filozofia Flashcards
hhbhbj
xecfcgc
Sexy bitch
Nelka
gretka
MY BABY MY BABYYYY
FILOZOFIA
FILEIN (milovať, mať rád) + SOFIA (múdrosť) - láska k múdrosti
- delíme do dvoch základných prúdov:
GNOZEOLÓGIA
ONTOLÓGIA
GNOZEOLÓGIA
GNOZEOLÓGIA (noesis, epistéme - Platón)
- náuka o poznaní
- hľadanie odpovede na otázku - čo je pravda?
- zaoberá sa aj samotnou pravdou, existujú odtiene pravdy?/ je len jedna pravda?
ZÁKLADNÉ POJMY
- kvalita - podstatné určenie predmetu, akosť predmetu (Hulk)
- kvantita - množstvo (whole army - no chance against Hulk)
- čas - trvanie bytia
- priestor - rozpriestranenosť
- pohyb - proces zmeny
ZÁKLADNÉ GNOZEOLOGICKÉ SMERY
- empirizmus - pravdivé je to, čo nám hovoria naše zmysli
- senzualizmus - pravdivé je to, čo cítime, že je pravdivé
- racionalizmus - pravdivé je to, čo nám hovorí rozum
- skepticizmus - jedna objektívna pravda neexistuje
- agnosticizmus - neexistuje žiadne pravdivé tvrdenie (všetko je relatívne - sofisti)
ONTOLÓGIA
ONTOLÓGIA
- náuka o bytí, kladie otázku - Čo je? ()
- čo je láska? čo je spravodlivosť?
ZÁKLADNÉ POJMY
- súcno - čomu prináleží bytie (všetko to) - pero, lavica, jednorožec (v mojej mysli)
- bytie - to čo umožňuje veciam aby boli, vyššia kategória ako existencia
- existencia - pobyt v skutočnosti (všetky veci, ktoré existujú aj sú, ale nie všetky veci ktoré sú aj existujú)
- substancia - podstata - čo je podstatou koňa? čo je koňovitosťou koňa? čo robí koňa koňom?
- akcidencia - všetko to, čo nepatrí do podstaty
ZÁKLADNÉ FILOZOFICKÉ PRÍSTUPY
- materializmus - podstatou (substanciou) bytia je hmota/matéria, a duchovný svet je odvodený od nej (Marx - duchovný svet človeka je len produktom mozgu)
- idealizmus - princípom bytia je duchovný princíp, hmota je druhotná (napr: Platón - svet ideý je ten skutočný, nie svet vecí - matérie)
a.) objektívny - duchovný princíp je nezávislý na subjekte (kresťanstvo)
b.) subjektívny - bytie je odvodené od nášho vedomia
CHRONOLÓGIA filozofie
ANTICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
1.) PRÍRODNÁ GRÉCKA FILOZOFIA
2.) KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
3.) POKLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA - HELÉNSKA*
STAROVEK - 3000 BC - vynález písma, pohania, Egypt, Mezopotámia, Rím, Grécko,
* Alexander Macedónsky, grécka kultúra sa mieša s ostatnými vďaka expanzií
STREDOVEKÁ FILOZOFIA
1.) PATRISTIKA
2.) SCHOLASTIKA
3.) FILOZOFIA ISLAMU A ŽIDOVSTVA
STREDOVEK - 476 AD - zánik Z rímskej ríše,
- alebo 813 Milánsky Edikt - zrovnoprávnil dovtedy neuznávané kresťanstvo s ostatnými náboženstvami, KRESŤANSTVO period!
NOVOVEKÁ FILOZOFIA
1.) RENESANČNÁ FILOZOFIA
2.) RACIONALIZMUS
3.) EMPIRIZMUS
4.) OSVIETENSTVO
5.) IDEALIZMUS
NOVOVEK - 1492 - objavenie Ameriky/1517 - Lutherove reformy - obvinil v nich cirkev z obohacovania - cirkev predávala odpustky, o tých tvrdila, že zmiernia hriechy ktoré človek v živote napácha (so much bullshit)
- humanizmus, človek, renesancia, zásadne proti kresťanstvu
FILOZOFIA 19. STOROČIA
1.) POZITIVIZMUS
2.) VOLUNTARIZMUS
3.) IRACIONALIZMUS
4.) EXISTENCIONALIZMUS
NOVODOBÉ DEJINY - 1918 - koniec prvej svetovej vojny, nové rozdelenie sveta, vynálezy, ekonomický boom, baby boom generation
FILOZOFIA 20. STOROČIA
ANTIKA
- počiatky EU filozofie objavujeme na prelome 7. a 6. st. BC v Malej Ázií
- obdobie kedy jedinou možnou odpoveďou na otázky prestávajú byť mýty - prechod od mýtu k logu - teda vznik filozofie
- logos – pôvodne znamená – slovo, neskôr nadobúda význam – reč, ktorá nás poúča, čo je skrytá podstata vecí, U Herakleita z Efezu – svetový rozum, ktorý preniká všetkým; skrytá podstata sveta; zákon sveta; to, čo svetu dáva poriadok a rád (termín prešiel do učení niektorých ranokresťanských mysliteľov, ako – Logos = Syn Boží = Slovo Božie)*wiki :)
- v rámci filozofie sa rozvíjajú - matematika, geometria, astronómia, fyzika, lekárstvo …
- najväčšie centrá filozofie sú Atény, Milét, Efez, Elea, Alexandria
GRÉCKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
GRÉCKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
PYTAGORAS
ELEATI
HERAKLEITOS Z EFEZU
PREDCHODCOVIA ATOMISTOV
ATOMISTI
MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
MILÉTSKA PRÍRODNÁ FILOZOFIA
- snaha nájsť pralátku - arché, praprincíp, kt. je príčinou vzniku všetkého súcna - bytia
- ako prví sa pokúsili riešiť problém bytia nezaujato, prírodovedeckým spôsobom
TÁLES
- asi 640-558 BC
- matematik, astronóm, predpovedal zatmenie Slnka, zmeral výšku egypských pyramíd, tak že odmeral v tom istom čase výšku ich tieňa
- arché = voda (plodová voda, ľad, para)
- čo je najťažšie a čo najľahšie?
ANAXIMANDROS
- asi 611-545 BC
- zakladateľ fil. ako samostatnej vedy
- spis O prírode
- pôvodným princípom sveta a prapríčinou bytia je apeiron (neurčité, neobmedzené)
- z neho studené a teplé
ANAXIMÉNES
- asi 558-504 BC
- pralátka = vzduch - oživujúci dych
- stále sa hýbe a tým hustne/redne
- tak vzniká oheň a teplo, zem a voda
PYTAGORAS
asi 558-504 BC
- žil na ostrove Samos, nezanechal nijaký spis
- zakladateľ gréckej vedy - zvlášť matematiky ako vedy o číslach
- snaha nájsť prazákon nie pralátku - a ten sa nachádza v nemenných číselných vzťahoch medzi jednotlivými časťami kozmu
- všetko je číslo
- veril v sťahovanie duše
- pytagorejci prijali princípy zdržanlivosti a skromnosti, nezabíjali živé, dodržiavali poslušnosť a mlčanlivosť
ELEATI
ELEATI
XENOFANES (a.k.a. Suvereno)
- 580-490 BC
- potulný rapsód (spevák, kt. za sprievodu lýry prednášal rytierske eposy - or so …, wiki told me, ah my life would be meaningless without you my dear)
- kritika gréckeho náboženstva - bohovia majú príliš veľa ľudských vlastností a preto nie sú hodní pomenovania boh
- ľudia by nemali byť schopní o bohoch nič vedieť
- existuje len jeden boh = stotožňoval ho s prírodou = panteista - za boha považuje tento svet/prírodu (just like seveniro :O ty religionista!)
PARMENIDES
- asi 540-480 BC
- najstarší antický filozof
- obhajuje myšlienku jestvovania len jedného uceleného bytia a nemožnosť jestvovania nebytia
- bytie je celé, súvislé, neukončené, nehybné a nemenné
- myslenie a bytie je to isté
- pravda, poznanie a myslenie stojí proti zdaniu a domnienke
- pravé poznanie = rozumové poznanie
ZENÓN Z ELEY
- asi 540-480 BC
- obhajuje učenie svojho učiteľa Parmenida - jeho fanatický nasledovník
- popiera pohyb a mnohosť vecí
- zenónove paradoxy - apórie (achiles a korytnačka, letiaci šíp - jeho chyba - rozdelil pohyb na viacero statických polôh - schytal facku od žiaka, ten tvrdil, že sa nič nestalo keďže pohyb neexistuje - prvé fackodání v histórií :D)
- zakladateľ gréckej dialektiky - náuka o tom ako viesť diskusiu
HERAKLEITOS Z EFEZU
- asi 540-480 BC
- „temný“
- panta rei - všetko plynie - nevstúpiš dva krát do tej istej rieky
- vo svete sa všetko mení, ide o neustály boj protikladov (deň/noc, muž/žena, …)
- princíp všetkého je oheň - symbol neustálej zmeny, prúdenia, premeny
- podstatou prúdenia je večný poriadok - logos - svetový životný zákon, princíp, svetová duša, rozum, kt. sa všetko riadi
PREDCHODCOVIA ATOMISTO
- filozofi, ktorí vytvorili rozumové zázemie pre atomistov
EMPEDOKLES
- 490-430 BC
- štátnik, básnik, lekár, učiteľ, náb. a filozof
- počiatok všetkého tvoria dva princípy:
a.) 4 živly - oheň, voda, zem, vzduch
b.) 2 princípy spôsobujúce spájanie/rozdeľovanie - láska a nenávisť (not a soap opera)
ANAXAGORAS
- 500-480 BC
- pralátkou sú donekonečna deliteľné častice - semená/zárodky vecí
- princípom, kt. všetko preniká a riadi je svetový rozum - nós
- predskokan Aristotela
ATOMISTI
ATOMISTI
LEUKIPOS
- „ani jedna vec nevzniká bez príčiny, ale všetko vzniká z nejakého dôvodu a nevyhnutnosti“
- nezachovalo sa nám okrem toho nič iné
- považovaný za zakladateľa učenia atomistov
DEMOKRITOS
- 460-370 BC
- venoval sa fil., lekárstvu, psychológií, hudbe, anatómií geografii, astronómii, fyzike
- absolútny vznik z ničoho je nemysliteľný
- existuje prázdny priestor, v ktorom sa nachádzajú nepatrné telieska, kt. našimi zmyslami nevnímame
- sú nedeliteľné, nemenné, ale majú rozdielnu veľkosť a váhu - ich spájaním všetko vzniká - atómy - atos
- ich usporiadanie určuje vlastnosti vecí
- vlastnosti rozdeľuje na objektívne (hustota, tvrdosť) a subjektívne (chuť, vôňa, teplo) resp. primárne a sekundárne
- zakladateľ determinizmu - materialistický - všetko je dopredu určenie (aj myslenie - myslíme vďaka spájaniu atómov v našej mysli - je to určené teda determinované)
KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA
SOFISTI
SOKRATES
PLATÓN
Aristoteles
SOFISTI
SOFISTI
- platení učitelia múdrosti
- vzdelávali mládež tak aby bola schopná vstúpiť do pol. života - ako prekrúcať argumenty, bez ohľadu na skutočný stav vecí
- pravda je relatívna, stráca svoju podstatnú hodnotu, je len prostriedkom na dosiahnutie cieľov, ktoré nesúvisia s poznaním
- ich prínos - ako prví upriamili pozornosť na človeka, východiskom ich úvah je človek, nie príroda či bytie - v tomto zmysle osvietenci
- poukazujú na schopnosti a danosti človeka, ten rozhoduje o tom aké sú veci
KRITIAS
- kritika náboženstva
- náboženstvo je výtvorom človeka
- snaha vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny
PRODIKOS
- kritika náboženstva
- vzniklo tak, že ľudia zbožťovali všetko čo pomáha životu a prináša úžitok
PROTAGORAS
- asi 480-411 BC
- o každej veci existujú 2 navzájom protikladné výpovede
- preto tvrdí, že mierov všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú a nejestvujúcich, že nie sú
- človek určuje čo je
- poznanie a bytie je iba subjektívne
- neexistuje absolútna pravda - všetko je len relatívne pravdivé!
GORGIAS
- asi 483-375 BC
- totálny gnozeologický relativizmus:
- nič nie je
- ak aj niečo je, nemožno to poznať
- ak to je možné poznať, nemožno to vysvetliť blížnemu
- človek teda nemusí dokonale poznať problém, stačí správna argumentácia a presviedčanie
VRCHOLNÉ OBDOBIE
- 5.-4. st. BC
- veľký kultúrny, politický a hosp. rozkvet gréckych miest, predovšetkým Atény
- pôsobenie najvýznamnejších dramatikov (Sofokles - Antigona, historikov (Tukitides), sochárov (Feidias), maliarov (Mikón), politikov (Perikles)
SOKRATES
SOKRATES
- 469-399 BC
- do dnes je vzorom filozofa, praktický filozof
- otec Sofronis - sochár, matka Fainareta - pôrodná babica, manželka Xantipa
- sofos - filosofos
- svoje názory prezentoval a učil vlastným životom
- neúnavný diskutér - snaha o spoločné hľadanie pravdy dialógu
- sokratovská irónia - viem, že nič neviem - príprava na toto hľadanie - spochybňoval bežné, primárne postoje a hodnoty, obviňovaný mládežou, keďže sa snažil žiť v zhode s rozumom
- v r. 399 BC obvinený z bezbožnosti a kazenia mládeže, odsúdený napriek múdrej obhajovacej reči
- zomiera po požití jedu
- základom filozofie - gnóthi seautón (poznaj sám seba)
- svoju fil. nazval maieutica - snaha nájsť také pravdy, kt. môže človek nájsť len sám v sebe (porodenie múdrosti z človeka)
- predpokladom je spochybňovanie zdanlivých istôt prostredníctvom sokratovej irónie - spochybnenie pojmov ako je dobro, spravodlivosť, krása - heslo „viem, že nič neviem“
- blízko k sofistickému relativizmu
- používanie rozumu - spôsob zušľachťovania duše a dosahovania cnosti
- 3 základné cnosti - striedmosť, udatnosť, spravodlivosť
- rozumom človek dospeje k podstate dobra
- dobro = predpoklad mravnosti, mravnosť = pravda
- pravé poznanie, ktoré ovplyvňuje mravnosť je možné len prostredníctvom rozumu a ním je možné poznať dobro - etický intelektualizmus
- pri hľadaní dobra nám napomáha daimonion (vnútorný hlas) ten riadi rozum podľa poznania dobra a je súčasťou vesmírnej božskej bytosti
- jeho pokračovatelia - Kyrénska (Hedonická) škola - cieľom každého konania je pôžitok - Aristoteles
PLATÓN
PLATÓN
- 427-347 BC
- pochádzal z poprednej aristokratickej aténskej rodiny
- vlastným menom Aristokles - Platón podľa gréckeho platy = široký
- 8 rokov bol Sokratovým nasledovníkom
- skôr teoretik
- 387 BC založil v Aténach školu - akadémiu, kde sa vyučovala filozofia, matematika, astronómia (zrušená bola cisárom Justiniánom ako pohanská inštitúcia v r. 529 AD)
DIELO
- zanechal rozsiahle lit. dielo - 36 dialógov vysokej um. kvality, kt. delíme na tzv:
• Sokratovské obdobie - Protagoras - o výchove k cnosti, Gorgias - Sokratova reč na súde
• Klasické, tzv. Mužné obdobie - Kratylos - o pôvodnej reči, Faidon - o nesmrteľnosti duše, Ústava - o dokonalom štáte
• Posledné obdobie - Zákony - poopravená koncepcia ústavy, Timaois - o vzniku sveta, Kritias - o zániku Atlantídy
FILOZOFIA
- sklamanie z pol. pomerov v Aténach za vlády 30 tyranov
- na rozdiel od Sokrata, kt. sa pýtal na etické a praktické problémy, Platón nastoľuje otázky poznania a samotného bytia
- základným východiskom je dualizmus
- ako prvý teoreticky zdôvodňuje rozdiel medzi telesným a duchovným (netelesným), zmyslovým a nadzmyslovým svetom - zhrnul to v koncepcii dvoch svetov
KONCEPCIA 2 SVETOV
- svet ideí - nemateriálny, nemenný, pravé bytie, poznať ho môžeme prostr. rozumu
- svet vecí - materálny, menlivý, nedokonalé bytie, poznať ho môžeme prostr. zmyslov
- jestvujú teda 2 skutočnosti, pričom reálny svet podliehajúci zmenám je len obrazom ideálneho sveta
- to čo vnímame zmyslami sú len tiene skutočnosti (Podobenstvo o jaskyni)
- nejde o skutočné bytie, lebo skutočným bytím sú len idey
- zmyslami vnímateľný svet je „tečúci“ (panta rei - Herakleitos z Efezu), a veci tohto sveta ustavične vznikajú a zanikajú teda nie sú a nemožno ich ani poznať
- poznávať sa dá len to čo je stále, nemenné - idey - tie chápe ako samostatnú realitu
- základ pre tzv. objektívny idealizmus!
- materiálny svet je svetom zdania, keďže vzniká ako výsledok spojenia idey s konkrétnou látkou/hmotou
- svet ideí má presný hierarchický poriadok - na vrchu je idea dobra = prvá absolútna príčina všetkého súcna, obdarená rozumom a dušou
ČLOVEK
- spojenie pominuteľného tela a nehmotnej a nesmrteľnej duše
- tá pred spojením s telom pobudla vo svete ideí
- teda pravé poznanie je iba rozpamätávaním sa duše na to, na čo nazerala vo svete ideí - to je možné len prostr. rozumu, kt. sa povznáša k čistému mysleniu
- vlož tzv. Platónov Δ
- pokec - všetko stvorené z 2 č -
• svet = svet ideí + svet vecí (idey formujú hmotné predmety)
• človek = telo (svet vecí) + duša (svet ideí - tam už poznala pravý a nemenný svet, keď sa spojí s telom na všetko zabudne a teda proces poznávania prostr. rozumu je vlastne procesom rozpamätávania) - stolička - naša duša vo svete ideí videla ideu stoličky na kt. po spojení s telom zabudla, ale prostr. skúsenosti so stoličkou vo svete vecí za pomoci rozumu sa rozpamätá a vie, že je to stolička (stolička má účasť/podiel aj vo svete ideí lebo obsahuje aj ideu stoličky)
POZNANIE - pravé poznanie „očami duše“ sa vzťahuje na pravé bytie a teda na to, čo je nemenné (podstata, esencia, bytie vo svete prírody)
- toto poznanie nazýva noesis, epistéme (gnozeológia)
POLITIKA - SOFOKRACIA - odmieta súkromné vlastníctvo, štát by sa mal starať o výchovu detí - vyberať dokonalé dvojice aby plodili dokonalé deti
- podľa učenia o duši a cnostiach rozdelil obyv. do 3 stavov:
1. vládcovia, filozofi - múdrosť
2. strážcovia, bojovníci - statočnosť
3. výrobcovia - umiernenosť - v štáte majú vládnuť reprezentanti múdrosti - filozofi - oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti (sofokracia)
- zakázať súkromné vlastníctvo, nejestvuje rodina - výchovu preberá štát, reguluje aj výber partnerov - totalitárna štátna moc
- snaha uskutočniť to na Sicílií - nevydalo
- napriek tomu inšpiroval mnoho ďalších mysliteľov
- v novoveku dostanú tieto diela názov utópie
STREDOVEKÁ FILOZOFIA
- odrazuje sa od Platónovej filozofie
- výraz medium aveum (medziobdobie) vymysleli až v novoveku ako isté znehodnotenie predchádzajúceho veku – ako obdobie medzi antikou a jej znovuobjavením v renesancii
- začiatok stredoveku – 313 (Milánsky edikt), 476 (zánik Z rímskej ríše), 529 (zatvorenie Platónovej akadémie), a prvý benediktínsky kláštor na Monte Cassino
- koniec stredoveku – 1492 (objavenie Ameriky), 1517 (Lutherove reformy), 1452 (objavenie kníhtlače)
PATRISTIKA
- staršia – (100-325, tesne po smrti apoštolov, prvé dejiny cirkvi) cirkevní otcovia – Justín Mučeník, Tertullianus, Klement Alexandrijský, Origenes (spor o dôležitosť viery alebo rozumu)
- mladšia – (325-700) cirkevní otcovia – Gregor Nyssejský, Ambróz Milánsky, Augustinus Aurelius (prvá veľká syntéza filozofie a kresťanstva), Isidor zo Sevilly, Dionýsios Aeropagita, Béda Ctihodný, Alcvina, Ján z Damasku
SCHOLASTIKA
- ranná – (750-1200) Eriugena, Anselm z Cantenbury, Viliam z Champeaux, Rozcellinus, Abelárd (spor o univerzálie)
- vrcholná – (1200-1350) Avicenna, Averroes, Albert Veľký, Tomáš Akvinský (syntéza filozofie a náboženstva)
- neskorá – (1350-1500) Roger Bacon, Duns Scotus, Viliam Ockham (nástup nominalizmu a rozpad scholastiky)
+ filozofia Islamu a Židovstva J
ČRTY STREDOVEKU
BOH – Gréci chápali boha ako logos, prvého hybateľa, kt. dáva svetu poriadok
- pre kresťanov je navyše aj stvoriteľom (používajú to isté slovo – LOGOS, ale má odlišný význam ako pre Grékov)
- Gréci chápali filozofiu boha neosobne, pre kresťanov je to osoba ku kt. sa môžu prihovárať
DUŠA – ako je Boh jedinečnou osobou, rovnakú jedinečnosť, prepožičiava aj ľuďom
- duša je pre kresťanov Bohom priamo stvorená ako jedinečná a nezameniteľná – v tom tkvie jej obrovská hodnota
- podľa Grékov existuje veľká svetová duša a jednotlivé duše sú len jej výhonkami
ETIKA – cieľom človeka je blaženosť
- podľa Grékov je možné ju dosiahnuť vlastnými silami – buď stoicky, epikurovsky, či Sokratovsky – tento postoj kresťania považujú za pýchu (hybris), podľa nich môže človeka spasiť len Boh a to až v ďalšom živote, poukazujú na to, že úplné šťastie na zemi dosiahnuť nemôžeme
- zdôrazňujú pokoru pred Bohom – lebo len on nás môže svojou milosťou oslobodiť od hriechu a smrti
*ide o spor teológie (viery) a filozofie (rozumu) – Aurelius sa snaží dokázať ako prvý, že si neodporujú – pochop aby si uveril a uver aby si pochopil
PATRISTIKA
nesnažia sa dôjsť k záveru, že Boh je, sú hlboko veriaci a teda presvedčení o jeho existencii, ktorú chcú potvrdiť
- CREDO QUIA ABSURDUM EST – verím, pretože je to absurdné (nie pretože je to rozumné – rozum nepotrebujem)
- základný problém – môže viera a rozum spolu fungovať? potrebuje viera filozofiu?
AURELIUS AUGUSTINUS (354 – 430)
Augustín aurelius
AURELIUS AUGUSTINUS (354 – 430)
- svätý Augustín
- otec ateista, matka Monika kresťanka
- študoval rétoriku, inšpirovaný strateným Cicerovým dielom – Horacius (motivačné dielo), v ňom žiadna zmienka o bohu, bibliu odsudzuje ako barbarskú, učí rétoriku na cisárskom dvore, neskôr v Miláne ho ovplyvní Ambróz a Aurelius prijíma kresťanstvo
DIELO
• Proti akademikom (odpovedá na skepticizmus)
• O pravom náboženstve
• O slobode vôle
• O trojici
• O božom štáte – toto dielo rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo tvár stredoveku, vzniklo po tom čo gótsky kráľ Alarich vyplienil v r. 410 Rím a ľudia to považovali za trest, že sa Rimania odklonili od svojich bohov a uverili kresťanom
• Vyznania
METAFYZIKA
- len Boh je ten čo tvorí z ničoho niečo, Gréci nepripúšťali tvorbu niečoho z ničoho
- hlása Boha, kt. svet nie len usporiadal, a dal do pohybu, ale stvoril ho z ničoho
- tento svet teda nie je výsledkom slepej náhody, ale je jedinečný a neopakovateľný (Boh vyhral kedy a ako ho stvoriť)
- ani dejiny sa netočia v kruhu, nevracajú sa, neopakujú, ale sú jedinečné
- Augustín podrobil ako prvý analýze plynutie času a zistil, že čas nemožno oddeliť od nášho vedomia
- budúcnosť máme v plánoch, minulosť v spomienkach, ale jedine skutočná je iba prítomnosť
- to čo sa nám ľuďom vynára v čase je pre Boha stále súce a rovnako prítomné
ĽUDSKÁ MYSEĽ = ČASOVÁ BOH = NEČASOVÝ
- pred vznikom sveta čas neexistoval, existoval len Boh, ten teda stvoril svet nie v čase, ale spolu s časom
GNOZEOLÓGIA (snaha nájsť pravdu) - „Cogito ergo sum“ – myslím, teda som (už 1200 rokov pred Descartom)
- snaží sa prekonať skepticizmus prostredníctvom faktu, že pochybuje
- pravdu hľadá predovšetkým v hlbinách ľudskej duše – „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! Tam prebýva pravda.“
- len vo svojom vnútri nachádza človek nevyhnutné pravdy, ktoré platia nadčasovo a nadindividuálne – napr: princípy matematiky, logiky etc.
- tieto pravdy však nemôžu pochádzať zo zmyslovej skúsenosti, týmto Augustín ukazuje cestu k Bohu
- ak tieto pravdy máme a nepochádzajú zo zmyslov, museli nám byť dané Bohom – z neho vyžarujú (iluminujú)
ETIKA - orientačné zásady človek nenachádza ani v rozume ani v cnosti, ale v láske – „miluj a rob čo chceš!“
- zlo ako také, ako protipól Boha neexistuje – definuje ho len ako nedostatok dobra
- v spore o to či sa človek môže spasiť sám (vlastnými skutkami), alebo ho môže spasiť len Boh si vyberá druhú možnosť
- podľa neho len Boh rozhoduje o tom, kto bude spasený a kto zatratený – preto sa niekto narodí do takých a iný do onakých pomerov (determinizmus :O)
- cirkev neskôr toto stanovisko zmiernila – a totiž, že Boh nepovolal ani nezavrhol ľudí vopred, iba prostredníctvom svojej vševedúcnosti vopred pozná naše konečné rozhodnutia
*vsuvka – grécke pojmy pre lásku:
Eros – erotická, žiadostivá láska, zameraná na pôžitok, egoistická
Charitas – milosrdná láska, súcitná, pomáhajúca
Agape – sebadarujúca láska, som ochotný zomrieť za teba a zrieknem sa svojich túžob - Augustín hovorí o láske AGAPE – ak niekoho miluješ viac ako svoj život, teda pre neho môžeš konať len a len dobro – teda ten kto miluje koná len správne (prirovnanie ku svieci – horí pre všetkých, ale v dôsledku toho sa stráca)
KONCEPCIA DEJÍN - dejiny predstavujú zápas medzi vierou a nevierou
- rozhodujúcou udalosťou histórie je vtelenie Božieho Syna, čím sa začína oddeľovanie vyvolených od zatratených
- zatratení sa grupujú v pozemskom štáte, kt. je založený na egoizme a stupňuje sa až k znevažovanie Boha
- vyvolení sa grupujú v „Obci Božej“ – cirkev ešte nie je dokonalou božou obcou, stále sa v nej nachádzajú aj nespravodliví spolu so spravodlivými
- cirkev je pôdou na ktorej Božia ríša vyrastie
- až pri konci sveta – v poslednom súde sa ukáže kto tam patrí (príď kráľovstvo tvoje – zvolávajú 2. príchod Boha = koniec vekov)
ARABSKÁ STREDOVEKÁ FILOZOFIA
ARABSKÁ STREDOVEKÁ FILOZOFIA
- od pol. 8. st. AD posilnenie arabského kalifátu natoľko, že sa začína rozvíjať intelektuálny život, kt. ovplyvňuje fil. učenia až do 13. st.
- celá filozofia sa delí na:
a.) VÝCHODNÚ (Bagdad – Irak)
b.) ZÁPADNÚ (Cordobe – Španielsko)
- prínos:
a.) zachovanie preložených spisov klasikov antiky (prípadne ich zlomkov)
b.) objavy v matematike, optike, geometrii, medicíne (algoritmy, lom svetla…)
