Klasicka novoveka fil Flashcards
KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA, odkedy dokedy, zakladatelia, ASPEKTY KTORÉ OVPLYVNILI SMEROVANIE a dva smery
Začiatok: prvá polovica 17. storočia,
•vyvrcholenie: prvá tretina 19. storočia- nemecká klasická idealistická filozofia
•Zakladatelia: Francis Bacon, René Descartes, Thomas Hobbes
1. ASPEKTY KTORÉ OVPLYVNILI SMEROVANIE FILOZOFIE V TOMTO OBDOBÍ
Revolúcie:
1.v Holandsku(16. st.),
2.Anglicko( 17. st.),
3.Francúzsko (18.st- Sloboda, rovnosť, bratstvo)
➢Zmena postavenia človeka
➢Ľudské práva
ROZVOJ PRÍRODNÝCH VIED
•Zavrhnutie scholastiky (dogmatizmus, autoritárstvo ,nevedela držať krok z modernou vedou)
•Človek a príroda
•Do popredia sa dostáva Gnozeológia- teória poznania
TEÓRIA POZNANIA: dva smery: empirizmus a racionalizmus
EMPIRIZMUS
Pri vedeckom aj bežnom poznávaní vychádzajú zo zmyslovej skúsenosti.
•Zmyslové vnímanie je bezprostredne dané a preto o ňom nemožno pochybovať
•jediný zdroj ľudského poznania sú zmyslové vnemy, bez ktorých by bola naša myseľ prázdna a čistá,
•Predstavitelia: Anglicko- Francis Bacon, David Hume, John Locke, George Berkeley
RACIONALIZMUS
Za východisko poznania považujú rozum
•ľudské poznanie pramení výhradne z rozumu a zmyslové vnemy nám nedokážu poskytnúť istotu, pretože nám klamú
•zmyslové poznanie je oproti čistému mysleniu nižšieho rádu
•FRA, NEM
Liebniz, René Descartes, Baruch Spinoza
Francis Bacon
Zakladateľ anglickej empirickej filozofie
Poznanie má vychádzať zo zmyslovej skúsenosti (empírie)
DIELO NOVÉ ORGANON
IDOLY – označuje nimi vrodené i získané predsudky, prekážky, nepravdivé pojmy, ktoré nám bránia zmeniť spôsob poznávania, takže najlepšie by sa ich bolo zbaviť. Sú to vlastne ILÚZIE
IDOLY KMEŇA
•Sú neodstrániteľné, vyplývajú z ľudskej prirodzenosti, základ majú v ľudskom kmeni .
•Človek nemôže vnímať inak ako ľudská bytosť a to prináša do poznania určité omyly
• („mýliť sa je ľudské“)
•Omyly vlastné ľudskej prirodzenosti
IDOLY JASKYNE
•Súvisia s individualitou človeka
•Každý má svoj individuálny svet.
•Na tento náš svet vplýva styk s inými ľuďmi, čítanie kníh, výchova atď…
•Ľudský duch je čosi menlivé
IDOLY TRHU
•Vznikli zo vzájomného dorozumievania a styku ľudí.
•Ľudia pomenúvajú veci a javy tak ako ich pochopia, vznikajú tým skreslené výmysly a spory
•nesprávne používanie slov, preberanie slov, nepoznáme ich pravý význam
•Dajú sa odstrániť
IDOLY DIVADLA
•Sú omyly, ktoré vznikli dôsledkom nekritického preberania určitých myšlienok
•preberanie názorov, myšlienok, postojov bez toho aby sme sa nad nimi zamysleli
•Možno ich obmedziť, zbaviť sa ich
DIELO NOVÁ ATLANTÍDA
•Sociálna utópia- predstava dokonalého štátu
•Šalamúnov dom- kde sú sústredení významní vedci
•Povinnosťou panovníka je opierať sa o ich rady
•Štát usmerňovaný vedou a technikou.
•Súkromné vlastníctvo
JOHN LOCKE
predstaviteľ senzualizmu
●senzualizmus : jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť.
● jeho liberálne a demokratické myšlienky mali ohlas v Európe i v Amerike).
ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME
odpovedá ním na dve zásadné otázky :
●Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka?
●Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysly?
pojmy, idey, ktoré boli dané vždy, neexistujú,
●teda neexistujú vrodené idey,
● celý obsah vedomia pochádza zo skúseností:
●„ Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“
JOHN LOCKE
predstaviteľ senzualizmu
●senzualizmus : jedna z foriem empirizmu, podľa ktorej jediným zdrojom poznania sú pocity, z ktorých vzniká skúsenosť.
● jeho liberálne a demokratické myšlienky mali ohlas v Európe i v Amerike).
ROZPRAVA O ĽUDSKOM ROZUME
odpovedá ním na dve zásadné otázky :
●Ako sa predstavy a pojmy dostávajú do vedomia človeka?
●Môžeme sa spoľahnúť na to, čo nám hovoria zmysly?
pojmy, idey, ktoré boli dané vždy, neexistujú,
●teda neexistujú vrodené idey,
● celý obsah vedomia pochádza zo skúseností:
●„ Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“
Tabula rasa
●naše vedomie je pri narodení nepopísaná doska, počas života sa zapĺňa skúsenosťami, vidíme, cítime, počujeme…
●tak vznikajú jednoduché zmyslové vnemy, ktoré sa spracovávajú pomocou mentálnej činnosti: uvažovania, pochybovania, chcenia a viery, tým sa tvoria reflexie.
1.Z hľadiska pôvodu rozlišujeme pocit a reflexiu
2.Z hľadiska zložitosti sa idey delia na jednoduché a zložené
idea = obraz v mysli, pojem vytvorený na základe skúseností
•Jednoduché idey: neobsahujú v sebe nič okrem jednoduchého vnemu - tvar , vôňu , prijímame to pasívne.
•Zložené idey: vytvárame ich aktívne, pomocou rozumu kombinujeme jednoduché idey, vznikajú pojmy.
Locke hovoril o prvotných a druhotných zmyslových kvalitách.
1.Prvotné kvality: hmotnosť, rozmery, objektívne informácie
2.Druhotné kvality: farba, vôňa, chuť, subjektívny charakter, ich dôveryhodnosť klesá.
ako prvý prišiel s myšlienkou rozdelenia štátnej moci: zdôrazňuje, že zákonodarná a výkonná moc nemôžu byť sústredené v rukách jedného človeka, tak sa dá vyhnúť tyranii a vytvoriť predpoklady na demokratický systém.
●zástanca idey prirodzeného práva, bránil názorovú slobodu a toleranciu
●presadzoval požiadavku náboženskej znášanlivosti, zrovnoprávnenie pohlaví
GEORGE BERKELEY
írsky filozof, empirik, predstaviteľ
subjektívneho idealizmu,
vychádza z učenia J. Locka,
● obraz sveta získavame cez zmyslovú skúsenosť,
●ale nepoznávame priamo, vonkajší objektívny svet, ale iba naše idey,
„ Byť znamená byť vnímaný.“
„ Esse est percipi“
– jeho výrok vyúsťuje do solipsizmu,
➢neexistuje nič okrem môjho ja, všetko vzniká a zaniká spolu so mnou – subjektívny idealizmus.
● zastáva stanovisko, že všetky kvality sú subjektívne, pretože hmotný svet neexistuje mimo nášho vedomia.
Solipsizmus
by mohol znamenať popretie existencie všetkého, dokonca aj ostatných ľudí,
➢ Berkeley tieto možné nezhody vysvetlil cez osobu Boha,
➢všetky naše idey majú príčinu mimo nášho vedomia, táto príčina nie je látkovej povahy, ale ide o pôsobenie Božej sily, Boh je prítomný vo vedomí každého človeka a vyvoláva rozmanitosť ideí a vnemov,
●čiže vnímajúce subjekty sú prevýšené vyšším vnímateľom, Bohom,
●ktorý je príčinou a zároveň zárukou všetkého, čo existuje,
● všetko existuje ako idea v Božej mysli.
DAVID HUME
skúsenosť pokladal za prvotný, bezprostredný materiál nášho vedomia.
➢Hume nepodmieňuje existenciu sveta naším vedomím.
➢Proti Berkeleymu solipsizmu stavia agnosticizmus,
➢podľa ktorého nemožno rozhodnúť o existencii či neexistencii sveta mimo nášho vedomia.
Veda je opodstatnená do takej miery, do akej spracúva empirické dáta, nemá však možnosť preniknúť k úplnej podstate.
➢Podľa Huma je cesta k ”podstate” zakázaná. Orientuje sa na matematické poznanie sveta.
Odmietol zjavené náboženstvo, nepripúšťal možnosť zázrakov.
➢Mysliaci človek, aby konal mravne, nepotrebuje náboženstvo.
➢Človek sa má pri svojom konaní riadiť vlastným svedomím.
➢Svoje etické učenie založil na myšlienke, že podnetom nášho konania nie je rozum, ale vášne
René Descartes
Francúzsky filozof, vedec, matematik (vytvoril analytickú geometriu )
Zakladateľ novovekého racionalizmu
Známy ako filozof s maskou – snaha chrániť svoju filozofiu i indentitu.
Nadvazuje na Sokrata, Platóna, Aurélia Augustína
známy aj ako Cartesius
•/vytvoril analytickú geometriu/, zaoberal sa fyzikou, balistikou, nakreslil prvý reflexný oblúk.
NOVÁ METÓDA POZNANIA
•Poznávacia sila človeka spočíva v snahe
pochopiť všetko rozumom
„COGITO ERGO SUM“ – „MYSLÍM TEDA SOM.“
•Dospel k záveru, že o všetkom sa dá pochybovať okrem toho, že myslím. Myslím(pochybujem), teda som.
•Metodická skepsa- akýkoľvek obsah myslenia je spochybniteľný, jediné, o čom sa nedá pochybovať, je samotný akt myslenia.
•chce sa vyhnúť omylom a unáhleným myšlienkam
•Rozum je tak jediné kritérium pravdivosti.
ROZPRAVA O METÓDE
FILOZOFIA - DUALIZMUS
•Filozofia = dualistická ontológia – uznáva existenciu 2 substancií:
1. hmotná /telesná/ - má svoju základnú vlastnosť = rozpriestranenosť
Res extensa
2. Nehmotná /duchovná/ = myslenie
Res cogitans
Človek = je spojením dvoch nezávislých substancií, substancie sa nedajú rozdeliť
OTÁZKA BOHA
•V otázke Boha sa Descartes obracia na cestu filozofie. Keďže je táto najvyššia bytosť v mysli človeka, musí nevyhnutne aj reálne existovať.
•Ako je nespochybniteľný akt myslenia, tak je nespochybniteľná existencia Boha, pretože predstava Boha sa nachádza v mysli človeka, tak nutne musí existovať táto dokonalá bytosť.
BENEDICT BARUCH SPINOZA
predstaviteľ racionalizmu
FILOZOFIA
•Všetko treba posudzovať z hľadiska večnosti ako jednu veľkú súvislosť
•budovaná na princípe matematických viet – dôvod - presnosť
Podstata jeho myslenia je vyjadrená v rovnici:
Substancia = príroda = Boh
„DEUS SIVE NATURA“
„Boh čiže príroda.“
Vyjadruje sa ním totožnosť boha a prírody
Panteizmus: boh ako súčasť prírody, je rozplynutý v prírode;
Monizmus – existuje jediná substancia
•Telo a duša nie sú 2 rozdielne substancie, ale 2 stránky jednej substancie
Substancia má množstvo vlastností = atribútov
•Človek je schopný poznať iba 2 atribúty:
•Rozpriestranenosť /materiálny svet/
•Myslenie /duchovný svet/
Modus – nazýva sa tak spôsob, akým sa substancia prejavuje, je to spôsob existencie substancie
•Determinizmus – telesné i duševné procesy podliehajú prísnemu determinizmu, moment náhody neexistuje, rozumné usporiadanie sveta - racionalizmus
Etika
➢ zdokonaľovanie seba samého,
➢- šťastie závisí od úrovne poznania,
➢- Vrcholom poznania je pochopenie jednoty substancie cez najvyššiu formu ľud. poznania – intelektuálnu intuíciu,
➢ a zároveň ide rozumovú lásku k Bohu
za najdokonalejšiu podobu štátneho zriadenia považuje demokraciu
GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ
Diplomat, vedec, polyhistor,
matematik – delenie, násobenie, počítací stroj
Filozofia :
1.teória poznania
2.výklad monád
teória poznania:
•Rozlišuje:
a/ pravdy rozumu – majú platnosť matematických a logických výrokov , sú výsledkom dedukcií
b/ pravdy faktu – nie sú všeobecne platné, sú výsledkom zmyslových skúseností, využiteľné pre prírodovedné poznanie.
Dielo:
Monadológia
Pluralista = svet sa skladá z nekonečného množstva jednoduchých substancií, monád
Monády –z gr. monos=jeden
•Samostatné jednotky bytia, navzájom sa neovplyvňujú, sú samostatné, nezávislé, sebestačné,
•Majú duchovnú podstatu – nie sú rozpriestranené, nemajú tvar, neskladajú sa z častí,
•Majú vnútorný samopohyb,
•sú kvalitou jedinečné, špecifické
Monády sú hierarchicky usporiadané:
•Temné – podstata neorganických telies, percepcia = základný prejav pociťovania
•Hmlisté – podstata rastlinného a živočíšneho sveta, aktívnejšia schopnosť percepcie, schopnosť spájať pocity a vnemy;
•Jasné – podstata ľudskej duše, schopnosť apercepcie (sebauvedomenie)
•Monáda monád - BOH: má neosobnú podobu;
•uvádza všetko do pohybu a stavu predurčenej harmónie;
z monád vznikajú zložité substancie v neživej a živej prírode;
•svet sa skladá z monád, ale javí sa ako materiálny, zaberajúci priestor;
•telesá sú vonkajším prejavom monád,
DIELO TEODICEA
Celkovú harmóniu sveta dotvárajú aj negatívne stránky (zlo, nespravodlivosť, nešťastie …);
•človek sa má sebazdokonaľovaním snažiť dosiahnuť to pozitívne;
•tento svet je najlepší zo všetkých možných svetov, ktoré Boh mohol stvoriť.
