filozofia

Question 1

hhbhbj

Answer 1

xecfcgc

Question 2

Sexy bitch

Answer 2

Nelka

Question 3

gretka

Answer 3

MY BABY MY BABYYYY

Question 4

FILOZOFIA

Answer 4

FILEIN (milovať, mať rád) + SOFIA (múdrosť) - láska k múdrosti

• delíme do dvoch základných prúdov:

GNOZEOLÓGIA

ONTOLÓGIA

Question 5

GNOZEOLÓGIA

Answer 5

GNOZEOLÓGIA (noesis, epistéme - Platón)
- náuka o poznaní
- hľadanie odpovede na otázku - čo je pravda?
- zaoberá sa aj samotnou pravdou, existujú odtiene pravdy?/ je len jedna pravda?
ZÁKLADNÉ POJMY
- kvalita - podstatné určenie predmetu, akosť predmetu (Hulk)
- kvantita - množstvo (whole army - no chance against Hulk)
- čas - trvanie bytia
- priestor - rozpriestranenosť
- pohyb - proces zmeny
ZÁKLADNÉ GNOZEOLOGICKÉ SMERY
- empirizmus - pravdivé je to, čo nám hovoria naše zmysli
- senzualizmus - pravdivé je to, čo cítime, že je pravdivé
- racionalizmus - pravdivé je to, čo nám hovorí rozum
- skepticizmus - jedna objektívna pravda neexistuje
- agnosticizmus - neexistuje žiadne pravdivé tvrdenie (všetko je relatívne - sofisti)

Question 6

ONTOLÓGIA

Answer 6

ONTOLÓGIA
- náuka o bytí, kladie otázku - Čo je? ()
- čo je láska? čo je spravodlivosť?
ZÁKLADNÉ POJMY
- súcno - čomu prináleží bytie (všetko to) - pero, lavica, jednorožec (v mojej mysli)
- bytie - to čo umožňuje veciam aby boli, vyššia kategória ako existencia
- existencia - pobyt v skutočnosti (všetky veci, ktoré existujú aj sú, ale nie všetky veci ktoré sú aj existujú)
- substancia - podstata - čo je podstatou koňa? čo je koňovitosťou koňa? čo robí koňa koňom?
- akcidencia - všetko to, čo nepatrí do podstaty

Question 7

ZÁKLADNÉ FILOZOFICKÉ PRÍSTUPY

Answer 7

• materializmus - podstatou (substanciou) bytia je hmota/matéria, a duchovný svet je odvodený od nej (Marx - duchovný svet človeka je len produktom mozgu)
• idealizmus - princípom bytia je duchovný princíp, hmota je druhotná (napr: Platón - svet ideý je ten skutočný, nie svet vecí - matérie)
  ​a.) objektívny - duchovný princíp je nezávislý na subjekte (kresťanstvo)
  ​b.) subjektívny - bytie je odvodené od nášho vedomia

Question 8

CHRONOLÓGIA filozofie

Answer 8

ANTICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
1.) PRÍRODNÁ GRÉCKA FILOZOFIA
2.) KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
3.) POKLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA - HELÉNSKA*
STAROVEK - 3000 BC - vynález písma, pohania, Egypt, Mezopotámia, Rím, Grécko,
* Alexander Macedónsky, grécka kultúra sa mieša s ostatnými vďaka expanzií
STREDOVEKÁ FILOZOFIA
1.) PATRISTIKA
2.) SCHOLASTIKA
3.) FILOZOFIA ISLAMU A ŽIDOVSTVA
STREDOVEK - 476 AD - zánik Z rímskej ríše,
- alebo 813 Milánsky Edikt - zrovnoprávnil dovtedy neuznávané kresťanstvo s ostatnými náboženstvami, KRESŤANSTVO period!
NOVOVEKÁ FILOZOFIA
1.) RENESANČNÁ FILOZOFIA
2.) RACIONALIZMUS
3.) EMPIRIZMUS
4.) OSVIETENSTVO
5.) IDEALIZMUS
NOVOVEK - 1492 - objavenie Ameriky/1517 - Lutherove reformy - obvinil v nich cirkev z obohacovania - cirkev predávala odpustky, o tých tvrdila, že zmiernia hriechy ktoré človek v živote napácha (so much bullshit)
- humanizmus, človek, renesancia, zásadne proti kresťanstvu
FILOZOFIA 19. STOROČIA
1.) POZITIVIZMUS
2.) VOLUNTARIZMUS
3.) IRACIONALIZMUS
4.) EXISTENCIONALIZMUS
NOVODOBÉ DEJINY - 1918 - koniec prvej svetovej vojny, nové rozdelenie sveta, vynálezy, ekonomický boom, baby boom generation
FILOZOFIA 20. STOROČIA

Question 9

ANTIKA

Answer 9

• počiatky EU filozofie objavujeme na prelome 7. a 6. st. BC v Malej Ázií
• obdobie kedy jedinou možnou odpoveďou na otázky prestávajú byť mýty - prechod od mýtu k logu - teda vznik filozofie
• logos – pôvodne znamená – slovo, neskôr nadobúda význam – reč, ktorá nás poúča, čo je skrytá podstata vecí, U Herakleita z Efezu – svetový rozum, ktorý preniká všetkým; skrytá podstata sveta; zákon sveta; to, čo svetu dáva poriadok a rád (termín prešiel do učení niektorých ranokresťanských mysliteľov, ako – Logos = Syn Boží = Slovo Božie)*wiki :)
• v rámci filozofie sa rozvíjajú - matematika, geometria, astronómia, fyzika, lekárstvo …
• najväčšie centrá filozofie sú Atény, Milét, Efez, Elea, Alexandria

GRÉCKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA

KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA

Question 10

GRÉCKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA

Answer 10

MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA

PYTAGORAS

ELEATI

HERAKLEITOS Z EFEZU

PREDCHODCOVIA ATOMISTOV

ATOMISTI

Question 11

MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA

Answer 11

MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
- snaha nájsť pralátku - arché, praprincíp, kt. je príčinou vzniku všetkého súcna - bytia
- ako prví sa pokúsili riešiť problém bytia nezaujato, prírodovedeckým spôsobom

TÁLES
- asi 640-558 BC
- matematik, astronóm, predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku egypských pyramíd, tak že odmeral v tom istom čase výšku ich tieňa
- arché = voda (plodová voda, ľad, para)
- čo je najťažšie a čo najľahšie?

ANAXIMANDROS
- asi 611-545 BC
- zakladateľ fil. ako samostatnej vedy
- spis O prírode
- pôvodným princípom sveta a prapríčinou bytia je apeiron (neurčité, neobmedzené)
- z neho studené a teplé

ANAXIMÉNES
- asi 558-504 BC
- pralátka = vzduch - oživujúci dych
- stále sa hýbe a tým hustne/redne
- tak vzniká oheň a teplo, zem a voda

Question 12

PYTAGORAS

Answer 12

asi 558-504 BC
- žil na ostrove Samos, nezanechal nijaký spis
- zakladateľ gréckej vedy - zvlášť matematiky ako vedy o číslach
- snaha nájsť prazákon nie pralátku - a ten sa nachádza v nemenných číselných vzťahoch medzi jednotlivými časťami kozmu
- všetko je číslo
- veril v sťahovanie duše
- pytagorejci prijali princípy zdržanlivosti a skromnosti, nezabíjali živé, dodržiavali poslušnosť a mlčanlivosť

Question 13

ELEATI

Answer 13

ELEATI

XENOFANES (a.k.a. Suvereno)
- 580-490 BC
- potulný rapsód (spevák, kt. za sprievodu lýry prednášal rytierske eposy - or so …, wiki told me, ah my life would be meaningless without you my dear)
- kritika gréckeho náboženstva - bohovia majú príliš veľa ľudských vlastností a preto nie sú hodní pomenovania boh
- ľudia by nemali byť schopní o bohoch nič vedieť
- existuje len jeden boh = stotožňoval ho s prírodou = panteista - za boha považuje tento svet/prírodu (just like seveniro :O ty religionista!)

PARMENIDES
- asi 540-480 BC
- najstarší antický filozof
- obhajuje myšlienku jestvovania len jedného uceleného bytia a nemožnosť jestvovania nebytia
- bytie je celé, súvislé, neukončené, nehybné a nemenné
- myslenie a bytie je to isté
- pravda, poznanie a myslenie stojí proti zdaniu a domnienke
- pravé poznanie = rozumové poznanie

ZENÓN Z ELEY
- asi 540-480 BC
- obhajuje učenie svojho učiteľa Parmenida - jeho fanatický nasledovník
- popiera pohyb a mnohosť vecí
- zenónove paradoxy - apórie (achiles a korytnačka, letiaci šíp - jeho chyba - rozdelil pohyb na viacero statických polôh - schytal facku od žiaka, ten tvrdil, že sa nič nestalo keďže pohyb neexistuje - prvé fackodání v histórií :D)
- zakladateľ gréckej dialektiky - náuka o tom ako viesť diskusiu

Question 14

HERAKLEITOS Z EFEZU

Answer 14

• asi 540-480 BC
• „temný“
• panta rei - všetko plynie - nevstúpiš dva krát do tej istej rieky
• vo svete sa všetko mení, ide o neustály boj protikladov (deň/noc, muž/žena, …)
• princíp všetkého je oheň - symbol neustálej zmeny, prúdenia, premeny
• podstatou prúdenia je večný poriadok - logos - svetový životný zákon, princíp, svetová duša, rozum, kt. sa všetko riadi

Question 15

PREDCHODCOVIA ATOMISTO

Answer 15

• filozofi, ktorí vytvorili rozumové zázemie pre atomistov

EMPEDOKLES
- 490-430 BC
- štátnik, básnik, lekár, učiteľ, náb. a filozof
- počiatok všetkého tvoria dva princípy:
a.) 4 živly - oheň, voda, zem, vzduch
b.) 2 princípy spôsobujúce spájanie/rozdeľovanie - láska a nenávisť (not a soap opera)

ANAXAGORAS
- 500-480 BC
- pralátkou sú donekonečna deliteľné častice - semená/zárodky vecí
- princípom, kt. všetko preniká a riadi je svetový rozum - nós
- predskokan Aristotela

Question 16

ATOMISTI

Answer 16

ATOMISTI

LEUKIPOS
- „ani jedna vec nevzniká bez príčiny, ale všetko vzniká z nejakého dôvodu a nevyhnutnosti“
- nezachovalo sa nám okrem toho nič iné
- považovaný za zakladateľa učenia atomistov

DEMOKRITOS
- 460-370 BC
- venoval sa fil., lekárstvu, psychológií, hudbe, anatómií geografii, astronómii, fyzike
- absolútny vznik z ničoho je nemysliteľný
- existuje prázdny priestor, v ktorom sa nachádzajú nepatrné telieska, kt. našimi zmyslami nevnímame
- sú nedeliteľné, nemenné, ale majú rozdielnu veľkosť a váhu - ich spájaním všetko vzniká - atómy - atos
- ich usporiadanie určuje vlastnosti vecí
- vlastnosti rozdeľuje na objektívne (hustota, tvrdosť) a subjektívne (chuť, vôňa, teplo) resp. primárne a sekundárne
- zakladateľ determinizmu - materialistický - všetko je dopredu určenie (aj myslenie - myslíme vďaka spájaniu atómov v našej mysli - je to určené teda determinované)

Question 17

KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA

Answer 17

SOFISTI

SOKRATES

PLATÓN
Aristoteles

Question 18

SOFISTI

Answer 18

SOFISTI
- platení učitelia múdrosti
- vzdelávali mládež tak aby bola schopná vstúpiť do pol. života - ako prekrúcať argumenty, bez ohľadu na skutočný stav vecí
- pravda je relatívna, stráca svoju podstatnú hodnotu, je len prostriedkom na dosiahnutie cieľov, ktoré nesúvisia s poznaním
- ich prínos - ako prví upriamili pozornosť na človeka, východiskom ich úvah je človek, nie príroda či bytie - v tomto zmysle osvietenci
- poukazujú na schopnosti a danosti človeka, ten rozhoduje o tom aké sú veci

KRITIAS
- kritika náboženstva
- náboženstvo je výtvorom človeka
- snaha vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny

PRODIKOS
- kritika náboženstva
- vzniklo tak, že ľudia zbožťovali všetko čo pomáha životu a prináša úžitok

PROTAGORAS
- asi 480-411 BC
- o každej veci existujú 2 navzájom protikladné výpovede
- preto tvrdí, že mierov všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú a nejestvujúcich, že nie sú
- človek určuje čo je
- poznanie a bytie je iba subjektívne
- neexistuje absolútna pravda - všetko je len relatívne pravdivé!

GORGIAS
- asi 483-375 BC
- totálny gnozeologický relativizmus:
- nič nie je
- ak aj niečo je, nemožno to poznať
- ak to je možné poznať, nemožno to vysvetliť blížnemu
- človek teda nemusí dokonale poznať problém, stačí správna argumentácia a presviedčanie

VRCHOLNÉ OBDOBIE
- 5.-4. st. BC
- veľký kultúrny, politický a hosp. rozkvet gréckych miest, predovšetkým Atény
- pôsobenie najvýznamnejších dramatikov (Sofokles - Antigona, historikov (Tukitides), sochárov (Feidias), maliarov (Mikón), politikov (Perikles)

Question 19

SOKRATES

Answer 19

SOKRATES
- 469-399 BC
- do dnes je vzorom filozofa, praktický filozof
- otec Sofronis - sochár, matka Fainareta - pôrodná babica, manželka Xantipa
- sofos - filosofos
- svoje názory prezentoval a učil vlastným životom
- neúnavný diskutér - snaha o spoločné hľadanie pravdy dialógu
- sokratovská irónia - viem, že nič neviem - príprava na toto hľadanie - spochybňoval bežné, primárne postoje a hodnoty, obviňovaný mládežou, keďže sa snažil žiť v zhode s rozumom
- v r. 399 BC obvinený z bezbožnosti a kazenia mládeže, odsúdený napriek múdrej obhajovacej reči
- zomiera po požití jedu
- základom filozofie - gnóthi seautón (poznaj sám seba)
- svoju fil. nazval maieutica - snaha nájsť také pravdy, kt. môže človek nájsť len sám v sebe (porodenie múdrosti z človeka)
- predpokladom je spochybňovanie zdanlivých istôt prostredníctvom sokratovej irónie - spochybnenie pojmov ako je dobro, spravodlivosť, krása - heslo „viem, že nič neviem“
- blízko k sofistickému relativizmu
- používanie rozumu - spôsob zušľachťovania duše a dosahovania cnosti
- 3 základné cnosti - striedmosť, udatnosť, spravodlivosť
- rozumom človek dospeje k podstate dobra
- dobro = predpoklad mravnosti, mravnosť = pravda
- pravé poznanie, ktoré ovplyvňuje mravnosť je možné len prostredníctvom rozumu a ním je možné poznať dobro - etický intelektualizmus
- pri hľadaní dobra nám napomáha daimonion (vnútorný hlas) ten riadi rozum podľa poznania dobra a je súčasťou vesmírnej božskej bytosti
- jeho pokračovatelia - Kyrénska (Hedonická) škola - cieľom každého konania je pôžitok - Aristoteles

Question 20

PLATÓN

Answer 20

PLATÓN
- 427-347 BC
- pochádzal z poprednej aristokratickej aténskej rodiny
- vlastným menom Aristokles - Platón podľa gréckeho platy = široký
- 8 rokov bol Sokratovým nasledovníkom
- skôr teoretik
- 387 BC založil v Aténach školu - akadémiu, kde sa vyučovala filozofia, matematika, astronómia (zrušená bola cisárom Justiniánom ako pohanská inštitúcia v r. 529 AD)
DIELO
- zanechal rozsiahle lit. dielo - 36 dialógov vysokej um. kvality, kt. delíme na tzv:
• Sokratovské obdobie - Protagoras - o výchove k cnosti, Gorgias - Sokratova reč na súde
• Klasické, tzv. Mužné obdobie - Kratylos - o pôvodnej reči, Faidon - o nesmrteľnosti duše, Ústava - o dokonalom štáte
• Posledné obdobie - Zákony - poopravená koncepcia ústavy, Timaois - o vzniku sveta, Kritias - o zániku Atlantídy
FILOZOFIA
- sklamanie z pol. pomerov v Aténach za vlády 30 tyranov
- na rozdiel od Sokrata, kt. sa pýtal na etické a praktické problémy, Platón nastoľuje otázky poznania a samotného bytia
- základným východiskom je dualizmus
- ako prvý teoreticky zdôvodňuje rozdiel medzi telesným a duchovným (netelesným), zmyslovým a nadzmyslovým svetom - zhrnul to v koncepcii dvoch svetov
KONCEPCIA 2 SVETOV
- svet ideí - nemateriálny, nemenný, pravé bytie, poznať ho môžeme prostr. rozumu
- svet vecí - materálny, menlivý, nedokonalé bytie, poznať ho môžeme prostr. zmyslov
- jestvujú teda 2 skutočnosti, pričom reálny svet podliehajúci zmenám je len obrazom ideálneho sveta
- to čo vnímame zmyslami sú len tiene skutočnosti (Podobenstvo o jaskyni)
- nejde o skutočné bytie, lebo skutočným bytím sú len idey
- zmyslami vnímateľný svet je „tečúci“ (panta rei - Herakleitos z Efezu), a veci tohto sveta ustavične vznikajú a zanikajú teda nie sú a nemožno ich ani poznať
- poznávať sa dá len to čo je stále, nemenné - idey - tie chápe ako samostatnú realitu
- základ pre tzv. objektívny idealizmus!
- materiálny svet je svetom zdania, keďže vzniká ako výsledok spojenia idey s konkrétnou látkou/hmotou
- svet ideí má presný hierarchický poriadok - na vrchu je idea dobra = prvá absolútna príčina všetkého súcna, obdarená rozumom a dušou
ČLOVEK
- spojenie pominuteľného tela a nehmotnej a nesmrteľnej duše
- tá pred spojením s telom pobudla vo svete ideí
- teda pravé poznanie je iba rozpamätávaním sa duše na to, na čo nazerala vo svete ideí - to je možné len prostr. rozumu, kt. sa povznáša k čistému mysleniu
- vlož tzv. Platónov Δ

• pokec - všetko stvorené z 2 č -
  • svet = svet ideí + svet vecí (idey formujú hmotné predmety)
  • človek = telo (svet vecí) + duša (svet ideí - tam už poznala pravý a nemenný svet, keď sa spojí s telom na všetko zabudne a teda proces poznávania prostr. rozumu je vlastne procesom rozpamätávania)
• stolička - naša duša vo svete ideí videla ideu stoličky na kt. po spojení s telom zabudla, ale prostr. skúsenosti so stoličkou vo svete vecí za pomoci rozumu sa rozpamätá a vie, že je to stolička (stolička má účasť/podiel aj vo svete ideí lebo obsahuje aj ideu stoličky)
  POZNANIE
• pravé poznanie „očami duše“ sa vzťahuje na pravé bytie a teda na to, čo je nemenné (podstata, esencia, bytie vo svete prírody)
• toto poznanie nazýva noesis, epistéme (gnozeológia)
  POLITIKA - SOFOKRACIA
• odmieta súkromné vlastníctvo, štát by sa mal starať o výchovu detí - vyberať dokonalé dvojice aby plodili dokonalé deti
• podľa učenia o duši a cnostiach rozdelil obyv. do 3 stavov:
  1. vládcovia, filozofi - múdrosť
  2. strážcovia, bojovníci - statočnosť
  3. výrobcovia - umiernenosť
• v štáte majú vládnuť reprezentanti múdrosti - filozofi - oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti (sofokracia)
• zakázať súkromné vlastníctvo, nejestvuje rodina - výchovu preberá štát, reguluje aj výber partnerov - totalitárna štátna moc
• snaha uskutočniť to na Sicílií - nevydalo
• napriek tomu inšpiroval mnoho ďalších mysliteľov
• v novoveku dostanú tieto diela názov utópie

Question 21

STREDOVEKÁ FILOZOFIA

Answer 21

• odrazuje sa od Platónovej filozofie
• výraz medium aveum (medziobdobie) vymysleli až v novoveku ako isté znehodnotenie predchádzajúceho veku – ako obdobie medzi antikou a jej znovuobjavením v renesancii
• začiatok stredoveku – 313 (Milánsky edikt), 476 (zánik Z rímskej ríše), 529 (zatvorenie Platónovej akadémie), a prvý benediktínsky kláštor na Monte Cassino
• koniec stredoveku – 1492 (objavenie Ameriky), 1517 (Lutherove reformy), 1452 (objavenie kníhtlače)

PATRISTIKA
- staršia – (100-325, tesne po smrti apoštolov, prvé dejiny cirkvi) cirkevní otcovia – Justín Mučeník, Tertullianus, Klement Alexandrijský, Origenes (spor o dôležitosť viery alebo rozumu)
- mladšia – (325-700) cirkevní otcovia – Gregor Nyssejský, Ambróz Milánsky, Augustinus Aurelius (prvá veľká syntéza filozofie a kresťanstva), Isidor zo Sevilly, Dionýsios Aeropagita, Béda Ctihodný, Alcvina, Ján z Damasku
SCHOLASTIKA
- ranná – (750-1200) Eriugena, Anselm z Cantenbury, Viliam z Champeaux, Rozcellinus, Abelárd (spor o univerzálie)
- vrcholná – (1200-1350) Avicenna, Averroes, Albert Veľký, Tomáš Akvinský (syntéza filozofie a náboženstva)
- neskorá – (1350-1500) Roger Bacon, Duns Scotus, Viliam Ockham (nástup nominalizmu a rozpad scholastiky)
+ filozofia Islamu a Židovstva J
ČRTY STREDOVEKU
BOH – Gréci chápali boha ako logos, prvého hybateľa, kt. dáva svetu poriadok
- pre kresťanov je navyše aj stvoriteľom (používajú to isté slovo – LOGOS, ale má odlišný význam ako pre Grékov)
- Gréci chápali filozofiu boha neosobne, pre kresťanov je to osoba ku kt. sa môžu prihovárať
DUŠA – ako je Boh jedinečnou osobou, rovnakú jedinečnosť, prepožičiava aj ľuďom
- duša je pre kresťanov Bohom priamo stvorená ako jedinečná a nezameniteľná – v tom tkvie jej obrovská hodnota
- podľa Grékov existuje veľká svetová duša a jednotlivé duše sú len jej výhonkami
ETIKA – cieľom človeka je blaženosť
- podľa Grékov je možné ju dosiahnuť vlastnými silami – buď stoicky, epikurovsky, či Sokratovsky – tento postoj kresťania považujú za pýchu (hybris), podľa nich môže človeka spasiť len Boh a to až v ďalšom živote, poukazujú na to, že úplné šťastie na zemi dosiahnuť nemôžeme
- zdôrazňujú pokoru pred Bohom – lebo len on nás môže svojou milosťou oslobodiť od hriechu a smrti

*ide o spor teológie (viery) a filozofie (rozumu) – Aurelius sa snaží dokázať ako prvý, že si neodporujú – pochop aby si uveril a uver aby si pochopil

Question 22

PATRISTIKA

Answer 22

nesnažia sa dôjsť k záveru, že Boh je, sú hlboko veriaci a teda presvedčení o jeho existencii, ktorú chcú potvrdiť
- CREDO QUIA ABSURDUM EST – verím, pretože je to absurdné (nie pretože je to rozumné – rozum nepotrebujem)
- základný problém – môže viera a rozum spolu fungovať? potrebuje viera filozofiu?

AURELIUS AUGUSTINUS (354 – 430)

Question 23

Augustín aurelius

Answer 23

AURELIUS AUGUSTINUS (354 – 430)
- svätý Augustín
- otec ateista, matka Monika kresťanka
- študoval rétoriku, inšpirovaný strateným Cicerovým dielom – Horacius (motivačné dielo), v ňom žiadna zmienka o bohu, bibliu odsudzuje ako barbarskú, učí rétoriku na cisárskom dvore, neskôr v Miláne ho ovplyvní Ambróz a Aurelius prijíma kresťanstvo
DIELO
• Proti akademikom (odpovedá na skepticizmus)
• O pravom náboženstve
• O slobode vôle
• O trojici
• O božom štáte – toto dielo rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo tvár stredoveku, vzniklo po tom čo gótsky kráľ Alarich vyplienil v r. 410 Rím a ľudia to považovali za trest, že sa Rimania odklonili od svojich bohov a uverili kresťanom
• Vyznania
METAFYZIKA
- len Boh je ten čo tvorí z ničoho niečo, Gréci nepripúšťali tvorbu niečoho z ničoho
- hlása Boha, kt. svet nie len usporiadal, a dal do pohybu, ale stvoril ho z ničoho
- tento svet teda nie je výsledkom slepej náhody, ale je jedinečný a neopakovateľný (Boh vyhral kedy a ako ho stvoriť)
- ani dejiny sa netočia v kruhu, nevracajú sa, neopakujú, ale sú jedinečné
- Augustín podrobil ako prvý analýze plynutie času a zistil, že čas nemožno oddeliť od nášho vedomia
- budúcnosť máme v plánoch, minulosť v spomienkach, ale jedine skutočná je iba prítomnosť
- to čo sa nám ľuďom vynára v čase je pre Boha stále súce a rovnako prítomné

                      ĽUDSKÁ MYSEĽ = ČASOVÁ    BOH = NEČASOVÝ

• pred vznikom sveta čas neexistoval, existoval len Boh, ten teda stvoril svet nie v čase, ale spolu s časom
  GNOZEOLÓGIA (snaha nájsť pravdu)
• „Cogito ergo sum“ – myslím, teda som (už 1200 rokov pred Descartom)
• snaží sa prekonať skepticizmus prostredníctvom faktu, že pochybuje
• pravdu hľadá predovšetkým v hlbinách ľudskej duše – „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! Tam prebýva pravda.“
• len vo svojom vnútri nachádza človek nevyhnutné pravdy, ktoré platia nadčasovo a nadindividuálne – napr: princípy matematiky, logiky etc.
• tieto pravdy však nemôžu pochádzať zo zmyslovej skúsenosti, týmto Augustín ukazuje cestu k Bohu
• ak tieto pravdy máme a nepochádzajú zo zmyslov, museli nám byť dané Bohom – z neho vyžarujú (iluminujú)
  ETIKA
• orientačné zásady človek nenachádza ani v rozume ani v cnosti, ale v láske – „miluj a rob čo chceš!“
• zlo ako také, ako protipól Boha neexistuje – definuje ho len ako nedostatok dobra
• v spore o to či sa človek môže spasiť sám (vlastnými skutkami), alebo ho môže spasiť len Boh si vyberá druhú možnosť
• podľa neho len Boh rozhoduje o tom, kto bude spasený a kto zatratený – preto sa niekto narodí do takých a iný do onakých pomerov (determinizmus :O)
• cirkev neskôr toto stanovisko zmiernila – a totiž, že Boh nepovolal ani nezavrhol ľudí vopred, iba prostredníctvom svojej vševedúcnosti vopred pozná naše konečné rozhodnutia
  *vsuvka – grécke pojmy pre lásku:
  Eros – erotická, žiadostivá láska, zameraná na pôžitok, egoistická
  Charitas – milosrdná láska, súcitná, pomáhajúca
  Agape – sebadarujúca láska, som ochotný zomrieť za teba a zrieknem sa svojich túžob
• Augustín hovorí o láske AGAPE – ak niekoho miluješ viac ako svoj život, teda pre neho môžeš konať len a len dobro – teda ten kto miluje koná len správne (prirovnanie ku svieci – horí pre všetkých, ale v dôsledku toho sa stráca)
  KONCEPCIA DEJÍN
• dejiny predstavujú zápas medzi vierou a nevierou
• rozhodujúcou udalosťou histórie je vtelenie Božieho Syna, čím sa začína oddeľovanie vyvolených od zatratených
• zatratení sa grupujú v pozemskom štáte, kt. je založený na egoizme a stupňuje sa až k znevažovanie Boha
• vyvolení sa grupujú v „Obci Božej“ – cirkev ešte nie je dokonalou božou obcou, stále sa v nej nachádzajú aj nespravodliví spolu so spravodlivými
• cirkev je pôdou na ktorej Božia ríša vyrastie
• až pri konci sveta – v poslednom súde sa ukáže kto tam patrí (príď kráľovstvo tvoje – zvolávajú 2. príchod Boha = koniec vekov)

Question 24

ARABSKÁ STREDOVEKÁ FILOZOFIA

Answer 24

ARABSKÁ STREDOVEKÁ FILOZOFIA
- od pol. 8. st. AD posilnenie arabského kalifátu natoľko, že sa začína rozvíjať intelektuálny život, kt. ovplyvňuje fil. učenia až do 13. st.
- celá filozofia sa delí na:
a.) VÝCHODNÚ (Bagdad – Irak)
b.) ZÁPADNÚ (Cordobe – Španielsko)
- prínos:
a.) zachovanie preložených spisov klasikov antiky (prípadne ich zlomkov)
b.) objavy v matematike, optike, geometrii, medicíne (algoritmy, lom svetla…)

Question 25

stredoveká arabská FILOZOFIA V BAGDADE (VÝCHODNÁ)

Answer 25

A.) AL KINDÍ
- múdry je ten, kto si osvojí poznatky budúcich generácií
- každý, kto sa chce venovať fil. musí poznať matematiku (vyžaduje dôkaz a nie presvedčenie)
- Boh je nekonečný v čase a priestore a preto božské zjavenia stoja nad ľudskou logikou
- látka určuje aká z nej bude vec (Aristoteles – entelechiou)
B.) AL FARÁBÍ
- druhý učiteľ po Aristotelovi, usporiadal celé Aristotelovo Organon (?)
- rieši otázky vzniku sveta, človeka, božstva
- odpoveďou je emanácia – novoplatonizmus
- hl. cieľom ľudskej činnosti je šťastie
- podmienkou toho je vôľa (zmyslové vnímanie) a jej sloboda (racionálne vnímanie)
C.) AVICENNA
- predstavuje vrchol arabskej filozofie
- potláča novoplatonizmus Aristotelom
- dielo: Kniha uzdravenia – encyklopédia fil. a ostatných vied (logika, matika, metafyzika …)
- svet je poznateľný pomocou logiky, prostredníctvom všeobecných pojmov
- všeobecniny môžu existovať pred vecami, vo veciach a po veciach = umiernený realizmus

Question 26

stredoveká arabská FILOZOFIA V CORDOBE (ZÁPADNÁ)

Answer 26

A.) AVERROES
- predstavuje vrchol západo arabského aristotelizmu
- Aristoteles = filozof, Averroes = komentátor (Aristoteles vysvetlil prírodu a Averroes Aristotela)
- rieši vzťah filozofie a náboženstva
- poznanie delí na: vieru
teológie
filozofiu
- len filozofia dospeje k čistej pravde, avšak toto nie je pre každého, väčšina sa musí uspokojiť s vierou
- filozofov nemôžu obmedzovať žiadne ortodoxné predpisy, posledné slovo má veda, avšak morálne normy musia rešpektovať aj filozofi, aj keby s nimi vnútorne nesúhlasili
- učenie o dvojakej pravde (Duns scotus, Occam)
- boh a hmota sú 2 večné, rovnako nezávislé príčiny
- snaží sa dokázať nestvoriteľnosť hmoty a boha pokladá len za prvú príčinu zmien vo svete
- duša človeka je spojená s telom a je smrteľná

*Aristoteles = materialista – odklon od náboženstva (idealizmu), Averroes sa snaží dokázať, že aj hmota aj Boh sú večné

Question 27

ŽIDOVSKÁ STREDOVEKÁ FILOZOFIA

Answer 27

úzky kontakt s Arabmi – mohamedánmi (Averroes)
- používanie arabského jazyka
- problém racionálneho zdôvodnenia a intelektuálnej obhajoby v 1 nadprirodzeného Boha
- vychádza z TALMUDU (kódex viery, morálky a práva židov)
A.) AVICEBRON
- vedenie (poznanie) je cieľom existencie človeka, oslobodzuje dušu od pút prírody a vracia ju do najvyššieho sveta
- svet je jednotný – patrí sem človek aj vesmír
- Boh sa vo svete prejavuje prostredníctvom božskej vôle
- tá nie je nerozumná, tvorí látku a tvary (tie dávajú svetu rôznorodosť)
- látka je všeobecná, ale tvarou je mnoho, Boh = slobodný, bez látky
B.) MAIMONIDES
- snaha zjednotiť vieru (Talmud, Tóra) a filozofiu (Aristotelizmus od Averroa)
- dielo – Sprievodca nerozhodných
- všetky pravdy sú obsiahnuté aj v Tóre aj v Talmude
- ich texty sú však alegorické (líterárne okienko :D – alegória alebo inotaj je obrazné vyjadrenie myšlienky alebo predstavy, ktoré má iný ako doslovný význam)
- jednota a netelesnosť Jahveho zodpovedá Aristotelovmu prvému hybateľovi
- vesmír nie je večný, ani zákony prírody nie sú nemenné
- Boh neustále tvorí nové substancie

Question 28

Scholastika

Answer 28

• 12. – 13. st. AD
• inak povedané – školská filozofia (rozvíja sa na školách, prvé stredoveké univerzity – ITA)
  METÓDA SCHOLASTIKOV
• dôkladné štúdium pôvodných prameňov (filozofi, písmo, cirkevní otcovia)
• konfrontácia argumentov za a proti (pro et contra)
• jej výhodou bola nesmierna poctivosť v hľadaní pravdy (objektívnej), nevýhodou, že sa často krát odvolávala na názory autorít, a nevšímala si empirický materiál (fakty, zmyslovo získané)
  SPOR O UNIVERZÁLIE
• univerzálie = všeobecné pojmy (idey)
• otázka znela či všeobecné pojmy, akým je napríklad pojem spravodlivosť, láska atď, jestvujú reálne (tak si to predstavoval Platón – jestvujú v nemennom svete ideí), alebo sú to len pojmy, ktoré vymyslel človek na základe určitej skúsenosti?
• podľa odpovede na túto otázku môžeme rozlíšiť:
  a.) REALISTOV – tí filozofi, kt. boli presvedčení o tom, že univerzálie reálne a skutočne existujú, teda tí, ktorí týmto ideám priznávali vyššiu skutočnosť ako konkrétnym, jednotlivým veciam
• zväčša kresťania
• Anselm z Cantnbury, Tomáš Akvinský (umiernený realista), Platón
• vsuvka – krajný realizmus – žena je len jedna, len tváre sa menia

b.) NOMINALISTOV – tí filozofi, kt. vyhlasovali, že univerzálie sú iba menami (po latinsky nomen), v skutočnosti reálne neexistujú, vymyslel ich človek
- Roscellinus, Viliam Ockham, umiernení = Duns Scotus resp. Abelárd