10. Sťažnosť pre porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Flashcards
Náležitosti podania, kto rozhoduje a v akom zložení, lehoty na podanie sťažnosti.
Právo podať individuálnu sťažnosť je zaručené článkom 34 Dohovoru, ktorý znie:
„Súd môže prijímať sťažnosti od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom alebo protokolmi k nemu jednou zo zmluvných strán. Zmluvné strany sa zaväzujú, že nebudú žiadnym spôsobom
brániť účinnému výkonu tohto práva.“
Právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva prijímať individuálne sťažnosti
Procesné požiadavky
(Čl. 35 Dohovoru)
(1) Súd môže prejednávať vec
* až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov,
* v lehote šiestich (6) mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie.
(2) Súd nebude posudzovať individuálnu sťažnosť predloženú podľa článku 34,
ktorá je
* anonymná, alebo
* v podstate rovnaká ako sťažnosť už predtým posudzovaná Súdom, alebo ktorá je
* už predmetom iného medzinárodného vyšetrovacieho alebo zmierovacieho konania a neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti.
Formálne požiadavky
Sťažnosť sa podáva na osobitnom tlačive, ktorého zjednodušená verzia je zverejnená na stránke Súdu a je voľne stiahnuteľná.
K formuláru sa prikladajú kópie relevantných podporných dokumentov.
Formulár musí obsahovať:
* identifikátory sťažovateľa
* identifikátory zástupcu sťažovateľa
* identfikátory zmluvnej strany dohovoru (štátu)
* opis skutočností
* opis namietaných porušení Dohovoru
* arguemnty na podporu sťažnosti
* vyjadrenie, že sťažovateľ dodržal podmienky priateľnosti (vyčerpanie všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov, lehotu 6 mesiacov od vydania rozhodnutia)
Rozhodovanie o sťažnostiach
O sťažnostiach rozhodujú
* samosudcovia
* trojčlenné výbory
* sedemčlenné komory
* sedemnásťčlenná veľká komora
Účinky rozhodnutia
Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.
Právne, politické a spoločenské dôsledky pre štáty a jednotlivcov:
1. Právne záväzné účinky: Rozhodnutia ESĽP sú záväzné pre štáty. Štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na vykonanie rozsudkov, vrátane zmien legislatívy alebo administratívnych postupov.
2. Náhrada škody: môže nariadiť štátu zaplatiť sťažovateľovi spravodlivú náhradu (morálne alebo materiálne odškodnenie) za utrpenú ujmu.
3. Zmeny v národnej legislatíve: Rozhodnutia ESĽP môžu viesť k legislatívnym zmenám v členských štátoch, aby sa predišlo podobným porušeniam v budúcnosti.
4. Ochrana a podpora ľudských práv: vplyv na ochranu a podporu ľudských práv v Európe. Súdne rozhodnutia nastavujú precedensy a poskytujú interpretácie EDĽP, ktoré môžu ovplyvniť národné súdy a orgány verejnej moci.
5.Medzinárodný tlak a kontrola: Neplnenie rozhodnutí ESĽP môže viesť k medzinárodnému tlaku a diplomatickým sankciám zo strany Rady Európy alebo iných medzinárodných organizácií.
Sankcie za nedodržanie rozhodnutia zo strany štátu.
ESĽP má mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania svojich rozhodnutí. Ak štát nedodrží rozhodnutie ESĽP, môžu nastať nasledujúce sankcie a následky:
Výzva na vykonanie rozhodnutia: Výbor ministrov Rady Európy, ktorý dohliada na vykonávanie rozsudkov ESĽP, môže formálne vyzvať štát, aby splnil svoje povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia.
Zverejnenie nesplnenia povinnosti: Výbor ministrov môže verejne oznámiť, že štát nesplnil svoje záväzky, čím sa zvyšuje medzinárodný tlak na štát, aby dodržal rozhodnutie.
Diplomatické kroky: Iné členské štáty Rady Európy môžu vyvinúť diplomatický tlak na štát, ktorý rozhodnutie neplní.
Finančné sankcie: ESĽP môže nariadiť štátu zaplatiť náhradu škody poškodenému. Ak štát túto náhradu neuhradí, môže to viesť k ďalším finančným sankciám.
Suspendácia členstva: V extrémnych prípadoch môže byť štátu pozastavené členstvo v Rade Európy, čo znamená stratu niektorých práv a výhod plynúcich z členstva.
Vylúčenie z Rady Európy: Ak štát dlhodobo a zámerne ignoruje rozhodnutia ESĽP, môže byť vylúčený z Rady Európy, čo by znamenalo významnú politickú a medzinárodnú izoláciu.
