Záujmové skupiny - 8. týždeň Flashcards
1
Q
Komunálne skupiny
A
- zasadenosť do sociálnej štruktúry (členstvo je dané narodením)
- rodiny, kmene, kasty a etnické skupiny
- významná rola v rozvojových krajinách (v AFR sú príbuzenské a kmeňové väzby dôležitou oporou artikulácie záujmov)
- etnický nacionalizmus a katolícke skupiny v Írsku a TAL
2
Q
Inštitucionálne skupiny
A
- súčasť štátneho mechanizmu, pomocou neho sa snažia uplatňovať svoj vplyv
- nie sú autonómne a nezávislé ako záujmové skupiny
- byrokracia a armáda
- v autoritárskych a totalitných štátoch môžu byť hlavnou formou artikulácie záujmov (ZSSR a záujem ťažkého priemyslu, Hitlerove NEM)
- v demokratických zriadeniach záujmy byrokratickej elity na ministerstvách a iných inštitúciách brzdia volených politikov, alebo im diktujú
3
Q
Záujmové skupiny
A
- ich hlavnou funkciou je jednať s vládou a inými orgánmi
- snaha o členstvo vo verejných inštitúciách, pomoc pri realizácií vládneho programu, organizovanie kampaní a protestov
- nepatria tam skupiny protiústavné a polovojenské
- skupiny sledujúce čiastočný záujem - odbory, podnikateľské zväzy, profesijné združenia, presadzovanie, ochrana záujmov členov, reprezentujú určitý výsek spoločnosti, prospech pre svojich členov, nie pre celú spoločnosť, “súkromné skupiny”
- sledujúce obecný záujem - propagujú zdieľané hodnoty a ideály, potraty, občianske slobody, ŽP, animal cruelty, tradičné a náboženské hodnoty, presadzujú kolektívne dobro, snaha prospievať niekomu inému, ako svojim členom, “verejné skupiny”
- skupiny vnútorné - inštitucionalizovaný prístup k vláde, pomocou konzultácií a zastúpenia vo vládnych orgánoch, iba tie skupiny, kt. ciele sú zlučiteľné s vládnymi
- skupiny vonkajšie - decentralizované mocenské štruktúry, vláda s nimi nekonzultuje, nemajú formálny prístup k vláde, musia sa obracať na verejnosť a ovplyvniť politiku nepriamo
4
Q
Mimovládne organizácie
A
- súkromné skupiny, kt. sa snažia dosiahnuť svoj cieľ bez násilia, sú činné v medzinárodnej politike
- operational NGO - navrhovať a realizovať projekty
- advocacy NGO - presadzovať, obhajovať urč. skupinu / vec, snaha o odborné a špecializované znalosti
5
Q
Korporativistický model a korporativizmus
A
Korporativizmus - zapájanie skupín do procesov vládnutia, privilegované postavenie skupín, ovplyvňovanie formulovania a realizácie verejnej politiky
- symbióza medzi skupinami a vládou - skupiny sa snažia získať status vnútorných s lepším prístupom k politike a vláda potrebuje skupiny ako zdroj informácií a odbornosti
- autoritársky - TAL fašizmus, zastrašovanie priemyslovej sféry, likvidácia nezávislých odborov
- liberálny - vyspelé liberálne demokracie, rôzna miera zapojenia skupín do rozhodovania, posiluje skupiny vo vzťahu k vláde
- aké dôsledky majú tesnejšie väzby medzi skupinami a štátom ? 3 problémy :
- korporativizmus obmedzil počet skupín, kt. majú prístup k vláde, uprednostňovanie ekonomických skupín - vznik tripartity (inštitucionalizovaná konzultácia medzi vládou, podnikateľmi, odbormi, zamestnancami a zamestnávateľmi)
- korporativizmus vidí skupiny ako hierarchicky usporiadané ich vodcami, kt. nie sú priamo zodpovední ich členom, mechanizmus sociálnej kontroly
- korporativizmus je hrozbou pre zastupiteľskú demokraciu, prináša nebezpečenstvo mimo dosah demokratickej kontroly, vláda je väzňom skupín
6
Q
Model novej pravice
A
- individualizmus
- trhové hospodárstvo - každý je sám za seba
- problémy nadmerného aktivizmu vlády
- kritika čiernych pasažierov - kt. dosiahnu výhody (napr. vyššie mzdy), aj napriek tomu že neprotestujú, nie sú členmi odborov, proste zhrabnú čo dostanú
7
Q
4 faktory určujú vplyv skupín
A
- pol. kultúra - či sú skupiny považované ze legitímne aktéry, či je ich vplyv dovolený a uľahčený, či sú ľudia ochotní skupiny vytvárať a zapájať sa do nich
- v monistických režimoch sú potláčané
- v pluralitných dovolené a povzbudzované, niekedy aj participujú na tvorbe politiky
- inštitucionálna štruktúra - vytvára miesta, kde sa dá do pol. procesov vstúpiť
- unitárne a centralizované štáty majú tendenciu sféru politiky skupín zužovať
- fragmentovaná a decentralizovaná vláda USA je tlakmi záujmových skupín zraniteľná, keďže poskytuje spektrum “vstupov” v Kongrese, pred súdmi, na úrovni štátov, miest…
- povaha systému pol. strán
- systém s dominantnou stranou sa snaží priestor pre záujmové skupiny zužovať
- v multipartijných systémoch sú pre skupiny miesta, kde sa formuje politika, rozširované
- povaha a štýl verejnej pol. - do akej miery štát zasahuje do ekonomiky a života spoločnosti
- intervencionalizmus - štátna politika, kt. má regulovať verejný život, previazaná s korporativizmom. Núti intervencionalistická politika vládu navrhovať vzťahy so skupinami v nádeji, že získa informácie, rady, spoluprácu ? Alebo skupiny zneužívajú prístup k vláde na získanie podpor a výhod pre svojich členov ?
8
Q
Záujmové skupiny uplatňujú svoj vplyv cez :
A
- byrokracia - vznik organizácií zamestnávateľov a zamestnancom zaisťuje neformálne, ale inštitucionalizované konzultácie
- ovplyvňovanie parlamentu - lobbying, decentralizovaný systém USA umožňuje skupinám lanáriť poslancov a senátorov
- súdy - overenie ústavnosti, skupiny zamerané na občianske slobody a ŽP sa obracali na súdy
- pol. strany - vznik Labouristickej strany vo VB a AUS, Agrárne strany v NÓR a ŠV sú dodnes chápané ako hnutia hospodárov. Skupiny sa ale úzkemu spetiu s pol. stranami vyhýbajú, keďže ich stranu v opozícií môže vláda prehliadať a otvorené stranenie môže byť prekážkou pri hľadaní členov
- finančný príspevok na volebnú kampaň - Bushova kampaň v 2000 - najnákladnejšia kampaň vôbec, financovaná najväčšími korporáciami a skupinami
- masmédia - ovplyvniť a zapôsobiť na verejnú mienku, vzbudiť sympatie, petície, demonštrácie, násilie, buď je to prejavom skupiny jej vonkajšieho statusu, alebo z povahy aktivistov s ideologickými cieľmi
- nadnárodné orgány - spojené s globalizáciou, hlavne dobročinné organizácie a pre ŽP - NGO’s
9
Q
Nová ľavica
A
- oživenie socialistických myšlienok vo vyspelej industriálnej spoločnosti
- odmieta sovietsky socializmus aj západnú sociálnu demokraciu
- ovplyvnená humanistickými dielami mladého Marxa, anarchizmom, radikálnou fenomenológiou a existencializmom
- libertariánske ciele - sebavyjadrenie a sebarealizácia v podobe oslobodenia
- uprednostňuje decentralizáciu a participatívnu demokraciu
10
Q
Spoločenské hnutie
A
- Forma kolektívneho jednania, motivovaná postojmi členov, vágna organizačná štruktúra, oddanosť a politický aktivizmus na dosiahnutie spoločenského cieľu (záujmové skupiny, politické strany, napr. odborové zväzy a socialistická strana ako súčasť širšieho robotníckeho hnutia
- robotnícke hnutia sa usilovali o lepšie podmienky robotníkom, národné hnutia bojovali za nezávislosť, katolícke hnutia za emancipáciu
11
Q
Pluralistický model
A
- schopnosť hájiť jednotlivcov pred vládou a podporovať demokratické procesy dohadovaním a interakciami
- Arthur Bentley - organizované skupiny sú základnými kameňmi politických procesov
- upozorňovanie na existenciu mocenskej elity s predstaviteľmi vo veľkých podnikoch a vláde
- kritika marxistov - politická moc je úzko spätá s vlastníctvom produktívneho bohatstva a existuje vládnuca trieda kapitalistov
- nástup globalizácie - korporácie vzali vládu do svojich rúk