inflacia a nezamestnanost Flashcards
inflácia poucka
je stav v ekonomike, keď rastie cenová hladina a znižuje sa kúpna sila peňazí
prejavuje sa rastom cien, úrokov, miezd
deflácia a dezinflácia
- deflácia - opak inflácie, klesanie cenovej hladiny
- dezinflacia - pokles miery inflácie
meranie inflácie vzorec
cenová hladina t - cenová hladina t-1
—————————————————
cenová hladina t-1
inflácia podľa intenzity
- mierna: do 10 %, ceny stúpajú pomaly, sú relatívne stabilné, ľudia veria peniazom ( ukladajú ich v banke), - peňažný systém funguje dobre
- cvalajuca: od 10 %– 999 %, peniaze rýchlo strácajú hodnotu, ľudia hromadia tovary, peniaze sa požičiavajú na vysoký úrok, inflácia na nižšej úrovni je ešte ako tak úspešná SR v1995 11 % na vyššej úrovni - zánik peňažných trhov, ľudia neveria peniazom
hyperinflacia: nad 1 000 %, obrovský rast cien, hodnota peňazí sa úplne zrúti
inflácia podľa vyváženosti
proporcionálna: všetky ceny aj mzdy by museli rásť ročne rovnakým tempom, v ekonomike by sa nič nezmenilo
- úplná proporcionalita v skutočnosti nenastáva
neproporcionálne: - nie všetky ceny rastú rovnakým tempom
- premiestňujú sa zdroje, mení sa úroková miera, ak nie je jednotná sadzba dane z príjmov tak aj zdanenie
inflácia podľa ockavania
neočakávaná
- vyvíja sa veľmi nerovnomerne alebo v jej vývoji sú veľké zlomy, nedá sa predvídať
očakávaná
- obyvateľstvo sa jej prispôsobuje ak je zároveň neproporcionálna môže spôsobiť prerozdelenie bohatstva
jadrová inflácia
vyjadruje rast cien neregulovaných tovarov, neberie do úvahy štátom regulované ceny (ceny energií, vzdelania…)
dôsledky inflácie - koho ovplyvnilo negativne a koho pozitívne
negativne: veritelia, odberatelia, obyvatelia mesta, obyvatelia s pevnými príjmami ( dôchodci)
pozitívne: dlžníci, obyvatelia dediny (samozasobitelia) dodávatelia, obyvateľstvo s pohyblivými príjmami
cenovo mzdová špirála
rast cien vyvoláva rast dôchodkov a ten zasa ďalší rast cien…Hovoríme o rozkrútení inflačnej špirály.
Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou
Ak umelo znížime nezamestnanosť pod prirodzenú mieru nezamestnanosti, miera inflácie rastie. Ak sa nezamestnanosť vráti na prirodzenú mieru, inflácia už neklesne na pôvodnú úroveň.
inflácia podľa príčiny vzniku
1.Dopytova inflácia - spôsobujú najmä:
a). nadmerné investičné výdavky (spôsobujú rast agregátneho dopytu, kúpyschopný dopyt)
b). rýchlejší rast nominálnych miezd ako produktivity práce
c). zníženie úrokovej miery (zlacnenie úveru) a daní
d). zvyšovanie štátnych výdavkov, najmä pri deficitnom štátnom rozpočte ( do školstva, zdravotníctva, kultúry…)
Vzniká keď dopyt po tovaroch je väčší než výrobné možnosti krajiny, to vedie k rastu cien.
Obrana proti dopytovej inflácii:
Krátenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a zvyšovanie jeho príjmov, likvidácia rozpočtového deficitu a tvorba rozpočtového prebytku.
2.Nákladová inflácia - spôsobuje ju najmä :
a). rast mzdových nákladov
b). zvýšenie cien dovážaných surovín
c).vplyv nedokonalej konkurencie, ktorá môže vyvolať rast cien medziproduktov
d). rast úrokových mier, zdanenia podnikateľov
vzniká keď náklady rastú rýchlejšie ako možnosti ich znižovania rastom produktivity práce
Obrana proti nákladovej inflácii
Podpora konkurencie , protimonopolné zákony. Priama cenová kontrola je málo účinná
nezamestnanosť
je stav, keď časť práceschopného obyvateľstva nemá prácu, hoci by chcela pracovať
- ukazovateľom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti
- pre potreby vyčíslenia nezamestnanosti členíme obyvateľstvo takto:
obyvateľstvo:
- pracovne sily (zamestnaní a nezamestnaní)
- obyvateľstvo mimo pracovnej sily
nezamestnaní - nemajú prácu ale hľadajú si a môžu pracovať
obyvateľstvo mimo p. sily - nemajú a nemôžu alebo nechcú pracovať - deti dochodci vážne chorí
miera nezamestnanosti vzorec
nezamestnaní
———————- x 100
pracovne sily
druhy nezamestnanosti
- Frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok najčastejšie dobrovoľného prerušenia zamestnania, napr. presťahovanie sa do iného mesta, hľadanie lepšej práce, po ukončení školy….
- Štruktúrna nezamestnanosť – vzniká tak, že vplyvom technického pokroku sa mení štruktúra dopytu po pracovnej sile, napr. je prebytok murárov a nedostatok čašníkov
3.Cyklická nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď celkový dopyt po pracovnej sile je nízky (recesia, dno), môže mať formu:
a).sezónnej nezamestnanosti – napr. v poľnohosp., CR
b).skrytej nezamestnanosti – ide o ňu vtedy, keď sa hromadne neprepúšťa, ale skracuje sa pracovný čas, predlžuje sa dovolenka….
kategórie nezamestnanosti - dobrovoľná nedobrovoľne
- dobrovoľná nezamestnanosť
- je prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky
- človek je dobrovoľne nezamestnaný, ak sú jeho náklady obetovanej príležitosti väčšie ako mzda, ktorá je na trhu práce jeho profesie - nedobrovoľná nezamestnanosť
- nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká vtedy, ak je počet pracovných síl absolútne väčší ako počet voľných pracovných miest