Štrukturalizmus Flashcards
Štrukturalizmus
- štruktúra = množina vzťahov vzájomne spájajúcich prvky do nejakého systému/celku; objektívne jestvujúcu jav nezávislý od subjektu
- cieľ štrukturalistov = hľadanie štruktúrnych izomorfizmov/invariantov v rôznych oblastiach reality
Etapy
- Štrukturalizmus (20. roky 20. st.)
- Postštrukturalizmus (60. roky - M. Foucault)
- Dekonštruktivizmus (koniec 60. rokov - J. Derrida)
Znaky
- Primát vzťahov nad prvkami v systéme = dôraz sa kladie na vzťahy medzi prvkami (príklad: melódia)
- Univerzalizmus štruktúr = nezáleží na tom, či pod prvkami v systéme chápeme ľudí, fyzikálne objekty alebo slová nášho jazyka - dôležité sú vzťahy medzi nimi, nie špecifiká týchto prvkov (Strauss a jeho “primitívne spoločnosti”)
- Ahistorizmus = nezáleží na historickom kontexte; v rámci Š existujú 2 epistemologické orientácie:
- Kontinuitná - snažia sa postihnúť a formalizovať historicitu, čiže vývin týchto štruktúr (J. Piaget, L. Goldmann, G. Lukácsa);
- Diskontinuitná - tvrdia, že historická realizácia je len formou prejavu štruktúr ( asi M. Faucault)
- Neosobnosť = ľudia nie sú autonómnymi, slobodne mysliacimi bytosťami
Michel Foucault [fukó]
- postštrukturalizmus
- hľadal akýsi invariant (niečo čo sa nemení) vedenia/myslenia - EPISTÉMA (resp. epistemologické pole) - to je čosi, čo núti človeka myslieť určitým spôsobom, žiadnym iným
- myslenie je len zdanlivo slobodné -> je vpletené do určitých štruktúr (jazyk, sociálne a ekonomické vzťahy a pod.)
- všetko, čo prekračuje daný poriadok alebo sa mu vymyká sú odchýlky - tie sa musia trestať (úzka spojitosť medzi vedením a mocou) - dielo: Strážiť a trestať
Foucault rozlišuje 4 epistémy:
- Renesančná - slovo veci symbolizuj,
- Klasická - slovo veci zobrazuje
- Moderná - slovo veci označuje
- Súčasná/ postantropologická - slovo sa uzatvára samo do seba
Renesančná epistéma
Slovo je symbolom veci. Vedenie bolo orientované na hľadanie
podobností medzi vecami. Jeho úlohou bolo „asimilovať“ – stotožňovať jednu vec s druhou.
Skúmalo sa ako sa veci zrkadlia jedna v druhej.
Klasická epistéma
Slovo veci zobrazuje. Slovo je
obrazom veci. Znak /slovo/ priamo predstavuje vec vo sfére myslenia. Znaky sa vyčlenili zo
sveta. Cez znaky už neprehovára sám svet, ale znaky svet len reprezentujú.
Moderná epistéma
Slovo veci označuje /signifikuje/. 19. stor. objavuje vnútro vecí, ich hĺbku, z ktorej veci
vyrastajú. Za viditeľným sa hľadá neviditeľné. To je sprevádzané snahou usporiadať znaky do
kauzálneho radu
Súčasná epistéma
Slovo sa uzatvára samo do seba. Dejiny sa tu interpretujú ako proces zrodenia slova, ako proces,
v ktorom sa slovo čoraz viac začína osamostatňovať od vecí a začína žiť svojím vlastným, na
veciach nezávislým životom.