Fotografia

Question 1

Fotografia - základné info

Answer 1

Vznik fotografie

Fotografia sa vyvinula v 19. storočí ako výsledok dlhodobého skúmania optických javov a technických pokrokov. Tu je stručný prehľad jej vývoja:

Experimenty s projekciou obrazu
Už v starovekom Grécku a Číne boli známe pokusy s projekciou obrazu. Aristoteles a ďalší grécki filozofi pozorovali, ako sa obraz premieta cez malý otvor v stene a mení svoju veľkosť. Podobné experimenty sa uskutočňovali aj v Číne.

Vynález camera obscura
Základom pre vznik fotografie bol koncept camera obscura – tmavej komory, ktorá umožňovala svetlu prechádzať malým otvorom a vytvárať obraz vonkajšieho sveta na protiľahlej stene. Tento princíp sa v období renesancie využíval na presné kreslenie obrazov.

Vývoj chemických procesov
V 18. a 19. storočí sa intenzívne skúmali chemické procesy, čo umožnilo ďalší rozvoj fotografie. Joseph Nicéphore Niépce vytvoril v roku 1826 prvú známu fotografiu pomocou techniky heliografie. Louis Daguerre neskôr vyvinul daguerrotypiu, ktorú predstavil verejnosti v roku 1839.

Vynález negatívneho procesu
William Henry Fox Talbot vyvinul kalotypiu, proces umožňujúci vytváranie negatívnych obrazov, z ktorých sa dali vyrábať viaceré pozitívne kópie. Tento objav významne prispel k rozšíreniu a reprodukovateľnosti fotografií.

Technologický pokrok
Počas 19. storočia sa fotografická technológia neustále zlepšovala. Vyvinulo sa viacero typov fotoaparátov a chemických procesov, ktoré umožnili rýchlejšie, efektívnejšie a kvalitnejšie snímanie.

Question 2

Fotografia vo výtvarnom umení

Answer 2

Fotografia vo výtvarnom umení

Fotografia zohrávala významnú úlohu vo výtvarnom umení od svojho vynálezu v 19. storočí až po súčasnosť. Tu je prehľad niektorých hlavných aspektov a prístupov k fotografii v umení:

Piktorializmus
V raných štádiách vývoja fotografie sa mnohí fotografi snažili napodobniť maliarsky štýl. Fotografie boli upravované pomocou rôznych techník, ako napríklad retušovanie, rytie do negatívov alebo používanie mäkkého zaostrenia, aby vytvorili dojem impresionistického alebo romantického obrazu.

Surrealizmus
Fotografia sa stala dôležitým médiom pre surrealistických umelcov, ktorí využívali koláže, fotomontáže a iné techniky na vytvorenie bizarných a fantastických obrazov. Pracovali s náhodnými snímkami, hrou s realitou a podvedomím, čím vytvárali nečakané a provokatívne diela.

Dokumentárna fotografia
S rozvojom reportážnej fotografie sa fotografia začala využívať na dokumentovanie historických udalostí, sociálnych podmienok a každodenného života. Fotografovia ako Lewis Hine, Dorothea Lange a Walker Evans zachytili významné momenty americkej histórie a kultúry.

Experimentálna fotografia
V 20. storočí sa mnohí umelci začali zaoberať experimentálnymi technikami, ako sú viacnásobná expozícia, solarizácia, fotogramy a ďalšie. Tieto postupy umožnili tvorbu abstraktných a expresívnych obrazov, ktoré sa odlišovali od tradičných fotografických záberov.

Konceptuálna fotografia
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa fotografia stala dôležitým médiom konceptuálnych umelcov. Tí sa zameriavali viac na myšlienky a koncepty než na vizuálnu estetiku. Fotografia sa využívala na dokumentovanie umeleckých procesov či ideí a nie vždy ako samostatné umelecké dielo.

Digitálna fotografia
S nástupom digitálnej technológie a softvérového spracovania sa fotografia stala ešte flexibilnejším a dostupnejším médiom. Digitálni umelci môžu experimentovať s rôznymi efektmi, vrstvením, manipuláciou a kombináciou fotografie s inými médiami, čím vytvárajú nové formy výtvarného umenia.

Question 3

Klasická fotografia

Answer 3

Klasická (analógová) fotografia

Klasická fotografia je proces zaznamenávania obrazu na svetlocitlivý film pomocou chemických reakcií, pričom sa vyvoláva vo fotochemických roztokoch. Na rozdiel od digitálnej fotografie sa obraz zachytáva na fyzické médium a spracováva v tmavej komore.

1️⃣ Filmy a ich vlastnosti

Filmový materiál je základom analógovej fotografie – jeho vlastnosti ovplyvňujú kvalitu obrazu a možnosti spracovania.

🔹 Typy filmov podľa citlivosti (ISO):
✔ Nízkocitlivé filmy (ISO 25 – 100) – jemné zrno, vysoká ostrosť, vhodné na dobré svetelné podmienky.
✔ Stredne citlivé filmy (ISO 200 – 400) – kompromis medzi ostrosťou a schopnosťou fotiť v horších svetelných podmienkach.
✔ Vysokocitlivé filmy (ISO 800 – 3200 a viac) – výraznejšie zrno, vhodné na slabé osvetlenie a akčné scény.

🔹 Typy filmov podľa farebnosti:
✔ Čiernobiely film – vyžaduje vlastné vyvolávacie procesy, väčšia tonalita a kontrast.
✔ Farebný negatívny film (C-41 proces) – široké dynamické rozpätie, jednoducho vyvolateľný.
✔ Farebný diapozitívny film (E-6 proces) – vysoký kontrast a sýte farby, ale menšia tolerancia expozície.

🔹 Formáty filmov:
✔ 135 mm (35 mm film) – najrozšírenejší formát, dostupný v rôznych citlivostiach.
✔ 120 mm (stredný formát) – väčší film, vyššia kvalita, používaný v profesionálnej fotografii.
✔ Veľkoformátový film (4×5”, 8×10”) – extrémne vysoká kvalita, používaný na umeleckú a technickú fotografiu.

2️⃣ Fotoaparáty a objektívy

🔹 Typy analógových fotoaparátov:
✔ Kompaktné fotoaparáty – plne automatizované, jednoduché na použitie.
✔ Zrkadlovky (SLR) – možnosť výmeny objektívov, presná kontrola kompozície cez optický hľadáčik.
✔ Dvojoké zrkadlovky (TLR) – používané na stredný formát, typickým predstaviteľom je Rolleiflex.
✔ Diaľkomerné fotoaparáty – kompaktné, tiché, obľúbené u dokumentárnych fotografov (napr. Leica M).
✔ Veľkoformátové fotoaparáty – špeciálne kamery na technickú a umeleckú fotografiu, pracujú s filmami 4×5” a väčšími.

🔹 Objektívy a ich vlastnosti:
✔ Ohnisková vzdialenosť
🔸 Širokouhlé (24 – 35 mm) – vhodné na krajiny a dokumentárnu fotografiu.
🔸 Štandardné (50 mm) – zodpovedajú zornému poľu ľudského oka.
🔸 Teleobjektívy (85 mm a viac) – na portréty a športovú fotografiu.
✔ Clona (f/) – ovplyvňuje expozíciu a hĺbku ostrosti.
✔ Manuálne ostrenie – pri klasických fotoaparátoch je manuálne ostrenie štandardom.

3️⃣ Vyvolávanie a zväčšovanie fotografií

🔹 Proces vyvolania čiernobieleho filmu:
1. Vyvolanie – chemická reakcia medzi svetlocitlivými halogenidmi striebra a vývojkou.
2. Zastavenie vývoja – použitím stop kúpeľa (zvyčajne kyselina octová).
3. Fixácia – odstránenie nezreagovaných častíc halogenidov striebra.
4. Premytie vodou – zbavenie zvyškov chemikálií.
5. Sušenie filmu – pri kontrolovaných podmienkach, aby sa zabránilo šmuhám.

🔹 Proces vyvolania farebného filmu:
✔ C-41 (farebné negatívy) – štandardný proces pre bežné farebné filmy.
✔ E-6 (farebné diapozitívy) – vyžaduje presnejšiu teplotu a starostlivosť.
✔ RA-4 (farebná tlač) – používaná na zväčšovanie farebných fotografií.

🔹 Tlač a zväčšovanie:
✔ Použitie zväčšováka v tmavej komore.
✔ Papier na čiernobielu fotografiu – RC (resin-coated) alebo FB (fiber-based).
✔ Chemické kúpele na vyvolanie obrazu na fotopapieri.

4️⃣ Charakteristika analógovej fotografie oproti digitálnej

🔹 Výhody:
✔ Vyšší dynamický rozsah – lepšie podanie svetiel a tieňov.
✔ Prírodzené farby – špecifická tonalita podľa použitého filmu.
✔ Fyzický archív – negatívy a diapozitívy sú trvalým médiom.
✔ Estetický vzhľad – filmové zrno je vnímané ako umelecký prvok.

🔹 Nevýhody:
✔ Vyššie náklady – film a vyvolávanie stoja peniaze.
✔ Menej flexibility – film má fixnú citlivosť ISO, nie je možné meniť nastavenia medzi zábermi.
✔ Dlhší proces spracovania – nemožnosť okamžitej kontroly výsledku.

5️⃣ Súčasné trendy v analógovej fotografii

📷 Napriek digitalizácii si analógová fotografia zachováva významnú komunitu nadšencov a profesionálov.

✔ Oživenie filmových formátov – výrobcovia ako Kodak, Ilford a Fujifilm stále vyrábajú filmy.
✔ Hybridný workflow – snímanie na film a následné digitalizovanie.
✔ Instantná fotografia – návrat Polaroidu a Fujifilm Instax.
✔ Experimentálne techniky – alternatívne procesy ako kyanotypia, mokrý kolódiový proces.

Question 4

Digitálna fotografia

Answer 4

Digitálna fotografia

Digitálna fotografia je proces zaznamenávania obrazu pomocou elektronického snímača, na rozdiel od klasickej analógovej fotografie, ktorá využíva svetlocitlivý film. Základnými prvkami digitálnej fotografie sú snímač, objektív, formáty súborov a spracovanie obrazu.

1️⃣ Snímače digitálnych fotoaparátov

Snímač (image sensor) je kľúčovou súčasťou digitálneho fotoaparátu – premieňa dopadajúce svetlo na elektrické signály, ktoré sa následne digitalizujú do obrazových dát.

🔹 Typy snímačov:
✔ CCD (Charge-Coupled Device) – starší typ snímača, kvalitnejší výstup, ale vyššia spotreba energie.
✔ CMOS (Complementary Metal-Oxide-Semiconductor) – modernejší snímač, nižšia spotreba energie, rýchlejší prenos dát, ale pôvodne s vyšším šumom (dnes vyriešené).
✔ Foveon X3 – menej rozšírený snímač, ktorý zaznamenáva farby na troch vrstvách, čím sa približuje analógovému filmu.

🔹 Veľkosť snímača a jej vplyv na kvalitu obrazu:
✔ Full-frame (36 × 24 mm) – profesionálne zrkadlovky a bezzrkadlovky, vysoká kvalita obrazu, malá hĺbka ostrosti.
✔ APS-C (približne 23 × 15 mm) – najrozšírenejší formát v poloprofesionálnych fotoaparátoch, tzv. „crop faktor“ oproti full-frame je približne 1,5×.
✔ Micro Four Thirds (MFT, 17 × 13 mm) – používaný v menších bezzrkadlovkách, kompaktnosť na úkor menšej hĺbky ostrosti.
✔ 1” snímače (13 × 9 mm) – vyššia kvalita v kompaktných fotoaparátoch, lepšia kontrola nad obrazom než v mobilných telefónoch.
✔ Menšie snímače (1/2.3”, 1/3.2”) – bežné v smartfónoch a kompaktoch, výrazné obmedzenia pri slabom svetle.

2️⃣ Objektívy a ich vlastnosti

Objektív ovplyvňuje ostrosť, perspektívu, svetelnosť a celkovú kvalitu fotografie.

🔹 Základné parametre objektívov:
✔ Ohnisková vzdialenosť – udáva sa v mm, ovplyvňuje uhol záberu:
🔸 Širokouhlé objektívy (10–35 mm) – vhodné na krajiny, interiéry.
🔸 Normálne objektívy (40–70 mm) – zodpovedajú bežnému pohľadu ľudského oka.
🔸 Teleobjektívy (70–600 mm a viac) – na šport, portréty, divokú prírodu.
✔ Svetelnosť (clona f/) – udáva, koľko svetla objektív prepustí na snímač:
🔸 Nižšie hodnoty (f/1.2 – f/2.8) = svetelnejší objektív, lepší v slabom osvetlení.
🔸 Vyššie hodnoty (f/5.6 a viac) = menej svetla, väčšia hĺbka ostrosti.
✔ Typy objektívov:
🔸 Fixné objektívy (prime lenses) – pevná ohnisková vzdialenosť, kvalitnejší obraz.
🔸 Zoom objektívy – variabilná ohnisková vzdialenosť, väčšia flexibilita.
✔ Špeciálne objektívy:
🔸 Makroobjektívy – na detailné zábery malých predmetov.
🔸 Rybie oko (fisheye) – extrémne širokouhlý objektív s deformáciou obrazu.
🔸 Tilt-Shift – umožňuje korekciu perspektívy a selektívne zaostrenie.

Question 5

Historický kontext fotografie

Answer 5

Historický kontext fotografie

Fotografia vznikla v období intenzívneho rozvoja vedy a technológie 19. storočia. Nižšie sú uvedené významné osobnosti a udalosti, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v jej histórii.

Významné osobnosti a objavy

• Joseph Nicéphore Niépce
  Francúzsky vynálezca, považovaný za jedného z priekopníkov fotografie. V roku 1826 vytvoril prvé známe fotografické zobrazenie nazvané View from the Window at Le Gras pomocou metódy známej ako heliografia.
• Louis Daguerre
  Partner Josepha Niépcea v skúmaní fotografovania. Spolu vyvinuli techniku nazvanú daguerrotypia, ktorá sa stala prvým komerčne úspešným fotografickým procesom. V roku 1839 bola táto technika oficiálne predstavená verejnosti.
• William Henry Fox Talbot
  Britský vynálezca a matematik, ktorý vyvinul techniku kalotypia (talbotypia) ako konkurenciu daguerrotypii. Táto technika umožnila vytváranie viacerých kópií z jedného negatívneho obrazu, čím položila základy pre modernú fotografiu.

Joseph Petzval

Maďarsko-rakúsky matematik, fyzik a optik Joseph Petzval (1807 – 1891) sa stal jedným z priekopníkov optiky a fotografie. V roku 1840 vyvinul Petzvalovu šošovku, ktorá bola prvou špeciálne navrhnutou portrétnou šošovkou s vysokou svetelnosťou (f/3.6). Táto inovácia výrazne skrátila expozičné časy, čo umožnilo fotografovanie portrétov bez nutnosti dlhého nehybného pózovania, čo bol dovtedy veľký problém.

Petzvalov výskum nebol obmedzený len na fotografiu. Významne prispel aj k optike ďalekohľadov, mikroskopov a divadelných projektorov. Hoci jeho práca mala obrovský dopad, jeho objavy boli čiastočne zneužité rakúskou vládou a Carlom von Voigtländerom, ktorý na základe jeho výpočtov začal masovú výrobu objektívov bez toho, aby Petzval dostal spravodlivú odmenu.

Napriek tomu jeho optické výpočty ovplyvnili nielen vývoj fotografických objektívov, ale aj moderné zoomovacie šošovky a optické systémy používané dodnes. Dnes je jeho meno späté s pokročilými objektívmi, ktoré dodnes nesú označenie Petzval lens, a jeho prínos je považovaný za jeden z najvýznamnejších v histórii optiky a fotografie.

• Petzvalova šošovka
  Vyvinutá v roku 1840 maďarským matematikom a fyzikom Josephom Petzvalom. Táto šošovka bola prvá portrétna šošovka s vysokou svetelnosťou, čo umožnilo rýchlejšie expozície a lepšie zachytenie pohybu.
• Bratia Lumière
  Auguste a Louis Lumière boli francúzski inžinieri a vynálezcovia, známi predovšetkým pre svoj prínos k rozvoju kinematografie. Ich vynález cinématographe, patentovaný v roku 1895, umožňoval nielen snímanie, ale aj projekciu pohyblivých obrazov, čím sa stal základom pre moderný filmový priemysel. Okrem toho bratia Lumière vyvinuli autochrómový proces, prvú komerčne dostupnú metódu farebnej fotografie, ktorá sa používala až do 30. rokov 20. storočia.

Bratia Lumière tiež experimentovali s rôznymi filmovými technikami a prispeli k rozvoju vizuálnych efektov. Patrili medzi prvých filmárov, ktorí použili stop-trik – techniku, pri ktorej sa kamera na chvíľu zastaví, zmení sa scéna alebo objekt, a potom sa snímanie obnoví. Tento trik umožnil vytváranie ilúzie náhleho zmiznutia alebo premeny objektov, čo sa neskôr stalo základom pre špeciálne efekty v kinematografii.
Arrival of a Train at La Ciotat