4. karl marx Flashcards

1
Q

dielo Kapitál (2)

čo vyjadruje? + o aký vzťah sa jedná

A
  1. vyjadruje spol. vzťah, od kt. sa odvíja celá povaha modernej buržoáznej spoločnosti
  2. vzťah medzi vlastníkom a tým koho vlastník najme aby jeho produktívnou prácou zvyšoval svoje bohatstvo
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

čo je základom kapitálu ako sociálneho vzťahu?

A

asymetria v postavení vlastníka a nevlastníka v procese výroby
→ umožňuje vlastníkovi získavať od toho kto preň pracuje za mzdu, časť práce zdarma → vyrobenú nadhodnotu o kt. sa so zamestnancom nedelí, kapitalista si ju bez náhrady privlastňuje

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

2 Funkcie tržného mechanizmu:

A
  1. trh koordinuje celý komplexný systém spoločenskej práce a tak vytvára dojem úplnej mocenskej neutrality
  2. inštitucionalizuje a reprodukuje určité vzťahy medzi vlastníkmi výrobných prostriedkov a tými ktorí na nich pracujú → asymetrické vzťahy
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

základňa a nadstavba - definuj

A

ekonomické a materiálne podmienky (základňa) na kt. stoja politické, právne a duchovné štruktúry spoločnosti (nadstavba)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

marxov jednosmerný determinizmus - definuj

A

vývoj ekonomických podmienok vždy riadi všetko ostatné

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Spoločensko-ekonomická formácia
= vyjadrenie výrobních sil a výrobních vzťahov (4 typy vlastníctva)

A
  1. kmeňové vlastníctvo (deľba práce neprekračovala stupeň, kt. dosiahla v rodine)
  2. antické vlastníctvo obce a štátu (najme v Ríme sa vytvárajú podobné pomery ako neskôr u moderného súkromného vlastníctva, rýchla koncentrácia vlastníctva v rukách hrstky súkromníkov, premena drobných vlastníkov v masu nevlastníkov)
  3. feudálne/stavovské vlastníctvo (založené na pospolitost, hlavní výrobcovia sú drobní nevoľníci
  4. buržoázne vlastníctvo (v podobe súkromného vlastníctva)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

Výrobné sily

A

= pracovná sila a prostriedky výroby
= celkový pracovný a vedecký potenciál, ktorý môže byť v určitom čase zapojený do ekonomického procesu
- ľudia, stroje kt. vykonávajú prácu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Výrobné vzťahy

A

= štruktúra sociálnych väzieb, ktoré sa tvoria medzi ľuďmi pri vykonávaní práce

  • základom sú vlastnícke vzťahy
  • sú zdrojom napätia a konfliktov – technický a organizačný pokrok len pre menšinu spoločnosti -> znásobená schopnosť vykorisťovať
  • vzťahy medzi vlastníkmi a pracujucími
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

triedy a triedny boj

A

teória tried prepojená s teóriou výrobných síl a výrobných vzťahov
- rozpor medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi – antagonistické sily → možnosť vykorisťovania jednej triedy druhou

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

triedy a zmena

A

výrobné sily = progresívna trieda – záujem na zmene
výrobné vzťahy = konzervatívna trieda – proti zmene
→ charakter tried sa mení, každá trieda najprv progresívna

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

kedy sa jednotlivci združujú do tried?

A

ak musia presadzovať svoje záujmy voči inej triede – zjednotenie proti nepriateľovi

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

sociálne determinujúci tlak v triede

A

akonáhle je jednotlivec v triede, pôsobí voči nemu vonkajšia sila – predurčuje postavenie v živote a životné podmienky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

trieda o sebe

A

objektívne postavenie v triede, ktoré je dané vzťahom k výrobným prostriedkom, nemusia si toho byť vedomí

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

trieda pre seba

A

jednotlivci si uvedomia spoločné záujmy v triede – úsilie o presadenie svojich záujmov → z masy ľudí pasívne podriadených ekonomickým a sociálnym podmienkam sa stáva aktér

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Zbožný fetišizmus

A

fenomén odcudzenia= človek nevyrába pre seba, ale pre trh – výrobok je od neho odtrhnutý – od jeho konkrétnej potreby (výroba pre neosobný trh) a od jeho práce, ktorá je vykonávaná len pre mzdu, mizne z nej zvláštnosť, je redukovaná len na kvantitu

→ z práce sa stáva neosobné, abstraktné kvantum činnosti vyjadrené výškou mzdy, z konkrétnych potrieb človeka sa stáva dopyt meraný hotovosťou

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Marxova kritika byrokracie

A

byrokracia je kruh, z ktorého sa nikto nemôže vymaniť – jej hierarchia je hierarchia vedenia
- vrchol sa spolieha na spodok - nikto nič actually nevie - vzájomné sklamanie

17
Q

marxovo ponímanie spoločnosti

A

evolučné – cieľom vývoja je vybudovanie beztriednej spoločnosti
o → hegelovská schéma kde syntézou - beztriedna podoba spol. ale s pokročilými stavmi výrobných síl

18
Q

marx a deľba práce

k oddeleniu čoho vedie?

A

vedie k oddeleniu duchovnej aktivity a materiálnej činnosti
o → niektorí musia pracovať, iní sa venujú pôžitkom, ktoré im práca druhých prináša – jedni produkujú, iní konzumujú
o → zrušenie deľby práce ako riešenie

19
Q

kto má zrušiť triedy založené na súkromnom vlastníctve?

A

uskutoční to proletariát = ustanovenie harmonickej spoločnosti
o ale kritika: nastúpia iné mocenské nerovnosti

20
Q

marxova antropológia

A
  • osamostatnené indivíduum je produktom historického vývoja
    → na počiatku pospolitosť – vyhranenie v modernej dobe → človek sa môže stať izolovaným až v rámci vysoko komplexnej spoločnosti (modernej spol.)
21
Q

ak by každý sledoval svoj zámer tak čo urobí kapitalista a robotník?

A

o kapitalista: vznik monopolu, ostatní by skrachovali
o robotník: podkope solidaritu s ostatnými robotníkmi, ktorí by si tak mohli vydobyť zlepšenie pracovných a životných podmienok

→ sledovanie vlastného záujmu ostatných poškodzuje materiálne i existenciálne

22
Q

za čo marx považoval individuum?

A

za produkt spoločnosti – nie za základnú jednotku a východisko spoločnosti

23
Q

čo majú robiť jedinci po získaní individualizmu ?

A

mali by myslieť na väzby, ktoré ich spájajú s druhými ľuďmi
- indivíduum je spoločenská bytosť – svoj vzťah k sebe samému si buduje cez vzťahy k druhým ľuďom

24
Q

teleológia

A

**dejiny spejú k nejakému cieľu **→ marx → proletariát zvrhne buržoáziu a porazí kapitalizmus a vytvorí beztriednu spoločnosť

25
Q

ľudia sú odcudzení od: 4

A
  1. pracovnej činnosti (nenesie to pre mňa žiaden význam)
  2. produktu svojej práce (neviem koho je, čo to je, random šrúby)
  3. ostatných svojich spolupracovníkov (sme nahraditeľný, ľudské vzťahy, stávame sa zbožím - tovarom)
  4. od svojho ľudského potenciálu (nedosiahnem to keďže mi to práca neposkytuje, táto práca je bezvýznamná)
26
Q

“zvířecí se stáva lidským a lidské se stáva zvířecím”

A

→ nepracujem pre seba , svoju farmu ale pre iného, je repetitívna, nudná práca, ktorá mi nič neprináša

  • človeka prirovnáva k pracujúcim zvieratám
  • to čo z nás robí ľuďmi je práca, to čo pretvára svet okolo nás a potom pretvára aj nás → ale nedeje sa to, sme redukovaní na zvieratá, cítime sa ako to čo spotrebovávame/to nás definuje (ako trávime čas, s kým ,akú hudbu počúvame, kam cestujeme, čo pijeme alebo nepijeme → v tom máme slobodu, v práci nie)
  • ľudia skrz spotrebu vytvárajú svoju identitu
27
Q

úžitková hodnota

A

pero - viem s ním písať, neprevoditeľná

28
Q

výmenná hodnota

A

aká veľká poptávka/dopyt po pere, taká cena, je variabilná, nestabilná

29
Q

komodifikácia

A

Stále více věcí se stává obchodovatelnými na trhu
o proti síle trhu nic neobstojí
o jedno zboží může být vždycky nahrazeno druhým
* Všechno se stává zbožím/komoditou

30
Q

o buržoazní epocha

A

– charakteristická pohybem, přeměnou, vytvářením nových způsobů apod. – neustálé převraty ve výrobě, otřesy společenských vztahů, věčná nejistota a pohyb
o všechno se dá nahradit něčím levnějším, výkonnějším, efektivnějším (i lidé)

31
Q

Zvěcnění

A

o trh má nad námi kontrolu
o z něčeho se stává věc
o z tržních vztahů se staly věci – systém, proti kterému jsou lidé bezmocní
- trh nám diktuje čo je cenné