TPH Flashcards
pojmy
1.Pôsobnosť trestného zákona
- jednotlivé druhy pôsobností
Pôsobnosť okruh spoločens. vzťahov, na ktoré sa zákon použije, alebo aj keď sa nepoužije, jeho použitie je možné
- časovú
- územnú
- osobnú
- podľa medzin. zmlúv
1.Pôsobnosť trestného zákona
- časová pôsobnosť (§ 2)
Trestnosť činu
Ukladanie trestu
Čas spáchania TČ
Ústavná zásada zákazu retroaktivity
Zmena zákona ako dôvod zániku trestnosti
Ukladanie ochranného opatrenia
Trestnosť činu sa posudzuje podľa času spáchania.
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Dokonanie (naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty TČ)
ústavná zásada zákazu retroaktivity (spätnej pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie (čl. 50 ods. 6) – zákaz retroaktivity v nesprospech páchateľa
Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné.
Skorší al. nový zákon sa musí použiť ako celok – o vine a treste nemožno rozhodovať podľa rozdielnych časových verzií TZ.
Použitie priaznivejšieho zákona možno uplatniť len na predpisy TPH
TPP – postupuje sa podľa zákona účinného v čase, keď sa vedie trestné konanie
**Zmena zákona je dôvod zániku trestnosti **– viď § 84: Trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.
zásada uvedená v čl. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že “uložený trest nesmie byť prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu”
ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
1.Pôsobnosť trestného zákona
- Územná pôsobnosť (§ 3)
zásada teritoriality
dištančné delikty
zásada vlajky / zásada registrácie
podľa TZ sa posududzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území SR
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území SR, aj keď sa páchateľ
a) dopustil konania aspoň sčasti na jej území
b) dopustil konania mimo územia SR
(TČ, pri ktorom medzi konaním a následkom existuje určitá vzdialenosť)
Trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia SR na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou SR alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel SR.
1.Pôsobnosť trestného zákona
- osobná pôsobnosť (§ 4-6)
zásada personality
trestnosť obzvlášť závažného zločinu
zásada pasívnej personality
obojstraná trestnosť činu
zásada ochrany
zásada ochrany
Trestnosť činu, ktorý mimo územia SR spáchal občan SR alebo cudzinec, ktorý má na území SR trvalý pobyt. (právo štátu vykonávať jurisdikciu nad vlastnými občanmi,nevyžaduje sa obojstraná trestnosť činu)
trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin spáchaný mimo územia SR proti občanovi SR a v mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci (vyžaduje sa obojstraná trestnosť činu, miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci Antarktída, voľné more a jeho dno, kozmický priestor)
Trestnosť činov ak taký TČ spáchal mimo územia SR cudzinec, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt.
TČ úkladov proti Slovenskej republike
útoku na verejného činiteľa
genocída, neľudskosť
posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia SR cudzincom, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt
a) čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný,
b) páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území SR a
c) nebol vydaný na TS cudziemu štátu
(kumulatívne spojené tieto 3 podmienky )
1.Pôsobnosť trestného zákona
- pôsobnosť podľa medzin. zmlúv (§ 7)
Pozitívna pôsobnosť TZ
Negatívna pôsobnosť TZ
územná alebo osobná pôsobnosť podľa TZ sa môže niekedy odlišovať od požiadaviek, ktoré ustanovujú medzin. Zmluvy – v takom prípade má medzinárodná zmluva prednosť
TZ sa posudzuje trestnosť činu aj vtedy, ak to ustanovuje medzin. zmluva
ustanovenia o územnej a osobnej pôsobnosti sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzin. zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásený spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je SR viazaná
2. Pojem a druhy trestného činu
základné znaky trestného činu
protiprávnosť činu
znaky uvedené v Trestnom zákone (formálne znaky)
prečin (závažnosť)
naplnenie podmienok:
1. protiprávnosť - sa prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom
2. formálne znaky - znaky skutkovej podstaty TČ, teda objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka
pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, u mladistvých malá
štyri stupne:
- ak je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok
- ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná, pôjde o prečin
- ak je závažnosť činu malá (u mladistvých), nepôjde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok
- ak je závažnosť činu vyššia ako malá (u mladistvých) pôjde o prečin
2. Pojem a druhy trestného činu
Druhy trestných činov
prečin, zločin,obzvlášť závažný
materiálny korektív (skúmanie závažnosti)
Prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje TOS s hornou hranicou TS neprevyšujúcou 5 rokov.
- pri prečinoch TZ okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti TČ, kt. je jeho materiálnou stránkou – materiálny korektív (pr. lekár-zdravotná poisťovňa-podvod)
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje TOS s hornou hranicou TS prevyšujúcou 5 rokov.
- (2) O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica TS prevyšujúca 5 rokov.
- (3) Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje TOS s dolnou hranicou TS najmenej 10 rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
2. Pojem a druhy trestného činu
delenie trestných činov
časové
závažnosti
chránený záujem
spôsobu konania
spôsobený následok
forma zavienia
pokračovací trestný čin - objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin,
opakovanie trestného činu - páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť (trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne )
**trváci trestný čin ** - vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu
**hromadný trestný čin ** - spáchanie viacerými činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom; trestnosť všetkých takýchto činov sa posudzuje spoločne
2. Pojem a druhy trestného činu
Znaky skutkovej podstaty trestného činu
obligatórn
fakultatívne
objekt
objektívna stránka
subjekt
subjektívna stránka
nepríčetnosť
stav zmenšenej príčetnosti
okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť
zavinenie
obligatórne znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu, ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, nejde o trestný čin
fakultatívne nemusia byť naplnené vo všetkých skutkových podstatách, ak však tieto v skutkovej podstate sú výslovne vyjadrené, stávajú sa pre naplnenie daného TČ obligatórnymi
Obligatórne znaky SP TČ:
- objekt TČ (všeobecný / druhový)
- objektívna stránka TČ (oblig./fakultat) (oblig.) 1.konanie 2.následok 3. kauz. nexus
(fakult.) čas spáchania TČ, miesto spáchania TČ, hmot. predmet útoku a pod.
- subjekt TČ (FO príčetná 14 r./PO)
-mladistvý, osoba blízka veku mladistvého, dopelý, osoba vyššieho veku
-nepríčetnosť-> okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť -> zastavenie TS, resp. dôvod na vydanie oslobodzujúceho rozsudku
= kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie
stav zmenšenej príčetnosti:
- subjektívna stránka TČ (zavinenie)
-** intelektuálna** (rozumova) zložka - musí sa týkať všetkých podstatných znakov trestného činu
- vôľová (vôľa a uzrozumenie)
3. Vývojové štádia trestnej činnosti
Základné delenie
štádiá trestného činu
trestná zodpovednosť pri štádiách
dokonanie
zásada subsidiarity
trestná zodpovednosť sa rozširuje aj o prípravu a pokus, pričom sa to týka len úmyselných TČ
pri príprave je tento okruh ešte väčšmi zúžený a to len na zločiny
TČ sa považuje za dokonaný, ak sú naplnené všetky znaky jeho skutkovej podstaty vrátane poruchového alebo ohrozovacieho následku
závažnejšia forma v sebe zahŕňa menej závažnú formu
príprava,
pokus
dokonaný TČ
Príprava na zločin (§ 13)
formy prípravy
trestanie
zánik trestnosti
kvalifikovaná príprava
Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom
- organizovaní zločinu,
- zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie,
- v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin
- alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie,
ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.
Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.
a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému TZ z podniknutej prípravy, alebo
b) urobil o príprave na zločin oznámenie OČTK alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému TZ z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone TOS alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
trestnosť páchateľa za jeho dokonaný TČ, ktorý už týmto konaním prípadne spáchal(kvalifikovaná príprava), napr. páchateľ si v rámci prípravy neoprávnene zadovážil motorové vozidlo
3. Vývojové štádia trestnej činnosti
Pokus trestného činu (§ 14)
definícia
zánik trestnosti
kvalifikovaný pokus
nepôsobilý pokus
trestanie prípravy / pokusu
konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu TČ, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať TČ, ak nedošlo k dokonaniu TČ
pokus je možný len pri úmyselných trestných činoch
dobrovoľne
a) upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
b) urobil o pokuse trestného činu oznámenie OČTK alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
- tým však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za jeho dokonaný TČ, ktorý už týmto konaním prípadne spáchal (kvalifikovaný pokus), napr. páchateľ upustil od dokonania TČ vraždy, ale už spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví, preto bude trestne zodpovedný za TČ ublíženia na zdraví.
pokus na nespôsobilom predmete útoku
pokus nespôsobilými prostriedkami
Trestanie prípravy/pokusu
- trestné podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný TČ, ku ktorému smerovali
- § 34/5: Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo
- § 39/2: Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania
4. Zavinenie v trestnom práve
základné delenie a znaky
intelektuálna
vôľová
princíp zodpovednosti za zavinenie
druhy zavinenia
motív
omyl
Zavinenie je najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty
Subjektívna stránka TČ – je vnútornou stránku trestného činu, pretože vyjadruje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa.
Obligatórne znaky subjektívnej stránky TČ:
Zavinenie (§ 15-18) - je vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom trestného činu, je to obligatórny znak trestného činu. Je založené na dvoch zložkách:
- intelektuálnej (vedomostnej/rozumovej), pri ktorej ide o páchateľovu vedomosť založenú na vnímaní a predstavách predmetov a javov, táto vedomosť sa musí týkať všetkých podstatných znakov trestného činu
- vôľovej, ktorej podstatu tvorí vôľa aj uzrozumenie, ak si páchateľ neželá rozhodujúce skutočnosti TČ a nie je s nimi uzrozumený, nemožno hovoriť o jeho vôli spáchať trestný čin
TZ je založený na princípe zodpovednosti za zavinenie
1. úmysel:
§ 15 TZ: Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v TZ porušiť alebo ohroziť záujem chránený TZ (priamy úmysel), alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel
* priamy úmysel
– vedomostná zložka (páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený TZ) nie je výslovne uvedená, ale je zrejmé, že ak páchateľ niečo chce, musí o tom aj vedieť
– vôľová zložka (páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený TZ) je výslovne vyjadrená
* nepriamy úmysel
– vedomostná zložka (páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený TZ) je výslovne vyjadrená
– vôľová zložka (páchateľ bol uzrozumený s následkami svojho konania) je výslovne vyjadrená – uzrozumenie sa považuje za druh vôle menšej kvality
Rozdiel medzi priamym a nepriamym úmyslom spočíva v kvalite vôľovej zložky. Priamy úmysel predstavuje vyšší stupeň zavinenia.
2. nedbanlivosť:
§ 16 TZ: Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v TZ porušiť alebo ohroziť záujem chránený TZ, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť)
Pri zavinení z nedbanlivosti úplne absentuje vôľová zložka (a pri nevedomej nedbanlivosti aj vedomostná zložka). Páchateľ síce prajvil svoju vôľu konať, avšak nezamýšľal spôsobiť následok ani s nim nebol uzrozumený
Fakultatívne znaky subjektívnej stránky TČ
Motív (pohnútka, cieľ) nútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať TČ (objednávka, pomsta)
Omyl – nezhoda páchateľovho vnímania alebo predstáv so skutočnosťou (právny pozitívny - nevera, negatívny - neoznámenie TČ)
(skutkový pozitívny/negatívny - platba falosnymi peniazmi)
5. Páchateľ a spolupáchateľ trestného činu
vek, príčetnosť, kategórie páchateľov z hľadiska veku
páchateľ
osobitná vlastnosť páchateľa
okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť
nepríčetnosť
stav zmenšenej nepríčetnosti
triedenie subjektov
delenie pachateľov (priamy/nepriamy)
živý nástroj
spolupáchateľ
trestnosť spolupáchateľstva
exces z rámca spoločnej dohody
Páchateľ trestného činu (§ 19)
(1) Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám.
(2) Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba a právnická osoba za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Pokiaľ ide o FO, subjektom TČ je len FO, ktorá bola v čase spáchania TČ príčetná a je staršia ako 14 rokov (resp. 15 rokov pr TČ sex. Zneužívania podľa § 201).
TZ vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, páchateľom/spolupáchateľom TČ môže byť len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť,
Na vylúčenie trestnej zodpovednosti z dôvodu nepríčetnosti je potrebná kumulácia 3 kritérií, a to:
- duševná porucha,
- čas spáchania činu
- neschopnosť rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie
nepriame páchateľstvo sa nezaraďuje medzi formy trestnej súčinnosti, lebo živý nástoj neparticipuje na TČ dobrovoľne alebo zavinene
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním 2 alebo viacerých páchateľov (spolupáchateľov), zodpovedá každý z nich, ako keby TČ spáchal sám.
- závažejšia forma páchateľstva
- priama a osobná účasť na čine
- spolupáchateľstvo je možné len pri úmyselných TČ
- spolupáchateľstvo je možné v štádiu pokusu, ako aj v štádiu dokonania TČ
EXCES – vybočenie z rámca spoločnej dohody
- ak niektorý zo spolupáchateľov vybočí z rámca spoločnej dohody, pokiaľ k nej došlo, bude trestne zodpovedný za to, čo sám spôsobil a zavinil
- ostatní budú zodpovední za trestnú činnosť, ktorá bola obsahom dohody
Zánik trestnosti sa pri každom zo spolupáchateľov posudzuje samostatne, ak napr. jeden prejaví účinnú ľútosť, trestnosť zaniká len voči nemu.
