor názorov, morálnych postojov alogických úvah, ktoré vyjadrujú zásadné životné postoje aciele určitej sociálnej či politickej skupiny obyvateľstva.

Question 64

68 - Ideologický trojuholník.

Answer 64

liberalizmus
konzervativizmus
socializmus

Question 65

69 - Funkcie politických ideológií.

Answer 65

1. Funkcia vysvetľovania (určuje želaný spoločenský naratív /mentálny obraz, kognitívny konštrukt/)
2. Funkcia cieľa (stanovuje politický cieľ a poskytuje jeho zdôvodnenie)
3. Funkcia identity (zabezpečuje kohéznosť spoločenských skupín)
4. Politická funkcia (definícia politického programu, na základe ktorého majú byť dosiahnuté vytýčené ciele)

Question 66

70 - Ľavica vs. pravica v politike.

Answer 66

ľavica a pravica – základné politologické ideologické kritérium, na základe ktorého sa vymedzujú niektoré fundamentálne politické postoje a stanoviská; (pomerne vágne a povrchné delenie)
historický pôvod: rozmiestnenie členov Národného zhromaždenia vo Francúzsku (Assemblée nationale constituante, 9. 7. 1789-30.9.1791)
napravo –monarchisti (pravica)
naľavo- revoluční politici (napr. Jakobíni) (ľavica)

Pravica- v pôvodnom význame sa spájala s podporou tradičných royalistických a monarchistických kruhov (ancien régime)
spektrum polit. strán:dnes najmä konzervatívne,kresťansko-demokratické, strany hlásiace sa ku klasickému liberalizmu (Hayek), neoliberalizmu, etc.
princípy:individualizmus,ekonomická sloboda,obmedzovanie štátnych zásahov do ekonomiky,odmietanie kolektivizmu,odpor voči kultúrnym a ideovým revolúciám,…
——————————————————————————————————–
Ľavica- v pôvod. význame podpora revolučných ašpirácií nižšej a strednej vrstvy (tzv. Tretí stav vo Fr.)
spektrum polit. strán: sociálnodemokratické, socialistické, komunistické, tzv. zelené strany
princípy: rovnosť, štátom regulovaná ekonomika, kultúrny a ideový pokrok, spoločenské revolúcie, decentralizácia,kolektivizácia, internacionalizmus,….
komunizmus - socializmus - liberalizmus - konzervativizmus - fašizmus

Question 67

71 - Fundamentalizmus (definícia, znaky)

Answer 67

prejavuje sa ako politická ideológia, ktorá vychádza z interpretácie náboženských textov či náboženských tradícií;
tendencia k prísnemu rozličovaniu in-group a out-group príslušníkov (uplatnenie Schmittovej tézy o vzťahu priateľ-nepriateľ)
striktné pridržanie sa vytýčených zásad, odmietanie politickej herézy
radikálne tendencie
náboženské zdôvodnenie možnosti používať násilie
vnímaný ako nová ideologická hrozba

Question 68

73 - Ekologizmus (definícia, znaky).

Answer 68

ideológia upozorňujúca na riziká ľudskej činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu
vychádza z morálnych požiadavok pripisovaných živej i neživej prírode na adekvátne a rešpektujúce zaobchádzanie zo strany človeka
upozorňuje na tendencie rizikovej ekonomickej a environmentálnej aktivity súčasnosti vo vzťahu k perpektíve udržateľnosti
základné princípy/piliere:
tzv. – SPACESHIP EARTH MODEL
TRAGEDY OF THE COMMONS
- nástroje: snaha o presadenie daňových zaťažení a finančných pokút za ekonomickú činnosť poškodzujúcu ž.p.(primárny i sekundárny efekt)
koncepcia radikálneho ekologizmu hlása potrebu preorientovania spoločnosti na postindustriálnu spoločnosť (tzv. Deep / Social ecology)
speciecizmus (Singer)
!posun paradigmy (Fromm: Byť alebo mať?….)

Question 68

72 - Anarchizmus (definícia, znaky).

Answer 68

odmietanie hierarchickej štruktúry spoločnosti (i štátu)
snaha o rozrušenie spoločenského systému moderného štátu, ktorý vnímajú ako elitársky nástroj zotročovania
politický a historický význam : 19. a 20. storočie (tzv. klasická éra anarchizmu);
Pierre Jospeph Proudhon : “Čo je majetok? Majetok je krádež.“
Max Stirner: individualistický anarchizmus (ego-anarchizmus) –kritika kapitalizmu, komunizmu, liberalizmu,náboženstva,…. „Štát neexisutje, iba jedinci sú realitou.“
podľa Stirnera: jedinou limitáciou práv človeka je schopnosť dosiahnuť, po čom túži, bez obmedzení zo strany Boha či štátu;
nihilistické tendencie
medzi nástroje patrilo i politické násilie (tzv.propaganda činu) (viz M. Bakunin, Sergej Nečajev: Katechizmus revolucionára) –pr. Taliansko –tzv. Galeanisti –bombové útoky;

po II. svetovej vojne; formuje sa ako hnutie kontrakultúry
spája sa s liberalizačným trendom 60. rokov (sexuálne revolúcia ako nástroj ničenia tradičných spoločenských noriem (a modiel)
mierové aktivity, antiglobalizačné tendencie, nedôvera v medzinárodné inštitúcie a nadnárodné politické organizácie (WTO, G8, WEF)
kritika moderného neoliberalizmu
inšpirovaný etickými postojmi voči svetovej chudobe, z ktorej viní moderné vyspelé štáty (a nepochybne i kapitalistický systém)
kritika sa obracia i na dôležité ekonomické subjekty ako držiteľov reálnej moci - antikapitalizmus
umelecké (najmä hudobné) vyjadrenie (punk-rock)
kritika voči vojenským zásahom súčasných veľmocí
ekologické témy a aktivity
pro-feminist, pro-animal

anarchistické politické hnutia
revolučný anarchizmus (insurrectionary a.)
anarcho-feminizmus
anarcho-pacifizmus
náboženský anarchizmus
queer-anarchizmus, ….