4. karl marx Flashcards
dielo Kapitál (2)
čo vyjadruje? + o aký vzťah sa jedná
- vyjadruje spol. vzťah, od kt. sa odvíja celá povaha modernej buržoáznej spoločnosti
- vzťah medzi vlastníkom a tým koho vlastník najme aby jeho produktívnou prácou zvyšoval svoje bohatstvo
čo je základom kapitálu ako sociálneho vzťahu?
asymetria v postavení vlastníka a nevlastníka v procese výroby
→ umožňuje vlastníkovi získavať od toho kto preň pracuje za mzdu, časť práce zdarma → vyrobenú nadhodnotu o kt. sa so zamestnancom nedelí, kapitalista si ju bez náhrady privlastňuje
2 Funkcie tržného mechanizmu:
- trh koordinuje celý komplexný systém spoločenskej práce a tak vytvára dojem úplnej mocenskej neutrality
- inštitucionalizuje a reprodukuje určité vzťahy medzi vlastníkmi výrobných prostriedkov a tými ktorí na nich pracujú → asymetrické vzťahy
základňa a nadstavba - definuj
ekonomické a materiálne podmienky (základňa) na kt. stoja politické, právne a duchovné štruktúry spoločnosti (nadstavba)
marxov jednosmerný determinizmus - definuj
vývoj ekonomických podmienok vždy riadi všetko ostatné
Spoločensko-ekonomická formácia
= vyjadrenie výrobních sil a výrobních vzťahov (4 typy vlastníctva)
- kmeňové vlastníctvo (deľba práce neprekračovala stupeň, kt. dosiahla v rodine)
- antické vlastníctvo obce a štátu (najme v Ríme sa vytvárajú podobné pomery ako neskôr u moderného súkromného vlastníctva, rýchla koncentrácia vlastníctva v rukách hrstky súkromníkov, premena drobných vlastníkov v masu nevlastníkov)
- feudálne/stavovské vlastníctvo (založené na pospolitost, hlavní výrobcovia sú drobní nevoľníci
- buržoázne vlastníctvo (v podobe súkromného vlastníctva)
Výrobné sily
= pracovná sila a prostriedky výroby
= celkový pracovný a vedecký potenciál, ktorý môže byť v určitom čase zapojený do ekonomického procesu
- ľudia, stroje kt. vykonávajú prácu
Výrobné vzťahy
= štruktúra sociálnych väzieb, ktoré sa tvoria medzi ľuďmi pri vykonávaní práce
- základom sú vlastnícke vzťahy
- sú zdrojom napätia a konfliktov – technický a organizačný pokrok len pre menšinu spoločnosti -> znásobená schopnosť vykorisťovať
- vzťahy medzi vlastníkmi a pracujucími
triedy a triedny boj
teória tried prepojená s teóriou výrobných síl a výrobných vzťahov
- rozpor medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi – antagonistické sily → možnosť vykorisťovania jednej triedy druhou
triedy a zmena
výrobné sily = progresívna trieda – záujem na zmene
výrobné vzťahy = konzervatívna trieda – proti zmene
→ charakter tried sa mení, každá trieda najprv progresívna
kedy sa jednotlivci združujú do tried?
ak musia presadzovať svoje záujmy voči inej triede – zjednotenie proti nepriateľovi
sociálne determinujúci tlak v triede
akonáhle je jednotlivec v triede, pôsobí voči nemu vonkajšia sila – predurčuje postavenie v živote a životné podmienky
trieda o sebe
objektívne postavenie v triede, ktoré je dané vzťahom k výrobným prostriedkom, nemusia si toho byť vedomí
trieda pre seba
jednotlivci si uvedomia spoločné záujmy v triede – úsilie o presadenie svojich záujmov → z masy ľudí pasívne podriadených ekonomickým a sociálnym podmienkam sa stáva aktér
Zbožný fetišizmus
fenomén odcudzenia= človek nevyrába pre seba, ale pre trh – výrobok je od neho odtrhnutý – od jeho konkrétnej potreby (výroba pre neosobný trh) a od jeho práce, ktorá je vykonávaná len pre mzdu, mizne z nej zvláštnosť, je redukovaná len na kvantitu
→ z práce sa stáva neosobné, abstraktné kvantum činnosti vyjadrené výškou mzdy, z konkrétnych potrieb človeka sa stáva dopyt meraný hotovosťou
Marxova kritika byrokracie
byrokracia je kruh, z ktorého sa nikto nemôže vymaniť – jej hierarchia je hierarchia vedenia
- vrchol sa spolieha na spodok - nikto nič actually nevie - vzájomné sklamanie
marxovo ponímanie spoločnosti
evolučné – cieľom vývoja je vybudovanie beztriednej spoločnosti
o → hegelovská schéma kde syntézou - beztriedna podoba spol. ale s pokročilými stavmi výrobných síl
marx a deľba práce
k oddeleniu čoho vedie?
vedie k oddeleniu duchovnej aktivity a materiálnej činnosti
o → niektorí musia pracovať, iní sa venujú pôžitkom, ktoré im práca druhých prináša – jedni produkujú, iní konzumujú
o → zrušenie deľby práce ako riešenie
kto má zrušiť triedy založené na súkromnom vlastníctve?
uskutoční to proletariát = ustanovenie harmonickej spoločnosti
o ale kritika: nastúpia iné mocenské nerovnosti
marxova antropológia
- osamostatnené indivíduum je produktom historického vývoja
→ na počiatku pospolitosť – vyhranenie v modernej dobe → človek sa môže stať izolovaným až v rámci vysoko komplexnej spoločnosti (modernej spol.)
ak by každý sledoval svoj zámer tak čo urobí kapitalista a robotník?
o kapitalista: vznik monopolu, ostatní by skrachovali
o robotník: podkope solidaritu s ostatnými robotníkmi, ktorí by si tak mohli vydobyť zlepšenie pracovných a životných podmienok
→ sledovanie vlastného záujmu ostatných poškodzuje materiálne i existenciálne
za čo marx považoval individuum?
za produkt spoločnosti – nie za základnú jednotku a východisko spoločnosti
čo majú robiť jedinci po získaní individualizmu ?
mali by myslieť na väzby, ktoré ich spájajú s druhými ľuďmi
- indivíduum je spoločenská bytosť – svoj vzťah k sebe samému si buduje cez vzťahy k druhým ľuďom
teleológia
**dejiny spejú k nejakému cieľu **→ marx → proletariát zvrhne buržoáziu a porazí kapitalizmus a vytvorí beztriednu spoločnosť
ľudia sú odcudzení od: 4
- pracovnej činnosti (nenesie to pre mňa žiaden význam)
- produktu svojej práce (neviem koho je, čo to je, random šrúby)
- ostatných svojich spolupracovníkov (sme nahraditeľný, ľudské vzťahy, stávame sa zbožím - tovarom)
- od svojho ľudského potenciálu (nedosiahnem to keďže mi to práca neposkytuje, táto práca je bezvýznamná)
“zvířecí se stáva lidským a lidské se stáva zvířecím”
→ nepracujem pre seba , svoju farmu ale pre iného, je repetitívna, nudná práca, ktorá mi nič neprináša
- človeka prirovnáva k pracujúcim zvieratám
- to čo z nás robí ľuďmi je práca, to čo pretvára svet okolo nás a potom pretvára aj nás → ale nedeje sa to, sme redukovaní na zvieratá, cítime sa ako to čo spotrebovávame/to nás definuje (ako trávime čas, s kým ,akú hudbu počúvame, kam cestujeme, čo pijeme alebo nepijeme → v tom máme slobodu, v práci nie)
- ľudia skrz spotrebu vytvárajú svoju identitu
úžitková hodnota
pero - viem s ním písať, neprevoditeľná
výmenná hodnota
aká veľká poptávka/dopyt po pere, taká cena, je variabilná, nestabilná
komodifikácia
Stále více věcí se stává obchodovatelnými na trhu
o proti síle trhu nic neobstojí
o jedno zboží může být vždycky nahrazeno druhým
* Všechno se stává zbožím/komoditou
o buržoazní epocha
– charakteristická pohybem, přeměnou, vytvářením nových způsobů apod. – neustálé převraty ve výrobě, otřesy společenských vztahů, věčná nejistota a pohyb
o všechno se dá nahradit něčím levnějším, výkonnějším, efektivnějším (i lidé)
Zvěcnění
o trh má nad námi kontrolu
o z něčeho se stává věc
o z tržních vztahů se staly věci – systém, proti kterému jsou lidé bezmocní
- trh nám diktuje čo je cenné
