Americká povojnová abstraktcia

Question 1

Americká povojnová abstraktcia

Answer 1

• vznikol okolo roku 1945 (Maliarsky štýl abstraktný expresionizmus vznikol po druhej svetovej vojne v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch.)
• Abstraktné, nefigurálne umenie sa delí na dva prúdy.
• Na prísne geometrický smer – konštruktivizmus
• Abstraktný expresionizmus, ktorý vychádza z duševného prežívania.
• Dominantným prvkom umeleckých diel je farba.
• Jeho predstavitelia kládli dôraz na morálne nabité témy. Stvárňovali ich s primárnym ohľadom na individualitu a spontánnu improvizáciu.
• Nositeľmi výrazu je farba, spôsob maľby a forma.
• New York sa stal po vojne centrom svetového umeleckého diania.
• Rozvíjali ho mladí umelci tzv.”Newyorskej školy”
• Art informel, tachizmus
  Tachizmus
• Popisuje prístupy v abstraktnej maľbe v rokoch 1940 a 1950.
• Tachizmus je štýl abstraktnej maľby.
• americký abstraktný expresionizmus má tendenciu byť viac „agresívnejší “ ako tachizmus.

Question 2

Dva typy abstraktného expresionizmu

Answer 2

Abstraktný expresionizmus možno rozdeliť do dvoch typov.
Prvý
zdôrazňuje silu, je dynamický a vášnivý – k tejto skupine maliarov patril Jackson Pollock, americkí maliari Franz Kline, William Baqiaodi (William Baziotes), Robert Motherwell, Clyfford Still a holandský maliar Willem de Kooning.
Robert Motherwell pomáhal v 40-tych rokoch formulovať americký variant abstraktného expresionizmu. Spolu s Markom Rothkom a ďalšími založil hnutie „Subject of the Artist“ , kterého cieľom bolo podporiť rozvoj ďalšej generácie.
Ďalší (druhý) typ
je čisto abstraktný, dodávajúci pokoj. Maliari, patriaci k tejto skupine, chceli vytvárať meditačné obrazy a pohrúženia sa do seba. Vytvorili obrazy ticha a zahĺbenia.
Predstaviteľom tohto štýlu je ruský emigrant Mark Rothko, Gorky

Question 3

Rozdiely medzi New Yorskou školou a Sanfranciskou školou

Answer 3

Rozdiely medzi New Yorskou školou a Sanfranciskou školou v americkej povojnovej abstrakcii

1. New Yorská škola
- Geografické centrum: New York
- Hlavný štýl: Abstraktný expresionizmus
- Technika: gestická maľba (action painting) a farebné plochy (color field painting)
- Dôraz na individualizmus a vnútorný psychologický prejav umelca
- Dynamická, spontánna maľba, často veľkoformátová
- Hlavní predstavitelia:
- Jackson Pollock (action painting – dripping technika)
- Mark Rothko (color field painting – meditativne farebné plochy)
- Willem de Kooning (expresívne figúry, kombinácia abstrakcie a figuralizmu)
- Franz Kline (silné čiernobiele kontrasty, agresívne ťahy štetcom)

2. Sanfranciská škola
- Geografické centrum: San Francisco, Kalifornia
- Hlavný štýl: Bay Area Abstraction, voľnejšia verzia abstraktného expresionizmu
- Technika: kombinácia gestickej maľby s vplyvmi ázijského kaligrafického umenia
- Menej agresívna gestika, viac harmónie a rovnováhy v kompozícii
- Zvýšený vplyv prírody a krajiny, často s mäkšími tvarmi a farebnosťou
- Hlavní predstavitelia:
- Clyfford Still (hranica medzi New Yorkom a San Franciscom, dramatické vertikálne kompozície)
- Richard Diebenkorn (kombinácia abstrakcie a figuralizmu, séria “Ocean Park”)
- Elmer Bischoff (syntéza abstrakcie a kalifornského svetla)
- David Park (prechod od čistej abstrakcie k figurálnej expresii)

Kľúčové rozdiely medzi New Yorskou školou a Sanfranciskou školou

• Štýl:
  
  • New Yorská škola – dynamická gestická maľba, dramatické kontrasty.
  • Sanfranciská škola – vyvážená abstrakcia, ovplyvnená prírodou a kaligrafiou.
• Technika:
  
  • New Yorská škola – agresívne ťahy štetcom, dripping, color field painting.
  • Sanfranciská škola – jemnejšie línie, pokojnejšia kompozícia.
• Hlavné témy:
  
  • New Yorská škola – vnútorný psychologický svet umelca.
  • Sanfranciská škola – príroda, svetlo, harmónia.
• Hlavní umelci:
  
  • New Yorská škola – Jackson Pollock, Mark Rothko, Willem de Kooning, Franz Kline.
  • Sanfranciská škola – Clyfford Still, Richard Diebenkorn, Elmer Bischoff, David Park.
• Vplyvy:
  
  • New Yorská škola – Freudovská psychológia, európsky surrealizmus.
  • Sanfranciská škola – ázijská kaligrafia, kalifornská krajina.

Obe školy formovali americké abstraktné umenie, pričom New York sa stal svetovým centrom abstraktnej expresie, zatiaľ čo San Francisco prinieslo harmonickejší, vizuálne jemnejší prístup.

Question 4

Postmaliarska abstrakcia

Answer 4

Postmaliarska abstrakcia

Postmaliarska abstrakcia (Post-Painterly Abstraction) je smer v abstraktnom umení, ktorý sa objavil v 50. a 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na emocionálnu a gestickú maľbu abstraktného expresionizmu. Tento štýl zdôrazňoval čistotu farieb, formy a plochy bez osobného rukopisu umelca.

Hlavné znaky postmaliarskej abstrakcie
- Odklon od expresivity – umelci sa snažili eliminovať viditeľný rukopis a subjektívne gesto.
- Dôraz na formálnu čistotu – jasné kontúry, rovnomerné nanášanie farby bez dramatických štruktúr.
- Minimalizácia textúry – hladké, homogénne farebné plochy.
- Využitie geometrie a presných línií – často sa pracovalo s optickými efektmi a farebnými kontrastmi.
- Technika airbrushu a akrylových farieb – namiesto hustej olejomaľby, typickej pre abstraktný expresionizmus.

Hlavné smery v postmaliarskej abstrakcii

1. Color Field Painting (Maľba farebných polí)
   
   • Veľké monochromatické plochy s minimálnym kontrastom.
   • Hlavní predstavitelia: Mark Rothko (hoci ho spájajú aj s abstraktným expresionizmom), Barnett Newman, Helen Frankenthaler.
2. Hard-Edge Painting (Maľba tvrdých hrán)
   
   • Ostré línie, geometrické tvary, jasné farebné kontrasty.
   • Hlavní predstavitelia: Ellsworth Kelly, Frank Stella, Kenneth Noland.
3. Lyrická abstrakcia
   
   • Voľnejšia a organickejšia forma abstrakcie s jemnejšími prechodmi farieb.
   • Hlavní predstavitelia: Sam Francis, Morris Louis.

Význam a vplyv
Postmaliarska abstrakcia bola mostom medzi abstraktným expresionizmom a minimalizmom. Jej princípy ovplyvnili neskoršie smery ako op-art, minimalizmus a geometrickú abstrakciu. Tento štýl tiež pripravil pôdu pre konceptuálne umenie a nové prístupy v maľbe, kde dôležitejšiu úlohu zohrávali vizuálne efekty než spontánna emocionalita.