politologia Flashcards

1
Q

Čo je politológia, ako ju delíme

A

politiké-umenie viesť štát, logos- slovo

teória politiky
dejiny politického myslenia
komparatívna politológia
politická sociológia
politologicka prognostika

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Teória politiky

A

vymedzenie pojmov, ktore politológia používa, charakterizuje, čo je štát, popisuje politické javy a udalosti

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Dejiny politického myslenia

A

vysvetľuje názory na štát, na politiku, na inštitúcie od dávnej doby až po súčasnosť, zhŕňa a zovšeobecňuje názory na politiku. ( od Rímskeho senátu a Platónovej ústavy až po územnosprávne orgány na Slovensku)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

. Komparatívna ( porovnávacia) politológia

A

porovnávanie politických systémov, organizácie štátnej moci s inými krajinami, porovnávanie postavenia politických strán, skúmanie verejnej mienky, skúmanie názorov ľudí na politiku, skúma ( ne) výhody rôznych systémov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Politická sociológia

A

mapuje politické a volebné správanie, schopnosť riešiť konflikty, reakcie občanov na politiku a reakcie politikov na záujmy občanov

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Politologická prognostika

A
  • predpovedanie politických udalostí, rozoberá dôsledky politických činov ,usiluje sa predvídať budúci vývoj ( predpovedali rozpad východného bloku, dnes Huntington prognózuje konflikt civilizácií Západnej a Islamskej… respektíve Fukujama to odmieta a hovorí o konci dejín- o tom, že Západná demokracia bude expandovať do všetkých štátov sveta
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Co je stat

A

Kedysi vlastníctvo jedného človeka ( Ludivít XIV.)
• Dnes neosobný mocenský mechanizmus, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko, čo sa na ňom nachádza ( vrátane ľudí, inštitúcií, majetku, prírody…)
• Určuje pravidlá pre občanov ( i seba samého), ktoré potom kontroluje a ich nedodržiavanie sankcionuje , preto si vytvára donucovacie prostriedky ( armáda, polícia, súdnictvo)
• Je jediným, kto môže za presne regulovaných podmienok použiť ,, legitímne násilie “

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Znaky štátu

A

Znaky štátu odlišujú štát od neštátnych politických organizácií :
• Ohraničené územie : suchozemský povrch, plocha vnútorných a pobrežných vôd, priestor nad nimi a pod nimi
• Organizácia štátu: štátny aparát, organizácia štátnej moci
• Štátna suverenita: zvrchovanosť, nezávislosť štátu od akejkoľvek inej moci tak v medzinárodnej ako aj vnútornej oblasti ( vonkajšia a vnútorná suverenita)
• Štátne občianstvo : trvalý právny záväzok medzi jednotlivcom a štátom. Príslušnosťou k istému štátu sa človek (potom už občan) zaväzuje dodržiavať zákony štátu, taktiež vykonávať svoje povinnosti a má nárok na všetky svoje práva vyplývajúce zo vzťahu občan – štát.
• Štátna moc – je to verejná moc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov (úrady, súdy, polícia, politika…….).
• . Štátne symboly – patria k nim štátna vlajka, štátny znak, štátna pečať, štátna hymna. Sú to symboly, ktoré slúžia na označenie štátu. Sú jedinečné a vychádzajú z tradície štátu. Symboly jedného štátu, druhý nepoužíva.
• Obyvateľstvo- osoby, ktoré obývajú určité územie a spadajú pod štátnu moc

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Funkcie štátu

A

bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku, zaistenie fungovania všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.
• právna – zaistenie rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach
• ekonomická - zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.
• sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život a jedlo
• kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora školstva.
• zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.
• regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.
• obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej vojenskej akcií na zamedzenie terorizmu.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Formy štátu podla hlavy štátu a jej vplyvu

A

• REPUBLIKA
- hlavou je prezident (silný/slabý)

• MONARCHIA
- hlavou zvyčajne dedičný monarcha

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

• MONARCHIA

A

DOPLNÍM
- hlavou zvyčajne dedičný monarcha
- ABSOLUTISTICKÁ – monarcha si zachováva vplyv na riadenie štátu (Saudská Arábia - šejkovia)

  • KONŠTITUČNÁ – reprezentatívny monarcha
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

• REPUBLIKA

A

DOPLKNIM

  • hlavou je prezident (silný/slabý)
  • SILNÝ – priamo vyberá ministrov a riadi štát
    (prezidentská republika – RUSKO, USA, FRA…)
  • SLABÝ – reprezentatívna funkcia
    (parlamentná republika – SVK…)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Formy štátu podľa územnosprávneho členenia

A

UNITÁRNY
- štát s jedným centrom moci, jedným št. občianstvom, jednou sústavou št. symbolov (SVK…)

ZLOŽENÝ
- štát s viacerými centrami moci, viacerými št. občianstvami, symbolmi (ŠVAJČIARSKO)
delí sa este na FEDERACIU A KONFEDERACIU

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

FEDERÁCIA

A

usporiadanie štátov kde št. inštitúcie jednotlivých celkov majú odvodené kompetencie
- št. útvar zložený z viacerých št. celkov (republík), ktoré majú svoju vlastnú autonómiu v rámci celej federácie, vlastné úrady, hl. mesto, spoločnú majú armádu a prezidenta*
(USA – všetci podľa prezidenta, RUSKO…)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

KONFEDERÁCIA

A

centrálne inštitúcie majú iba odvodené kompetencie (ŠVAJČIARSKO, EURÓPSKA ÚNIA…)
- členské štáty konfederácie si zachovajú svoju medzinárodnú subjektivitu. Vytvárajú si spoločný orgán, riešia spoločné záležitosti. Rozhodnutia spoločenských orgánov konfederácie však nezaväzujú občanov jednotlivých štátov, len jednotlivé štáty*

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Formy štátu podľa občanov a ich vplyvu na politiku

A

• PLURALITNÝ ŠTÁT
- existuje v ňom konkurencia pol. názorov, viacero pol. strán, sloboda združovania (SVK…)
• TOTALITNÝ ŠTÁT
- žiadna konkurencia pol. názorov, zvyčajne jedno pol. zameranie, porušované volebné právo (KĽDR – S Kórea)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Co je štátna moc, ako sa deli

A

verejná moc uplatňovaná v spoločenstve ľudí na určitom území, ktoré využíva štátnu formu na svoje vnútorné riadenie

ZÁKONODARNÁ, VÝKONNÁ A SÚDNA

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

ZÁKONODARNÁ moc

A
  • legislatíva
  • orgánom zákonodarnej moci je Národná rada (NR) Slovenskej republiky = PARLAMENT (ten určuje normy správania všetkého čo je štátne, je to jediný zákonodarný a ústavodarný orgán)
  • PRÁVOMOCI PARLAMENTU:
    uznášať sa na zákonoch a ústave
    rokovať o programovom vyhlásení vlády
    kontrolovať činnosť vlády
    schvaľovať št. rozpočet
    voliť a odvolávať sudcov
  • parlament je kolektívny orgán št. moci
  • ## rozhodujúci je názor väčšiny, jednotlivec sa v ňom nepresadí(PARLAMENT = NR = 150 politikov – 76 je nadpolovičná väčšina potrebná na prijatie nového zákona)
    (VLÁDA = ministri s premiérom/predsedom – Fico)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

VÝKONNÁ MOC

A
  • exekutíva
  • najvyššie orgány sú PREZIDENT a VLÁDA
  • prezident – slabý - malé kompetencie, reprezentatívna funkcia
  • vláda je zbor ministrov na čele s predsedom (Fico), ktorých vymenúva a odvoláva prezident
  • najdôležitejšou funkciou vo vláde je funkcia premiéra (Fico), ministra zahraničných vecí (), ministra hospodárstva () a ministra financií ()
    PRÁVOMOCI VLÁDY:
    vláda sa zodpovedá parlamentu (národnej rade)
    rozhoduje o návrhoch zákonov
    vydáva vládne nariadenia
    rozhoduje o programe vlády
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

SÚDNA MOC

A
  • úlohou je kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty*
  • členovia najvyšších súdov nesmú byť členmi pol. strán (nezávislosť)*
  • môžu byť okresné, krajské alebo vojenské súdy – najväčšiu právomoc na Slovensku má NAJVYŠŠÍ SÚD (jeho právomoci a predsedu určuje ustáva
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

Formy vlády

A
  • kto reálne vládne v krajine a pretvára ju na svoj obraz
  • delenie podľa toho, ktorá zložka dominuje

PARLAMENTNÁ
- parlament vládne priamo prostredníctvom svojich výborov, ktoré zohrávajú podobnú rolu ako ministerstvá (parlamentné výbory – rozdelené podľa zamerania jednotlivých oblastí spoločnosti ako napr: výbor pre mediálnu komunikáciu – žurnalisti)
- predsedovia jednotlivých výborov ako aj predseda vlády sa priamo zodpovedajú parlamentu
- vláda má pre vlastnú politiku min. priestor, keďže v parlamentných demokraciách len zriedkavo získava jedna strana absolútnu väčšinu, tento typ vlády býva nestabilný (HOLANDSKO)
• KABINETNÁ
- vláda vzniká na základe výsledkov parlamentných volieb (väčšinová koalícia zostavuje vládu)
- vládu zostavuje premiér, ktorý je v rozhodujúcej miere zodpovedný za jej činnosť
- vláda pracuje samostatne (odtiaľ názov kabinetná – jednotlivé kabinety)
- parlament obmedzuje činnosť vlády iba tým, že jej vytvára zákonný rámec, vyslovuje (ne)dôveru, schvaľuje št. rozpočet
- táto forma vlády býva stabilnejšia ako parlamentná (SVK, GB, NEM)
• PREZIDENTSKÁ
- základné je výnimočne silné postavenie prezidenta v štáte, priamo volený občanmi v os. voľbách
- preto ho nemôže parlament odvolať a tým jeho postavenie získava na stabilite
- prezident si vytvára vlastnú exekutívu (vládu)
- veľká kulminácia moci v rukách jedného človeka však vytvára nebezpečenstvo jej zneužitia, preto sa táto forma hodí skôr pre vyspelé demokracie (USA, FRA – vyspelé demokracie, RUSKO, CHILLE – postavenie prezidenta býva zneužívané)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
22
Q

Politický režim čo je, ako delíme

A
  • určuje formu štátu
  • ide o metódy vládnutia – spôsob ako sa vykonáva št. moc
  • št. moc možno vykonávať rôznymi metódami a podľa druhu používaných metód poznáme takéto politické režimy:

DEMOKRATICKÝ
- vládne tu právo
- zaručuje ľudské práva, všeobecné volebné právo, slobodu vyznanie, slobodu tlače…
NEDEMOKRATICKÝ
- vládne tu bezprávo
- ide o stav, ktorý v spoločnosti vzniká a pretrváva, ak predstavitelia moci síce formálne priznávajú ľudské práva, ale v skutočnosti sa neriadia ústavou ani zákonmi
KOMBINOVANÝ
- predstavuje kombináciu demokratických a nedemokratických metód

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
23
Q

Co je PRÁVNY ŠTÁT, jeho princípy a znaky

A
  • opak nedemokratického štátu
  • základom vývoja a fungovania štátu je ústava a systém zákonov
  • zákon je vládcom, ktorý prikazuje všetkým a každému
  • platí bezvýnimočná moc zákona

Princípy a znaky právneho štátu
- št. moc môže konať len to čo jej dovoľuje zákon
- moc sama seba obmedzuje
- občan môže robiť všetko, čo mu zákony nezakazujú
- štát môže robiť len to čo mu zákon dovoľuje
- existuje kontrola moci
- štát garantuje a rešpektuje základné

24
Q

co je demokracia

A

demos + kratos
- vláda ľudu a ten ju vykonáva buď priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
- historicky prvá demokracia sa zrodila v gréckych Polis (6. – 4. storočia BC)
- forma pol. zriadenia, spôsob vládnutia, keď sa občan zúčastňuje na správe a riadení štátu prostredníctvom svojich zástupcov
- je založená na vláde väčšiny, ktorá ale musí rešpektovať práva menšín chránené ústavou a zákonmi
- demokratický štát uznáva slobodu a rovnosť občanov, ochraňuje práva a slobody občanov a dodržiava plné právo
PRIAMA A NEPRIAMA DEMOKRACIA

25
Q

Princípy demokracie

A

záruka základných ľudských práv a občianskych slobôd
- suverenita ľudu, ktorý je legitímnym nositeľom moci, jediným zdrojom št. moci
- vláda väčšiny, ktorý musí zaručovať základné práva všetkým občanom, teda aj práva menšín
- deľba št. moci vyjadruje rozdelenie štátnej moci na 3 samostatné zložky: zákonodarná, výkonná, súdna
- pravidelné slobodné voľby založené na všeobecnom (všetci môžu voliť), rovnom (každý ma jeden hlas) a priamom (každý volí sám za seba) volebnom práve s tajným hlasovaním = aktívne volebné právo + právo byť volený = pasívne volebné právo
- právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí (referendum) a to priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
- politický pluralizmus (viac možností na výber), teda existencia viacerých politických strán, hnutí, organizácií, spolkov…
- ekonomický pluralizmus, sloboda podnikania, právo na súkromné vlastníctvo, jeho ochranu

26
Q

PRIAMA A NEPRIAMA DEMOKRACIA

A

PRIAMA
- predstavuje bezprostrednú, priamu účasť občanov na rozhodovaní o verejných veciach
- umožňuje občanom bez sprostredkovateľa sa zúčastňovať na rozhodovaní o pol. záležitostiach štátu alebo regiónu
- FORMY PRIAMEJ DEMOKRACIE
- plebiscit – všeľudové rozhodovanie o akejkoľvek otázke
- formou plebiscitu je napr územný plebiscit – rozhodovanie o územnej celistvosti štátu
- referendum – priame hlasovanie občanov o návrhu zákona alebo o prijatom zákone
- hlasuje sa o závažných pol. otázkach
- referendum v SR vyhlasuje prezident republiky
- je platné ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina občanov oprávnených voliť a ak rozhodnutie prijala nadpolovičná väčšina účastníkov referenda
- jeho predmetom nemôžu byť ľudské práva a slobody, dane, odvody a št. rozpočet
- zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda môže parlament (NR) a to ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov
NEPRIAMA
- je sprostredkovanou účasťou občanov na správe štátu
- občania – voliči sú síce zdrojom moci, ale jej nositeľmi sú zvolení poslanci

27
Q

co je Politický systém a co ho tvorí

A

systém pol. subjektov spoločnosti a ich vzájomných vzťahov
- ide o vzťahy medzi št. orgánmi, pol. organizáciami, záujmovými organizáciami, nátlakovými skupinami a inými pol. inštitúciami
- tvoria ho:
• štát a štátne orgány
• politické strany a politické hnutia
• ekonomicky nátlakové skupiny
• masovokomunikačné prostriedky
• cirkev

28
Q

politické strany, znaky moderných politických stran

A

zoskupenie občanov, ktorých spájajú spoločné záujmy a snaha zúčastňovať sa na moci a na riadení spoločnosti, a tým formovať politiku a ovplyvňovať sféru rozhodovania
- nástroj na legálne získanie moci, vymenenie vlády a formovanie pol. rozhodnutia na základe záujmov, názorov a požiadaviek svojich členov
- ZNAKY MODERNÝCH POLITICKÝCH STRÁN:
• vlastný politický program
• účasť vo voľbách do najvyšších zákonodarných orgánov a orgánov miestnej správy
• pôsobenie na verejnosť
• demokraticky volená a stála organizačná štruktúra
• financovanie z členských príspevkov, prímov z vlastnej hospodárskej činnosti, darov a štátnych dotácií

29
Q

KLASIFIKÁCIA POLITICKÝCH STRÁN

A

VLÁDNUCE STRANY
- VLÁDNU SAMY:
• bez opozície, jediná strana v štáte
• majú opozíciu – víťazná strana

  • VLÁDNU V KOALÍCIÍ:
    • majú opozíciu
    • nemajú opozíciu - pol. boj prebieha vnútri
    OPOZIČNÉ STRANY
  • LEGÁLNE – v rámci parlamentu
  • NELEGÁLNE – protiústavná činnosť
30
Q

DELENIE POLITIC STRAN PODĽA PRIORÍT
(základné politické orientácie)

A

KONZERVATÍVNE
(pravica)
- presadzujú hodnoty zachovávajúce existujúci politický, sociálny a ekonomický poriadok
- preferujú tradičné hodnoty (rodina, náboženstvo, národ)
- používajú názvy ako konzervatívna, kresťanská, republikánska, národná, ľudová…
- KDH, SNS, HZDS ĽS, SDKU DS, MOST HÍD, OĽaNO…
LIBERÁLNE
(stred)
- preferujú občiansky základ spoločnosti, občianske práva a slobody
- najvyššou hodnotou je jednotlivec a jeho slobody a práva
- postavenie štátu vo vzťahu k občanovi je čo najväčšmi obmedzené
- používajú názvy ako liberálna, demokratická, strana stredu…
- silný občan slabý štát
- SAS…
SOCIÁLNE
(ľavica)
- preferuje záujmy niektorých väčších sociálnych celkov, požiadavku sociálnych istôt
- požadujú silný sociálny štát so zásahmi do ekonomiky a množstvom kontroly trhu
- používajú názvy ako sociálnodemokratická, socialistická, ľavicová, komunistická, strana práce…
- silný štát sa postará (sociálne istoty)
- SMER SD…

31
Q

Ústava SR

A

Základný zákon štátu obsahujúci základy usporiadania štátu, deľbu štátnej moci, zásady samosprávy a štátneho občianstva, štátne symboly, základné práva a slobody
• Bola prijatá 1.9.1992
• Do platnosti vstúpila 1.1.1993
• Tvorí ju preambula, 9 hláv , 156 článkov

• Preambula vychádza z historického vývoja na území Slovákov a vyjadruje ciele a hodnoty ktoré štát uznáva

32
Q

Hlavy ústavy

A

• 1.HLAVA -základné ustanovenia , štátne symboly, definuje SR
• 2.HLAVA – zaručuje základné práva a slobody (Všeobecné ustanovenia, Základné ľudské práva a slobody .Politické práva .Práva národnostných menšín a etnických skupín, Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva ,Právo na súdnu a inú právnu ochranu .)
• 3.HLAVA – upravuje otázky hospodárstva SR
• 4.HLAVA – hovorí o územnej samospráve
• 5.HLAVA – hovorí o zákonodarnej moci (Národná rada Slovenskej republiky, Referendum)
• 6.HLAVA – hovorí o výkonnej moci (Prezident Slovenskej republiky, Vláda Slovenskej republiky )
• 7.HLAVA – hovorí o súdnej moci (Ústavný súd Slovenskej republiky, Súdy Slovenskej republiky)
• 8.HLAVA – hovorí o prokuratúre (Prokuratúra Slovenskej republiky, Verejný ochranca práv)
• 9. HLAVA- obsahuje záverečné ustanovenia

33
Q

Ústavný vývoj na území SR v 20. storočí

A

Ústavný vývoj na území SR v 20. storočí
• 1920-vznik prvej ústavy ČSR, vychádzalo z francúzskeho a amerického vzoru, zákonodarnú moc predstavovalo Národné zhromaždenie
• 1939- spoločne so vznikom ( vojnového) Slovenského štátu , ( počas 2.svetovej vojny J.Tiso), bol v nej zakotvený vodcovský princíp, štátnymi orgánmi boli prezident, vláda a snem Slovenskej republiky, povinnosti jednotlivca boli na úkor jeho práv a slobôd.
• 1920- od roku 1945 ( kedy znova vzniká ČSSR) platí opäť ústava z roku 1920
• 1948- pôvodná demokratická ústava z roku 1920 sa upravuje na obraz komunizmu, vláda jednej strany- SVK- totalitný režim,
• 1960- dochádza k reforme, dodatky potvrdzujúce komunizmus,
• 1989- V novembri dochádza k štátnemu prevratu., Počas neho sa po páde komunistického režimu začali klásť základy demokracie, uskutočnili sa po 44 rokoch slobodné parlamentné a komunálne voľby. zavedený politický pluralizmus, ale nie úplne demokratická ústava, len zrušené prvky komunizmu
• 1.9.1992-platí do súčasnosti, bola novelizovaná asi 10 krát, zmena ústavného zákona- priama voľba prezidenta, väčší počet VÚC, zníženie potrebného veku prezidenta,

34
Q

Druhá hlava Ústavy SR

A

• Deklaruje občianske práva a slobody
• Východiskovým dokumentom je Listina základných práv a slobôd, prijatá v Česko-slovensku v roku 1991- po páde komunizmu
• Skupiny práv a slobôd v druhej hlave sú:
1. Základné ľudské práva a slobody ( právo na život, sloboda myslenia, svedomia, vierovyznania…)
2. Politické práva ( sloboda prejavu, právo na informácie, petičné a volebné právo…)
3. Práva národnostných menšín a etnických skupín ( právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo vzdelávať sa v materinskom jazyku, používať jazyk v úradnom styku…)
4. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva ( právo na prácu, na odmenu za vykonanú prácu, na štrajk, právo združovať sa v odborových organizáciách, právo na ochranu zdravia, rodiny a právo na vzdelanie…)
5. Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva ( právo na priaznivé životné prostredie, povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne pamiatky, právo na pravdivé informácie a stave životného prostredia…)

35
Q

Voľby

A

voľby sú najbežnejšia forma partipácie občanov na správe verejných vecí
- voľby sú akt, pri ktorom oprávnení voliči volia zástupcov do určitých orgánov alebo funkcií
- sú základný prostriedok udržiavania politickej stability
- umožňuje ich volebné právo
- voľby do zákonodarných orgánov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva tajným hlasovaním

36
Q

Všeobecnosť volebného práva

A
  • právo všetkých občanov, ktorí v deň volieb dosiahli vek 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov alebo zúčastniť sa na referende
  • ide o aktívne volebné práva
  • existuje aj možnosť uchádzať sa o zvolenie do zastupiteľských orgánov (ide o pasívne volebné právo, viazané na vyšší vek)
  • právo voliť má každý občan bez rozdielu rasy, pohlavia, národnosti, ktorý trvalo žije na území SR
  • senzus- obmedzenie volebného práva
  • rovnosť volebného práva – každý občan má pri rozhodovaní 1 hlas
37
Q

Volebné systémy

A

ústava a zákony určujú tzv. volebný systém
- spôsob ako voliť, vyberať zástupcov, reprezentantov zastupiteľských orgánov na miestnej aj celonárodnej úrovni
- v demokratickej spoločnosti sa uplatňujú 3 základné typy
1. väčšinový
2. proporciálny
3. zmiešaný, paralelný

38
Q

Väčšinový volebný systém

A
  • používa sa najmä v štátoch angloamerickej právnej kultúry so systémom 2 politických strán
  • územie štátu sa rozdelí na viacero volebných obvodov, vytvárajú sa jednomandátové volebné obvody a v každom sa volí iba jeden kandidát
  • volebných obvodov je toľko, koľko je poslaneckých miest
  • voliči volia konkrétneho kandidáta , nie politickú stranu
  • volebný zákon stanovuje buď :
    1. absolútnu väčšinu – 50% + 1 hlas
    2. relatívnu väčšinu- iba väčšina hlasov
39
Q

Paralelný volebný systém

A

Paralelný volebný systém
- je súbežnou kombináciou 2 základných systémov
- jedna snemovňa sa volí napríklad podľa jednokolového väčšinového princípu a druhá podľa pomerného systému politických strán

40
Q

Proporciálny volebný systém

A

Proporciálny volebný systém
-v súčasnosti ho využívajú európske štáty, kde tradične pôsobí väčší počet politických strán
- územie štátu je rozdelené na menší počet volebných obvodov
- utvárajú sa veľké, viacmandátové kraje
- počet mandátov, ktorí majú pripadnúť na volebný kraj sa určuje podľa počtu obyvateľov alebo voličov
- volič si vyberá jednu politickú stranu alebo hnutie
- všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov ( napríklad celkový počet mandátov / miest v parlamente je 10. Smer 50%, KDH 40%, Sas 10%. To znamená , že Smer bude mať 5 ľudí, KDH 4 a SaS 1. – podľa toho, ako sa prekrúžkovali…)
- mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedený na kandidačných listinách

41
Q

Typy volieb na Slovensku

A

Parlamentné voľby

Prezidentské voľby

Komunálne voľby

Voľby do Európskeho parlamentu

42
Q

Parlamentné voľby

A

Parlamentné voľby
• Slúžia na voľbu zástupcov do parlamentu ( je ich 150 a volíme ich na 4 roky )
• Vyhlasuje ich predseda NRSR minimálne 90 dní pred ich vykonaním
• Uskutočňujú sa prostredníctvom pomerného volebného systému ( volič si vyberá 1 politickú stranu)
• Táto politická strana musí získať kvórum ( minimálny počet %, jedna politická strana musí mať minimálne 5% zo všetkých hlasov. Ak sa spoja dve politické strany musia mať minimálne 7%, ak 3 tak 10%.)

43
Q

Prezidentské voľby

A

Prezidentské voľby
• Prezident sa volí na obdobie päť rokov a za prezidenta môže byť zvolený občan SR vo veku nad 40 rokov
• Kandidát sa buď o kandidatúru uchádza ako občiansky kandidát ( je potrebných 15000 podpisov občanov, ktorí súhlasia s jeho kandidatúrou ) alebo ako politický kandidát ( je potrebných15 poslancov z NRSR , ktorí sú aktuálne v národnej rade a súhlasia a jeho kandidatúrou)
• Vyhlasuje ich predseda NR SR
• Prezident sa volí priamo občanmi ( jediný prezident, ktorý bol do funkcie zvolený parlamentom bol Michal Kováč)
• Platí zásada, že prezident môže byť volený najviac na dve volebné obdobia
• Voľby prebiehajú dvojkolovo
• V prvom kole vyhráva ten kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu hlasov( 50% všetkých oprávnených hlasov + 1)
• Druhé kolo je vyhlásené do 14 dní od ukončenia prvého. Ak ani jeden kandidát nemá potrebný počet hlasov, dochádza k druhému kolu volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyššími počtami hlasov. V druhom kole víťazí kandidát s relatívnou väčšinou hlasov.

44
Q
  1. Komunálne voľby
A
  1. Komunálne voľby
    • Voľby do samosprávy
    • Vyhlasuje ich predseda NRSR . Voliči si v nich volia starostu/ primátora obce, poslancov do obecného zastupiteľstva ,voliť môže každý občan , ktorý dosiahol vek 18 rokov a má trvalý pobyt v mieste danej obce. Osoba uchádzajúca sa o post primátora musí mať minimálne 25 rokov. Kandidát môže byť nezávislý alebo kandidát nejakej politickej strany. Víťazom volieb je kandidát s najvyšším počtom hlasov vo všetkých obvodoch.

• Voľby do VÚC ( vyšších územných celkov)
• Voliči si volia poslancov do krajského zastupiteľstva a predsedu VÚC ( župana). Tieto voľby prebiehajú každé 4 roky. Úlohou VÚC je spravovať svoj majetok, svoje príjmy a starať sa a občanov na svojom území. Slovenská republika má 8 vyšších územných celkov. Predsedom Prešovského samosprávneho kraja je Peter Chudík. Voliť môžu všetci občania aj cudzinci s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Počet poslaneckých mandátov sa odvíja od počtu obyvateľov v danom kraji.

45
Q

Voľby do Európskeho parlamentu

A

• Občania si volia poslancov do Európskeho parlamentu.
• Za Slovensko máme 13 poslancov na 5 rokov.( Jaroslav Paška, Monika Smolková , Monika Flašíková…)
• Uskutočňujú sa väčšinovým volebným systémom.

46
Q

práva

A

• Pilier demokratického právneho štátu
• Neodňateľné, neodcudziteľné a nepremlčateľné oprávnenia, ktoré prislúchajú človeku od narodenia až po smrť.
• Renesancia- myšlienka existencie prirodzených práv
• Prvá deklarácia ľudských práv bola deklarácia práv človeka a občana 1789.
• Sú oprávnenia priznané jednotlivcovi
• Dávajú mu možnosť využívať svoje schopnosti, vedomosti, talent na uspokojovanie svojich potrieb/ túžob
• Garantujú mu plnohodnotný a zmysluplný život chránený pred neprávosťami zo strany zo strany iných jednotlivcov alebo politickej moci
• Pojem ľudské práva je odvodený od prirodzených práv človeka
• To znamená, že ich má každý človek bez ohľadu na miesto, kde žije, k akému etniku patrí, akej je farby pleti, náboženského vierovyznania, politického presvedčenia…

Ľudské práva
Prirodzene práva
Občianske práva

47
Q

Prirodzené práva

A

• Sú univerzálne práva vlastné každému jedincovi
• Nemôže ich nikto obmedzovať
• Sú večné a nemenné
• Nepochádzajú od moci ale naopak moc zaväzujú
• Nie sú dané politickou mocou, ale preto , lebo sme ľudia ( všetci bez ohľadu na menšiny )

48
Q

Občianske práva

A

Občianske práva
• Ľudské práva a slobody, ktoré štát zakotví do svojej ústavy a zákonov, nazývame občianske práva a slobody
• Garantuje ich štát
• Ukazujú stupeň slobody občana voči štátu, možnosť uplatnenia sa občana v spoločnosti

49
Q

Ľudské práva

A

Ľudské práva
• Od momentu, keď sa prirodzené práva prameniace z rozumu stali obsahom medzinárodných právnych dokumentov, ktoré ratifikoval potrebný počet štátov, hovoríme im ľudské práva
• Sú výberom z večných a nemenných prirodzených práv
• Sú to tie práva, bez ktorých nemožno dôstojne žiť
• Sú to práva všetkých ľudí bez rozdielu
• Sú neodňateľné a neodcudziteľné
• Úlohou štátu je vybrať z medzinárodných dokumentov tie práva, ktoré je schopný reálne zabezpečiť, začleniť ich do svojich zákonov ako práva občana a zabezpečiť, aby ich občan mohol slobodne uplatňovať
• Práva úzko súvisia s povinnosťami občanov

50
Q

Etapy presadzovania ľudských práv

A
  1. generácia (osobné, občianske a politické práva)
    • Právo na život
    • Právo na slobodu
    • Právo na rovnosť
    • Právo na slobodu myslenia, svedomia, prejavu
    • Právo zhromažďovania sa a združovania
    • Volebné právo
  2. generácia ( sociálne, hospodárske a kultúrne práva)
    • Pracovné práva
    • Právo sociálneho zabezpečenia
    • Právo na vzdelanie
  3. generácia (ideály riešiace globálne problémy ľudstva)
    • Enviromentálne práva
    • Právo na mier
    • Právo na rovnomerné rozloženie bohatstva vo svete
    • Právo na rozvoj kultúry všetkých národov
51
Q

Zásahy do ľudských práv a ich obmedzenie

A

• Obmedzenie vlastníckeho práva v prípade vyššieho verejného záujmu
• Obmedzenie slobody pohybu a pobytu osôb vo výkone trestu vzhľadom na preventívne a represívne opatrenia
• Obmedzenie osobnej slobody v prípade uvalenia ochrannej liečby
• Obmedzenie slobody prejavu v prípade, keď by sme o niekom zverejnili jeho osobné údaje , na ktorých ochranu má nárok

52
Q

Systém ochrany ľudských práv

A
  1. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv
  2. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv
53
Q

. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv

A
  1. Medzinárodný systém ochrany ľudských práv
    Snaha chrániť ľudské práva na medzinárodnej úrovni sa realizovala postupne v 3 etapách:
    • Vo vyhláseniach ( deklaráciách) , ktoré ako rezolúciu prijali všetky členské štáty, majú odporúčací charakter, ale právne nezaväzujú
    • V medzinárodných dohovoroch, zmluvách, paktoch, konvenciách ,ktoré členské štáty prijali ratifikáciou, majú záväzný právny charakter
    • Zakladanie medzinárodných orgánov, prostredníctvom ktorých sa kontroluje, či jednotlivé členské štáty realizujú medzinárodné dohovory, zmluvy, konvencie o ochrane ľudských práv

Globálna úroveň
• Keďže ľudské práva sa týkajú všetkých ľudí na svete je potrebná ochrana všetkých ľudí bez rozdielu
• Snaha zabrániť vojnám, neľudskému zaobchádzaniu a porušovaniu ľudských práv viedla po 2. svetovej vojne v roku 1945 k vytvoreniu OSN
• Sídli v New Yorku, v poradí 8 generálnym tajomníkom je Pan Ki - mun
• Základný dokument OSN je Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá valným zhromaždením OSN 10.12.1948
• Na riešenie medzinárodných spojov bol zriadený medzinárodný súdny orgán OSN s celosvetovou pôsobnosťou – Medzinárodný súdny dvor v Haagu
Regionálna úroveň
• Po 2. svetovej vojne sa aj v Európe začal budovať systém ochrany ľudských práv
• 1949- vznik Rady Európy , ktorá zdôrazňovala najmä zásadu právneho štátu
• Jej základným dokumentom je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý 4.11.1950 v Ríme podpísalo 10 európskych štátov
• Do platnosti vstúpili v roku 1953
• Dohovor bol postupne doplnený o dodatkové protokoly
• Tento dokument zaručuje základné ľudské práva všetkým osobám podliehajúcim jurisdikcii štátov, ktoré ho podpísali
• Porušovanie ľudských práv rieši Európsky súd pre ľudské práva si sídlom v Štrasburgu
• K zásadám Európskeho systému ochrany ľudských práv sa prihlásili aj členské štáty Európskej únie
• Bol zriadený súd kompetentný garantovať občanom Európskej únie ochranu ľudských práv a slobôd – Európsky súdny dvor so sídlom v Luxemburgu

54
Q
  1. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv
A
  1. Vnútroštátny systém ochrany ľudských práv
    • Existujú tu špeciálne orgány , ktoré dohliadajú aby nedochádzalo k porušovaniu práv občanov ( polícia, súdnictvo, prokuratúra)
    • V SR rozhoduje o porušovaní ľudských práv Ústavný súd Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach
    • Novým inštitútom ochrany ľudských práv je ombudsman
    • Verejný ochranca práv, ktorý sa stará o ochranu ľudských práv , pomáha vybavovať sťažnosti občanov
    • Podlieha parlamentu, ktorý ho volí a ktorému je povinný raz ročne predložiť správu o dodržiavaní ľudských práv
55
Q

Práva detí

A

• Ochrana ľudských práv je pre každého človeka životne dôležitá
• V spoločnosti však žijú sociálne skupiny, ktoré sú zvlášť bezbranné a ktoré si svoje práva ťažšie uplatňujú
• Jednou z týchto zvlášť zraniteľných skupín sú deti
• Deti sú zraniteľné osobnosti s osobitnými potrebami
• Vojnové konflikty, sociálne nepokoje, hospodárke krízy, to všetko najviac zasahuje do života detí
• Preto potrebujú osobitnú ochranu
• V roku 1959 valné zhromaždenia OSN prijalo Deklaráciu práv dieťaťa, ktorá obsahovala najzákladnejšie požiadavky a princípy , ktoré zaručujú blaho a ochranu detí
• Avšak samostatné vyhlásenie nestačí. Ak štáty nie sú zmluvnými stranami, dokument nemá silu právnej normy.
• Každé dieťa má automatický občianske práva, ako vyplýva z charty ľudských práv
• Keďže však, na rozdiel od dospelých , nemá možnosť svoje práva uplatňovať a vyžadovať, dohodli sa v roku 1989 predstavitelia OSN na prijatí zvláštneho legislatívneho aktu – Dohovoru o právach dieťaťa ( Covention of the Rights of the Child )
• Dokument sa stal súčasťou medzinárodného práva a a po desiatich rokoch bol ratifikovaný takmer vo všetkých štátoch sveta
• Od jeho prijatia valným zhromaždením dňa 20.11.1989 k nemu pristúpilo úž 193 krajín
• Dohovor zdôrazňuje, že deti majú právo na zabezpečenie , právo na ochranu a právo podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú
• Poznať svoje práva, využívať ich a súčasne dodržiavať povinnosti a zodpovednosti je základným právom, ale aj povinnosťou každého jednotlivca, teda aj dieťaťa
• Kontrolou implementácie tejto medzinárodnej legislatívnej normy bol poverený výbor pre práva dieťaťa pri OSN