tema 20 - klasicka novoveká filozofia - empirizmus Flashcards
začiatok
Začiatok - prvá polovica 17. storočia
zakladatelia
Francis Bacon,
René Descartes,
Thomas Hobbes
vyvrcholenie
prvá tretina 19. storočia
čo ovplyvnilo KNF
- Prechod od feudalizmu k buržoáznemu zriadeniu
- Naviazanie na prírodnú filozofiu
čo je ustrednou témou KNF
teoria poznania
- empirizmus
- racionalizmus
empirizmus
- z čoho vychadza
- na čo sa sustredí
- aku metodu využíva
- kde
- Vychádza zo zmyslovej skúsenosti
- Sústredí sa na javovú stránku vecí
- Induktívna metóda: konkrétne → všeobecné (kokrétne pozorovania a experimenty vyúsťujú do zovšeobecňujúcich záverov)
- Predovšetkým v Anglicku
predstavitelia empirizmu
- Francis Bacon
- John Locke
- George Berkeley
- David Hume
racionalizmus
- čo je východisko
- kam sa snažia preniknúť
- aku metodu využiva
- kde
- Východisko poznania – rozum
- Snažia sa preniknúť k podstate veci
- Deduktívna metóda: všeobecné → konkrétne (všeobecné definície sa aplikujú na konkrétne prípady)
- Predovšetkým vo Francúzsku a Nemecku
predstavitelia racionalizmu
- René Descartes
- Baruch Spinoza
- G. W. Leibniz
empirici x racionalisti
- čo mali medzi sebou + elaboruj
- Spor
- Pokus o prekonanie sporu – osvietenská filozofia (jednoduché, hlbšie nepremyslené spojenie prvkov empirizmu a racionalizmu)
- Skutočné prekonanie sporu – NKIF - Immanuel Kant (nemecká klasická idealistická filozofia)
thomas hobbes
- kto
- empirik alebo racionalista
- na čo sa zameriava jeho filo
- Anglický politológ a filozof
- Nachádza sa na rozhraní medzi empirikmi a racionalistami
- Jeho filozofia sa zameriavala na sociálnu problematiku
thomas hobbes - názory na spoločnosť
- Bol odporcom chaosu v spoločnosti
- Za najlepšiu formu považoval absolutistickú monarchiu → ľudia sú prinútení poslúchať
- Myšlienky rozpracované v diele Leviathan
thomas hobbes - dva stavy spoločnosti - aké
- prirodzený stav
- občiansky stav
TH - prirodzený stav
- Jediný zákon – zákon silnejšieho
- Absolútna sloboda, neporiadok, bieda, krutosť, osobné záujmy
TH - občiansky stav
- Ľudia sa rozhodli (vďaka pudu sebazáchovy) vzdať časti svojej slobody v prospech štátu
- Zaviazali sa dodržiavať zákony v záujme zachovania poriadku
- Spravodlivosť = dodržiavanie zákonov (ľudia podpíšu akúsi spoločenskú zmluvu s panovníkom), štát (panovník) by mal zase chrániť jednotlivca (ak ho nechráni, mal by byť zosadený)
- Ľudia by mali mať možnosť sa rozhodnúť, či chcú žiť v absolutizme alebo v anarchii
Francis Bacon
- kto
- zakladateľ coho
- diela
- právnik a politik
- anglickej empirickej filozofie
diela:
- Nové organon
- Nová Atlantída – sociálna utópia, model dokonalého štátu, kde štát je usmerňovaný vedou a technikou
filozofia F.Bacona
- Snaha prísť s novým spôsobom poznávania (treba nový spôsob poznávania ak chceme pokrok)
- Nové poznanie má vychádzať zo zmyslovej skúsenosti (empírie)
- Má sa opierať o pozorovania a experimenty
- Zmyslové údaje sú potom spracované induktívnou metódou – zovšeobecnenie
- Oslobodenie od skreslených poznatkov, nové objavy
F.Bacon - idoly
= vrodené i získané predsudky / prekážky, ktoré nám bránia pri poznávaní, spôsobujú omyly → mali by sme sa ich zbaviť, očistiť od nich náš rozum
idoly delenie - 4
- idoly kmeňa
- idoly jaskyne
- idoly trhu
- idoly divadla
idoly kmeňa
- Neodstrániteľné
- Vyplývajú z ľudskej prirodzenosti
- Človek nemôže vnímať inak ako ľudská bytosť → omyly
idoly jaskyne
- Súvisia s individualitou človeka
- Nedajú sa úplne odstrániť
idoly trhu
- Vychádzajú zo vzájomného dorozumievania
- Dajú sa odstrániť
idoly divadla
- Dôsledok nekritického preberania určitých myšlienok (berieme ich ako nemenné dogmy…)
- Možno ich obmedziť aj sa ich zbaviť
F.Bacon - nazory na vedu
- Zameraná na otázky Boha
- Zaoberajúca sa prírodou – dostáva sa do pozornosti
F.Bacon - poznatky pod neho
- Teoretické – prinášajú svetlo, dôležité pre rozvoj vedy
- Praktické – prinášajú plody, dajú sa zúžitkovať v praxi
John Locke
- kto
- predstavitel coho
- Anglický lekár a filozof
- Predstaviteľ senzualizmu*
senzualizmus
= jedna z foriem empirizmu, tvrdí, že jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť
Filozofia J.lockeho
- Hlavné dielo: Rozprava o ľudskom rozume
- Témy:
predstavy a pojmy vo vedomí človeka
§ spoľahlivosť zmyslov
§ Neexistujú vrodené idey (ktoré, by boli všetkým dané), celý obsah vedomia pochádza zo skúsenosti
§ „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“
§ Naše vedomie je pri narodení napopísaná doska „tabula rasa“
§ Počas života sa zapĺňa skúsenosťami
§ Jednoduché zmyslové vnemy sa spracúvajú pomocou mentálnej činnosti a tým sa tvoria reflexi
Filozofia J.lockeho
- Hlavné dielo: Rozprava o ľudskom rozume
- Témy:
-predstavy a pojmy vo vedomí človeka
-spoľahlivosť zmyslov
> Neexistujú vrodené idey (ktoré, by boli všetkým dané), celý obsah vedomia pochádza zo skúsenosti
> „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“
> Naše vedomie je pri narodení nepopísaná doska „tabula rasa“
> Počas života sa zapĺňa skúsenosťami
> Jednoduché zmyslové vnemy sa spracúvajú pomocou mentálnej činnosti a tým sa tvoria reflexi
hlavne dielo - J.Locke
Rozprava o ľudskom rozume
J-Locke= idea + jej delenie
obraz v mysli, pojem vytvorený na základe skúsenosti
- jednoduche idey
- zložene idey
JL - jednoducha idea
len jednoduchý vnem (tvar / vôňa), pasívne prijatý
JL - zložená idea
– aktívne vytvorené, kombinácia jednoduchých ideí pomocou rozumu*
- *rozum k ich obsahu nič nepridáva, len ich usporadúva a zovšeobecňuje pôvodný empirický materiál → tak vznikajú pojmy
- aby boli tieto pojmy pravdivé, musia sa dať rozložiť späť na zmyslové vnemy (ak sa nedajú, sú falošné)
- slová (suplujú idey, sú s nimi významovo prepojené) - mali by vo vedomí počúvajúceho vyvolať obdobnú ideu ako tú v mysli hovoriaceho
JL - Je svet skutočne taký, ako ho vnímame?
- kvality a ako sa delia
> Prvotné kvality
- hmotnosť, forma, rozmery, pohyb, …
- spoľahlivo odzrkadľované zmyslami
- adekvátne pocity, objektívne informácie
> Druhotné kvality
- farba, vôňa, chuť, zvuk
- nespočívajú vo veiach samotných, vznikajú až v procese vnímania
- subjektívny charakter, nižšia dôveryhodnosť
sociálna filozofia JLockeho
- 2 myšlienky
- čo bránil
- čo presadzoval - 2
- boh
- veľa liberálnych myšlienok
- myšlienka rozdelenia štátnej moci
- Bol zástancom myšlienky prirodzeného práva (človeku už len preto, že je ľudskou bytosťou, prináležia určité základné práva)
- Bránil názorovú slobodu a toleranciu
- Presadzoval potrebu zrovnoprávnenia pohlaví (tvrdil, že nadradenosť mužov nad ženami je výmyslom ľudí, preto sami ľudia musia tento nezmysel zlikvidovať)
- Presadzoval požiadavku náboženskej znášanlivosti
- Otázka Boha: deistické stanovisko (viera v Boha bez formálneho výberu náboženstva)
george berkeley
- kto
- zástanca čoho
- predstaviteľ čoho
- Írsky filozof
- Empirik
- Predstaviteľ subjektívneho idealizmu
- Teológ a misionár
GB - filozofia
- hlavný zámer
nahlodať ateizmus spochybnením materializmu (ktorého podstatou je hmota)
GB - filozofia
- hmota
– pre Berkeleyho niečo úplne všeobecné a abstraktné, v zmyslovej skúsenosti hmote nič konkrétne nezodpovedá (tým nemá opodstatnenie celá materialistická filozofia
GB - filozofia
- obraz sveta a vnímanie
Obraz sveta získavame cez zmyslovú skúsenosť
- Nepoznávame ale priamo objektívny svet, ale len naše idey – veci sú len kombináciou našich pocitov, obsahy nášho vedomia
- Všetky kvality sú subjektívne, pretože hmotný svet neexistuje mimo nášho vedomia
- „Byť znamená byť vnímaný.“ – existuje len to, čo aktuálne človek vníma (jeho výrok vyúsťuje do solipsizmu)
GB - filozofia
- solipsizmus
– nejesvuje nič okrem môjho ja, všetko vzniká a zaniká spolu so mnou – subjektívny idealizmus
*solipsizmus by ale znamenal popretie existencie všetkého, dokonca aj ostatných ľudí – Berkeley toto vysvetľuje cez osobu Boha – všetky naše idey majú príčinu mimo nášho vedomia – táto príčina nie je látkovej povahy – ide o pôsobenie Božej sily
GB - filozofia
- boh
– príčina a záruka všetkého, záruka existencie ľudí, existujú ako idey v mysli Boha (Boh je tzv. vyšším vnímateľom)
David Hume
- kto
- aka skupina
- Škótsky historik a filozof
- Agnostik*
- Najvplyvnejšia filozofia z pomedzi empirikov
- Inšpiroval aj I. Kanta
*agnosticizmus – fil. smer, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí / sveta
D.Hume - filozofia
- čoho je sučastou
- rozum
- Je súčasťou anglického osvietenstva
- Rozum – musí sa pridŕžať zmyslových skúseností, nemôže zachádzať do nadzmyslových otázok
D.Hume - filozofia
- z čoho vychadza
- skúsenosť
- Vychádza z každodenného života – poznanie vyplýva z pocitov – keď vidíme, cítime, milujeme,…
- Skúsenosť – prvotný materiál nášho vedomia, poskytuje nám dojmy a idey
D.Hume - filozofia
- dojmy
- idey
- Dojmy = bezprostredné vnímanie okolitej skutočnosti, živé vnemy
- Idey = myšlienky a predstavy, sú spomienkami na dojmy (takže nemôžu byť natoľko živé)
D.Hume - filozofia
- ako by sme mali rozmyslať
- čo by sme mali zohladnovat
- Mali by sme poznávať čisto ako deti – bez predsudkov a unáhlených záverov (aby sme skutočnosť vnímali takú, aká je, a nepripisovali jej nič navyše)
- Zohľadňovať len to, čo spočíva vo veciach, nie v mojom vedomí, lebo moje ja sa neustále mení (napr. problém kauzality – vzťah medzi príčinou a účinkom nespočíva v samotných veciach, ale je zakódovaná v našom vedomí, jednoduchšie si tak vysvetľujeme usporiadanie sveta a to môže viesť k mylným poznatkom.)
D.Hume - filozofia
- otazka boha, nesmrtelnosti duše a pod.
– presahujú možnosti zmyslového poznania – odmieta sa k nim vyjadrovať – zostáva agnostikom
