Sociológia Flashcards
Sociológia
-veda o spoločnosti, ktorá skúma soc. správanie ľudí, ich vzájomné pôsobenie, soc. skupiny, soc. štruktúru spoločnosti a ďalšie spoločenské javy v súčasnej spoločnosti
-societas = spoločnosť
-logos = veda
Socializácia
Proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti
osvojujesi kultúrne vlastnosti spoločnosti ( poznatky, hodnoty, vedomosti, normy, vedecké a náboženské idey… )
- formuje ako spoločenská aj ako individuálna osobnosť
-mal by vedieť ovládať svoje afekty, pocity, zvládať úlohy v spoločnosti, rodine, škole, zamestnaní a v rôznych soc. skupinách
Etapy socializácie
2 ETAPY:
Primárna
-obdobie detstva a dospievania
-hlavný cieľ: zvládnutie úloh v dospelosti
-výchova a vzdelávanie
-socializačné činitele =rodina, rovesníci, škôlka, škola,krúžky,masmédiá…)
Sekundárna
-obdobie dospelosti
-socializačné činitele=rodina, ktorú si jednotlivec založil, pracovný kolektív, spoločenské organizácie, masmédiá…)
využívanie nadobudnutých vedomostí a životných skúseností a zároveň sa vyrovnáva a novými životnými situáciami
Sociálny status a jeho delenie
-sociálne postavenie ( pozícia) jednotlivca v spoločnosti, alebo sociálnej skupine spojená s istými právami a povinnosťami
-najčastejšie spájané so zamestaním
Delíme podľa nadobúdania:
1. Vrodený– neovplyvniteľný ( rasa, vek, pohlavie…)
2. Získaný– úsilím nadobudnutý ( povolanie, vzdelanie…)
3. Vnútený– jedincovi ho vnúti spoločnosť, soc. skupina (nezamestnanosť, zdravotné postihnutie..)
Sociálna rola a jej rozlíšenie
-očakávaný spôsob správania jedinca
-vzor správania,ktory je od nás očakávaný od iných členov spoločnosti
(Dcéra, študentka, spolužiačka, sexy bitch)
Rozlišujeme:
1. Predpísaná rola– očakávanie určitého správania od nositeľa statusu
2. Výkon roly – skutočné správanie aktéra sociálnej role
3. Konflikt rolí– nastáva medzi 2 a viac rolami, ak sa nenapĺňajú očakávania kladené na rolu ( podnikateľ a otec,…)
Sociálne skupiny a jej črty
-skupina viacerých osôb, ktoré sú spojené vzájomným pôsobením a majú vedomie vzájomnej spolupatričnosti ( rodina, skupina rovesníkov, školská trieda, politická strana,…)
-vzťahy majú trvalý charakter
-sociálna skupina musí mať:(4)
- vzájomné pôsobenie ( soc. interakcia)- určuje sa podľa určitých pravidiel
- vedomie spolupatričnosti ( pocit príslušnosti )- členovia skupiny sa označujú ako ,, my“
- skupinová identita ( totožnosť)- identita jedinca sa odvodzuje od identity celej skupiny
- spoločné ciele, činnosti, hodnoty a pravidlá správania sa
Kritéria delenia sociálnych skupín podľa typu väzby medzi členmi
typ väzby medzi členmi(6):
-primárne-menší počet členov, prevládajú osobné vzťahy, silný pocit spolupatričnosti, komunikácia zoči- voči ( rodina, rovesníci…)
-sekundárne-väčší počet členov, prevažujú sprostredkované vzťahy, prekrývajú sa s veľkými a formálnymi skupinami ( školská trieda…)
-malé-2 až 20 členov, prevládajú osobné a bezprostredné vzťahy, citové a neformálne väzby, členovia sa osobne poznajú ( rodina…)
-veľké-členovia sa osobne nepoznajú, prevládajú formálne vzťahy ( škola…)
-formálne-postavenie členov je vopred určené, skupina má svoju štruktúru, prevládajú vzťahy nadradenosti a podradenosti ( škola, nemocnica,…)
-neformálne-nemajú pevnú štruktúru ani hierarchiu, nie sú viazané formálnymi pravidlami, prevládajú osobné a emocionálne väzby ( rodina…)
Kritéria delenia sociálnych skupín podľa typu solidarity členov skupiny
Vnútorne-tá, do ktorej človek patrí, za člena ktorej sa považuje a označuje ju slovom ,, my “
Vonkajsie-tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje, označuje ju ako ,, oni“
Kritéria dediteľnosť sociálnych skupín podľa r😃🔫 spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny
Členské skupiny -tá, ktorej je jednotlivec členom
Referenčné skupiny-tá , na ktorú sa jednotlivec orientuje bez ohľadu na to, či do nej patrí alebo nie ( SMER, trieda III.B…)
Sociálne vzťahy v skupinách,typy vodcov a komunikácia
najintenzívnejšie sú v dvojčlennej skupine- dyáde
- Symetrické– ( rovnocenné), členovia majú rovnaké postavenie
- Asymetrické– ( nerovnocenné) , jeden člen je dominantný a druhý je podriadený
v trojčlenných skupinách – triádach sa často stáva, že sa spájajú dvaja členovia a tretí zostáva bokom
- vo väčších skupinách vzniká hierarchia , čo znamená, že každej člen zastáva určitú rolu
velky vplyv vodcu
2 typy vodcu:
1.Autoritatívny– rozhoduje direktívne, bez diskusie s ostatnými , ktorí rešpektujú a realizujú jeho rozhodnutia
2. Demokratický– snaží sa spolupracovať, prihliada na potreby členov skupiny, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní, obojstranná komunikácia
Komunikácia v skupinách
* proces odovzdávania, prijímania a vymieňania informácií medzi ľuďmi
Rodina a jej funkcia
sociálna skupina zložená z dvoch a viac osôb, žijúcich spolu v jednej domácnosti a sú spojení manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi vzťahmi
Funkcie(5):
1. Emocionálna: uspokojuje základné citové potreby ( láska, istota…)
2. Ekonomická: materiálne zabezpečenie rodiny
3. Regeneračná: dôležitá pre obnovu psychických a fyzických síl
4. Sociálno-reprodukčná: zabezpečuje reprodukciu spoločnosti, reguláciu sexuálneho správania jedincov
5. Výchovno-socializačná: formuje charakter a citové vlastnosti, umožňuje osvojiť si pravidlá správania a spolunažívania
Formy usporiadania rodiny
A, Nukleárna rodina: základná, rodinné vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí( prevládajúci typ v modernej spoločnosti)
B, Rozšírená rodina: základ vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželia sú druhoradí, súčasťou rodiny sú nie len rodičia a ich deti ale aj starí rodičia, tety, sesternice, bratranci…, ( prevládajúci typ v tradičnej spoločnosti)
Autority v rodine a životný cyklus
A, Patriarchálna rodina: hlavou rodiny je otec
B, Matriarchálna rodina: hlavou rodiny je matka
C, Egalitárna rodina: moc je rozdelená rovnocenne
• životný cyklus rodiny:
1. Výber manželského partnera
2. Uzatvorenie manželstva
3. Trvanie manželstva
- pred narodením detí- harmonizovanie, budovanie budúcnosti
- výchova detí- rozhodujúce zmluvy a krízy( rozpad)
- po odchode detí- najpokojnejšie obdobie
4. Zánik manželstva
Typy rodinnej výchovy
(6)
1. Demokratická výchova .
RODICIA- stanovujú isté pravidlá , deti primerane kontrolujú, vyžadujú adekvátne správanie k ich veku, vysvetľujú a zdôrazňujú im svoje rozhodnutia.
DETI- môžu vyjadriť svoj názor a pocity, obojstranná komunikácia, spoločné rozhodnutia
- Autoritatívna výchova.
RODICIA- dávajú príkazy, presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, oceňujú poslušnosť,rešpekt,poriadok.
DETI- chýba im spontánnosť, motivácia činnosti, priemerní spol. jedinci, nefunguje obojstranná komunikácia - Liberálna výchova.
RODICIA- benevolentní, kladú na deti málo požiadavok, neobmedzujú ich- sloboda,
DETI- chýba im kontrola a zodpovednosť, bezstarostnejší život - Zanedbávajúca výchova.
RODICIA- nestarajú sa o deti, majú vlastné aktivity, neberú ohľad na pocity a názory detí.
DETI- vyrastajú bez kontroly, nefunguje obojstranná komunikácia - Nadmerne ochranná výchova.
RODICIA- nadmerná starostlivosť, robia za deti mnohé úlohy, prianie dieťaťa je často rozkazom
DETI- často nezamestnané,pohodlné,“dominantné“ postavenie - Disharmonická výchova.
RODICIA- reagujú podľa nálad, bez kritérií výchova, niekedy správanie tolerované inokedy trestané.
DETI- vyrastajú v neistote, nevedia čo môžu v danej situácii očakávať.
Manželstvo a usporiadanie manželských vzťahov
• spoločensky uznávaný a formálne uzatvorený zväzok 2 a viac ľudí, ktorý vytvára predpoklady na vznik rodiny
• kríza manželstva: spolužitie bez uzatvorenia manželstva, spolužitie osôb rovnakého pohlavia, plánované bezdetné manželstvo, registrované partnerstvo, život bez manželského partnera…
• podľa usporiadania manželských vzťahov delíme na :
A, Monogamia: 1 muž a 1 žena
B, Polygamia: 1 osoba s viacerými osobami
- Polyandria- 1 žena, mnohomužstvo
-Polygýnia- 1 muž, mnohoženstvo
C, Bigamia: manželstvo s osobou, ktorá už je zosobášená
Kultúra a jej prvky
-ľudská činnosť v rozmanitou prejave odpisujem sa tým od zvierat
-civilizácia je synonymum slova kultúra ( keďže sa používa aj na odlíšenia vyspelých a “ bez barbarských “ štátov/spoločností, sociológia používa pojem kultúra)
* prvky kultúry(4):
1. Artefakty: materiálne výrobky ľudskej kultúry
2. Socio-kultúrne regulatívy ľudského správania: normy, hodnoty,
3. Idey: ideológie, symboly, vierovyznania,
4. Soc. inštitúcie: spôsoby správania a činnosti organizujúce ľudské správanie život v spoločnosti – náboženstvo, manželstvo, vzdelanie…
Rozmanitosť kultúry
A, V rámci rôznych kultúr:
-etnocentrizmus- tendencia poznávať a hodnotiť iné kultúry z hľadiska tej našej. vlastná kultúra sa považuje za nadradenú. Od extrémnych foriem-genocída až po umiernené –kresťanská misia.
-kultúrny relativizmus- predpoklad, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, preto ich môžeme chápať a hodnotiť iba na základe ich vlastných hodnôt. Od extrémnych foriem – kanibalizmus až po umiernené formy- porovnanie kultúr a hľadanie zákonitostí vývoja
B, V rámci jednej kultúry:
-dominantná kultúra- väčšinová
-subkultúry : etnické ( Číňania), náboženské ( sekty)
-kontrakultúry: v rozpore s dominantnou kultúrou, usiluje sa o zmenu spoločnosti ( anarchisti, hippies, slobodomurári…)
Sociálna nerovnosť a čo ju spôsobuje
Teória soc. nerovnosti
* existuje vo všetkých spoločnostiach a doterajšie pokusy o jej odstránenie vyústili do vytvorenia nových druhov nerovností
* čo ich však spôsobuje ? odpovede na otázku:
A, Funkcionalistické: sociálna stratifikácia je nevyhnutná, vďaka nej je spoločnosť funkčná, zaisťuje aby najdôležitejšie fcie obsadili najkvalifikovanejší ľudia a spoločnosť ich odmieňa za ich výkony
B, Konfliktualistické: sociálna stratifikácia je výsledkom konfliktov sociálnych skupín ( Marx ), víťazné sociálne skupiny nanútia porazeným svoj spôsob organizácie spoločnosti a zaujmú v nej najvyššie postavenie/ pozíciuextrémne cikošiny toto
Stratifikačné systémy
Podľa toho, či je možné v rámci spoločnosti postúpiť z nižších soc. vrstiev do vyšších alebo nie, hovoríme o 2 druhoch stratifikačných systémov :
RELATÍVNE OTVORENÉ-umožňujú soc. mobilitu ( pohyb jednotlivca i skupiny v spoločnosti)
A, Horizontálna- pohyb z jednej soc. Pozície do druhej v rámci tej istej soc. vrstvy –zmena zamestnania
B, Vertikálna- vzostupný/zostupný pohyb z jednej vrstvy do druhej –degradácia, povýšenie
C, Triedny systém- založený na občianskej a pol. rovnosti ľudí garantovanej štátom, soc. nerovnosť súvisí s ekon. rozdielmi medzi jednotlivými členmi soc. skupiny, Príslušnosť k soc. triede nestanovuje ani právo ani obyčaje, jednotlivec si ju volí sám. Marx delil triedy na zákl. vzťahu k výrobným prostriedkom - [( vyššia-stredná-nižšia stredná- čiastočne kvalifikovaná-nekvalifikovaná) , ostatné sú závislé od štátu,]
RELATÍVNE UZAVRETÉ
A, Otrokársky systém: otroci sú vlastníctvom iných osôb
B, Kastovnícky systém: (hinduizmus dodnes). Spoločnosť rozdelená na základe náboženstva na hierarchicky usporiadané vrstvy- kasty( brahmani) a soc. styk medzi príslušníkmi kást je regulovaný ( sobáš je nemožný)
C, Stavovský systém: zaužívaný vo feudalizme. Príslušnosť k stavu (šľachta,duchovenstvo,meštianstvo,slobodný sedliak, poddaný). Bola daná narodením a spojená s istými právami a povinnosťami, istá miera mobility bola možná.
Deviácia
správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských noriem a preto sa ich snaží izolovať, prevychovať alebo potrestať.
Teórie deviácie
A, biologické a psychologické- snaha nájsť súvislosť medzi psycho. fyziologickými črtami osobnosti a neštardandným správaním ( napr: výbušnosť, agresivita, skleslosť nesmelosť). Zohrávajú síce svoju úlohu ale iba v kombinácii so soc. faktormi .
B, sociologické- teória anómie: bezúkonnosti,ľubovôle ( Durheim) v čase náhlych spol. zmien, kedy staré hodnoty neplatia a nové ešte nie sú vytvorené teória soc. napätia: (Merton)- Deviácia vzniká ak nemožno spol. akceptované ciele dosiahnuť spol. akceptovanými prostriedkami
( bohatstvo- potom krádež)
C, kultúrne- hodnoty istých sociálnych skupín protirečia hodnotám celej spoločnosti
D, teória nálepkovania- nezaoberá sa ľuďmi ale spôsobmi akými spoločnosť označuje niektoré správanie za deviantné a iné za normálne ( heterosexuáli nálepkujú homosexuálov…)
Sociálna kontrola a jej rozlíšenie
proces, v ktorom si sociálne skupiny vynucujú konformitu svojich členov
• deje sa tak predovšetkým prostredníctvom odmeňovania (uznanie, pochvala, kariéra, peniaze,) a sankcií (opovrhnutie, výsmech, vylúčenie, väzba)
• rozlišujeme:
1. formálnu- tlak oficiálnych spoločenských organizácií s cieľom vynútiť si konformitu osôb ( výplata v zamestnaní, mreže väznice, vypnutie elektriny za neplatenie účtov…)
2. neformálnu- neoficiálny nátlak skupiny, ktorý využíva pocity hanby
Sociálne zmeny
- zmeny sociálneho usporiadania
- zmeny v:
-oblasti kultúry spoločnosti
-oblasti sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí
-zmeny vzťahov medzi jednotlivcami , sociálnymi skupinami
Zdroje socialnej zmeny
(7)
A, prírodné prostredie: ovplyvňuje zmeny ľudskej spoločnosti už od jej počiatkov, prežitie spoločnosti závisí od toho , ako dokáže využiť prírodu vo svoj prospech
B, vývoj populácie: rast počtu obyvateľstva, migrácie, rozdelenie bohatstva, ideológia, ničenie prírodného prostredia
C, kultúrne zmeny: v oblasti poznatkov, hodnôt, názorov a ideológií dominujúcich v spoločnosti, ale aj proces kultúrnej difúzie
D, kolektívne správanie : davové, masové, spontánne a nekontrolovateľné správanie soc. skupín alebo zhlukov ľudí vyvolané istým javom najmä v období napätia
E, soc. hnutia: organizovaná činnosť soc. skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spol. zmien, majú dlhšie trvanie, organizovanosť, vodcovské jadro s jasnými cieľmi
F, súťaženie, konkurencia, konflikt
G, vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj : spôsobujú vznik nových situácií a podmienok fungovania spoločnosti. Vyvolávajú zmenu soc. inštitúcií, hodnôt a noriem, ako aj zmeny v soc. vzťahoch a správaní ľudí.
Teórie sociálnej zmeny
A, evolucionistická teória: hľadá sa zákon evolúcie, ktorým sa riadi život v spoločnosti
( H.Spencer).-Prežijú len tí najsilnejší. Vývoj od homogénnych k heterogénnym a navzájom závislým spol. útvarom
B, cyklické teórie: história ľudstva chápu ako uzavretý cyklus, ktorý zahŕňa vznik, vzostup , vyvrcholenie a zánik/pád jednotlivých spoločností ( O.Spengler)
C, funkcionalistické teórie: zdôrazňuje sa stabilitu spoločnosti ako systému a jeho rovnováha. Soc. zmenu chápu ako zmenu v systéme a nie zmenu celého systému (T.Parsons ) - Ide o postupné prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam a cieľom je rovnováha a stabilita
D, konfliktualistické teórie : prirodzeným stavom spoločnosti a základným zdrojom soc. zmeny sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi rôznymi soc. skupinami
( K.Marx )- Vrcholom je socialistická revolúcia, ktorá mala spôsobiť zánik tried a vznik beztriednej spoločnosti.
Sociálne organizácie a ich delenie
-sociálne skupiny vytvorené na to aby boli dosiahnuté konkrétne spoločenské ciele
Delíme na tri druhý na základe dvoch spätých kritéri:
1. spôsob nadobúdania členstva v organizáciách
2. spôsob uplatňovania kontroly organizácií nad svojimi členmi
Typy sociálnych organizácií
(3)
Dobrovoľné organizácie: ľudia sa ich členmi stávajú dobrovoľne bez akéhokoľvek typu nátlaku, na základe vlastného rozhodnutia. Vstupujú do nich preto, aby v nich uspokojili svoje potreby a za svoje členstvo v organizáciách nedostávajú nijakú finančnú či materiálnu odmenu.
Donucovacie organizácie: ľudia sa stávajú ich členmi spravidla proti svojej vôli. Hlavným kontrolným mechanizmom je formálna kontrola opierajúca sa o sankcie-odmeny a tresty ( napr. väznice, ústavy armáda…)
Utilitárne organizácie: členstvo v nich nie je ani úplne dobrovoľné ale ani úplne povinné. Členmi sa ľudia stávajú preto, lebo im to najčastejšie prináša materiálny úžitok ( plat, odmena…). Pri kontrole svojich členov používajú kombináciu sebakontroly, formálnej i neformálnej kontroly ( študent univerzity, zamestnanie …).
Sociálny vplyv
• vplyv, ktorým pôsobí jeden človek na druhého alebo viac ľudí, ako aj skupina na jedinca alebo inú skupinu
• významný zdroj ľudského konania i diania v sociálnych skupinách
sociálna determinácia správania
správanie vieme predpokladať lebo:
* človek koná tým, že používa formy správania a riadi sa motívmi , ktoré si osvojil v rámci socializácie
* závislosť od sociálnej skupiny
- mimo sociálnej skupiny môže dôjsť k degradácii osobnosti ( väzenie …)
Komunita
• spoločenstvo ľudí žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom území, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života
zalozena na blizkostisvojich členov
• spoločné územie
• bezprostredné či sprostredkované sociálne vzťahy
• pocit pospolitosti, súdržnosti
Typy spoločnosti/komunít
Tradičná spoločnosť
• typ usporiadania spoločnosti, ktorý existoval od vzniku ľudskej spoločnosti až do obdobia priemyselnej revolúcie
• prevažne agrárny charakter doplnený o remeselnú výrobu
• nižší stupeň deľby práce a špecializovanosti sociálnych rolí
• uzavreté stratifikačné systémy
• nerozvinutý trh
• existencia sebestačných rodov
• autokratické systémy moci
• dominancia náboženstva v duchovnej sfére života
• pomalý sociálny vývoj
• rozhodujúca úloha zvykov a tradícií
Moderná spoločnosť
• vzniká až po priemyselnej revolúcii
• strojová veľkovýroba
• rast produktivity práce
• prehĺbenie deľby práce a špecializácie sociálnych rolí
• sústreďovanie obyvateľstva do miest
• trhové hospodárstvo
• zmena organizácie moci v štátoch
• otvorený systém stratifikácie
Sociologický výskum
- nástroj získavania empirických poznatkov o spoločnosti
- špecifický výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje(faktové výpovede)
- cieľavedomé, systematické a organizované získavanie informácií o konkrétnych sociálnych javoch a procesoch, ktoré sa skúmajú špecifickými sociologickými výskumnými postupmi vo vzťahoch k iným sociálnym javom a procesom
Fázy sociologického výskumu
Fázy sociologického výskumu
1. vymedzenie výskumného procesu
2. štúdium literatúry
3. formulácia výskumných hypotéz
4. voľba metodiky výskumu
5. zber empirických údajov
6. analýza zozbieraných údajov
7. formulácia záverov
závislosť od skupiny
- vedomá- odlúčenie od skupiny
- nevedomá- neuvedomovanie si ovplyvnenia svojho konania skupinou
Konfirmita
Konformita
* Konformný človek usudzuje , myslí a koná v zhode s usudzovaním, náhľadmi a konaním skupiny
* Pojem konformita úzko súvisí s pojmami:
- uniformita- existencia rovnakých postojov a konania
-konvenčnosť- používanie zavedených, hotových spôsobov riešenia problémov, ktoré sú zvykom
Nekonfirmita
Nekonfirmita
opačná konformita
zásadný nesúhlas jedinca
názory opačné voči názorom skupiny
nejde tu o nezávislosť, postoje a konanie sú často predvídateľné znázorov,
postojov akonanie skupiny ( t.j. že bude opačné )
Istým spôsobom ide ozávislosť od skupiny
nezávislosť
na rozdiel od konformity si človek utvára svoju vlastnú mienku
ponecháva si voľnosť vtom, či sa pridá ku skupine alebo nie, podľa toho, či to sám
považuje za vhodné alebo nie
kultúrny vývoj
kultúrny vývoj
A, Endogénne (vnútorné) zmeny: vznikajú prostredníctvom inovácií ( kníhtlač, monogamia, papier, koleso)
B, Exogénne ( vonkajšie) zmeny: spôsobené kontaktom s inými kultúrami( Kelti a Rimania, židokresťanstva a rímska ríša…) vďaka obchodu, migrácii obyv., TV, webu…
