Sociológia Flashcards
Sociológia
-veda o spoločnosti, ktorá skúma soc. správanie ľudí, ich vzájomné pôsobenie, soc. skupiny, soc. štruktúru spoločnosti a ďalšie spoločenské javy v súčasnej spoločnosti
-societas = spoločnosť
-logos = veda
Socializácia
Proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti
osvojujesi kultúrne vlastnosti spoločnosti ( poznatky, hodnoty, vedomosti, normy, vedecké a náboženské idey… )
- formuje ako spoločenská aj ako individuálna osobnosť
-mal by vedieť ovládať svoje afekty, pocity, zvládať úlohy v spoločnosti, rodine, škole, zamestnaní a v rôznych soc. skupinách
Etapy socializácie
2 ETAPY:
Primárna
-obdobie detstva a dospievania
-hlavný cieľ: zvládnutie úloh v dospelosti
-výchova a vzdelávanie
-socializačné činitele =rodina, rovesníci, škôlka, škola,krúžky,masmédiá…)
Sekundárna
-obdobie dospelosti
-socializačné činitele=rodina, ktorú si jednotlivec založil, pracovný kolektív, spoločenské organizácie, masmédiá…)
využívanie nadobudnutých vedomostí a životných skúseností a zároveň sa vyrovnáva a novými životnými situáciami
Sociálny status a jeho delenie
-sociálne postavenie ( pozícia) jednotlivca v spoločnosti, alebo sociálnej skupine spojená s istými právami a povinnosťami
-najčastejšie spájané so zamestaním
Delíme podľa nadobúdania:
1. Vrodený– neovplyvniteľný ( rasa, vek, pohlavie…)
2. Získaný– úsilím nadobudnutý ( povolanie, vzdelanie…)
3. Vnútený– jedincovi ho vnúti spoločnosť, soc. skupina (nezamestnanosť, zdravotné postihnutie..)
Sociálna rola a jej rozlíšenie
-očakávaný spôsob správania jedinca
-vzor správania,ktory je od nás očakávaný od iných členov spoločnosti
(Dcéra, študentka, spolužiačka, sexy bitch)
Rozlišujeme:
1. Predpísaná rola– očakávanie určitého správania od nositeľa statusu
2. Výkon roly – skutočné správanie aktéra sociálnej role
3. Konflikt rolí– nastáva medzi 2 a viac rolami, ak sa nenapĺňajú očakávania kladené na rolu ( podnikateľ a otec,…)
Sociálne skupiny a jej črty
-skupina viacerých osôb, ktoré sú spojené vzájomným pôsobením a majú vedomie vzájomnej spolupatričnosti ( rodina, skupina rovesníkov, školská trieda, politická strana,…)
-vzťahy majú trvalý charakter
-sociálna skupina musí mať:(4)
- vzájomné pôsobenie ( soc. interakcia)- určuje sa podľa určitých pravidiel
- vedomie spolupatričnosti ( pocit príslušnosti )- členovia skupiny sa označujú ako ,, my“
- skupinová identita ( totožnosť)- identita jedinca sa odvodzuje od identity celej skupiny
- spoločné ciele, činnosti, hodnoty a pravidlá správania sa
Kritéria delenia sociálnych skupín podľa typu väzby medzi členmi
typ väzby medzi členmi(6):
-primárne-menší počet členov, prevládajú osobné vzťahy, silný pocit spolupatričnosti, komunikácia zoči- voči ( rodina, rovesníci…)
-sekundárne-väčší počet členov, prevažujú sprostredkované vzťahy, prekrývajú sa s veľkými a formálnymi skupinami ( školská trieda…)
-malé-2 až 20 členov, prevládajú osobné a bezprostredné vzťahy, citové a neformálne väzby, členovia sa osobne poznajú ( rodina…)
-veľké-členovia sa osobne nepoznajú, prevládajú formálne vzťahy ( škola…)
-formálne-postavenie členov je vopred určené, skupina má svoju štruktúru, prevládajú vzťahy nadradenosti a podradenosti ( škola, nemocnica,…)
-neformálne-nemajú pevnú štruktúru ani hierarchiu, nie sú viazané formálnymi pravidlami, prevládajú osobné a emocionálne väzby ( rodina…)
Kritéria delenia sociálnych skupín podľa typu solidarity členov skupiny
Vnútorne-tá, do ktorej človek patrí, za člena ktorej sa považuje a označuje ju slovom ,, my “
Vonkajsie-tá, ktorú človek pokladá za cudziu, do ktorej nepatrí, prípadne sa od nej dištancuje, označuje ju ako ,, oni“
Kritéria dediteľnosť sociálnych skupín podľa r😃🔫 spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny
Členské skupiny -tá, ktorej je jednotlivec členom
Referenčné skupiny-tá , na ktorú sa jednotlivec orientuje bez ohľadu na to, či do nej patrí alebo nie ( SMER, trieda III.B…)
Sociálne vzťahy v skupinách,typy vodcov a komunikácia
najintenzívnejšie sú v dvojčlennej skupine- dyáde
- Symetrické– ( rovnocenné), členovia majú rovnaké postavenie
- Asymetrické– ( nerovnocenné) , jeden člen je dominantný a druhý je podriadený
v trojčlenných skupinách – triádach sa často stáva, že sa spájajú dvaja členovia a tretí zostáva bokom
- vo väčších skupinách vzniká hierarchia , čo znamená, že každej člen zastáva určitú rolu
velky vplyv vodcu
2 typy vodcu:
1.Autoritatívny– rozhoduje direktívne, bez diskusie s ostatnými , ktorí rešpektujú a realizujú jeho rozhodnutia
2. Demokratický– snaží sa spolupracovať, prihliada na potreby členov skupiny, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní, obojstranná komunikácia
Komunikácia v skupinách
* proces odovzdávania, prijímania a vymieňania informácií medzi ľuďmi
Rodina a jej funkcia
sociálna skupina zložená z dvoch a viac osôb, žijúcich spolu v jednej domácnosti a sú spojení manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi vzťahmi
Funkcie(5):
1. Emocionálna: uspokojuje základné citové potreby ( láska, istota…)
2. Ekonomická: materiálne zabezpečenie rodiny
3. Regeneračná: dôležitá pre obnovu psychických a fyzických síl
4. Sociálno-reprodukčná: zabezpečuje reprodukciu spoločnosti, reguláciu sexuálneho správania jedincov
5. Výchovno-socializačná: formuje charakter a citové vlastnosti, umožňuje osvojiť si pravidlá správania a spolunažívania
Formy usporiadania rodiny
A, Nukleárna rodina: základná, rodinné vzťahy sú založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí( prevládajúci typ v modernej spoločnosti)
B, Rozšírená rodina: základ vzťahov tvoria pokrvní príbuzní a manželia sú druhoradí, súčasťou rodiny sú nie len rodičia a ich deti ale aj starí rodičia, tety, sesternice, bratranci…, ( prevládajúci typ v tradičnej spoločnosti)
Autority v rodine a životný cyklus
A, Patriarchálna rodina: hlavou rodiny je otec
B, Matriarchálna rodina: hlavou rodiny je matka
C, Egalitárna rodina: moc je rozdelená rovnocenne
• životný cyklus rodiny:
1. Výber manželského partnera
2. Uzatvorenie manželstva
3. Trvanie manželstva
- pred narodením detí- harmonizovanie, budovanie budúcnosti
- výchova detí- rozhodujúce zmluvy a krízy( rozpad)
- po odchode detí- najpokojnejšie obdobie
4. Zánik manželstva
Typy rodinnej výchovy
(6)
1. Demokratická výchova .
RODICIA- stanovujú isté pravidlá , deti primerane kontrolujú, vyžadujú adekvátne správanie k ich veku, vysvetľujú a zdôrazňujú im svoje rozhodnutia.
DETI- môžu vyjadriť svoj názor a pocity, obojstranná komunikácia, spoločné rozhodnutia
- Autoritatívna výchova.
RODICIA- dávajú príkazy, presadzujú svoju moc bez ohľadu na zrelosť dieťaťa, oceňujú poslušnosť,rešpekt,poriadok.
DETI- chýba im spontánnosť, motivácia činnosti, priemerní spol. jedinci, nefunguje obojstranná komunikácia - Liberálna výchova.
RODICIA- benevolentní, kladú na deti málo požiadavok, neobmedzujú ich- sloboda,
DETI- chýba im kontrola a zodpovednosť, bezstarostnejší život - Zanedbávajúca výchova.
RODICIA- nestarajú sa o deti, majú vlastné aktivity, neberú ohľad na pocity a názory detí.
DETI- vyrastajú bez kontroly, nefunguje obojstranná komunikácia - Nadmerne ochranná výchova.
RODICIA- nadmerná starostlivosť, robia za deti mnohé úlohy, prianie dieťaťa je často rozkazom
DETI- často nezamestnané,pohodlné,“dominantné“ postavenie - Disharmonická výchova.
RODICIA- reagujú podľa nálad, bez kritérií výchova, niekedy správanie tolerované inokedy trestané.
DETI- vyrastajú v neistote, nevedia čo môžu v danej situácii očakávať.
Manželstvo a usporiadanie manželských vzťahov
• spoločensky uznávaný a formálne uzatvorený zväzok 2 a viac ľudí, ktorý vytvára predpoklady na vznik rodiny
• kríza manželstva: spolužitie bez uzatvorenia manželstva, spolužitie osôb rovnakého pohlavia, plánované bezdetné manželstvo, registrované partnerstvo, život bez manželského partnera…
• podľa usporiadania manželských vzťahov delíme na :
A, Monogamia: 1 muž a 1 žena
B, Polygamia: 1 osoba s viacerými osobami
- Polyandria- 1 žena, mnohomužstvo
-Polygýnia- 1 muž, mnohoženstvo
C, Bigamia: manželstvo s osobou, ktorá už je zosobášená
Kultúra a jej prvky
-ľudská činnosť v rozmanitou prejave odpisujem sa tým od zvierat
-civilizácia je synonymum slova kultúra ( keďže sa používa aj na odlíšenia vyspelých a “ bez barbarských “ štátov/spoločností, sociológia používa pojem kultúra)
* prvky kultúry(4):
1. Artefakty: materiálne výrobky ľudskej kultúry
2. Socio-kultúrne regulatívy ľudského správania: normy, hodnoty,
3. Idey: ideológie, symboly, vierovyznania,
4. Soc. inštitúcie: spôsoby správania a činnosti organizujúce ľudské správanie život v spoločnosti – náboženstvo, manželstvo, vzdelanie…
Rozmanitosť kultúry
A, V rámci rôznych kultúr:
-etnocentrizmus- tendencia poznávať a hodnotiť iné kultúry z hľadiska tej našej. vlastná kultúra sa považuje za nadradenú. Od extrémnych foriem-genocída až po umiernené –kresťanská misia.
-kultúrny relativizmus- predpoklad, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, preto ich môžeme chápať a hodnotiť iba na základe ich vlastných hodnôt. Od extrémnych foriem – kanibalizmus až po umiernené formy- porovnanie kultúr a hľadanie zákonitostí vývoja
B, V rámci jednej kultúry:
-dominantná kultúra- väčšinová
-subkultúry : etnické ( Číňania), náboženské ( sekty)
-kontrakultúry: v rozpore s dominantnou kultúrou, usiluje sa o zmenu spoločnosti ( anarchisti, hippies, slobodomurári…)
Sociálna nerovnosť a čo ju spôsobuje
Teória soc. nerovnosti
* existuje vo všetkých spoločnostiach a doterajšie pokusy o jej odstránenie vyústili do vytvorenia nových druhov nerovností
* čo ich však spôsobuje ? odpovede na otázku:
A, Funkcionalistické: sociálna stratifikácia je nevyhnutná, vďaka nej je spoločnosť funkčná, zaisťuje aby najdôležitejšie fcie obsadili najkvalifikovanejší ľudia a spoločnosť ich odmieňa za ich výkony
B, Konfliktualistické: sociálna stratifikácia je výsledkom konfliktov sociálnych skupín ( Marx ), víťazné sociálne skupiny nanútia porazeným svoj spôsob organizácie spoločnosti a zaujmú v nej najvyššie postavenie/ pozíciuextrémne cikošiny toto
Stratifikačné systémy
Podľa toho, či je možné v rámci spoločnosti postúpiť z nižších soc. vrstiev do vyšších alebo nie, hovoríme o 2 druhoch stratifikačných systémov :
RELATÍVNE OTVORENÉ-umožňujú soc. mobilitu ( pohyb jednotlivca i skupiny v spoločnosti)
A, Horizontálna- pohyb z jednej soc. Pozície do druhej v rámci tej istej soc. vrstvy –zmena zamestnania
B, Vertikálna- vzostupný/zostupný pohyb z jednej vrstvy do druhej –degradácia, povýšenie
C, Triedny systém- založený na občianskej a pol. rovnosti ľudí garantovanej štátom, soc. nerovnosť súvisí s ekon. rozdielmi medzi jednotlivými členmi soc. skupiny, Príslušnosť k soc. triede nestanovuje ani právo ani obyčaje, jednotlivec si ju volí sám. Marx delil triedy na zákl. vzťahu k výrobným prostriedkom - [( vyššia-stredná-nižšia stredná- čiastočne kvalifikovaná-nekvalifikovaná) , ostatné sú závislé od štátu,]
RELATÍVNE UZAVRETÉ
A, Otrokársky systém: otroci sú vlastníctvom iných osôb
B, Kastovnícky systém: (hinduizmus dodnes). Spoločnosť rozdelená na základe náboženstva na hierarchicky usporiadané vrstvy- kasty( brahmani) a soc. styk medzi príslušníkmi kást je regulovaný ( sobáš je nemožný)
C, Stavovský systém: zaužívaný vo feudalizme. Príslušnosť k stavu (šľachta,duchovenstvo,meštianstvo,slobodný sedliak, poddaný). Bola daná narodením a spojená s istými právami a povinnosťami, istá miera mobility bola možná.
Deviácia
správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských noriem a preto sa ich snaží izolovať, prevychovať alebo potrestať.
Teórie deviácie
A, biologické a psychologické- snaha nájsť súvislosť medzi psycho. fyziologickými črtami osobnosti a neštardandným správaním ( napr: výbušnosť, agresivita, skleslosť nesmelosť). Zohrávajú síce svoju úlohu ale iba v kombinácii so soc. faktormi .
B, sociologické- teória anómie: bezúkonnosti,ľubovôle ( Durheim) v čase náhlych spol. zmien, kedy staré hodnoty neplatia a nové ešte nie sú vytvorené teória soc. napätia: (Merton)- Deviácia vzniká ak nemožno spol. akceptované ciele dosiahnuť spol. akceptovanými prostriedkami
( bohatstvo- potom krádež)
C, kultúrne- hodnoty istých sociálnych skupín protirečia hodnotám celej spoločnosti
D, teória nálepkovania- nezaoberá sa ľuďmi ale spôsobmi akými spoločnosť označuje niektoré správanie za deviantné a iné za normálne ( heterosexuáli nálepkujú homosexuálov…)
Sociálna kontrola a jej rozlíšenie
proces, v ktorom si sociálne skupiny vynucujú konformitu svojich členov
• deje sa tak predovšetkým prostredníctvom odmeňovania (uznanie, pochvala, kariéra, peniaze,) a sankcií (opovrhnutie, výsmech, vylúčenie, väzba)
• rozlišujeme:
1. formálnu- tlak oficiálnych spoločenských organizácií s cieľom vynútiť si konformitu osôb ( výplata v zamestnaní, mreže väznice, vypnutie elektriny za neplatenie účtov…)
2. neformálnu- neoficiálny nátlak skupiny, ktorý využíva pocity hanby
Sociálne zmeny
- zmeny sociálneho usporiadania
- zmeny v:
-oblasti kultúry spoločnosti
-oblasti sociálnej štruktúry, sociálneho správania ľudí
-zmeny vzťahov medzi jednotlivcami , sociálnymi skupinami
Zdroje socialnej zmeny
(7)
A, prírodné prostredie: ovplyvňuje zmeny ľudskej spoločnosti už od jej počiatkov, prežitie spoločnosti závisí od toho , ako dokáže využiť prírodu vo svoj prospech
B, vývoj populácie: rast počtu obyvateľstva, migrácie, rozdelenie bohatstva, ideológia, ničenie prírodného prostredia
C, kultúrne zmeny: v oblasti poznatkov, hodnôt, názorov a ideológií dominujúcich v spoločnosti, ale aj proces kultúrnej difúzie
D, kolektívne správanie : davové, masové, spontánne a nekontrolovateľné správanie soc. skupín alebo zhlukov ľudí vyvolané istým javom najmä v období napätia
E, soc. hnutia: organizovaná činnosť soc. skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spol. zmien, majú dlhšie trvanie, organizovanosť, vodcovské jadro s jasnými cieľmi
F, súťaženie, konkurencia, konflikt
G, vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj : spôsobujú vznik nových situácií a podmienok fungovania spoločnosti. Vyvolávajú zmenu soc. inštitúcií, hodnôt a noriem, ako aj zmeny v soc. vzťahoch a správaní ľudí.
