Umenie 60-tych rokov 20. stor. na Slovensku a jeho hlavní predstavitelia Flashcards
(15 cards)
Základné info
Víťazný február a umenie v 50. – 60. rokoch na Slovensku
Víťazný február (1948) – prevzatie moci Komunistickou stranou Československa, nastolenie totalitného režimu do roku 1989. Oficiálnym prezidentom sa stal Klement Gottwald.
Charakteristika umenia v tomto období
- Socialistický realizmus – jediný akceptovaný umelecký smer, podporovaný stranou.
- Motívy – realistické portréty, scény z roľníckeho a priemyselného prostredia, busty politikov.
- Cenzúra – experimentálna a abstraktná tvorba bola potláčaná.
Návraty k avantgarde – Konfrontácie
- Voľné združenie výtvarníkov (60. roky), ktoré prinieslo abstraktné umenie (Informel).
- Výstavy Konfrontácií – spočiatku tajné, jednodňové v ateliéroch, neskôr aj v galériách.
- Účastníci – Jozef Jankovič, Rudolf Uher, Vladimír Kompánek, Andrej Rudavský.
- Ďalšie skupiny – Skupina 4, Skupina 66, akčné umenie, konceptuálne aktivity (Alex Mlynárčik).
Štrukturálna abstrakcia – Informel (od 1958)
- Spontánnosť, expresivita, experimentovanie s materiálmi.
- Reakcia na socialistický realizmus, rozvíjala sa hlavne v 60. rokoch.
Nové umelecké formy sa presadzovali postupne, no kvôli politickému tlaku boli často obmedzované.
Sorela
-Sorela (skratka pre socialistický realizmus) bola oficiálnym umeleckým smerom v Československu v rokoch 1948 až približne 1956. Tento štýl bol priamo ovplyvnený politickou ideológiou a slúžil na propagáciu socialistických hodnôt.
Politický a kultúrny kontext
- 1948: Po komunistickom prevrate sa socialistický realizmus stal záväznou umeleckou doktrínou. Umenie malo slúžiť ľudu a zobrazovať ideálnu socialistickú spoločnosť.
- 1953: Smrť J. V. Stalina. Následné “odhalenie kultu osobnosti” na 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1956 viedlo k postupnému uvoľňovaniu ideologických tlakov v kultúre.
- 1960. roky: Obdobie politického a kultúrneho uvoľnenia, známe ako “zlatá éra”, prinieslo zrušenie cenzúry a otvorilo priestor pre umelecké experimenty. Alexander Dubček sa v rokoch 1963-1964 snažil o reformu socializmu, čo viedlo k väčšej umeleckej slobode.
Charakteristika socialistického realizmu
- Ideologická funkcia: Umenie malo slúžiť ľudu a propagovať pozitívne stránky socializmu. Diela často idealizovali realitu, zobrazujúc ju takú, aká by mala byť podľa socialistických ideálov.
- Tematické zameranie: Bežné motívy zahŕňali pracovné úspechy, hrdinov práce, kolektivizáciu a priateľstvo medzi národmi.
- Štýl a forma: Preferované boli realistické zobrazovacie metódy s dôrazom na jasnosť a zrozumiteľnosť pre široké masy.
Vývoj po roku 1956
Po odhalení kultu osobnosti a kritike stalinizmu sa začali prejavovať snahy o liberalizáciu kultúrnej politiky. Zväz výtvarných umelcov sa stal otvorenejším a umelci začali skúmať moderné umelecké smery. Toto obdobie však bolo ukončené politickými udalosťami v roku 1968, ktoré priniesli opätovné obmedzenie umeleckej slobody.
Je dôležité poznamenať, že hoci sorela bola nástrojom ideologickej propagandy, predstavuje aj významné svedectvo o dobe a spoločenských podmienkach, v ktorých vznikala.
Sorela predstavitelia
Martin Benka
- Štýl: Secesný symbolizmus
2 fázy:
1. Secesná fáza:
1915-1919
2. Národnostná fáza: po roku 1919
Pavol Bán
- (Stalin)
Ján Mudroch
- (Partizánka)
Július Nemšík
Ladislav Čemický
- (Hra s bublinami)
Ľudovít Križan
– Žatva
Skupiny
Hlavné umelecké skupiny a hnutia na Slovensku
1. Generácia 1909
- Zoskupenie umelcov narodených okolo roku 1909, ktorí formovali vývoj moderného slovenského výtvarného umenia.
- Predstavitelia: Ján Mudroch, Cyprián Majerník, Ján Želibský, Ester Šimerová-Martinčeková.
- Charakteristika:
- Inšpirácia európskymi modernistickými prúdmi (expresionizmus, kubizmus, fauvizmus).
- Figuratívne umenie s osobnou výpoveďou o človeku, spoločnosti a existenciálnych otázkach.
- Niektorí členovia boli ovplyvnení vojnovými udalosťami a vyjadrovali kritický postoj k totalitným režimom.
2. Skupina 29. augusta (1945 – 1948)
- Vznik: Ihneď po skončení druhej svetovej vojny v reakcii na SNP a zmeny v spoločnosti.
- Predstavitelia: Ján Želibský, Jozef Kostka, Ladislav Snopek, Bedrich Hoffstädter.
- Charakteristika:
- Sociálne angažované umenie, reflexia vojny a SNP.
- Figuratívne sochárstvo a maľba s dôrazom na národnú identitu.
- Po roku 1948 bola činnosť skupiny potlačená kvôli nástupu socialistického realizmu.
3. Skupina Mikuláša Galandu (1957 – 1969)
- Zameranie: Moderná maľba a abstrakcia.
- Členovia: Milan Dobeš, Jozef Jankovič, Andrej Barčík, Ivan Štubňa.
- Charakteristika:
- Expresívna a lyrická abstrakcia.
- Neskôr vplyv geometrie a op-artu.
4. Skupina Concretisti (Konkrétisti, 1967)
- Predstavitelia: Milan Dobeš, Róbert Cyprich, Peter Bartoš.
- Charakteristika:
- Dôraz na geometrickú abstrakciu, optické efekty a kinetické umenie.
- Prepojenie so svetovým op-artom a minimalizmom (Victor Vasarely, Bridget Riley).
5. Nová figurácia
- Predstavitelia: Jozef Jankovič, Alex Mlynárčik, Juraj Meliš.
- Charakteristika:
- Kritická reflexia spoločnosti – deformované figúry, expresivita, absurdita.
- Jozef Jankovič – Obeť varuje (1968) – metafora politických represií.
6. Akčné umenie a konceptuálne tendencie
- Alex Mlynárčik – happeningy, sociálne experimenty (Deň radosti, 1972).
- Peter Bartoš – konceptuálne akcie v prírode, ekológia.
- Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský – intermediálne a konceptuálne umenie (BIELA PRIESTOROVÁ SITUÁCIA, 1974).
Tento doplnený prehľad zahŕňa aj staršie generácie, ktoré ovplyvnili neskoršie umelecké tendencie na Slovensku. Ak chceš ešte viac detailov, daj vedieť! 😊
Skupina Mikuláša Galandu
Skupina Mikuláša Galandu (1957 – 1969)
- Vznik: 1957, pomenovaná podľa modernistického maliara Mikuláša Galandu.
- Zameranie: Moderná maľba, abstrakcia, expresívne a lyrické tendencie.
- Členovia: Milan Dobeš, Jozef Jankovič, Andrej Barčík, Ivan Štubňa a ďalší.
- Charakteristika:
- Reakcia na socialistický realizmus – hľadanie nového výrazu.
- Vplyv európskej moderny – kubizmus, fauvizmus, abstrakcia.
- Neskôr vplyv geometrie, op-artu a konštruktivizmu.
- Rozpad: 1969, v dôsledku normalizácie a obmedzovania umeleckej slobody.
INFORMEL
Informel na Slovensku (50. – 60. roky 20. storočia)
- Vznik: Informel (z fr. art informel – neformálne umenie) sa na Slovensku objavil v 50. a 60. rokoch ako reakcia na socialistický realizmus a bol súčasťou širšieho európskeho kontextu gestickej abstrakcie, tachizmu a materiálovej maľby.
-
Charakteristika:
- Expresívne gesto, spontánnosť, emocionalita.
- Dôraz na textúru a materiál – používanie piesku, sadry, vrstvených farieb.
- Nepredmetná maľba, inšpirácia podvedomím a existencializmom.
-
Hlavní predstavitelia:
- Milan Paštéka – dynamická gestická maľba.
- Ladislav Guderna – surrealistické prvky v informeli.
- Vladimír Boudník (československý kontext) – experimenty s materiálovou grafikou.
-
Vývoj:
- Počas 60. rokov sa informel stal dôležitou alternatívou voči oficiálnemu umeniu.
- Po roku 1968 (nástup normalizácie) bol potlačený a umelci sa museli prispôsobiť novým podmienkam.
Informel na Slovensku síce nemal takú silnú scénu ako vo Francúzsku či Nemecku, ale výrazne ovplyvnil následnú generáciu moderných umelcov. 😊
Konštruktivizmus
Konštruktivizmus na Slovensku (50. – 60. roky)
- Vznik: Nadviazanie na európsky konštruktivizmus a geometrickú abstrakciu v 60. rokoch.
-
Charakteristika:
- Čistá geometria, racionálnosť, modulárne prvky.
- Optické efekty, pohyb, svetlo (kinetické umenie, op-art).
-
Hlavní predstavitelia:
- Milan Dobeš – svetelné a kinetické objekty.
- Róbert Cyprich, Peter Bartoš – geometrická abstrakcia, intermediálne presahy.
- Skupina Konkrétisti (1967) – zameraná na geometrické a optické experimenty.
-
Vývoj:
- 60. roky – politické uvoľnenie umožnilo experimenty.
- Po 1968 – normalizácia obmedzila tvorbu, ale vplyv pretrval v konceptuálnom a minimalistickom umení.
KINETICKÉ UMENIE
- súbor umeleckých prejavov, kt. hlavnou vyjadrovacou kategóriou je pohyb
- využívanie vedecko-technických poznatkov
- umelecké diela operujúce skutočným pohybom i diela vyvolávajúce dojem iluzívneho pohybu
- k vede a technike inklinuje aj KLUB KONKRÉTISTOV koncom 60 rokov
Predstavitelia
MILAN DOBEŠ
– predstaviteľ a autor MANIFESTU „dynamický konštruktivizmus“
ŠTEFAN BELOHRADSKÝ
– do svojich objektových zostáv , koniec 60.rokov , zapojil pohyb vyvolaný elektrickým motorom, ale aj pohyb spôsobený vzduchom
KONKRETNÉ UMENIE
- je samostatné odvetvie umenia novej geometrie, podmienená a podnietená rozvojom konštruktivizmu po r. 1945
- konkrétne umenie spredmetňuje umeleckými prostriedkami abstraktné myšlienky ako také a tým spôsobom vytvára nové predmety
- Na Slovensku sa rozšírilo v 60 r. prostredníctvom „KLUBU KONKRÉTISTOV“
KLUB KONKRÉTISTOV - vznikol v PRAHE v roku 1967 – 25 členov
- Základným výrazovým prostriedkom KONKRÉTIZMU sa stali geometrické princípy
- Obraz sa premieňal na plastiku, stával sa prostredím
- Manifestačným nástupom Klubu Konkrétistov a stala prvá prehliadka v JIHLAVE 1968
- Začiatok 70 rokov priniesol útlm aktivity KK spôsobený normalizáciou
SLOVENSKÝ PREDSTAVITELIA
EDUARD ANTAL – biely priestor, nízky reliéf – objekt
MÁRIA BARTUSZOVA – organickejšia tvorba mäkkých tvarov
PAVOL MAŇKA
ANASTAZIA MIERTUŠOVÁ
ALOJZ KLIMO, TAMARA KLIMOVÁ
BELOHRADSKÝ, ČUNDERLÍK
OP ART
- Jedná z tendencií geometrickej abstrakcie, špeciálne odvetvie kinetického a svetelno-kinetického umenia
- Využíva špecifické vlastnosti línie a plochy farby a svetla, pričom výsledok je priestorová a pohybová ilúzia dosahovaná na 3D ploche obrazu tzv. statický kinetický efekt
- Jeho jednotlivé postupy využívali viacerí umelci pracujúci v duchu KONŠTRUKTIVIZMU
Predstavitelia
Kinetista MILAN DOBEŠ
grafik OREST DUBAY
TAMARA KLIMOVÁ
JARMILA ČIHANKOVÁ
STANISLAV FILKO – pracoval s OP. artovým rastom v priestorových pop-artových objektoch
POP ART
- 60te roky začiatok po SORELA – nový realizmus
- prameňom pop-artu je predovšetkým životný štýl konzumnej spoločnosti, expanzia nových masmediálnych techník a prostriedkov reklamy
- na Slovensku sa ujali prvky pop-artu , kt. sú vhodné k domácemu záujmu a problematiku miestneho života – masmediálna kultúra ohlasovala predovšetkým nový jazyk – civilizmus (dôsledok normalizácie)
- techniky = koláž, dekoláž, kombinovaná maľba , akumulácia (hromadenie), asambláž, ready made , objekt, multiplikácia, seriálovosť, fotomaľby, serigrafie, monotypie, apropriácia
- témy = topografia, mapy , terč, turizmus, sci-fi, akt, eritzmus, kozmos
- po infomely
Predstavitelia
Vladimír Popovič
Ivan Štepán
Dezider Tóth
STANO FILKO
KONCEPTUÁLNE UMENIE
- povýšilo na najdôležitejší aspekt umeleckej práce myšlienkou alebo koncept autora
M. DUCHAMP hlásil názor , že umenie existuje predovšetkým ako zámer autora - Charakteristickým je odmietanie tradičného umeleckého objektu a zrieknutie sa výtvarnej materializácie umeleckého diela, ktorého alternatívou sa stáva písaný záznam, nákres, plán, mapa , fotografia, video , film.
- Presun od lyrického k mentálnemu
- Začali sa presadzovať aj súdobé tendencie : procesuálne umenie, land- art , body-art
- Konceptuálne umenie si našlo na Slovensku silnú odozvu napriek malo dostupným informáciám - po r. 1968 s nástupom normalizácie
- Začína sa objavovať už v pol. 60 rokoch
Predstavitelia
ALEX MLYNARČIK a STANISLAV FILKO - v roku 1965 prezentovali prvý konceptuálnu performáciu v podobe dvoch sociologických happeningov – HAPSOC I. a HAPSOC II a napísali MANIFEST ČO je HAPSOC
MILAN ADAMČIAK + RÓBERT CYPRICH
– AKČNÉ UMENIE (koniec 60 rokov) + VLADIMÍR POPOVIČ
UMENIE AKCIE/ AKČNÉ UMENIE
- Kladie dôraz na živé predvádzanie deja zásadného do konkrétneho prostredia odohrávajúceho sa v konkrétnom čase , za možnej aktívnej spoluúčasti diváka
- Reflektuje sociálnu a politickú realitu
- Zahŕňa tendencie ako HAPPENING , event a performáciu
- Začiatky na Slovensku sa objavujú v roku 1958 u VLADIMÍRA POPOVIČA
- ENVIROMENT
– vybudovaný STANISLAVOM FILKOM bol akousi civilístnou oslavou všedného dňa - HAPPENING
– forma akčného umenia , ktorá má charakter organizovanej kolektívnej udalosti v ktorej sa spájajú prvky výtvarného umenia, divadla a hudby - Priekopníkom akčného umenia bol ALEX MLYNARČÍK , v Paríži sa zoznámil s Pierom RESTANYM , prezentoval sa sociologickými happeningami (HAPSOC I, II)
Na jeho HAPPENINGOCH sa zúčastňovalo publikum a akcie dokumentoval fotografiami
V Žiline v roku 1972 sa konala akcia „Evina svadba podľa obrazu FULLA , prítomný bol aj RESTANY
Predstavitelia - MLYNARČIK – HAPSOC I, HAPSOC II,
- VLADIMÍR POPOVIČ
BODY-ART
– zahŕňa umelecké stratégie na ľudskom tele od odtlačkov až po testovanie fyzických a psychických limitov človeka - na Slovensku sa prvky body-artu objavujú od 60 r. v súvislosti akčného umenia typu – HAPPENING, event, performácie
PETER MELUSIN , VLADIMÍR KORDOŠ , PETER BARTOŠ , DEZIDER TÓTH
PERFOMÁCIA
– umelecká aktivita, prezentovaná pred publikom , zahŕňa prvky tanca, hudby, poézie, divadla ale aj nových médií napr. VIDEO
Land-art a Hyperrealizmus
LAND –ART
tvorba Rudolfa Sikoru
- dôležitý je koncept
- Zaoberá sa existenciou ľudských bytosti
- Symboly – Šípka = život, pohyb a smerovanie od zrodu k zániku , hviezda – zrod , krížik –zánik
JURAJ BARTUSZ
– sochár, performer, multimediálny umelec, predstaviteľ akčného umenia na Slovensku , zaoberá sa autorským gestom
LACO ČARNÝ
– procesuálne umenie , odliatok hlavy naočkoval bakterámi
HYPERREALIZMUS
- termín sa vzťahuje na tvorbu, ktorá sa usiluje o dosiahnutie precízneho zobrazenia reality
- Odvíjal sa od reakcie na pop-art
VERONIKA RONAIOVÁ
Mená
Sorela
- Martin Benka, Pavol Bán, Ján Mudroch, Július Nemšík, Ladislav Čemický, Ľudovít Križan
Generácia 1909
- Ján Mudroch, Cyprián Majerník, Ján Želibský, Ester Šimerová-Martinčeková
Skupina 29. augusta
- Ján Želibský, Jozef Kostka, Ladislav Snopek, Bedrich Hoffstädter
Skupina Mikuláša Galandu
- Milan Dobeš, Jozef Jankovič, Andrej Barčík, Ivan Štubňa
Skupina Concretisti - Konkrétisti
- Milan Dobeš, Róbert Cyprich, Peter Bartoš
Nová figurácia
- Jozef Jankovič, Alex Mlynárčik, Juraj Meliš
Akčné umenie a konceptuálne tendencie
- Alex Mlynárčik, Peter Bartoš, Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský
INFORMEL
- Milan Paštéka, Ladislav Guderna, Vladimír Boudník
Konštruktivizmus
- Milan Dobeš, Róbert Cyprich, Peter Bartoš
KINETICKÉ UMENIE
- MILAN DOBEŠ, ŠTEFAN BELOHRADSKÝ
KONKRETNÉ UMENIE
- EDUARD ANTAL, MÁRIA BARTUSZOVA, PAVOL MAŇKA, ANASTAZIA MIERTUŠOVÁ, ALOJZ KLIMO, TAMARA KLIMOVÁ, BELOHRADSKÝ, ČUNDERLÍK
OP ART
- MILAN DOBEŠ, OREST DUBAY, TAMARA KLIMOVÁ, JARMILA ČIHANKOVÁ, STANISLAV FILKO
POP ART
- Vladimír Popovič, Ivan Štepán, Dezider Tóth, STANO FILKO
KONCEPTUÁLNE UMENIE
- ALEX MLYNARČIK a STANISLAV FILKO, MILAN ADAMČIAK + RÓBERT CYPRICH, VLADIMÍR POPOVIČ
UMENIE AKCIE/ AKČNÉ UMENIE
- MLYNARČIK, VLADIMÍR POPOVIČ, PETER MELUSIN , VLADIMÍR KORDOŠ , PETER BARTOŠ , DEZIDER TÓTH
Land-art
- Rudolf Sikora, JURAJ BARTUSZ, LACO ČARNÝ
HYPERREALIZMUS
- VERONIKA RONAIOVÁ
