Existencializmus Flashcards
Existencializmus
- inšpirovaný Kierkegaardom, Schopenhauerom, Nietzschem a fenomenológiou
- širší pojem = filozofia existencie
- rozvinula sa v medzivojnovom období
Filozofovia
Soren Kierkegaard (predchodca)
Gabriel Marcel
Jean-Paul Sartre
Martin Heidegger
Karl Jaspers
Soren Kierkegaard
- tzv. náboženská filozofia existencie
- ovplyvnil existencializmus
- východiskom filozofie má byť jednotlivec a jeho osobne prežívaná existencia
- dôležitý pojem -PARADOX - vždy nás postaví pred voľbu, za kt. nesieme zodpovednosť
-
sebarealizácia jednotlivca sa realizuje v 3 etapách:
1. voľba estetického postoja - človek uprednostňuje zážitok, užívanie života, krásne okamihy, zmyslové pôžitky;
2. voľba etického postoja - človek volí sám seba, preberá zodpovednosť za svoju voľbu;
3. náboženský postoj - ocitá sa tvárou v tvár Bohu, v paradoxe (napr. keď mal Abrahám obetovať svojho jediného syna, ako mu Boh prikázal)
Gabriel Marcel
- ako prvý použil pojem existencializmus
Sartre
-fenomenologická ontológia= človek existuje vo svete bez Boha
-existencia nie je vopred daná, ale sa vytvára vlastným pričinením
-človek je odsúdený byť slobodný= za svoju voľbu nesie mimoriadnu zodpovednosť, z čoho vyplýva úzkosť
“Existencia predchádza esenciu” Človek je až v hodine svojej smrti “hotovým”, nemá další projekt (pozná svoju podstatu) - absurdnosť ľudského života
* rozlišuje
“bytie o sebe” = človek nemá možnosť aktívne sa podieľať na svojom osude;
“bytie pre seba” = existencia = človek dáva zmysel životu svojimi činmi
Martin Heidegger
- má osobitý jazyk:
SEIN = bytie (to, čo majú všetky druhy bytia spoločné)
SEIENDES = druhy bytia; - jeho filozofická koncepcia = fundamentálna ontológia (návrat k bytiu)
DASEIN = bytie človeka (pobyt) - existovať = poznávať svoje bytie
- dasein definujú tzv. EXISTENCIÁLY = to sú zvláštne filozofické pojmy
- Heidegger má niekoľko takýchto existenciálov:
1. “vrhnutie”- my sme sa na svet nepýtali
2. “bytie k smrti” - pred smrťou pociťujeme úzkosť
3. “vedomie časovosti”- človek nikdy nie je úplne v prítomnosti, buď sa obzerá do minulosti, alebo hľadí do budúcnosti - rozlišuje tzv.
“neautentické bytie”, ktoré volá MAN, bytie každodennosti
“autentické bytie” = človek sa začne starať o vlastnú existenciu, ktorú môže buď uchopiť alebo premeškať
Sein
Bytie (to, čo majú všetky druhy bytia spoločné)
Seindes
Druhy bytia
Dasein
Bytie človeka
Existenciály
-
Heidegger má niekoľko takýchto existenciálov:
1. “vrhnutie” - my sme sa na svet nepýtali
2. “bytie k smrti” - pred smrťou pociťujeme úzkosť
3. “vedomie časovosti” - človek nikdy nie je úplne v prítomnosti, buď sa obzerá do minulosti, alebo hľadí do budúcnosti
Karl Jaspers
bytie je to, v čom sa nachádzame, teda ho nazýva “obklopujúcim”
filozofia sa zaoberá bytím vôbec, kým objektivistické vedy sa zaoberajú konkrétnym druhom bytia
filozofovanie = presahovanie všetkých konkrétnych druhov bytia - takto pochopíme bytie, ktoré on nazýva “transcendencia”
šifry = mnohovyznamové filozofické pojmy
hlavným predmetom F má byť existencia človeka
“osvetľovanie existencie” = v určitých jedinečných okamihoch sa realizuje existencia:
1. hraničné životne situácie - situácie, v ktorých človek stroskotáva a zisťuje, že predchádzajúcou rutinou už nevie danú situáciu zvládnuť;
2.medziľudská komunikácia = existencionálna otvorenosť pre druhého človeka (nie bežné rozhovory)