5. georg simmel

Question 1

simmel - čo si snaží jedinec udržať?

3

Answer 1

chce si udržať autonómiu a nezávislosť a zároveň túži po prítomnosti druhých

Question 2

simmel monizmus alebo pluralizmus?

Answer 2

monistické poňatie sveta (jediný základ, princíp vysvetlenie sveta)

Question 3

simmel : sociálna diferenciácia v diele Sociológia

Answer 3

= špecializácia jednotlivcov na určité úkony v rámci skupiny alebo špecializácia celých skupín (rodín) v rámci určitej spoločnosti

o zameranie na vzťah medzi diferenciáciou a procesom individualizácie

Question 4

kvantitatívny individualizmus

Answer 4

stále viac podobní jednotlivci

vedie k tomu individualita uvoľnovaná sociálnou diferenciáciou

Question 5

teória kríženia sociálnych kruhov

Answer 5

človek kedysi nebol posudzovaný ako jednotlivec, ale ako člen určitého kruhu – na základe tohto potom zaraďovaný aj do ďalších kruhov a skupín
→ moderný človek patrí do mnohých skupín, ktoré si môže zvoliť (na rozdiel od predtým) v každej z nich náleží iba časťou svojej osobnosti – skupina si už naňho nemôže robiť nárok
→ takto si každý človek tvorí svoju vlastnú individuálnu osobnosť

Question 6

„z indivíduí vzniká spoločnosť, zo spoločností vzniká indivíduum”

uvoľnenie a zbavenie…

Answer 6

→ proces soc. diferenciácie na jednej strane uvoľňuje jednotlivcov z pôvodných skupín, ale tým ich zbavuje tradičnej opory a vrhá ich do osamelosti

Question 7

proces individualizácie znamená: 2

oslobodenie a základ čoho?

Answer 7

1. oslobodenie z malého okruhu, ktorý síce dodáva bezpečie, ale obmedzuje počet volieb, ktoré smú členovia robiť
2. základ pre nadväzovanie kontaktov so stále vzdialenejšími ľuďmi – kozmopolitná, globálna orientácia

Question 8

3 prvky sociálnej reality, ktoré sa vzájomne premieňajú (súvislosť s diferenciáciou a individualizáciou):

Answer 8

• charakter celej spoločnosti
• vzťahy medzi ľuďmi
• konanie jednotlivcov

Question 9

sociologický rozmer peňazí, ako chápe väčšinu medziľudských interakcií ?

Answer 9

ako výmenu
- hodnota slúži ako niečo, čo momentálne nemáme, chceli by sme mať a zároveň vieme, že nám to druhí môžu poskytnúť výmenou za niečo čo nemajú a po čom zase túžia oni (konverzácia - info, láska - city empatie, ..)

Question 10

peniaze sú názorným príkladom toho, ako sa ustanovujú a reprodukujú formy medziľudských stykov - vysvetli

ich hodnota?

Answer 10

samy o sebe nemajú žiadnu hodnotu, ale sú prostriedkom k získaniu iných hodnôt
* sú zároveň ale cennejšie než čokoľvek, čo si za ne môžem kúpiť, pretože umožňujú voľbu medzi tým, čo si za ne kúpim
* môžem ich použiť ihneď, ale nemusím

Question 11

peniaze - základná vlastnosť ambivalentnosť - vysvetli

Answer 11

veľa vecí a vzťahov umožňujú, ale zároveň veci a vzťahy silne deformujú
1. možnosť nadviazať nové spojenia s druhými, neustále obohacovať svoju sociálnu osobnosť
2. podporujú izoláciu, atomizáciu, odcudzenie druhých osôb a vzťahov

Question 12

peniaze ako prostitúcia - vysvetli

Answer 12

indiferentnosť, nie sú pripojené k ani jednému subjektu, žiaden úprimný vzťah, iba prostriedok

Question 13

čistá forma zospoločenštenia

Answer 13

vzájomné pôsobenie dvoch prvkov v páre alebo troch prvkov v malej skupine, možno na nich dokumentovať najvýznamnejšie formy vzájomných vzťahov – medzi jednotlivcami, rodinami až medzi celými štátmi

Question 14

čo je to triáda

Answer 14

**najjednoduchšia štruktúra, v ktorej skupina môže dosiahnuť dominanciu nad svojimi členmi **→ ako sa pristúpením tretieho otvára priestor k vytváraniu koalícií, vznik strán a ustanovovanie väčšiny
o je to sociologické dráma, ktoré je charakteristické pre všetok sociálny život v tej najjednoduchšej forme

Question 15

čo je esenciou všetkého sociálneho života?

Answer 15

hravé formy stretávania sa, ktoré nemajú žiaden konkrétny cieľ
- najčistejšia podoba sociability
- napr. nezáväzné flirtovanie ako hravá forma erotiky, nezáväzná forma konverzácie ako prejav radosti z komunikácie

Question 16

Prečo vzťah nadriadenosti a podriadenosti nie je jednosmerný?

Answer 16

Je recipročný, pretože nadriadení reprezentujú skupinové hodnoty, zatiaľ čo podriadení môžu nesúhlasiť a tým posilňovať solidaritu medzi sebou.

Question 17

Aký je ambivalentný postoj podriadených k ich postaveniu?

Answer 17

1. človek chce byť ovládaný, preniesť zodpovednosť na niekoho vyššie
2. ale zároveň chce stáť v opozícii voči silám, ktorým sa poddáva

Question 18

3 charakteristické prípady mocenskej nerovnosti - podriadenie:

Answer 18

1. podriadenie všetkých voči jednej osobe
2. podriadenie menšiny k väčšine
3. podriadenie voči neosobným princípom

Question 19

proces objektivizácie - k čomu vedú medzi-osobné interakcie?

Answer 19

k vzniku objektivizovaných foriem – tie potom pôsobia na všetkých budúcich konajúcich
- postupne vytvárajú neosobné, univerzálne a trvalé sociálne štruktúry či inštitúcie, ktoré spätne ovplyvňujú všetkých členov spoločnosti.

Question 20

Sociálne typy + ich charaktery - definuj

Answer 20

1. predstavujú, ako jednotlivci zapadajú do spoločnosti a aké role plnia
2. Charaktery sociálnych typov sú buď príbuzné (napr. priateľ a sprostredkovateľ), alebo kontrastné/výrazne odlišné (napr. straník a renegát).

Question 21

rysy veľkomesta (3)

Answer 21

1. veľké množstvo podnetov s intenzitou, ktorá je nebezpečná pre zachovanie duševnej rovnováhy
2. nutnosť starostlivo koordinovať činnosť obrovského množstva osôb, aby sa štruktúra nezrútila
3. vysoko neosobné faktory– koordinujú konanie

Question 22

čo sa stretáva vo veľkomeste? (2)

Answer 22

individualizmus X tlak systémových požiadaviek

Question 23

objektívny duch

Answer 23

= objektivizovaná kultúra (Zákon zakazujúci krádeže)

Question 24

subjektívny duch

Answer 24

= miera osvojenia kultúry jednotlivcami (spôsob, akým jednotlivci zákon zakazujúci krádeže vnímajú a správa sa podľa neho - nemusím rešpektovať, môžem ignorovať či myslieť si, že je spravodlivý)

Question 25

prečo nastáva kultúrna deformácia?

Answer 25

kvôli deľbe práce
- jednotlivec sa stáva nepatrným prvkom v obrovskej organizácii, jeho vlastná činnosť je mu odobratá v prospech celého mechanizmu

Question 26

forma VS obsah vysvetli

Answer 26

forma - študent, čo poviem, tvar formičky
obsah - študent sociológie/autoškoly.., ako to poviem, špecifický materiál vo formičke (piesok/blato)

f- relatívne stála
o - rôzny

Question 27

čím sa zaoberá formálna sociológia?

Answer 27

veda o sociálnych formách → máme odhaľovať čo je relatívne stále v spoločnosti, z obyčajného života abstrahovať, hľadať mechanizmy toho čo je stále, čo je nejaký pattern (o to sa snaží v jeho esej-ách)

zachytiť všeobecné skrz konkrétne

Question 28

čo je sociálna forma?

Answer 28

ustálený spoločenský fenomén, ktorý môže mať rôzne obsahy (formička z piesku/z blata)

Question 29

móda

Answer 29

→ protiklady (súdržnosť a individualizácia) , tendencia medzi dvoma, tento protiklad dáva forme život, zapadnúť ale aj sa nejako oddeliť, musíme balancovať na hrane týchto dvoch tendencii (nechceme byť mainstream ale ani exot) týmto sa udržujeme v behu

Question 30

cudzinec

Answer 30

→ (blízkosť a vzdialenosť), prichádza a zostáva, je tu s nami (blízkosť) X je to niekto iný (kultúrne vzdialený)

Question 31

zvádzanie

Answer 31

→ (záujem a odmietnutie) , je to spoločenská hra, vnútorný konflikt dvoch tendencii, rozpoznávame tieto tendencie, analyticky ich vyčleníme a identifikujeme ich ako zvádzanie čo sa líši od romantiky

Question 32

peniaze pôsobia ako prostriedok, ale bývajú vnímané ako ciele - uveď príklady

Answer 32

škola - cieľom vzdelávať/vychovávať, prostriedok → povinná školská dochádzka, byť tam
erazmus - výjazd v pozadí, dôležite je mať správne papiere/byrokracia

→ zámena - vedľajší produkt komplexnej modernej spoločnosti

Question 33

Simmel: “peníze jsou mostem ke konečným hodnotám - a na moste se nedá bydlet”

Answer 33

Peníze ako most: sú prostriedkom, ktorý slúži na dosahovanie iných, konečných hodnôt (napr. šťastie, láska, sloboda, kvalitný život, osobný rozvoj)

Na moste sa nedá bývať: nemali by byť považované za konečný cieľ v živote.

Question 34

metropolis and mental life

Answer 34

štúdia ako nás zmenili mestá -> sociálno - psychologické dopady urbanizácie

Question 35

“Blazeovaný (blasé) postoj”

Answer 35

→ rezervovanosť, odťažitosť, ľahostajnosť
→ v dôsledku množstva podnetov sa chceme vyhnúť preťaženiu a tak zaujmeme blazeovaný postoj (rezervovanosť), tieto vlastnosti hodnotíme zle ale simmel hovorí že nemáme na výber, je to obranná reakcia aby sme sa nezbláznili v živote vo veľkomeste, je to nevyhnutné

Question 36

príklad blasé

Answer 36

Kitty Genovese case - ľahostajnosť, vražda v NY, napadnutá, niekoľko ľudí to počulo/videlo, 10 ľudí nezavolalo políciu, verejný priestor vnímame ako nebezpečný, svedkovia sú ale nikto nepomohol, šlo tomu zabrániť kedže sa vrátil

Question 37

bystander effect

Answer 37

= rozloženie zodpovednosti (nemusíme konať, veď niekto to urobí)