Štrukturalizmus

Question 1

Štrukturalizmus

Answer 1

• štruktúra = množina vzťahov vzájomne spájajúcich prvky do nejakého systému/celku; objektívne jestvujúcu jav nezávislý od subjektu
• cieľ štrukturalistov = hľadanie štruktúrnych izomorfizmov/invariantov v rôznych oblastiach reality

Question 2

Etapy

Answer 2

1. Štrukturalizmus (20. roky 20. st.)
2. Postštrukturalizmus (60. roky - M. Foucault)
3. Dekonštruktivizmus (koniec 60. rokov - J. Derrida)

Question 3

Znaky

Answer 3

• Primát vzťahov nad prvkami v systéme = dôraz sa kladie na vzťahy medzi prvkami (príklad: melódia)
• Univerzalizmus štruktúr = nezáleží na tom, či pod prvkami v systéme chápeme ľudí, fyzikálne objekty alebo slová nášho jazyka - dôležité sú vzťahy medzi nimi, nie špecifiká týchto prvkov (Strauss a jeho “primitívne spoločnosti”)
• Ahistorizmus = nezáleží na historickom kontexte; v rámci Š existujú 2 epistemologické orientácie:
• 1. Kontinuitná - snažia sa postihnúť a formalizovať historicitu, čiže vývin týchto štruktúr (J. Piaget, L. Goldmann, G. Lukácsa);
• 2. Diskontinuitná - tvrdia, že historická realizácia je len formou prejavu štruktúr ( asi M. Faucault)
• Neosobnosť = ľudia nie sú autonómnymi, slobodne mysliacimi bytosťami

Question 4

Michel Foucault [fukó]

Answer 4

• postštrukturalizmus
• hľadal akýsi invariant (niečo čo sa nemení) vedenia/myslenia - EPISTÉMA (resp. epistemologické pole) - to je čosi, čo núti človeka myslieť určitým spôsobom, žiadnym iným
• myslenie je len zdanlivo slobodné -> je vpletené do určitých štruktúr (jazyk, sociálne a ekonomické vzťahy a pod.)
• všetko, čo prekračuje daný poriadok alebo sa mu vymyká sú odchýlky - tie sa musia trestať (úzka spojitosť medzi vedením a mocou) - dielo: Strážiť a trestať

Question 5

Foucault rozlišuje 4 epistémy:

Answer 5

1. Renesančná - slovo veci symbolizuj,
2. Klasická - slovo veci zobrazuje
3. Moderná - slovo veci označuje
4. Súčasná/ postantropologická - slovo sa uzatvára samo do seba

Question 6

Renesančná epistéma

Answer 6

Slovo je symbolom veci. Vedenie bolo orientované na hľadanie
podobností medzi vecami. Jeho úlohou bolo „asimilovať“ – stotožňovať jednu vec s druhou.
Skúmalo sa ako sa veci zrkadlia jedna v druhej.

Question 7

Klasická epistéma

Answer 7

Slovo veci zobrazuje. Slovo je
obrazom veci. Znak /slovo/ priamo predstavuje vec vo sfére myslenia. Znaky sa vyčlenili zo
sveta. Cez znaky už neprehovára sám svet, ale znaky svet len reprezentujú.

Question 8

Moderná epistéma

Answer 8

Slovo veci označuje /signifikuje/. 19. stor. objavuje vnútro vecí, ich hĺbku, z ktorej veci
vyrastajú. Za viditeľným sa hľadá neviditeľné. To je sprevádzané snahou usporiadať znaky do
kauzálneho radu

Question 9

Súčasná epistéma

Answer 9

Slovo sa uzatvára samo do seba. Dejiny sa tu interpretujú ako proces zrodenia slova, ako proces,
v ktorom sa slovo čoraz viac začína osamostatňovať od vecí a začína žiť svojím vlastným, na
veciach nezávislým životom.