SP

Question 1

Otázka č. 16
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci

kto zodpovedá za škodu, za akú škodu (v dôsledku čoho zodpovedá 1.štát 2. obec), výkon verejnej moci, orgán verenej moci, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradny postup, nezákonné zatknutie, rozhodutie o treste, väzbe, orgán konajúci v mene štátu vo veciach náhrady škody, orgán konajúci v mene územnej samosprávy vo veci náhrady škody, komu vzniká nárok na náhradu škodu,

Answer 1

Právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu”)

Zákon upravuje:
1.zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
2.zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samsprávy,
3.predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Zákon precizuje základné pojmy:

výkon verejnej moci - rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach FO,PO

orgán verejnej moci- štátny orgán (Ministerstvo), orgán územnej samosrávy (obec, VÚC), verejnoprávna inštitúcia (RTVS,Soc. poisťovňa, SNG)

Zákon rozlišuje:
1. zodpovednosť štátu
2. zodpovednosť územnej samosprávy

Štát zodpovedá za škodu, kt. bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci:
1. nezákonným rozhodnutím
2. nezákonným zatknutím, zadržaním, pozbavením osobnej slobody
3.rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
4. nesprávnym úradným postupom

nezákonné rozhodnutie - právo na náhradu škody má ten, kt. vvznikla škodav v dôsledku nezákonného rozhodnutia / ten s kym nebolo konané ako s účastníkom pritom mal byť účastníkom

nezákonným zatknutím, zadržaním, pozbavením osobnej slobody - má ten na kom bolo vykonané, ak rozhodnutie, kt. bolo vykonané bolo zrušené, ako nezákonné al. vzniklo nesprávnym úradnym postupom.

rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení, rozhodnutí o väzbe - právo na náhradu škody má ten, na kom bolo vykonané celkom / z časti a rozhodnutie na základe kt. bolo vykonané bolo
1. zrušené ako nezákonné, vzniklo alebo
2. bol spod obžaloby oslobeodený / trestné stíhanie bolo zastavené (z dôvodu, že v konaní vyšli na javo skutočnosti al. dôkazy, kt. predtým neboli súdu známe)

nesprávny úradný postup - výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

**Orgán konajúci v mene štátu vo veciach náhrady škody **

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
* škodu spôsobil súdu nesprávnym postupom, v dôsledku rozhodnutia
* škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci
* škodu spôsobil súdny exekútor

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (podmienka nezamietnutia sťažnosti proti uznesenie + nepodanie obžaloby)
* škodu spôsobil vyšetrovateľ v trestnom konaní
* škodu spôsobil poverený príslušník PZ v trestnom konaní

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (podmienka nezamietnutia sťažnosti proti uznesenie + nepodanie obžaloby)
* škodu spôsobil vyšetrovateľ finančnej správy
* škodu spôsobil poverený pracovník finančnej správy

ďalšie štátne orgány konajúce v mene štátu:
ministerstvo ako ústredný štátny orgán,GP,NKÚ, NRSR,SR, ÚRSO.

**Ak nemožno určiť orgán konajúci v mene štátu potom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky **

Evidenciu žiadostí o predbežnom prerokovaní náhrady škody vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Územná samospráva zodpovedá za škodu, kt. bola spôsobená pri výkone samosprávy orgánmi územnej samosprávy:
1. nezákonným rozhodnutím
2. nesprávnym úradným postupom

**Orgán konajúci v mene územnej samosprávy vo veciach náhrady škody **

Starosta obce
* škodu spôsobil orgán obce nezákonným rozhodutím al. nesprávnym úradným postupom

Predseda samosprávneho kraja
* škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku nezákonným rozhodutím al. nesprávnym úradným postupom

Právo na náhradu škody má i ten:
1. komu vznikla škoda
2. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Question 2

16.1
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsob a rozsah náhrady škody, lehoty, regresná náhrada

Answer 2

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Postup:
1. podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na orgán (konajúci v mene ŠTÁTU / ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY, povinnosť postúpenia príslušnénu orgánu)
2. náležitosti žiadosti (ak nie sú splnené náležitosti / opätovne podaná - už prerokovaná žiadosť = orgán neprihliada): kto žiada, ktorej veci sa týka, titul z ktorého vyplýva nárok na náhradu škody, spôsob vzniku škody (nesprávny úradny postup, nezákonné rozhodnutie, nezákonné rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody, rozhodnutie o väzbe) požadovaná výška náhrady.
3.rozhodnutie orgánu:
A. orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
B. orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (len v rozsahu ako bol zaslaný v žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody)

Spôsob a rozsah náhrady škody

uhrádza sa:
* skutočná škoda
* ušlý zisk
* nemajetková ujma v peniazoch (ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením) - výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

Lehoty

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode (subjektívna)

Právo na náhradu škody sa premlčí za 10 rokov odo dňa kedy bolo poškodenému doručené / oznámené rozhodnutie, kt. bola spôsobená škoda.

Regresná náhrada

Ak štát / územná samospráva uhradí škodu, má právo požadovať regresnú náhradu v celej výške / vo výške podľa osobitného predpisu (nedbanlivosť sudcu 3x platu / môže upustiť (nie je možné vymôcť, rozhodnutie kt. spôsobilo škodu nie je svojvoľné)

Question 3

Otázka č. 15
Konanie o sťažnostiach (podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach)

postup, podávanie, vybavovanie, kontrola vybavovania, orgán verejnej správy, sťažnosť, sťažovateľ, náležitosti štažnosti, utajená identita sťažovateľa, odloženie sťažnosti, príslušný orgán, lehota,

Answer 3

Zákon upravuje postup pri podávania, vybavovania, kontroly vybavovania, sťažností stažovateľov (fyzických osôb) alebo (právnických osôb)

**Vybavovaním stažnosti **je:
* príjmanie stažnosti
* evidencia stažností (Centrálna evidencia sťažností)
* prešetrovanie sťažností
* vybavenie stažností

Vybavením stažnosti je:
* vrátenie stažnosti (ak nie je príslušný)
* odloženie stažnosti,
* oznámenie o výsledku prešetrenia stažnosti
* oznámenie o výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej stažnosti

Stažnosť je podanie sťažovateľa, ktoré sa vyhodnocuje podľa obsahu, a ktorým sa sťažovateľ:

• domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli činnosťou / nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené
• poukazuje na nedostatky pri činnosti (porušenie právnych predpisov), ktorá patrí do pôsobnosti orgánu verejnej správy, a ktorý môžno činnosťou orgánu verejnej správy odstrániť

Zákon obsahuje aj negatívne vymedzenie, čo sťaznosťou nie je (sťažnosť podľa osobitného predpisy, nápady, dopyty, sťažnosti smerujúce voči rozhodnutiam, záverom kontrol a pod.)

orgánom verejnej správy sú:
* orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie
* orgány územnej samosprávy
* fyzické a právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie a o práva a právom chránených záujmoch iných osôbo

Náležitosti sťažnosti

Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha = predmet sťažnosti

• meno prievisko, adresa pobytu sťažovateľa / obchodný názov, sídlo sťažovateľa
• podpis stažovateľa
• ak je sťažovateľ zastúpený (plnomocenstvo)
• predmet sťažnosti

Sťažovateľ sa môže dožadovať utajenia svojej identity, ak to predmet sťažnosti neumožňuje, a sťažovateľ dodatočne neudelí súhlas na pokračovanie vybavovania sťažnosti bez utajenej identity sťažovateľa, orgán verejnej správy sťažnosť odloží.

Sťažnosť orgán verejnej správy odloží ak neobsahuje náležitosti, ak vo veci koná súd, prokuratúra OČTK, od udalosti uplyulo viac ako 5 rokov, sťažovateľ neudelil súhlas s pokračovaním bez utajenia identity (povinnost informovať sťažovateľ do 15 dní od odloženia sťažnosti)

Na vybavovanie sťažnosti je príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva.

Spor o príslušnosť rieši najbližšie nadriadený orgán verejnej správy, ak takýto orgán nie je spor rieši ústredný orgán verejnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

Lehota na vybavenie stažnosti začína plynúť nasledujúci deň po doručení stažnosti ( lehota na vybavenie 60 dní možnosť predĺžiť o 30 dní)

Prešetrovaním sťažnosti ** sa zisťuje skutočný stav veci, jej súlad alebo rozpori s právnymi predpismi o výsledku sa vyhotovuje zápisnica.
Pri prešetrovaní sťažnosti môže orgán verejnej správy požadovať spoluprácu sťažovateľa (lehota 10 dní, ak neposkytne potom odloží) a súčinnosť orgánov verejnej správy**

Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená.

Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala boli uložené povinnosti (1) určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky, (2) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, (3) predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť, (4) predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti,** (5) **ak nie je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia; ak je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia prostredníctvom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti.

Ďalšia opakovaná sťažnosť toho istého sťažovateľa, podaná po opakovanej sťažnosti v tej istej veci, ak v nej sťažovateľ neuvádza nové skutočnosti orgán verejnej správy odloží.

Sťažnosťou proti vybavovaniu sťažnosti sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou

**Ďalšiu sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti orgán verejnej správy odloží o čom sťažovateľa písomne upovedomí. **

Question 4

Otázka č. 14
Katastrálne konanie

subjekty
základné pojmy
druhy zápisov v zmysle katastrálneho zákona

orgány štátnej správy (ústredné, miestne)
subjekty súčinné pri správe katastra (vlastníci, obce, notári)

Answer 4

Katastrálne konanie je upravené v katastrálnom zákone.

Zákon upravuje správu katastra nehnuteľností.

Zákon definuje spôsob evidencie a zápisu práv (vlastníckych, založných, práva vecných bremien, nájomných práv, predkupných práv) v katastri, vrátane vkladu, záznamu a známky. Práva a sa zapisujú do listu vlatníctva a do súboru popisných informácií katastra (tým sa stávajú hodnovernými a záväznými)

V rámci katastrálne zákona vystupujú subjekty

1. orgány štátnej správy na úseku katastra, ktorými sú ústredné orgán štátnej správy sú úrady

miestne orgány štátnej správy je okresný úrad

a

2. subjekty súčinné pri spravovaní katastra vlastníci, obce, notári

Úrad geodézie a kartografie SR je ústredný orgán štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
jeho hlavnou úlohou

• vykonáva odborný dozor v rezorte geodézie, kartografie a katastra
• vypracúva koncepcie rozvoja katastra
• overuje spôsobilosť zamestnancov okresných úradov v sídle kraja rozhodovať o spôsobilosti návrhu na vklad
• vykonáva katastrálnu inšpekciu
• zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu na úseku katastra

Okresné úrady sú orgánmi miestnej štátnej správy

rozhodujú v katastrálnom konaní
evidujú práva k nehnuteľnostiam (predkupné práv, vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremená)
vydávajú verejné listiny potvrdzujúce práva k nehnuteľnostiam
prejednávajú priestupky na úseku katastra
spravujú pozemkové knihy

vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinný

• ohlásiť do 30 dní každý vznik/zánik/zmenu rozhodujúcej skutočnosti tak aby bolo možné túto zmenu riadne evidovať v katastri a predložiť doklady na zápis tejto zmeny/vzniku/zániku
• zúčastniť sa na katastrálnom konaní
• označiť lomové body hraníc svojich pozemkov

Obec sú povinné (okrem obcí v kt. území sa nachádza vojenský obvod)
* zasielať okresným úradom svoje rozhodnutia týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam
* oznamovať okresným úradom zmeny katastra
* starať sa o lomové body územných hraníc obcí

štátne orgány, právnické osoby, notári
zasielať okresným úradom nimi vyhotovené rozhodnutia týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam

Prokurátor vykonáva na úseku katastra dozor nad dodržiavaním zákonnosti, a to prostredníctvom protestu prokurátora, upozorneniu prokurátora, správnej žaloby porokurátora, návrhu generálneho prokurátora na ústavný súd na začatie konania o zosúladení predpisov.

Základné pojmy:

kataster nehnuteľností obsahuje geometrické, polohopisné a popisné údaje o nehnuteľnostiach a práva k nim, vrátane vlastníckych, záložných práv, vecných bremien a nájomných práv.
Plní funkicu informačného systému pre účely ochrany práv, daňové účely, ochrany životného prostredia).

katastrálne konanie je správne konanie na ktorý je príslušný miestny orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorým je okresný úrad v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza a v ktorom sa postupuje podľa správneho poriadku ak ZoKK neurčuje inak, správny poriadok sa nevzťahuje na konanie v ktorom sa

katastrálna inšpekcia
podliehajú jej fyzické a právnické osoby vykonávajúce geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa preberajú do katastra.

pozemková kniha je zdroj informácií o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam a o nehnuteľnostiach do roku 1964

pozemok časťou zemského povrhu oddelena od susedných pozemkov hranicov vymedzenou právom k nehnuteľnosti.

Pozemky sa v katastri členia na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy.

parcela geomertrické a polohové určenie pozemku v katastrálnej mape
katastrálne územie

katastrálne územie sa rozumie súbor spoločne evidovaných pozemkov v územnotechnickej jednotke.

katastrálny operát
súbor dokumentačných materiálov
obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.

Druhy zápisov
práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam, poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Zapisujú sa do listu vlastníctva v poradí v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny.

**vklad ** je úkon okresného úradu, ktorým vzniká, zaniká, mení sa právo k nehnuteľnosti.

Právne účinky vkladu nastávajú právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení (pri prevode majetku štátu nastávajú právne účinky vkladu ku dňu určenému v návrhu na vklad)

Konanie o povolení vkladu začína na návrh a jeho účastníkom je účastník právneho úkonu (na základe kt. má vzniknúť/zaníknúť/zmeniť sa právo k nehnuteľnosti)

Rozhodnutie o povolení vkladu (do 30 dní / autorizovaná do 20 dní / urýchlené 15 dní) nadobúda právoplatnosť dňom vydania (nemožno sa odvolať, návrh na obnovu konania, preskúmať mimo odvolacieho konania). Zápis vykoná Okresný úrad v ďen, v ktorý nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť, najneskôr v nasledujúci deň.

Prerušenie konania o povolení vkladu nastane ak to zhodne navrhnú obaja učastníci sa začalo konanie o predbežnej otázke, nebol zaplatený správny poplatok…

Zastavenie konania o povolení vkladu (nemožno sa odvolať) návrh nebol podaný účastníkom konania (legitimácia), odstúpil od zmluvy, účastník vzal návrh späť, nebol zaplatený správny popolatok, neodstránil nedostatky návrhu

Záznam (do 60 dní) je úkon okresného úradu, ktorý má evidenčnú funkciu kt. sa zapisujú práva ktoré vznikli rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora (dražba sa vyznačí do 3 mesiacov), osvedčé notárom, z nájomných zmlúv, zmena poradia záložných práv, Záznam nemá vplyv na vznik, zánik alebo zmenu práv k nehnuteľnosti. Okresný úrad úkon vykoná na základe návrhu / bez návrhu (návrh obsahuje všeobecné náležitosti podania + verejnú listinu spôsobiloú na vykonanie záznamu). Osobám, kt. právo bolo záznamom dotknuté Okresny úrad do 15 dní oznámi vykonanie záznamu.

Poznámka vzniká na základe oznámenia súdu al. iného štátneho orgánu (informatívna funkcia) vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Plomba Okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom, alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o proteste prokurátora, vyznačí plombu.

Question 5

Otázka č. 13
Vyvlastňovacie konanie

navrhovateľ, účel, podmienky vyvlastnenia
opravné prostriedky

Vyvlastnenie, Listina základných práv a slobôd, Ústava SR Účel vyvlastnenia, Verejný záujem Nútené obmedzenie vlastníckeho práva Primeraná náhrada Znalecký posudok Okresný úrad Ministerstvo dopravy Pozemky Stavby Dohoda Právne podmienky

Answer 5

vyvlastnenie a vyvlastnňovacie konanie je upravené v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.

**Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán vydá rozhodnutie o vyvlastnení **

Zákon upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho, ako aj z procesnoprávneho hľadiska.

Podmienky núteného odňatia alebo** obmedzenia** vlastníckeho práva vyvlastnením sú v zákone formulované v súlade s Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR.

Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony, a to z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich právnej úpravy.

Pomienky vyvlastnňovacieho konania sú:

začína len na návrh, nemôže začať ex offfo

1. Vyvlastnenie je možné len na základe **verejného záujmu **definovaného osobitnými zákonmi.
2. Musí byť preukázané, že dohoda nebola dosiahnutá.
3. Náhrada za vyvlastnenie musí byť primeraná a spravodlivá, či už vo forme peňažnej náhrady (podľa ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom nie starším ako dva roky, v prípade stavieb ciest, dráh, letísk len peňažná náhrada), náhradného pozemku alebo stavby.
4. Vyvlastňovacie konanie začína na okresnom úrade (v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba), s možnosťou odvolania na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Podľa zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (282/2015 Z. z.), opravné prostriedky sú:

Odvolanie: Môže sa podať proti rozhodnutiu o vyvlastnení do 15 dní od doručenia. Odvolanie má odkladný účinok.
Správna žaloba: Môže sa podať na súd proti rozhodnutiu o vyvlastnení po vyčerpaní odvolania.
Návrh na obnovu konania: Môže byť podaný, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy.

Jedným z dôvodov na zrušenie vyvlastnenia s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe13) nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Problematickou v rámci vyvlastňovacieho konania je náhrada práv tretích osôb, ktoré vyvlastnením zanikajú.

Question 6

Otážka č. 12
Kolaudačné konanie

účastníci, pôsobnosť stavebného úradu
kolaudačné rozhodnutie, dočasné a predčasné užívanie stavby

Kolaudačné konanie
Stavebný úrad
Užívanie stavby
Stavebné povolenie
Projektová dokumentácia
Technické normy
Právne predpisy
Kolaudačné rozhodnutie
Kontrola stavby
Splnenie podmienok

Answer 6

Kolaudačné konanie je návrhové konania a podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona) je proces to, ktorým stavebný úrad rozhoduje o užívaní stavby. Zahŕňa kontrolu, či bola stavba realizovaná v súlade s vydaným stavebným povolením, projektovou dokumentáciou, technickými normami a ďalšími právnymi predpismi.

Kolaudačné konanie sa vykonáva ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním, ktoré sa oznamuje účastníkom konania a dotknutým orgánom. Oznámenie o ústnom pojednávaní obsahuje poučenie účastníkom konania, že námietky môžu vznášať najneskôr do termínu konania ustneho pojednávania. O ústnom pojednávaní sa vyhotovuje protokol.

Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

Po úspešnom dokončení stavby a splnení všetkých podmienok je vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré umožňuje stavbu oficiálne užívať.

Účastníci kolaudačného konania sú

Stavebník: Osoba alebo organizácia, ktorá žiada o kolaudačné rozhodnutie.
Vlastník stavby: ak ním nie je stavebník
Vlastník pozemku

účastníci stavebného konania ak je s kolaudačným konaním spojenie stavebné konanie o zmene stavby pred jej dokončením:

Vlastníci susedných pozemkov a stavieb: Osoby, ktorých práva môžu byť užívaním stavby dotknuté.

Dotknuté orgány Orgány verejnej správy, ktorých kompetencie alebo záujmy sú realizáciou a užívaním stavby dotknuté pr. KPÚ, obec, mestské časti (KE,BA) a iné osoby (vlastníci / správcovia sietí, technickej infraštruktúry)

Pôsobnosť stavebného úradu
stavebným úradom v prvom stupni je obec, pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. (upravuje zákon o prechode niektorých právomocí štátnej správy na obce a vyššie územné celky) stavebným úradom v druhom stupni je krajský stavebný úrad (okresný stavebný úrad v sídle kraja), kt. si môže vyhradiť právomoc pri náročnejších / neobvyklých stavbách.

Kolaudačné rozhodnutie výsledok kolaudačného konania, ktorým sa povoľuje užívanie stavby alebo jej časti na určený účel, ak sú splnené všetky podmienky v zmysle zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon negatívne vymedzuje, kedy nebude vydané (ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia).

ak sa má stavba užívať ako prevádzka, potom kolaudačné rozhodnutie zároveň slúži ako osvedčenie prevádzky že je spôsobilá na prevádzku.

Náležitosti kolaudačného rozhodnutia:

• označenie navrhovateľa
• označenie stavby
• vymedzenie účelu stavby
• podmienky užívania stavby
• odstránenie drobných nedostatkov a určenie primeranej lehoty na ich odstránenie
• podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek (pr. energetický certifikát)

Dočasné úžívanie stavby je overenie spôsobilosti dokončenej stavby k užívaniu v skúšobnej prevádzke u stavieb právnických alebo fyzických osôb podnikajúcich podľa zvláštnych predpisov. Skúšobná prevádzka môže začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi. (pr. chemické, energetické závody)

Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.

Predčasné užívanie stavby môže stavebný úrad povoliť na žiadosť stavebníka, za podmienok ak nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie osôb, stavebný úrad s predčasným užívaním súhlasí, základné stavebné a technické časti sú dokončené a predčasné užívanie nemá vplyv na užívateľnosť stavby.

Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.

Question 7

Otázka č. 11 Stavebné konanie

stavba, bytová budova, bytový dom, byt, stavebný pozemok
stavebné povolenie a ohlásenie, účastníci konania

Answer 7

Stavené konanie je upravené zákonom o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

Stavebné konanie je konanie na návrh účastníka stavebného konania, kde po splnení podmienok vyžadovaných stavebným zákonom príslušný stavebný úrad v obvode, ktorého sa stavba, ktorej sa konanie týka vydá rozhodnutie, kt. sa nazýva stavebné povolenie. Stavebným povolením stavebný úrad povolí stavbu stavby.

Stavbou sa podľa stavebného zákona rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená základmi (pevné základy, pilóty, upevnenie zvarom, umiestnenie pod zemou, pripojenie na siete) so zemou alebo ktorej osadenie si vyžaduje úpravy podkladu. Reklamnou stavbou je stavebná konštrukcia, ktorej funkciou je šírenie reklamných propagačných, navigačných a iných informaćii.

Rozoznávame stavby
1. pozemné (bytové a nebytové) inžinierske.
2. ktoré sa musia ohlásiť / potrebujú stavebné povolenie / nepotrebujú ohlásenie ani stavebné povolenie (banské diela, scénické stavby)

bytová budova, bytový dom, byt,

Question 8

Otázka č. 10 Konanie o priestupkoch