1. Právny štát Flashcards
Právny štát
Právny štát je spoločenské zriadenie, v ktorom:
* všetky právne významné vzťahy existujúce v spoločnosti, riešia sa právnymi prostriedkami,
* uplatňuje sa nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva;
* právo platí pre každého a dá sa vymôcť od všetkých.
* cieľom je sebalimitácia štátnej moci platným právom
Právny štát nepovažujeme za princíp práva , ale za určitú charakteristiku, kvalitu, ideál, ktorého obsahom sú princípy právneho štátu.
Právny štát je pojem obsahovo širší ako pojem právny princíp.
Z koncepcie právneho štátu vyplývajú jednotlivé právne princípy, ktorých dodržiavanie (sankcionovanie ich porušovania) vypovedá o tom, nakoľko, do akej miery je ten, ktorý štát aj štátom právnym.
(princípy právneho štátu: princíp dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, princíp zákazu retroaktivity, princip nullapoenasinelege/nullacrimensinelege, princíp deľby štátnej a verejnej moci..)
Opozitum právneho štátu tvorí policajný štát. Ide o štát, v ktorom dominuje absolutistická monarchia, v ktorom sa občan proti zásahom štátnej moci nemohol účinne brániť a v ktorom všetka moc bola sústredená v exekutíve.
druhy právneho štátu (materiálny, založený najmä na prirodzenoprávnej koncepcii práva resp. právneho systému a formálny založený na dodržiavaní textu platných právnych predpisov). Kam patrí Slovenská republika v zmysle Ústavy SR?
Druhy právneho štátu
* Formálny právny štát: zákony sa prijímajú, ale ich obsah je neľudský (komentár Ústavy od doc. Drgonca), alebo zákony sa prijímajú, ale neuplatňujú. CH. L. Montesquie: Na papieri na dobré zákony každý štát.
Pozitívnoprávna koncepcia – zákony sú závislé od vôle ľudí v dôsledku čoho sa aj menia
- Materiálny právny štát: všetky vzťahy existujúce v spoločnosti s istou mierou závažnosti pre danú spoločnosť, sú upravené právnym poriadkom.
Prirozdenoprávna koncepcia – zákony sú tu dané nezávisle od vôle človeka, sú nemenné a pôsobia všade rovnako
Historicky vychádza právny štát z dvoch koncepcii, ktoré vznikli v kontinentálnej Európe a v Anglicku, a to nemeckú teóriu Rechtsstaat a anglo-americkú koncepciu Rule of Law.
Obe sa vyznačujú niektorými podobnými znakmi, avšak rozdiely vznikajú najmä z dôvodu odlišnosti právnych systémov, v ktorých tieto koncepcie vznikli. Odlišný je aj vzťah k úlohe súdnictva a významu demokracie a slobody.
V materiálnom právnom štáte sa uplatňovanie práva nepredstiera = uplatňovanie práva existuje.
Dostupnosť práva pre každého a vymožiteľnosť práva v prospech každého nezávisí od náhody alebo rozmaru orgánu verejnej moci= je zákonnou nevyhnutnosťou.
Účel koncepcie materiálneho právneho štátu sa prelína celým právnym poriadkom štátu, ktorý je materiálnym právnym štátom.
Základom materiálneho právneho štátu je všeobecná záväznosť práva pre všetkých.
Slovenská republika je materiálnym právnym štátom. SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Materiálny štát
Podstata materiálneho štátu
Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch
Schválením zákona nedôjde k naplneniu podstaty a účelu existencie materiálneho právneho štátu. V materiálnom právnom štáte je schválenie zákona iba zavŕšením prípravnej fázy pre uplatňovanie platných a účinných zákonov. Dodržovanie zákonov plní kriteriálnu funkciu pre hodnotenie štátu ako materiálneho právneho štátu; štát, v ktorom sa zákony neuplatňujú, nie je materiálnym právnym štátom bez ohľadu na to, koľko zákonov ročne schváli jeho parlament.
Princípmi materiáneho štátu sú:
* právna istota
* spravodlivosť
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.
princíp dodržiavania základných ľudských práv a slobôd
Princíp dodržiavania základných ľudských práv a slobôd
- úloha štátu nie je len prirodzené ľudské práva obsiahnuť vo svojom právnom poriadku, ale poskytnúť im aj účinnú ochranu
- základné ľudské práva sú práva najvyššieho stupňa (sú všebecné, nemeniteľné, neodnateľné, neprevoditeľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné)
Základné ľudské práva a slobôdy
obsiahnuté v 2. hlave ústavy, delíme ich:
* osobné práv a slobody (právo na život, súkromie, rodinu)
* politické
* sociálno-ekonomické (právo na prácu, vzdelanie, ochrana zdravia)
* práva solidarity (právo na mier, ochrana životného prostredia)
princíp zákazu retroaktivity
Pravá retroaktivita je vo všeobecnosti neprípustná, keďže zasahuje do právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Ak by takáto spätná pôsobnosť zákona možná, nikdy by sme si neboli istí, že práva a povinnosti, ktoré sme nadobudli v minulosti zostanú naďalej zachované.
Koncepcia retroaktivity (spätnej časovej pôsobnosti nového zákona) odráža právny princíp – zákony nemajú pôsobiť spätne.
Pri retroaktivite nemusí negatívny zásah bezpodmienečne súvisieť s konkrétnym „starým”zákonom.
Nový zákon reguluje konkrétny právny vzťah bez ohľadu naskutočnosť, či už bol v minulosti tento právny vzťah právne regulovaný.
Pôsobenie retroaktivity možno zjednodušene vysvetliť ako zásah do už nadobudnutého práva.
princíp nullapoenasicelege/nullacrimensinelege
princíp nullapoenasicelege/nullacrimensinelege:
- ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin, nemôže ísť o trestný čin.
- Žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona. Inak povedané, ak zákon nejaký čin nepovažuje za trestný čin, nemôže ísť o trestný čin.
“Článok 49 ústavy je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného”
princíp ďelby moci
vychádza zo zásady oddelia moci v štáte (Montesquieu Duch zákonov) na
* výkonnú moc,
* zákonodarnú moc
* a súdnu moc.
O deľbe moci môžeme hovoriť, ak moc v štáte je rozdelená medzi niekoľko štátnych orgánov. Toto rozdelenie mocí medzi rôzne štátne orgány je však len predpokladom na skutočnú deľbu moci.
Ďalšími zásadami sú oddelenosť mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí, samostatnosť mocí, nezodpovednosť mocí a rovnováha mocí.
Zabraňuje koncentrácii moci a jej možnému zneužívaniu, ktoré by mohlo viesť k popretiu právneho štátu.
Zákonodarná moc je vykonávaná najvyšším orgánom, ktorý reprezentuje zástupcov ľudí a vzniká na základe volebného výsledku. Musí byť nevyhnutne oddelená od výkonnej moci.
Výkonná moc resp. exekutíva je v monarchiách zverená do rúk panovníkovi, v republikách buď výlučne do rúk prezidenta, alebo vlády, avšak v súčasnosti je skôr rozdelená medzi hlavu štátu a vládny kabinet.
V právnych štátoch vykonávajú súdnu moc nezávislé a nestranné súdy, pričom ich nezávislosť je zaručená tým, že sudcovia sú menovaní príp. volení natrvalo a možno ich odvolať len na základe práva.
princíp vlády ľudu (demokratický právny štát)
Ústava Slovenskej republiky zakotvuje princíp suverenity ľudu v čl.2 ods.1: ,,Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo“.
Princíp suverenity ľudu je nepriamo zakotvený i v 5 hlave Ústavy Slovenskej republiky - upravuje postavenie, pôsobnosť, štruktúru a organizačné formy činnosti NRSR a jej orgánov, ako aj postavenie** práva a povinnosti poslancov** NRSR.
Ústava Slovenskej republiky zakotvuje Národnú radu SR ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Národná rada je vlastne najvyšším orgánom štátnej moci, najvyšším zastupiteľským orgánom Slovenskej republiky a taktiež najvyšším orgánom reprezentujúcim suverenitu ľudu.
Spôsob priameho výkonu vlády ľudu:
Plebiscit- hlasovanie o otázkach územného charakteru, resp. medzištátneho charakteru (suverenity štátu navonok, o otázke zmeny územia, zmeny hraníc a pod.
Má konzultatívnu povahu.
Opcia hlasovanie obyvateľstva v otázke voľby štátneho občianstva pri realizovaní územných zmien.
Referendum – ľudové hlasovanie antelegem a post legem Vo veľkej väčšine demokratických štátov sa v súčasnosti referendum využíva iba na potvrdenie, či odmietnutie určitého už existujúceho legislatívneho rozhodnutia zákonodarného orgánu (tzv. referendum post legem).
princíp kooperácie jednotlivých zložiek moci:
oddelenie moci, ktoré je podstatné pre slobodnú vládu nemôže byť v praxi zachovávané v náležitej miere, ak nebudú tieto zložky prepojené natoľko, že každá z nich bude mať k dispozícii prostriedky ústavného dozoru nad ostatnými,
V moderných ústavách sa kladie dôraz práve na čiastočnú deľbu moci a vzájomné vyvažovanie jednotlivých mocí tým, že žiadna moc nemôže rozhodovať o určitej veci autonómne a tým aj svojvoľne. Inými slovami každá moc plní (sekundárne) funkcie aj v inej moci. Preto je nevyhnutná kooperácia jednotlivých mocí. Ultimátnym účelom je ochrana pred svojvôľou.
princíp zodpovednosti:
štát a štátne orgány zodpovedajú za svoj postup alebo svoje rozhodnutie, ak nie je v súlade so zákonom, systém opravných prostriedkov. Existencia inštitútu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ďalej správne súdnictvo, ústavný súd…
princíp plurality:
znamená, že niekoľko rôznych inštitúcií a organizácií má právomoc rozhodovať o verejných záležitostiach. Tieto subjekty môžu pôsobiť na rôznych úrovniach štátu (miestne, regionálne, národné) a môžu zahŕňať aj nadštátne alebo medzinárodné inštitúcie.
Princíp plurality je kľúčovým prvkom demokratických spoločností a právnych systémov. Umožňuje existenciu a fungovanie viacerých nezávislých subjektov verejnej moci, čím zabezpečuje rôznorodosť názorov, deľbu moci a ochranu pred jej zneužitím. Pluralizmus moci je dôležitý nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj v medzinárodnom a európskom kontexte, kde štáty spolupracujú a prenášajú časť svojich právomocí na nadnárodné organizácie.
