8/9/10. Ulrich Beck Flashcards

1
Q

Prvá (industriálna) modernita VS Druhá (reflexívna) modernita

A

Indus. –> hlavný problém: nerovné rozdelenia zdrojov (ako majú byť rozdelené), zdroj legitimity v spoločnosti (hádka medzi pravicou a ľavicou)

Reflex. –> hlavný politický problém: riziká + kontrola nad rizikami produkovanými v procese modernizácie (ako sa vyhnúť rizikám) - ich rozptýlenie , nedostatok už nie je v rozvinutých krajinách problémom
–> nie alokácia zdrojov ale rizík, distribúcia rizík a bezpečia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

5 téz rizikovej spoločnosti

A
  1. najpokročilejšie riziká ireverzibilné + neviditeľné (covid) - musia byť vyargumentované + dajú sa popierať
  2. bumerangový efekt - premena sociálnych nerovností
  3. riziká ako BIG BUSINESS - vytvárajú nové trhy a dopyt - komodifikácia rizika (pandémia - kupovanie chát, vitamín D, poistenie)
  4. vedomie určuje bytie - musíme nejako na ne reagovať - nevyberáme si ich musíme ich prečkať a adaptovať sa
  5. nepolitické sa stáva politickým -> spoločnosť katastrof -> hrozba, že výnimočný stav sa stane normálnym (pandémia zdravotným problémom cca mesiac - potom politickým problémom očkovať povinne či neočkovať)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

kto je v moderne páchateľom a obeťou?

A

páchateľ - technika
obeť - príroda

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

ako zvládnuť riziká? (3)

A
  1. Rozpoznať ich technickú a etickú hranicu.
  2. Prelomiť tabuizáciu a dosiahnuť sociálne uznanie rizík.
  3. Predvídať ich budúci dopad a konať preventívne.
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

spoluvina - všetci sme príčinou aj účinkom = nepríčinou
uveď príklad

A

Intenzívne používanie hnojív roľníkmi na nadprodukciu (aby zarobili a prežili) je prejavom nepriamej spoluviny a následného ekologického rizika.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

triedne podmienené riziká - ako sú na tom bohatí a chudobní?

A

riziká zachovávajú triednu schému (ako bohatstvo ale naopak)
–> bohatí sa z rizík vedia vykúpiť, chudobný často bývajú v zlých podmienkach/prostredí

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

globalizácia civilizačných rizík - ako pôsobí ?

A
  • vyrovnávacím spôsobom - neexistujú postihnutí a nepostihnutí, iba postihnutí a zatiaľ nepostihnutí
  • znečistenie sa prejavuje všade (kanada aj india)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

vnímanie rizík a chudoba - vysvetli

A

evidencia chudoby potláča vnímanie rizík
–> keď ma čaká smrť z hladu tak sa nepozerám na neviditeľné riziká intoxikácie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

na čom sú postavené hodnotové systémy triednej VS rizikovej spoločnosti?

A

TS - spojená ideálom rovnosti
RS - základ a hybná sila je bezpečnosť (nejde o to dosiahnuť niečo dobré ale snažiť sa zabrániť najhoršiemu)

Som hladná VS Mám strach

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

zdroj bohatstva - rozdelenie rizík - uveď príklad

A

máme mobil – přístup ke skvělým technologiím, ale uvnitř je kobalt, který se těží v kobaltových dolech v Zambii – tam se my nikdy nedostaneme

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

súhra 3 druhov vedenia v preklade rizika skrz argumentáciu, ktoré z nich je ťažké rozoznať?

A
  1. Teoretické (jak věci jsou, schopnost definovat něco – teorie něčeho, veda, fakta)
  2. Normativní (jak by věci měly být, čo je dobre a čo zle, hodnoty)
  3. instrumentální vědění (nástroj na prosazení vlastních cílů)
  • problém s rozoznaním medzi teoretickým a inštrumentálnym vedením
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

uveď príklad relevancie rizika vo vzťahu k budúcnosti

A

díváme se do budoucnosti, prevence budoucích událostí (dělníci mají helmy, aby jim v budoucnu na hlavu nespadla cihla, do lietadla nemôžem mať vlastnú vodu → prevencia útoku výbušninou, neriešime to ex-post ale aby sme predošli niečomu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Rozdiel medzi tým, ako sa ľudí dotýkajú triedne situácie a situácie rizikové
- bytie a vedomie

A

o TS – bytí určuje vědomí – nezávislé na vědění (např. ztratím práci – není potřeba hlubších znalostí, vidím to sám)
o RS – vědomí (vědění) určuje bytí – rozhodující je druh vědění (nezávisí na zkušenostech)
▪ např čaj obsahuje DDT – jak se mě to dotýká nemůžu určit z mého vědění – zda a jak jsem postižen závisí na cizím vědění

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

aký je dopad kauzálne popieraných rizík?

A

= stanoví se přísnější hranice ohledně rizik – uznaných rizik bude méně, protože jsou vyšší kritéria kvality, ale tím více se budou hromadit neuznaná rizika

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Princíp zavinenia spôsobeného rizika/škody

A

= neúčinný, pretože škody majú rozptýlené príčiny (napr. znečistenie ovzdušia alebo klimatické zmeny), ktoré nie je možné jednoznačne pripísať jednému vinníkovi, čo vedie k popieraniu a ignorovaniu rizík.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

stanovenie krajných hodnôt pre prípustné stopy škodlivých látok - čo to spôsobuje?

A

připouštějí emisi toxických látek a v omezeném rozsahu ji legitimizují - > trochu intoxikace se stává normálním stavem

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

každé určení mezní hodnoty se zakládá na min 2 chybných závěrech:

A
  1. testují se zvířata na to, kolik toxických látek snesou, ale lidé reagují jinak
  2. krajné hodnoty ako symbolická detoxikace - uklidňují nás proti zprávám ohledně toxických látek → zvyšují se prahy pro pokusy na člověku
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
18
Q

riziková společnost má tendenci přeměnit se ve „společnost obětních beránků“ - vysvetli

A

– neklid nevyvolávají hrozící nebezpečí, ale ti, kdo na ně poukazují - vedci, aktivisti, odborníci - sú zosmiešnovaní lebo vzbudzujú strach a diskomfort

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
19
Q

čo nastáva tam kde sa nebezpečie stáva normálnym stavom?

A
  • dostáva inštitucionálne podoby (štát, firmy riziká berú do úvahy pri plánovaní a rozhodovaní)
  • zmena systému vo forme tichej revolúcie = nenásilná, reorganizácia, plánovanie, regulácia –> nové rozdelenie zodpovedností
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
20
Q

chápanie prírody - 19.stor

A

příroda jako něco, co je dané, musíme si podrobit, stojí to proti nám
- budovanie železníc, hory a lesy prekážkou –> musia byť prekonané technickými prostriedkami - tunel, most

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
21
Q

chápanie prírody - koniec 19.stor

A

příroda se stává dějinným produktem, vnitřním vybavením civilizačního světa
- príroda integrovaná do urbanizovaného prostredia - parky

22
Q

chápanie prírody - koniec 20.stor

A

= příroda je společnost = společnost je také příroda
- klimatické zmeny spôsobené ľudmi –> topia sa ľadovce -> dvíha sa hladina –> klimatická migrácia

23
Q

veda v modernej spoločnosti čelí paradoxu - aký?

A

– je nenahraditeľná pri riešení globálnych problémov, no zároveň je kritizovaná
- vedci sú riešitelia problému ALE zároveň aj zdrojom príčiny problému

24
Q

čo je nutné aby laici pochopili neviditeľné riziká?

A

scientizácia

25
Q

prostá scientizácia

A

konfrontace tradice a moderny - má nahradiť staré spôsoby myslenia (napr. tradície, zvyky, alebo intuitívne názory laikov) modernými, racionálnymi, a empiricky overenými poznatkami laiků a expertů
napr. imunita je dostatočná netreba očkovať - nahradené podloženými faktami a výskumami vedcov

26
Q

reflexívna scientizácia

A

veda konfrontovaná s vlastnou objektivizovanou minulosťou/prítomnosťou, sebareflexia vedeckej komunity - uznanie, že aj vedecké riešenia môžu mať neúmyselné negatívne dôsledky
napr. plast ako vedecký pokrok - teraz negatívne dopady

27
Q

prostá x reflexívna scientizácia
- hlavný rozdiel

A

veda nahrádza tradície X veda sa sama kriticky skúma

28
Q

politické nerovnosti pravice a ľavice pri otázke uznania existencie rizika - prečo?

A

**prirodzený konzervativizmus **oboch strán, bránia sa veľkým zmenám, uznanie rizika by otriaslo zavedenou štruktúrou politiky - hrozí im strata legitimity

29
Q

social inertia - spoločenská ľahostajnosť

A

= nedostatočná reakcia aj keď je vedecký konsenzus, máme pocit bezmocnosti, mali by to riešiť vlády a je to príliš dlhý proces + sociálne trauma

30
Q

sociálna trauma

A

= skúsenosť ktorá nás núti prehodnotiť základné kategórie a spôsoby uvažovania o tom kým sme

31
Q

sociálna trauma - príklad

A

Např: WWII – lidé museli přehodnotit svoje chování a počínání po tom, co měli sociální trauma

32
Q

situácia M a Ž v západných industriálnych spoločnostiach

A

stúpajúci počet rozchodov, pokles počtu sobášov, viac ľudí býva osamote, zmeny v sex. chovaní Ž, vytláčanie ž zo zamestnania, doživotná domáca práca pre ž

33
Q

individualizačný proces VS dieťa

A

dítě se stává překážkou individualizačního procesu – jeden partner se musí vzdát práce a kariéry
* → zároveň ale dítě představuje hradbu proti osamělosti

34
Q

oslobodenie Ž od tradičných pripísaných rolí ženskosti (5)

A
  1. prodloužení očekávané délky života
  2. izolovanost a racionalizace vedou k dekvalifikaci práce v domácnosti
  3. možnosti antikoncepce, interrupce
  4. zvyšující se počet rozvodů
  5. vyrovnání šancí na vzdělání – silná profesní motivace mladých žen
35
Q

modernizace vede k trojnásobné individualizaci:

A
  1. vyvázání – vyvázání z historicky daných sociálních forem a vazeb (tradiční vztahy nadvlády a materiální závislosti)
  2. ztráta stability – ztráta tradičních jistot v oblasti praktického vědění, víry a řídících norem
  3. reintegrace – nový druh sociální vázanosti
36
Q

individualizácia v NDR, znaky individualizácie (5)

A
  1. osvobození od sociálních třídních kultur
  2. struktura rodinných vazeb a forem rodinného zaopatření vystavena tlaku individualizace
  3. osvobození ve vztahu k povolání a podniku – flexibilizace pracovní doby a decentralizace pracovišť
  4. individualizace jde ruku v ruce s vysokým stupněm standardizace
  5. individuální situace jsou závislé na institucích
37
Q

čo sú inštitucionálne biografické modely?

A

nahrádzajú životné rytmy, ktoré boli v minulosti dané kultúrou triedy
- napr. vstup do vzdělávacího systému, výstup z něj; nástup do práce, odchod do důchodu

38
Q

fenomén překrývání - definuj + u koho?

A

u žen v tzv. normální biografii – jak rytmus rodiny, tak rytmus vzdělávání a práce v povolání – trvale neslučitelné požadavky

39
Q

príklad štandardizácie a individualizácie - TV

A
  1. vytrhává lidi z tradičně formovaných a vázaných hovorových, zkušenostních a životních kontextů
  2. všichni jsou v podobné situaci, konzumují stejné programy
  • každý z rodiny sedí sám a izolovane před obrazovkou – tak vzniká individualizované masové publikum – standardizovaná kolektivní existence izolované masy lidí
40
Q

vytváranie vlastnej biografie - vysvetli

A

ubývá oblastí, kde na náš život působilo společně organizované jednání a přibývají tlaky, které nutí k vytváření vlastní biografie

41
Q

kam smeruje prechod z tradičného priemyselného modelu plného zamestnania?

A

k modernému modelu flexibilného neúplného zamestnania, ktorý je charakteristický pre rizikovú spoločnosť.

42
Q

Čo je štandardizovaný systém plného zamestnania?

A

dominantný v priemyselnej spoločnosti. Charakterizoval ho jednotný pracovný čas, pevné pracovné podmienky, celoživotné zamestnanie na jednom mieste a stabilné sociálne zabezpečenie.

43
Q

Ako sa líši flexibilný systém zamestnania od štandardizovaného?

A

umožňuje prácu na čiastočný úväzok, zaniká jasná hranica medzi prácou a neprácou, príjem a sociálne zabezpečenie sú neisté a práca je decentralizovaná (napr. home office).

44
Q

čo nahrádza nezamestnanosť v rizikovej spoločnosti?

A

je nahrádzaná novými rizikovými formami neúplného zamestnania

45
Q

aký typ robotníkov nastupuje na miesto množstva nízko kvalifikovaných ?

A

nízke množstvo ale vysoko kvalifikovaní

46
Q

Ako ovplyvnila dlhodobá nezamestnanosť vzdelávací systém?

A

Študenti zostávajú dlhšie vo vzdelávacom systéme, aby sa vyhli nezamestnanosti. Často prechádzajú doplňujúcim vzdelaním, no medzi vzdelaním a zamestnaním vzniká „šedá zóna“, kde odborné vzdelanie už nezaručuje sociálny status.

47
Q

Čo znamená, že sa vzdelanie osamostatnilo?

A

Organizácia vzdelania sa oddelila od jeho priameho vzťahu k povolaniu. Dlhodobé plánovanie je nahradené snahou získať formálny diplom, pričom študenti často nevedia, či im vzdelanie zabezpečí prestížne zamestnanie.

48
Q

2 fázy individualizácie

A
  1. stará individualizácia (18-20.st) - vyvázání vazeb (urbanizace), přenesení odpovědnosti na jedince → každý je zodpovědný za svůj osud
  2. nová individualizácia (20-21st.) - vyvázání z moderních vazeb: třída, rodina, práce → na konci zůstává jednotlivec sám
49
Q

pozitíva 2 a negatíva 3 pre flexibilizáciu práce

A

neg - Všudypřítomná nejistota, integrace nezaměstnanosti, privatizace rizik

poz - vysoká produktivita, otevření pracovního trhu pro ty, kdo z něj byli vyloučeni

50
Q

pozitíva a negatíva pre zmenu pôvodnej funkcie vzdelania

A

neg - vyřazuje lidi, kteří nemají diplom, tak nemůžou na určitých místech pracovat

poz - není v rukou vzdělání, ale soukromých firem/personalistů