Tretia fáza pozitivizmu Flashcards
1
Q
Ako sa volá tretia fáza pozitivizmu?
A
Novopozitivizmus
2
Q
Dve fázy novopozivizizmu
A
Logická fáza
Lingvistická fáza
3
Q
Predstavitelia logickej fázy
A
Gottlob Frege
Bertrand Russel
John Langshaw Austin
Ludwig Wittgenstein
4
Q
Gottlob Frege
A
- Zakladateľ modernej logiky
- Vytvoril semantický trojuholník
5
Q
Bertrand Russel
A
- Logický atomizmus - Skutočnosť tvoria atomárne fakty, ktoré sú vyjadrené atomárnymi výrokmi. Ak spojíme atomárny výroky získame zložitejšie výroky
- zastával “vedecký postoj vo filozofii” čiže na filozofické výroky sa vzťahujú rovnaké kritériá ako na výroky exaktných vied: verifikovateľnosť, presnosť, logická konzistentnosť a jednoduchosť
- Poslaním filozofie má byť skúmať logickú a syntaktickú správnosť vedeckých výrokov (filozofia splýva s logikou vedy)
6
Q
John Langshaw Austin
A
- Sústredil sa na každodenne používaný bežný jazyk
- rozpracoval teóriu rečových aktov = jazykové výpovede neskúma len z hľadiska ich pravdivosti, ale aj ich používania, ktorým niečo chceme dosiahnuť
- jazyk nie je iba zrkadlom skutočnosti a ľudskej činnosti, ale v istom zmysle je aj konaním
7
Q
Ludwig Wittgenstein
A
- najvýznamnejšia osobnosť celej analytickej filozofie
- lingvistický obrat = filozofia sa nemá zaoberať špekuláciou o obsahoch vedomia, lebo filozofické problémy sa dajú skúmať ako problémy jazyka
- jazyk logiky má byť vzorovým jazykom vedy
- “Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta”
- Všíma si pragmatickú stránku jazyka
- pojem jazyková hra - jazyk ktorým hovoríme je zodpovedný za náš obraz sveta
8
Q
Rudolf Carnap
A
- lingvistická fáza
- výroky vied sú zmysluplné vtedy, keď sú verifikovateľné
- bezprostredne empiricky verifikovatelné sú iba protokolárne vety, teda záznamy priameho pozorovania
- indukciou získavame zovšeobecnenia = hypotézy
- Z hypotéz zasa vety
- mnohé výroky tradičnej filozofie sú podľa nebo buď syntakticky nesprávne, alebo sú syntakticky správne, ale sú zmysluprázdne, teda nie sú poteinciálne empiricky verifikovatelné - nazýva ich aj pseudoproblémami filozofie
- okrem svojho prísneho princípu verifikovateľnosti zavádza aj liberálnejší princíp potvrditeľnosti