Arte povera, vznik konceptualizmu Flashcards

1
Q

Arte povera

A
  • (v preklade „chudobné umenie“) je taliansky umelecký smer, ktorý vznikol v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na industrializáciu, konzumnú kultúru a technologickú revolúciu. Pojem zaviedol taliansky kritik Germano Celant v roku 1967.
  • Arte Povera bolo významné tým, že spochybňovalo tradičné hodnoty umenia, technológie a konzumného života. Ovplyvnilo konceptuálne umenie a moderné environmentálne prístupy v umení.
    Kľúčové črty:
    1. Použitie jednoduchých a prírodných materiálov: Umelci pracovali s materiálmi ako drevo, kameň, hlina, textílie, uhlie, kov či rastliny.
    2. Odmietnutie technológie a konzumu: Umenie Arte Povera sa často vyhýbalo priemyselným technikám a zdôrazňovalo návrat k prírode a jednoduchosti.
    3. Procesualita: Diela často zdôrazňovali proces tvorby a pominuteľnosť, čo odrážalo plynutie času a cykly života.
    4. Filozofický presah: Umelci skúmali vzťah medzi človekom, prírodou a kultúrou, čím kritizovali modernú spoločnosť.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Arte povera - predstavitelia

A

Michelangelo Pistoletto:
- Známy svojimi zrkadlovými dielami a inštaláciami spájajúcimi diváka s prostredím.
Giovanni Anselmo:
- Tvoril diela z prírodných materiálov ako kameň a zem, často zdôrazňujúce fyzikálne sily.
Mario Merz:
- Preslávil sa inštaláciami využívajúcimi neónové svetlá a prírodné materiály.
Jannis Kounellis: Kombinoval každodenné objekty (ako uhlie či oheň) s konceptuálnym prístupom.
Giuseppe Penone:
- Pracoval s drevom a stromami, pričom skúmal vzťah človeka k prírode.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Konceptuálne umenie

A
  • alebo Conceptual Art je umelecký smer, ktorý vznikol v 60. rokoch 20. storočia v USA a následne sa rozšíril do Európy.
  • Predstavuje umenie myšlienkové, pojmové a opiera sa o názor, že myšlienkový pochod je ďaleko zaujímavejší ako výsledná práca.
  • Najväčší vplyv na vznik konceptuálneho umenia mal minimalizmus s jeho absolútnou jednoduchosťou. Aj Sol LeWitt, hlavný predstaviteľ minimalizmu, sa prikláňal a podporoval tento smer.
  • Z konceptuálneho umenia neskôr vyrastajú ďalšie umelecké smery ako land art, umenie akcie, či videoumenie.
    Hlavné dôvody vzniku konceptuálneho umenia:
    Protest proti komercionalizácii umenia
  • Umelecký trh sa stal súčasťou kapitalistického systému – umelci nechceli vytvárať „predajné“ objekty.
  • Konceptuálne diela často nebolo možné predať – boli dočasné, pozostávali z textu, myšlienky alebo akcie.
    Rozšírenie hraníc umenia
  • Umelecké médium už nebolo dôležité – mohlo ísť o text, dokumentáciu, film, fotografiu alebo performanciu.
  • Umelci odmietali estetické hodnoty a namiesto vizuálnej krásy kládli dôraz na význam a myšlienku.
    Vplyv filozofie a semiotiky
  • Umenie sa stalo analýzou jazyka, znakov a významu.
  • Umelci skúmali otázky: „Čo je umenie?“, „Môže byť myšlienka umeleckým dielom?“.
    Vplyv politickej situácie
    1. roky boli obdobím sociálnych a politických nepokojov (vojna vo Vietname, občianske práva, feminizmus).
  • Konceptuálne umenie bolo často kritické voči spoločnosti a spochybňovalo mocenské štruktúry.
    Vplyv dadaizmu a avantgardy
  • Duchampova „Fontána“ (1917) – pisoár ako umelecké dielo – bola jedným z prvých konceptuálnych gest.
  • Umelci ako Marcel Duchamp, John Cage a členovia Fluxusu položili základy konceptuálneho myslenia.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Konceptuálne umenie - predstavitelia

A

Joseph Kosuth
- američan. V jeho tvorbe zaberá dôležité miesto lingvistika
- stolička
JUDY CHICAGO
- Dinner Party 1974-79 => večera, v dejinách umenia vyskytujúcich sa žien odkázala jedlom/tanierom
Jenny Holzerová
- (nar. 1950) – text
BRUCE NAUMAN
- racuje s neónovým svetelným textom -> Zobrazuje vedľa seba protichodné informácie, slová ako napr.: horúčka-mrazenie, sucho-mokro, sever-juh“
ED RUSCHA
- Dvadsať šesť benzínových púmp 1962 -> od svojho bydliska až po rodičovský dom nafotil každú jednu pumpu, pop-artový úmysel = niečo čo sa nám zdá banálne povýšiť na vysoké umenie, prelínanie komerčné so symbolickým -> portréty Ameriky
ROBERT MORRIS
- Kartotéka -> vystavil kartotéku svojho bežného života, dednníkové zápisky nesúvisiace s umením
JOHN BALDESSARI
-> Artforum – Toto nieje na dívanie 1968 - Art history 1972 -> príbeh mladého umelca kt. skončil školu, snaží sa preraziť do dejín umenia, humorný, ironický text

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly