Politické strany - 7. týždeň Flashcards
Politická strana - 4 rysy
Politická strana - skupina ľudí organizovaných s cieľom voľbami (alebo inak) získať vládnu moc, 4 rysy
- strany sa usilujú o výkon vládnej moci získaním politických funkcií
- strany sú organizované útvary s formálnym členstvom
- strany sa často zameriavajú na širšiu škálu problémov a zaoberajú sa všetkými témami vládnej politiky
- strany sú vnútorne zjednotené spoločenskými politickými preferenciami a ideologickou identitou
Pôvod strán podľa Duvergera
- parlamentné volebné - strany podľa neho vznikli súčasne s parlamentnými a volebnými procedúrami zastupiteľskej demokracie s volebným právom. Najprv sa vytvárajú skupiny združujúce poslancov rovnakej orientácie k akcii. Také skupiny koordinujú svoju činnosť s miestnymi volebnými výbormi, osobami a fondami k vedeniu kampane. Zbližovanie poslancov vedie k združeniu jednotlivých volebných výborov. Nová strana založí nový volebný výbor. Silný vplyv poslanca, dobytie kresiel je hlavný cieľ.
- mimoparlamentné mimo-volebné - odbory, banky, veľké podniky, cirkev, sekty, tajné a ilegálne skupiny, pol. ligy, kt. nepredkladajú kandidátov do volieb, sú to čisto propagačné a agitačné mašinérie, kt. nerešpektujú pravidlá demokracie. Demokraciu ničia zvnútra, pomocou volebných a parlamentných metód, preto sa ligy menia na strany. Sú centralizovanejšie, súdržnejšie a disciplinovanejšie. Slabý vplyv poslanca, dôležitý parlamentný a volebný boj, ale len na uskutočnenie svojich cieľov.
Kádrové PS
(komunistické strany) strana tvorená vyškolenými profesionálnymi straníkmi s vysokou mierou angažovanosti, opierajú sa o politicky aktívnu elitu, kt. je schopná ponúknuť masám ideologické vedenie, strany individuálnej reprezentácie, napr. KSSS, NSDAP, fašistická strana v TAL, ČKS, Indická kongresová strana
Masové PS
dôraz na početné členstvo a širokú voličskú základňu, než na ideológiu a politické presvedčenie, strany sociálnej integrácie, napr. sociálna demokracia v NEM, Labouristická strana vo VB
Catch-all-parties
Otto Kirchheimer 1965, strany so širokým záberom, obmedzujú svoju ideologickú výbavu, aby oslovili čo najviac voličov, zdôrazňujú skôr vedenie a jednotu, než úlohu jednotlivých členov, chcú vytvárať rozsiahle koalície podpory, horšia spoločenská identifikácia voličov, napr. CDU, demokrati a republikáni v USA
Reprezentatívne PS
hlavná funkcia je zaistenie voličských hlasov, snaží sa verejnosť odrážať než vytvárať, volebná racionálna voľba (politici sú ochotní sledovať akúkoľvek politiku, kt. im vo voľbách prinesie úspech)
Integračné PS
aktívne stratégie, skôr chcú masy mobilizovať, vychovať a inšpirovať, než reagovať na ich problémy, napr. Thatcherizmus - politika založená na presvedčení
Ústavné PS
rešpektujú práva, uznávajú práva volebnej súťaže, fungujú v rámci pravidiel a obmedzení, uznávajú rozdiel medzi stranou a štátom
Revolučné PS
protiústavné, protisystémové, snaha uchopiť moc a rozbiť ústavnú štruktúru povstaním, revolúciou, niekedy sú formálne zakázané, sú označované za extrémistické a antidemokratické, napr. štátostrany v ZSSR a nacistickom NEM
Funkcie PS
- reprezentácia- reagovať na názory členov a voličov a artikulovať ich, v otvorenom systéme založenom na súťaži, kde sú strany nutné reagovať na potreby ľudí, pol. strana vzniká ako zoskupenie obyvateľov so spoločným menovateľom, nastupuje v období modernity, reaguje na názory svojich členov a reprezentuje ich
- formovanie a doplňovanie elity - strany zodpovedajú za to, že štát vybavia politickými vodcami (de Gaulle sa v 1944 prehlásil ako spasiteľ stojaci nad stranami), politici sa dostávajú k funkcii podľa postavenia v strane
- formulovanie cieľov - pomocou pol. strán si spoločnosť vytyčuje spoločné ciele a zaisťuje ich dosiahnutie, v boji o moc formulujú vládny program, kt. získajú podporu verejnosti, strany sú hl. zdrojom iniciativy v politike
- artikulácia a agregácia záujmov - pomocou pol. strán organizácie, náboženské, odborové, etnické a iné skupiny presadzujú rôzne záujmy
- politická socializácia a mobilizácia - diskusie, volebné kampane, strany súťažia vo voľbách, sú dôležitými agentami pol. vzdelávania, výchovy a socializácie
- organizovanie vlády- strany pomáhajú pri vytvorení vlád, strany dodávajú vláde stabilitu, uľahčujú spoluprácu medzi legislatívnou a exekutívnou mocou (v parlamentných systémoch)
Stranícka demokracia
jedna z foriem vlády ľudu prostredníctvom pol. strany ako demokratického subjektu, moc v nich je rozsiahlo a rovnomerne distribuovaná, pri tvorbe politiky by mali hrať hlavnú rolu stranícke zjazdy, konferencie a konvencie, moc je v rukách volených
Systém 1 strany
- Systémy jednej strany - fakticky fungujú ako vláda, lebo neexistuje žiadny mechanizmus, ako ich moci zbaviť, štáty jednej strany / štátostrany, v nedemokratických režimoch (KSČ, čl. 4), systém kádrovania, klientelizmus, korupcia, 2 typy :
- V režimoch štátneho socializmu, kde vládnuca strana riadila a kontrolovala prakticky všetky inštitúcie a sféry spoločnosti, v súlade s marxizmom-leninizmom, jasne štruktúrovaná organizácia, strany kádrové - členstvo je obmedzené politickými a ideologickými prvkami, ovládanie štátu cez vytváranie hierarchie orgánov a inštitúcií
- Spätý s proti-koloniálnym nacionalizmom a s konsolidáciou rozvojového sveta, kde vzniknutá vládnuca strana z oslobodeneckého hnutia hlása k budovaniu štátu a ekonomiky, dominantná rola charizmatického vodcu a jeho ideologickej identity, ich monopol je upevňovaný autoritou a korupciou
Systém 2 strán
- ovládaný dvoma hlavnými pol. stranami, napr. USA, NZ, KAN, AUS, dve hlavné strany sú schopné ponúknuť voličstvu jasný výber medzi programami, 2 v podstate rovnako silné strany musia súperiť o hlasy sľubmi a volebnými programami, obmedzujú volebný a ideologický výber, formálna prítomnosť tretej strany, ale absencia tretej cesty, súťaž o voličov v strede spektra, prehľadnejšia politika, absencia koalícií, 3 kritéria :
1. iba 2 strany majú dostatočnú volebnú silu a zastúpenie v zákonodarnom zbore, aby mali reálnu šancu získať vládnu moc
2. väčšia strana je schopná vládnuť sama, druhá je voči nej v opozícií
3. strany sa striedajú u moci
Systém dominantnej strany
vládaný jednou významnou stranou, kt. je dlhú dobu pri moci, jav nezdravý, nerozlišuje sa rozdiel medzi štátom a stranou pri moci, dochádza k politizácií, kde sa úradníci a inštitúcie prispôsobujú ideologickým prioritám strany, dlhá doba pri moci → seba-spokojnosť, korupcia, úplatkárstvo, slabá a neúčinná opozícia, klientelizmus, nemá strach z volieb ale z vnútrostraníckeho puču, napr. TAL a Kresťansko-demokratická strana ovládala po 2SV 53 vlád v krajine
Multipartizmus
súťaž viac než dvoch strán, pravdepodobnosť koalície rastie, vytvárajú vnútorné brzdy a vyváženie, uprednostňujú diskusiu a kompromisy, pri procese vytvárania koalície musíme brať do úvahy protichodné názory, niekedy sú tak ovládané politickým stredom, že nedokážu ponúkať ideologické alternatívy, systém pomerného zastúpenia, časovo náročné vyjednávania a kompromisy
2 Sartoriho typy multipartizmu
- umiernený pluralitný systém - BELG, HOL, NOR, medzi väčšími pol. stranami sú len malé ideologické rozdiely, prevládajú koalície a posúvať sa do stredu pol. spektra
- polarizovaný pluralitný systém - FR, výraznejšie ideologické rozdiely, niektoré strany majú anti-systémové postoje
Železný zákon oligarchie
- Robert Michels – sociolog z Německa, zastánce Itálie (1924 – 1936)
- 1911 – politické strany, odbory, atd. nevyhnutelně tíhnou k vládě oligarchie, úzké skupiny vládnoucích
- Skupiny vládnoucích elit jsou důsledkem specializace
- Elity disponují lepšími schopnostmi než řadová členská základna
- Vůdce vytváří kompaktní skupinu, zvyšuje tím svou šanci na moc
- Řadová členská základna je spíše apatická a ochotna akcentovat svou podřízenost a ctít vůdce
- I socialistická strana, vzniklá jako alternativa vůči konzervativcům se uvnitř stejně jednou stane konzervativní a budou v ní vládnou elity
Politika mašinérií
lídri ovládajú masovú organizáciu klientelizmom a poskytovaním výhod
Kaukus
členovia, kt. menujú kandidátov do volieb / diskutujú o legislatívnych návrhoch ešte predtým, než sa o nich začne formálne jednať
