Poruchy Schizofrenického Spektra: Schizofrénia, Schizotypová Porucha, Schizoafektívna Porucha, Bludová Porucha Flashcards
Úvod do schizo
Pri tvorbe súčasných koncepcií ponímania schizofrénie stáli na prelome 19. a 20. storočia dvaja významní psychiatri E. Kraepelin (1856 - 1926) a E. Bleuler (1857-1939). Prvý z nich zjednotil dovtedy diagnosticky roztrieštené a rôzne nazývané syndrómy do samostatnej diagnostickej jednotky, ktorú nazval dementia praecox (predčasná demencia). U pacientov s demenciou praecox sa prevažne v mladom dospelom veku začali prejavovať príznaky predčasného a progredujúceho „hlúpnutia”, straty predošlých intelektových a sociálnych schopností, s následným neprimeraným správaním. Na základe svojich pozorovaní Kraepelin dospel k úvahe, že musí ísť o nejakú formu skorej demencie, ktorá na rozdiel od „bežnej” demencie postihuje mladých ľudí. Dlhodobým sledovaním sa však zistilo, že na rozdiel od typických demencií v neskoršom veku, ktoré mali fatálne vyústenie, u mnohých pacientov s demenciou praecox došlo po čase k stabilizácii alebo zlepšeniu stavu (u niektorých ostal defektný stav a u niektorých sa progresívne zhoršoval). E. Bleuler preto v roku 1911 nahradil termín demencia praecox termínom schizofrénia, z latinského - schizo = rozštiepený, odštiepený a phrenia = myseľ. Neuvažoval však o schizofrénii ako o jednej poruche, ale hovoril skôr o schizofréniách vzhľadom na množstvo rozmanitých symptómov a syndrómov, ale i vývojov, ktoré u pacientov pozoroval. Za ich spoločnú základnú charakteristiku považoval dezintegráciu základných duševných procesov a duševného života vôbec. Podľa Bleulera sa schizofrénia prejavuje v 4 základnýchoblastiach - štyri A (!!!): v poruchách asociácií, afektivity, ambivalencii, autizme. Taktiež aj v poruchách sebavnímania, vôle a konania. Okrem toho sa typicky vyskytujú aj ďalšie (prídavné) symptómy: halucinácie, bludy, katatónne príznaky a kognitívne poruchy.
Ďalšie snahy boli zamerané aj na systematizovanie „typických prejavov schizofrénnych porúch, aj na rozdelenie symptómov a syndrómov na kardinálne(rozhodujúce pre diagnózu) a vedľajšie(ktoré sa môžu často vyskytnúť, ale samotné na diagnostikovanie schizofrénie nestačia).
V literatúre (napr. Libiger, 2004) sa často uvádza delenie symptómov podľa K. Schneidera. Ten symptómy rozdelil podľa ich predpokladanej diagnostickej váhy na symptómy 1. a 2. rádu.
- Symptómy prvého rádu: ozvučovanie myšlienok, počutie hlasov vo forme konverzácie, zážitky telesného ovplyvňovania, odnímanie a dalšie ovplyvňovanie myšlienok, šírenie a vysielanie myšlienok, bludné vnímanie, v prežívaní pacienta je všetko ovplyvňované a „robené niekým iným” – v citovej, pudovej a võľovej oblasti.
- Symptómy druhého rádu: ostatné zmyslové klamy, bludné nápady, bezradnosť, zmätenosť, depresívne a euforické nálady, prežitky citového ochudobnenia.
Ďalší významný koncept nazerá na schizofréniu ako na dva syndrómy (dvap Tyy). Fundamentálny defekt pri chronických priebehoch sa líši od defektu pri akútnych ťažkostiach.
Pri prvom type prevládajú prevažne pozitívne symptómy ako bludy, halucinácie, poruchy myslenia. Taktiež dochádza k zmene v dopamínergnej transmisii. Kognitívne procesy sú relatívne intaktné.
Pri druhom typeprevládajú negatívne symptómy ako sploštenie afektov, ochudobnenie reči, štrukturálne zmeny v mozgu a deteriorizácia kognitívnych procesov.
Prvý typ môžeme označiť ako akútny a druhý ako chronický. Epizóda prvého typu môže vyústiť do obrazu druhého typu (Crow, 1980).
Heterogenita symptómov schizofrénie viedla k snahe niektorých autorov o zjednodušenie a vytvorenie dimenzionálnych modelov. Symptómy schizofrénie môžeme rozdeliť do 3 dimenzii:
1. psychotická dimenzia - bludy, halucinácie, narušenie hraníc idiognózie a pod.
2. Dezorganizácia- dezorganizácia reči a konania, bizarné správanie, neprimerané afekty, poruchy myslenia a ďalšie,
‘*3. negatívne symptómy** - napr. alógia (chudobná reč), sploštenie afektov, anhedónia (neschopnosť tešiť sa)
Podľa pripravovanej 11. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorób (pracovná verzia MKCH-11), je schizofrénia charakterizovaná poruchami v rôznych duševných modalitách vrátane porúch myslenia (napr. bludy, dezorganizácie myšlienok), vnímania (napr. halucinácií), prežívania svojho Ja (napr. zážitok, że moje city, impulzy, myšlienky alebo správanie sú pod kontrolou vonkajšej sily), kognitívnych porúch (napr. poruchy pozornosti, verbálnej pamäte a sociálnych kognícií), vôle (napr. strata motivácie) a emócií (napr. znížená emocionálna expresia). Môžu byť prítomné psychomotorické poruchy vrátane katatónie. Za kľúčové príznaky sa považujú dlhšie trvajúce (napr. na odlíšenie od toxických psychóz) bludy a halucinácie, poruchy myslenia a zážitky ovplyvňovania, pasivity alebo nedostatku kontroly nad svojím správaním a prežívaním
Úvod do schizo
Pri tvorbe súčasných koncepcií ponímania schizofrénie stáli na prelome 19. a 20. storočia dvaja významní psychiatri E. Kraepelin (1856 - 1926) a E. Bleuler (1857-1939). Prvý z nich zjednotil dovtedy diagnosticky roztrieštené a rôzne nazývané syndrómy do samostatnej diagnostickej jednotky, ktorú nazval dementia praecox (predčasná demencia). U pacientov s demenciou praecox sa prevažne v mladom dospelom veku začali prejavovať príznaky predčasného a progredujúceho „hlúpnutia”, straty predošlých intelektových a sociálnych schopností, s následným neprimeraným správaním. Na základe svojich pozorovaní Kraepelin dospel k úvahe, že musí ísť o nejakú formu skorej demencie, ktorá na rozdiel od „bežnej” demencie postihuje mladých ľudí. Dlhodobým sledovaním sa však zistilo, že na rozdiel od typických demencií v neskoršom veku, ktoré mali fatálne vyústenie, u mnohých pacientov s demenciou praecox došlo po čase k stabilizácii alebo zlepšeniu stavu (u niektorých ostal defektný stav a u niektorých sa progresívne zhoršoval). E. Bleuler preto v roku 1911 nahradil termín demencia praecox termínom schizofrénia, z latinského - schizo = rozštiepený, odštiepený a phrenia = myseľ. Neuvažoval však o schizofrénii ako o jednej poruche, ale hovoril skôr o schizofréniách vzhľadom na množstvo rozmanitých symptómov a syndrómov, ale i vývojov, ktoré u pacientov pozoroval. Za ich spoločnú základnú charakteristiku považoval dezintegráciu základných duševných procesov a duševného života vôbec. Podľa Bleulera sa schizofrénia prejavuje v 4 základnýchoblastiach - štyri A (!!!): v poruchách asociácií, afektivity, ambivalencii, autizme. Taktiež aj v poruchách sebavnímania, vôle a konania. Okrem toho sa typicky vyskytujú aj ďalšie (prídavné) symptómy: halucinácie, bludy, katatónne príznaky a kognitívne poruchy.
Ďalšie snahy boli zamerané aj na systematizovanie „typických prejavov schizofrénnych porúch, aj na rozdelenie symptómov a syndrómov na kardinálne(rozhodujúce pre diagnózu) a vedľajšie(ktoré sa môžu často vyskytnúť, ale samotné na diagnostikovanie schizofrénie nestačia).
V literatúre (napr. Libiger, 2004) sa často uvádza delenie symptómov podľa K. Schneidera. Ten symptómy rozdelil podľa ich predpokladanej diagnostickej váhy na symptómy 1. a 2. rádu.
- Symptómy prvého rádu: ozvučovanie myšlienok, počutie hlasov vo forme konverzácie, zážitky telesného ovplyvňovania, odnímanie a dalšie ovplyvňovanie myšlienok, šírenie a vysielanie myšlienok, bludné vnímanie, v prežívaní pacienta je všetko ovplyvňované a „robené niekým iným” – v citovej, pudovej a võľovej oblasti.
- Symptómy druhého rádu: ostatné zmyslové klamy, bludné nápady, bezradnosť, zmätenosť, depresívne a euforické nálady, prežitky citového ochudobnenia.
Ďalší významný koncept nazerá na schizofréniu ako na dva syndrómy (dvap Tyy). Fundamentálny defekt pri chronických priebehoch sa líši od defektu pri akútnych ťažkostiach.
Pri prvom type prevládajú prevažne pozitívne symptómy ako bludy, halucinácie, poruchy myslenia. Taktiež dochádza k zmene v dopamínergnej transmisii. Kognitívne procesy sú relatívne intaktné.
Pri druhom typeprevládajú negatívne symptómy ako sploštenie afektov, ochudobnenie reči, štrukturálne zmeny v mozgu a deteriorizácia kognitívnych procesov.
Prvý typ môžeme označiť ako akútny a druhý ako chronický. Epizóda prvého typu môže vyústiť do obrazu druhého typu (Crow, 1980).
Heterogenita symptómov schizofrénie viedla k snahe niektorých autorov o zjednodušenie a vytvorenie dimenzionálnych modelov. Symptómy schizofrénie môžeme rozdeliť do 3 dimenzii:
1. psychotická dimenzia - bludy, halucinácie, narušenie hraníc idiognózie a pod.
2. Dezorganizácia- dezorganizácia reči a konania, bizarné správanie, neprimerané afekty, poruchy myslenia a ďalšie,
‘*3. negatívne symptómy** - napr. alógia (chudobná reč), sploštenie afektov, anhedónia (neschopnosť tešiť sa)
Podľa pripravovanej 11. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorób (pracovná verzia MKCH-11), je schizofrénia charakterizovaná poruchami v rôznych duševných modalitách vrátane porúch myslenia (napr. bludy, dezorganizácie myšlienok), vnímania (napr. halucinácií), prežívania svojho Ja (napr. zážitok, że moje city, impulzy, myšlienky alebo správanie sú pod kontrolou vonkajšej sily), kognitívnych porúch (napr. poruchy pozornosti, verbálnej pamäte a sociálnych kognícií), vôle (napr. strata motivácie) a emócií (napr. znížená emocionálna expresia). Môžu byť prítomné psychomotorické poruchy vrátane katatónie. Za kľúčové príznaky sa považujú dlhšie trvajúce (napr. na odlíšenie od toxických psychóz) bludy a halucinácie, poruchy myslenia a zážitky ovplyvňovania, pasivity alebo nedostatku kontroly nad svojím správaním a prežívaním
Klasifikácia a diagnostika schizofrénie
Diagnostika je stále postavená na klinickom pozorovaní charakteristických symptómov, rozhovore s pacientom a získaní kvalitných amnestických údajov o pacientovi nielen od neho, ale aj od blízkych príbuzných a okolia
Na diferenciálnu diagnostiku sa používajú aj psychodiagnostické metódy a aj neurozobrazovacie metódy
Neexistuje objektívny marker, test
Porucha sa poníma širšie a viac diagnostikuje v USA
Diagnostika je postavená na tvrdení prítomnosti kardinálnych symptómov, ktoré pretrvávajú určitý čas
