politologia Flashcards

1
Q

Čo je politológia, ako ju delíme

A

politiké-umenie viesť štát, logos- slovo

teória politiky
dejiny politického myslenia
komparatívna politológia
politická sociológia
politologicka prognostika

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Teória politiky

A

vymedzenie pojmov, ktore politológia používa, charakterizuje, čo je štát, popisuje politické javy a udalosti

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Dejiny politického myslenia

A

vysvetľuje názory na štát, na politiku, na inštitúcie od dávnej doby až po súčasnosť, zhŕňa a zovšeobecňuje názory na politiku. ( od Rímskeho senátu a Platónovej ústavy až po územnosprávne orgány na Slovensku)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

. Komparatívna ( porovnávacia) politológia

A

porovnávanie politických systémov, organizácie štátnej moci s inými krajinami, porovnávanie postavenia politických strán, skúmanie verejnej mienky, skúmanie názorov ľudí na politiku, skúma ( ne) výhody rôznych systémov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Politická sociológia

A

mapuje politické a volebné správanie, schopnosť riešiť konflikty, reakcie občanov na politiku a reakcie politikov na záujmy občanov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Politologická prognostika

A
  • predpovedanie politických udalostí, rozoberá dôsledky politických činov ,usiluje sa predvídať budúci vývoj ( predpovedali rozpad východného bloku, dnes Huntington prognózuje konflikt civilizácií Západnej a Islamskej… respektíve Fukujama to odmieta a hovorí o konci dejín- o tom, že Západná demokracia bude expandovať do všetkých štátov sveta
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Co je stat

A

Kedysi vlastníctvo jedného človeka ( Ludivít XIV.)
• Dnes neosobný mocenský mechanizmus, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko, čo sa na ňom nachádza ( vrátane ľudí, inštitúcií, majetku, prírody…)
• Určuje pravidlá pre občanov ( i seba samého), ktoré potom kontroluje a ich nedodržiavanie sankcionuje , preto si vytvára donucovacie prostriedky ( armáda, polícia, súdnictvo)
• Je jediným, kto môže za presne regulovaných podmienok použiť ,, legitímne násilie “

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Znaky štátu

A

Znaky štátu odlišujú štát od neštátnych politických organizácií :
• Ohraničené územie : suchozemský povrch, plocha vnútorných a pobrežných vôd, priestor nad nimi a pod nimi
• Organizácia štátu: štátny aparát, organizácia štátnej moci
• Štátna suverenita: zvrchovanosť, nezávislosť štátu od akejkoľvek inej moci tak v medzinárodnej ako aj vnútornej oblasti ( vonkajšia a vnútorná suverenita)
• Štátne občianstvo : trvalý právny záväzok medzi jednotlivcom a štátom. Príslušnosťou k istému štátu sa človek (potom už občan) zaväzuje dodržiavať zákony štátu, taktiež vykonávať svoje povinnosti a má nárok na všetky svoje práva vyplývajúce zo vzťahu občan – štát.
• Štátna moc – je to verejná moc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov (úrady, súdy, polícia, politika…….).
• . Štátne symboly – patria k nim štátna vlajka, štátny znak, štátna pečať, štátna hymna. Sú to symboly, ktoré slúžia na označenie štátu. Sú jedinečné a vychádzajú z tradície štátu. Symboly jedného štátu, druhý nepoužíva.
• Obyvateľstvo- osoby, ktoré obývajú určité územie a spadajú pod štátnu moc

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Funkcie štátu

A

bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku, zaistenie fungovania všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.
• právna – zaistenie rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach
• ekonomická - zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.
• sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život a jedlo
• kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora školstva.
• zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.
• regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.
• obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej vojenskej akcií na zamedzenie terorizmu.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Formy štátu podla hlavy štátu a jej vplyvu

A

• REPUBLIKA
- hlavou je prezident (silný/slabý)

• MONARCHIA
- hlavou zvyčajne dedičný monarcha

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

• MONARCHIA

A

DOPLNÍM
- hlavou zvyčajne dedičný monarcha
- ABSOLUTISTICKÁ – monarcha si zachováva vplyv na riadenie štátu (Saudská Arábia - šejkovia)

  • KONŠTITUČNÁ – reprezentatívny monarcha
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

• REPUBLIKA

A

DOPLKNIM

  • hlavou je prezident (silný/slabý)
  • SILNÝ – priamo vyberá ministrov a riadi štát
    (prezidentská republika – RUSKO, USA, FRA…)
  • SLABÝ – reprezentatívna funkcia
    (parlamentná republika – SVK…)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Formy štátu podľa územnosprávneho členenia

A

UNITÁRNY
- štát s jedným centrom moci, jedným št. občianstvom, jednou sústavou št. symbolov (SVK…)

ZLOŽENÝ
- štát s viacerými centrami moci, viacerými št. občianstvami, symbolmi (ŠVAJČIARSKO)
delí sa este na FEDERACIU A KONFEDERACIU

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

FEDERÁCIA

A

usporiadanie štátov kde št. inštitúcie jednotlivých celkov majú odvodené kompetencie
- št. útvar zložený z viacerých št. celkov (republík), ktoré majú svoju vlastnú autonómiu v rámci celej federácie, vlastné úrady, hl. mesto, spoločnú majú armádu a prezidenta*
(USA – všetci podľa prezidenta, RUSKO…)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

KONFEDERÁCIA

A

centrálne inštitúcie majú iba odvodené kompetencie (ŠVAJČIARSKO, EURÓPSKA ÚNIA…)
- členské štáty konfederácie si zachovajú svoju medzinárodnú subjektivitu. Vytvárajú si spoločný orgán, riešia spoločné záležitosti. Rozhodnutia spoločenských orgánov konfederácie však nezaväzujú občanov jednotlivých štátov, len jednotlivé štáty*

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Formy štátu podľa občanov a ich vplyvu na politiku

A

• PLURALITNÝ ŠTÁT
- existuje v ňom konkurencia pol. názorov, viacero pol. strán, sloboda združovania (SVK…)
• TOTALITNÝ ŠTÁT
- žiadna konkurencia pol. názorov, zvyčajne jedno pol. zameranie, porušované volebné právo (KĽDR – S Kórea)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Co je štátna moc, ako sa deli

A

verejná moc uplatňovaná v spoločenstve ľudí na určitom území, ktoré využíva štátnu formu na svoje vnútorné riadenie

ZÁKONODARNÁ, VÝKONNÁ A SÚDNA

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

ZÁKONODARNÁ moc

A
  • legislatíva
  • orgánom zákonodarnej moci je Národná rada (NR) Slovenskej republiky = PARLAMENT (ten určuje normy správania všetkého čo je štátne, je to jediný zákonodarný a ústavodarný orgán)
  • PRÁVOMOCI PARLAMENTU:
    uznášať sa na zákonoch a ústave
    rokovať o programovom vyhlásení vlády
    kontrolovať činnosť vlády
    schvaľovať št. rozpočet
    voliť a odvolávať sudcov
  • parlament je kolektívny orgán št. moci
  • ## rozhodujúci je názor väčšiny, jednotlivec sa v ňom nepresadí(PARLAMENT = NR = 150 politikov – 76 je nadpolovičná väčšina potrebná na prijatie nového zákona)
    (VLÁDA = ministri s premiérom/predsedom – Fico)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

VÝKONNÁ MOC

A
  • exekutíva
  • najvyššie orgány sú PREZIDENT a VLÁDA
  • prezident – slabý - malé kompetencie, reprezentatívna funkcia
  • vláda je zbor ministrov na čele s predsedom (Fico), ktorých vymenúva a odvoláva prezident
  • najdôležitejšou funkciou vo vláde je funkcia premiéra (Fico), ministra zahraničných vecí (), ministra hospodárstva () a ministra financií ()
    PRÁVOMOCI VLÁDY:
    vláda sa zodpovedá parlamentu (národnej rade)
    rozhoduje o návrhoch zákonov
    vydáva vládne nariadenia
    rozhoduje o programe vlády
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

SÚDNA MOC

A
  • úlohou je kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty*
  • členovia najvyšších súdov nesmú byť členmi pol. strán (nezávislosť)*
  • môžu byť okresné, krajské alebo vojenské súdy – najväčšiu právomoc na Slovensku má NAJVYŠŠÍ SÚD (jeho právomoci a predsedu určuje ustáva
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

Formy vlády

A
  • kto reálne vládne v krajine a pretvára ju na svoj obraz
  • delenie podľa toho, ktorá zložka dominuje

PARLAMENTNÁ
- parlament vládne priamo prostredníctvom svojich výborov, ktoré zohrávajú podobnú rolu ako ministerstvá (parlamentné výbory – rozdelené podľa zamerania jednotlivých oblastí spoločnosti ako napr: výbor pre mediálnu komunikáciu – žurnalisti)
- predsedovia jednotlivých výborov ako aj predseda vlády sa priamo zodpovedajú parlamentu
- vláda má pre vlastnú politiku min. priestor, keďže v parlamentných demokraciách len zriedkavo získava jedna strana absolútnu väčšinu, tento typ vlády býva nestabilný (HOLANDSKO)
• KABINETNÁ
- vláda vzniká na základe výsledkov parlamentných volieb (väčšinová koalícia zostavuje vládu)
- vládu zostavuje premiér, ktorý je v rozhodujúcej miere zodpovedný za jej činnosť
- vláda pracuje samostatne (odtiaľ názov kabinetná – jednotlivé kabinety)
- parlament obmedzuje činnosť vlády iba tým, že jej vytvára zákonný rámec, vyslovuje (ne)dôveru, schvaľuje št. rozpočet
- táto forma vlády býva stabilnejšia ako parlamentná (SVK, GB, NEM)
• PREZIDENTSKÁ
- základné je výnimočne silné postavenie prezidenta v štáte, priamo volený občanmi v os. voľbách
- preto ho nemôže parlament odvolať a tým jeho postavenie získava na stabilite
- prezident si vytvára vlastnú exekutívu (vládu)
- veľká kulminácia moci v rukách jedného človeka však vytvára nebezpečenstvo jej zneužitia, preto sa táto forma hodí skôr pre vyspelé demokracie (USA, FRA – vyspelé demokracie, RUSKO, CHILLE – postavenie prezidenta býva zneužívané)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

Politický režim čo je, ako delíme

A
  • určuje formu štátu
  • ide o metódy vládnutia – spôsob ako sa vykonáva št. moc
  • št. moc možno vykonávať rôznymi metódami a podľa druhu používaných metód poznáme takéto politické režimy:

DEMOKRATICKÝ
- vládne tu právo
- zaručuje ľudské práva, všeobecné volebné právo, slobodu vyznanie, slobodu tlače…
NEDEMOKRATICKÝ
- vládne tu bezprávo
- ide o stav, ktorý v spoločnosti vzniká a pretrváva, ak predstavitelia moci síce formálne priznávajú ľudské práva, ale v skutočnosti sa neriadia ústavou ani zákonmi
KOMBINOVANÝ
- predstavuje kombináciu demokratických a nedemokratických metód

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

Co je PRÁVNY ŠTÁT, jeho princípy a znaky

A
  • opak nedemokratického štátu
  • základom vývoja a fungovania štátu je ústava a systém zákonov
  • zákon je vládcom, ktorý prikazuje všetkým a každému
  • platí bezvýnimočná moc zákona

Princípy a znaky právneho štátu
- št. moc môže konať len to čo jej dovoľuje zákon
- moc sama seba obmedzuje
- občan môže robiť všetko, čo mu zákony nezakazujú
- štát môže robiť len to čo mu zákon dovoľuje
- existuje kontrola moci
- štát garantuje a rešpektuje základné

24
Q

co je demokracia

A

demos + kratos
- vláda ľudu a ten ju vykonáva buď priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
- historicky prvá demokracia sa zrodila v gréckych Polis (6. – 4. storočia BC)
- forma pol. zriadenia, spôsob vládnutia, keď sa občan zúčastňuje na správe a riadení štátu prostredníctvom svojich zástupcov
- je založená na vláde väčšiny, ktorá ale musí rešpektovať práva menšín chránené ústavou a zákonmi
- demokratický štát uznáva slobodu a rovnosť občanov, ochraňuje práva a slobody občanov a dodržiava plné právo
PRIAMA A NEPRIAMA DEMOKRACIA

25
Princípy demokracie
záruka základných ľudských práv a občianskych slobôd - suverenita ľudu, ktorý je legitímnym nositeľom moci, jediným zdrojom št. moci - vláda väčšiny, ktorý musí zaručovať základné práva všetkým občanom, teda aj práva menšín - deľba št. moci vyjadruje rozdelenie štátnej moci na 3 samostatné zložky: zákonodarná, výkonná, súdna - pravidelné slobodné voľby založené na všeobecnom (všetci môžu voliť), rovnom (každý ma jeden hlas) a priamom (každý volí sám za seba) volebnom práve s tajným hlasovaním = aktívne volebné právo + právo byť volený = pasívne volebné právo - právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí (referendum) a to priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov - politický pluralizmus (viac možností na výber), teda existencia viacerých politických strán, hnutí, organizácií, spolkov... - ekonomický pluralizmus, sloboda podnikania, právo na súkromné vlastníctvo, jeho ochranu
26
PRIAMA A NEPRIAMA DEMOKRACIA
PRIAMA - predstavuje bezprostrednú, priamu účasť občanov na rozhodovaní o verejných veciach - umožňuje občanom bez sprostredkovateľa sa zúčastňovať na rozhodovaní o pol. záležitostiach štátu alebo regiónu - FORMY PRIAMEJ DEMOKRACIE - plebiscit – všeľudové rozhodovanie o akejkoľvek otázke - formou plebiscitu je napr územný plebiscit – rozhodovanie o územnej celistvosti štátu - referendum – priame hlasovanie občanov o návrhu zákona alebo o prijatom zákone - hlasuje sa o závažných pol. otázkach - referendum v SR vyhlasuje prezident republiky - je platné ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina občanov oprávnených voliť a ak rozhodnutie prijala nadpolovičná väčšina účastníkov referenda - jeho predmetom nemôžu byť ľudské práva a slobody, dane, odvody a št. rozpočet - zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda môže parlament (NR) a to ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov NEPRIAMA - je sprostredkovanou účasťou občanov na správe štátu - občania – voliči sú síce zdrojom moci, ale jej nositeľmi sú zvolení poslanci
27
co je Politický systém a co ho tvorí
systém pol. subjektov spoločnosti a ich vzájomných vzťahov - ide o vzťahy medzi št. orgánmi, pol. organizáciami, záujmovými organizáciami, nátlakovými skupinami a inými pol. inštitúciami - tvoria ho: • štát a štátne orgány • politické strany a politické hnutia • ekonomicky nátlakové skupiny • masovokomunikačné prostriedky • cirkev
28
politické strany, znaky moderných politických stran
zoskupenie občanov, ktorých spájajú spoločné záujmy a snaha zúčastňovať sa na moci a na riadení spoločnosti, a tým formovať politiku a ovplyvňovať sféru rozhodovania - nástroj na legálne získanie moci, vymenenie vlády a formovanie pol. rozhodnutia na základe záujmov, názorov a požiadaviek svojich členov - ZNAKY MODERNÝCH POLITICKÝCH STRÁN: • vlastný politický program • účasť vo voľbách do najvyšších zákonodarných orgánov a orgánov miestnej správy • pôsobenie na verejnosť • demokraticky volená a stála organizačná štruktúra • financovanie z členských príspevkov, prímov z vlastnej hospodárskej činnosti, darov a štátnych dotácií
29
KLASIFIKÁCIA POLITICKÝCH STRÁN
VLÁDNUCE STRANY - VLÁDNU SAMY: • bez opozície, jediná strana v štáte • majú opozíciu – víťazná strana - VLÁDNU V KOALÍCIÍ: • majú opozíciu • nemajú opozíciu - pol. boj prebieha vnútri OPOZIČNÉ STRANY - LEGÁLNE – v rámci parlamentu - NELEGÁLNE – protiústavná činnosť
30
DELENIE POLITIC STRAN PODĽA PRIORÍT (základné politické orientácie)
KONZERVATÍVNE (pravica) - presadzujú hodnoty zachovávajúce existujúci politický, sociálny a ekonomický poriadok - preferujú tradičné hodnoty (rodina, náboženstvo, národ) - používajú názvy ako konzervatívna, kresťanská, republikánska, národná, ľudová... - KDH, SNS, HZDS ĽS, SDKU DS, MOST HÍD, OĽaNO... LIBERÁLNE (stred) - preferujú občiansky základ spoločnosti, občianske práva a slobody - najvyššou hodnotou je jednotlivec a jeho slobody a práva - postavenie štátu vo vzťahu k občanovi je čo najväčšmi obmedzené - používajú názvy ako liberálna, demokratická, strana stredu... - silný občan slabý štát - SAS... SOCIÁLNE (ľavica) - preferuje záujmy niektorých väčších sociálnych celkov, požiadavku sociálnych istôt - požadujú silný sociálny štát so zásahmi do ekonomiky a množstvom kontroly trhu - používajú názvy ako sociálnodemokratická, socialistická, ľavicová, komunistická, strana práce... - silný štát sa postará (sociálne istoty) - SMER SD...
31
Ústava SR
Základný zákon štátu obsahujúci základy usporiadania štátu, deľbu štátnej moci, zásady samosprávy a štátneho občianstva, štátne symboly, základné práva a slobody • Bola prijatá 1.9.1992 • Do platnosti vstúpila 1.1.1993 • Tvorí ju preambula, 9 hláv , 156 článkov • Preambula vychádza z historického vývoja na území Slovákov a vyjadruje ciele a hodnoty ktoré štát uznáva
32
Hlavy ústavy
• 1.HLAVA -základné ustanovenia , štátne symboly, definuje SR • 2.HLAVA – zaručuje základné práva a slobody (Všeobecné ustanovenia, Základné ľudské práva a slobody .Politické práva .Práva národnostných menšín a etnických skupín, Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva ,Právo na súdnu a inú právnu ochranu .) • 3.HLAVA – upravuje otázky hospodárstva SR • 4.HLAVA – hovorí o územnej samospráve • 5.HLAVA – hovorí o zákonodarnej moci (Národná rada Slovenskej republiky, Referendum) • 6.HLAVA – hovorí o výkonnej moci (Prezident Slovenskej republiky, Vláda Slovenskej republiky ) • 7.HLAVA – hovorí o súdnej moci (Ústavný súd Slovenskej republiky, Súdy Slovenskej republiky) • 8.HLAVA – hovorí o prokuratúre (Prokuratúra Slovenskej republiky, Verejný ochranca práv) • 9. HLAVA- obsahuje záverečné ustanovenia
33
Ústavný vývoj na území SR v 20. storočí
Ústavný vývoj na území SR v 20. storočí • 1920-vznik prvej ústavy ČSR, vychádzalo z francúzskeho a amerického vzoru, zákonodarnú moc predstavovalo Národné zhromaždenie • 1939- spoločne so vznikom ( vojnového) Slovenského štátu , ( počas 2.svetovej vojny J.Tiso), bol v nej zakotvený vodcovský princíp, štátnymi orgánmi boli prezident, vláda a snem Slovenskej republiky, povinnosti jednotlivca boli na úkor jeho práv a slobôd. • 1920- od roku 1945 ( kedy znova vzniká ČSSR) platí opäť ústava z roku 1920 • 1948- pôvodná demokratická ústava z roku 1920 sa upravuje na obraz komunizmu, vláda jednej strany- SVK- totalitný režim, • 1960- dochádza k reforme, dodatky potvrdzujúce komunizmus, • 1989- V novembri dochádza k štátnemu prevratu., Počas neho sa po páde komunistického režimu začali klásť základy demokracie, uskutočnili sa po 44 rokoch slobodné parlamentné a komunálne voľby. zavedený politický pluralizmus, ale nie úplne demokratická ústava, len zrušené prvky komunizmu • 1.9.1992-platí do súčasnosti, bola novelizovaná asi 10 krát, zmena ústavného zákona- priama voľba prezidenta, väčší počet VÚC, zníženie potrebného veku prezidenta,
34
Druhá hlava Ústavy SR
• Deklaruje občianske práva a slobody • Východiskovým dokumentom je Listina základných práv a slobôd, prijatá v Česko-slovensku v roku 1991- po páde komunizmu • Skupiny práv a slobôd v druhej hlave sú: 1. Základné ľudské práva a slobody ( právo na život, sloboda myslenia, svedomia, vierovyznania...) 2. Politické práva ( sloboda prejavu, právo na informácie, petičné a volebné právo...) 3. Práva národnostných menšín a etnických skupín ( právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo vzdelávať sa v materinskom jazyku, používať jazyk v úradnom styku...) 4. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva ( právo na prácu, na odmenu za vykonanú prácu, na štrajk, právo združovať sa v odborových organizáciách, právo na ochranu zdravia, rodiny a právo na vzdelanie...) 5. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva ( právo na priaznivé životné prostredie, povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne pamiatky, právo na pravdivé informácie a stave životného prostredia...)
35
Voľby
voľby sú najbežnejšia forma partipácie občanov na správe verejných vecí - voľby sú akt, pri ktorom oprávnení voliči volia zástupcov do určitých orgánov alebo funkcií - sú základný prostriedok udržiavania politickej stability - umožňuje ich volebné právo - voľby do zákonodarných orgánov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva tajným hlasovaním
36
Všeobecnosť volebného práva
- právo všetkých občanov, ktorí v deň volieb dosiahli vek 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov alebo zúčastniť sa na referende - ide o aktívne volebné práva - existuje aj možnosť uchádzať sa o zvolenie do zastupiteľských orgánov (ide o pasívne volebné právo, viazané na vyšší vek) - právo voliť má každý občan bez rozdielu rasy, pohlavia, národnosti, ktorý trvalo žije na území SR - senzus- obmedzenie volebného práva - rovnosť volebného práva – každý občan má pri rozhodovaní 1 hlas
37
Volebné systémy
ústava a zákony určujú tzv. volebný systém - spôsob ako voliť, vyberať zástupcov, reprezentantov zastupiteľských orgánov na miestnej aj celonárodnej úrovni - v demokratickej spoločnosti sa uplatňujú 3 základné typy 1. väčšinový 2. proporciálny 3. zmiešaný, paralelný
38
Väčšinový volebný systém
- používa sa najmä v štátoch angloamerickej právnej kultúry so systémom 2 politických strán - územie štátu sa rozdelí na viacero volebných obvodov, vytvárajú sa jednomandátové volebné obvody a v každom sa volí iba jeden kandidát - volebných obvodov je toľko, koľko je poslaneckých miest - voliči volia konkrétneho kandidáta , nie politickú stranu - volebný zákon stanovuje buď : 1. absolútnu väčšinu – 50% + 1 hlas 2. relatívnu väčšinu- iba väčšina hlasov
39
Paralelný volebný systém
Paralelný volebný systém - je súbežnou kombináciou 2 základných systémov - jedna snemovňa sa volí napríklad podľa jednokolového väčšinového princípu a druhá podľa pomerného systému politických strán
40
Proporciálny volebný systém
Proporciálny volebný systém -v súčasnosti ho využívajú európske štáty, kde tradične pôsobí väčší počet politických strán - územie štátu je rozdelené na menší počet volebných obvodov - utvárajú sa veľké, viacmandátové kraje - počet mandátov, ktorí majú pripadnúť na volebný kraj sa určuje podľa počtu obyvateľov alebo voličov - volič si vyberá jednu politickú stranu alebo hnutie - všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov ( napríklad celkový počet mandátov / miest v parlamente je 10. Smer 50%, KDH 40%, Sas 10%. To znamená , že Smer bude mať 5 ľudí, KDH 4 a SaS 1. – podľa toho, ako sa prekrúžkovali...) - mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedený na kandidačných listinách
41
Typy volieb na Slovensku
Parlamentné voľby Prezidentské voľby Komunálne voľby Voľby do Európskeho parlamentu
42
Parlamentné voľby
Parlamentné voľby • Slúžia na voľbu zástupcov do parlamentu ( je ich 150 a volíme ich na 4 roky ) • Vyhlasuje ich predseda NRSR minimálne 90 dní pred ich vykonaním • Uskutočňujú sa prostredníctvom pomerného volebného systému ( volič si vyberá 1 politickú stranu) • Táto politická strana musí získať kvórum ( minimálny počet %, jedna politická strana musí mať minimálne 5% zo všetkých hlasov. Ak sa spoja dve politické strany musia mať minimálne 7%, ak 3 tak 10%.)
43
Prezidentské voľby
Prezidentské voľby • Prezident sa volí na obdobie päť rokov a za prezidenta môže byť zvolený občan SR vo veku nad 40 rokov • Kandidát sa buď o kandidatúru uchádza ako občiansky kandidát ( je potrebných 15000 podpisov občanov, ktorí súhlasia s jeho kandidatúrou ) alebo ako politický kandidát ( je potrebných15 poslancov z NRSR , ktorí sú aktuálne v národnej rade a súhlasia a jeho kandidatúrou) • Vyhlasuje ich predseda NR SR • Prezident sa volí priamo občanmi ( jediný prezident, ktorý bol do funkcie zvolený parlamentom bol Michal Kováč) • Platí zásada, že prezident môže byť volený najviac na dve volebné obdobia • Voľby prebiehajú dvojkolovo • V prvom kole vyhráva ten kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu hlasov( 50% všetkých oprávnených hlasov + 1) • Druhé kolo je vyhlásené do 14 dní od ukončenia prvého. Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov, dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s relatívnou väčšinou hlasov.
44
3. Komunálne voľby
3. Komunálne voľby • Voľby do samosprávy • Vyhlasuje ich predseda NRSR . Voliči si v nich volia starostu/ primátora obce, poslancov do obecného zastupiteľstva ,voliť môže každý občan , ktorý dosiahol vek 18 rokov a má trvalý pobyt v mieste danej obce. Osoba uchádzajúca sa o post primátora musí mať minimálne 25 rokov. Kandidát môže byť nezávislý alebo kandidát nejakej politickej strany. Víťazom volieb je kandidát s najvyšším počtom hlasov vo všetkých obvodoch. • Voľby do VÚC ( vyšších územných celkov) • Voliči si volia poslancov do krajského zastupiteľstva a predsedu VÚC ( župana). Tieto voľby prebiehajú každé 4 roky. Úlohou VÚC je spravovať svoj majetok, svoje príjmy a starať sa a občanov na svojom území. Slovenská republika má 8 vyšších územných celkov. Predsedom Prešovského samosprávneho kraja je Peter Chudík. Voliť môžu všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Počet poslaneckých mandátov sa odvíja od počtu obyvateľov v danom kraji.
45
Voľby do Európskeho parlamentu
• Občania si volia poslancov do Európskeho parlamentu. • Za Slovensko máme 13 poslancov na 5 rokov.( Jaroslav Paška, Monika Smolková , Monika Flašíková...) • Uskutočňujú sa väčšinovým volebným systémom.
46
práva
• Pilier demokratického právneho štátu • Neodňateľné, neodcudziteľné a nepremlčateľné oprávnenia, ktoré prislúchajú človeku od narodenia až po smrť. • Renesancia- myšlienka existencie prirodzených práv • Prvá deklarácia ľudských práv bola deklarácia práv človeka a občana 1789. • Sú oprávnenia priznané jednotlivcovi • Dávajú mu možnosť využívať svoje schopnosti, vedomosti, talent na uspokojovanie svojich potrieb/ túžob • Garantujú mu plnohodnotný a zmysluplný život chránený pred neprávosťami zo strany zo strany iných jednotlivcov alebo politickej moci • Pojem ľudské práva je odvodený od prirodzených práv človeka • To znamená, že ich má každý človek bez ohľadu na miesto, kde žije, k akému etniku patrí, akej je farby pleti, náboženského vierovyznania, politického presvedčenia... Ľudské práva Prirodzene práva Občianske práva
47
Prirodzené práva
• Sú univerzálne práva vlastné každému jedincovi • Nemôže ich nikto obmedzovať • Sú večné a nemenné • Nepochádzajú od moci ale naopak moc zaväzujú • Nie sú dané politickou mocou, ale preto , lebo sme ľudia ( všetci bez ohľadu na menšiny )
48
Občianske práva
Občianske práva • Ľudské práva a slobody, ktoré štát zakotví do svojej ústavy a zákonov, nazývame občianske práva a slobody • Garantuje ich štát • Ukazujú stupeň slobody občana voči štátu, možnosť uplatnenia sa občana v spoločnosti
49
Ľudské práva
Ľudské práva • Od momentu, keď sa prirodzené práva prameniace z rozumu stali obsahom medzinárodných právnych dokumentov, ktoré ratifikoval potrebný počet štátov, hovoríme im ľudské práva • Sú výberom z večných a nemenných prirodzených práv • Sú to tie práva, bez ktorých nemožno dôstojne žiť • Sú to práva všetkých ľudí bez rozdielu • Sú neodňateľné a neodcudziteľné • Úlohou štátu je vybrať z medzinárodných dokumentov tie práva, ktoré je schopný reálne zabezpečiť, začleniť ich do svojich zákonov ako práva občana a zabezpečiť, aby ich občan mohol slobodne uplatňovať • Práva úzko súvisia s povinnosťami občanov
50
Etapy presadzovania ľudských práv
1. generácia (osobné, občianske a politické práva) • Právo na život • Právo na slobodu • Právo na rovnosť • Právo na slobodu myslenia, svedomia, prejavu • Právo zhromažďovania sa a združovania • Volebné právo 2. generácia ( sociálne, hospodárske a kultúrne práva) • Pracovné práva • Právo sociálneho zabezpečenia • Právo na vzdelanie 3. generácia (ideály riešiace globálne problémy ľudstva) • Enviromentálne práva • Právo na mier • Právo na rovnomerné rozloženie bohatstva vo svete • Právo na rozvoj kultúry všetkých národov
51
Zásahy do ľudských práv a ich obmedzenie
• Obmedzenie vlastníckeho práva v prípade vyššieho verejného záujmu • Obmedzenie slobody pohybu a pobytu osôb vo výkone trestu vzhľadom na preventívne a represívne opatrenia • Obmedzenie osobnej slobody v prípade uvalenia ochrannej liečby • Obmedzenie slobody prejavu v prípade, keď by sme o niekom zverejnili jeho osobné údaje , na ktorých ochranu má nárok
52
Systém ochrany ľudských práv
1. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv 2. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv
53
. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv
1. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv Snaha chrániť ľudské práva na medzinárodnej úrovni sa realizovala postupne v 3 etapách: • Vo vyhláseniach ( deklaráciách) , ktoré ako rezolúciu prijali všetky členské štáty, majú odporúčací charakter, ale právne nezaväzujú • V medzinárodných dohovoroch, zmluvách, paktoch, konvenciách ,ktoré členské štáty prijali ratifikáciou, majú záväzný právny charakter • Zakladanie medzinárodných orgánov, prostredníctvom ktorých sa kontroluje, či jednotlivé členské štáty realizujú medzinárodné dohovory, zmluvy, konvencie o ochrane ľudských práv Globálna úroveň • Keďže ľudské práva sa týkajú všetkých ľudí na svete je potrebná ochrana všetkých ľudí bez rozdielu • Snaha zabrániť vojnám, neľudskému zaobchádzaniu a porušovaniu ľudských práv viedla po 2. svetovej vojne v roku 1945 k vytvoreniu OSN • Sídli v New Yorku, v poradí 8 generálnym tajomníkom je Pan Ki - mun • Základný dokument OSN je Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá valným zhromaždením OSN 10.12.1948 • Na riešenie medzinárodných spojov bol zriadený medzinárodný súdny orgán OSN s celosvetovou pôsobnosťou – Medzinárodný súdny dvor v Haagu Regionálna úroveň • Po 2. svetovej vojne sa aj v Európe začal budovať systém ochrany ľudských práv • 1949- vznik Rady Európy , ktorá zdôrazňovala najmä zásadu právneho štátu • Jej základným dokumentom je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý 4.11.1950 v Ríme podpísalo 10 európskych štátov • Do platnosti vstúpili v roku 1953 • Dohovor bol postupne doplnený o dodatkové protokoly • Tento dokument zaručuje základné ľudské práva všetkým osobám podliehajúcim jurisdikcii štátov, ktoré ho podpísali • Porušovanie ľudských práv rieši Európsky súd pre ľudské práva si sídlom v Štrasburgu • K zásadám Európskeho systému ochrany ľudských práv sa prihlásili aj členské štáty Európskej únie • Bol zriadený súd kompetentný garantovať občanom Európskej únie ochranu ľudských práv a slobôd – Európsky súdny dvor so sídlom v Luxemburgu
54
2. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv
2. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv • Existujú tu špeciálne orgány , ktoré dohliadajú aby nedochádzalo k porušovaniu práv občanov ( polícia, súdnictvo, prokuratúra) • V SR rozhoduje o porušovaní ľudských práv Ústavný súd Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach • Novým inštitútom ochrany ľudských práv je ombudsman • Verejný ochranca práv, ktorý sa stará o ochranu ľudských práv , pomáha vybavovať sťažnosti občanov • Podlieha parlamentu, ktorý ho volí a ktorému je povinný raz ročne predložiť správu o dodržiavaní ľudských práv
55
Práva detí
• Ochrana ľudských práv je pre každého človeka životne dôležitá • V spoločnosti však žijú sociálne skupiny, ktoré sú zvlášť bezbranné a ktoré si svoje práva ťažšie uplatňujú • Jednou z týchto zvlášť zraniteľných skupín sú deti • Deti sú zraniteľné osobnosti s osobitnými potrebami • Vojnové konflikty, sociálne nepokoje, hospodárke krízy, to všetko najviac zasahuje do života detí • Preto potrebujú osobitnú ochranu • V roku 1959 valné zhromaždenia OSN prijalo Deklaráciu práv dieťaťa, ktorá obsahovala najzákladnejšie požiadavky a princípy , ktoré zaručujú blaho a ochranu detí • Avšak samostatné vyhlásenie nestačí. Ak štáty nie sú zmluvnými stranami, dokument nemá silu právnej normy. • Každé dieťa má automatický občianske práva, ako vyplýva z charty ľudských práv • Keďže však, na rozdiel od dospelých , nemá možnosť svoje práva uplatňovať a vyžadovať, dohodli sa v roku 1989 predstavitelia OSN na prijatí zvláštneho legislatívneho aktu – Dohovoru o právach dieťaťa ( Covention of the Rights of the Child ) • Dokument sa stal súčasťou medzinárodného práva a a po desiatich rokoch bol ratifikovaný takmer vo všetkých štátoch sveta • Od jeho prijatia valným zhromaždením dňa 20.11.1989 k nemu pristúpilo úž 193 krajín • Dohovor zdôrazňuje, že deti majú právo na zabezpečenie , právo na ochranu a právo podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú • Poznať svoje práva, využívať ich a súčasne dodržiavať povinnosti a zodpovednosti je základným právom, ale aj povinnosťou každého jednotlivca, teda aj dieťaťa • Kontrolou implementácie tejto medzinárodnej legislatívnej normy bol poverený výbor pre práva dieťaťa pri OSN