právne výrazy Flashcards
A contrario
Dôkaz z opaku, alebo argument opačného významu (argumentum a contrario). Logický výkladový argument, použitím ktorého ak napríklad zákon stanoví, že nárok na trovy má ten, kto je v spore úspešný, môžeme vyvodiť, že ten, kto je neúspešný, nárok na trovy nemá.
A fortiori
A fortiori znamená “tým viac”. Ide o dôkaz silou. Ak niečo platí za takejto situácie, tak tým viac (a fortiori) to musí platiť za danej situácie.
Príklady použitia slovného spojenia v praxi:
“Dlhy sa majú platiť riadne a včas. Dlhy právoplatne potvrdené štátom uznanou autoritou sa a fortiori majú platiť riadne a včas.” (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. PL. ÚS 6/2016-61
A posteriori
Slovné spojenie “a posteriori” znamená “až neskôr”, “z neskoršieho”, resp. “až potom”, “až po následnej skúsenosti”, “zo skúsenosti” prípadne “poznanie po skúsenosti”.
Opakom je spojenie “a priori”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Vzhľadom na skúsenosti s dlhými desaťročiami virtuálnych volieb zakotvil ústavodarca v čl. 31 ústavy takpovediac “antilimitujúcu” klauzulu. V posudzovanom prípade je zvlášť nebezpečnou skutočnosť, že pravidlá obmedzujúce súťaž politických strán vytvárajú niektorí samotní aktéri súťaže - politické strany. Pripomína to “príbeh” o tých, čo vyšli na poschodie a potom vytiahli rebrík. Volebné kaucie teda obzvlášť zaťažujú mimoparlamentné strany. Napokon, ak malá politická strana horko-ťažko uhradí nemalú volebnú kauciu, tak pri zisku nižšom ako 2% táto prepadá, čo môže byť pre takúto politickú stranu likvidačné. Aj keď majorita v rozhodnutí konštatuje, že nepovažuje za legitímny cieľ apriórnu integráciu politickej reprezentácie, volebné kaucie môžu mať tento účinok, ktorý má byť dosahovaný až a posteriori - po voľbách. (Odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa k rozhodnutiu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 6/08)
A priori
Vopred, z prvšieho, zo skoršieho získané. Získané z predchádzajúceho, bez skúseností, nezávisle od skúseností. Čo je už vopred dané. Vyvodzovanie poznatkov len z rozumových dôvodov, pred získaním skúsenosti. Veci už vopred dané. Robiť závery čisto rozumové.
Príklad použitia pojmu v praxi:
“…V spojitosti s uvedeným názorom, t. j. že pri skúmaní príčin straty na zárobku len samotný spôsob skončenia (rozviazania) pracovného pomeru bez ďalšieho (a priori) nevylučuje, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti…”
Ab initio
Slovné spojenie “ab initio” znamená “od začiatku” resp. “už od samotného počiatku”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Nad rámec uvedeného ústavný súd k návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia uvádza, že sťažovateľka tento svoj návrh doručila ústavnému súdu v čase, keď účinky napadnutého uznesenia už boli konzumované, preto aj z tohto dôvodu nebolo možné ab initio vyhovieť tomuto návrhu sťažovateľky. (Uznesenie Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 544/2015-29)
Abdikácia
Vzdanie sa funkcie, odstúpenie z funkcie (prezidenta)
Aberatio ictus
Omyl v kauzálnom priebehu, teda druh skutkového omylu. Napríklad chcel páchateľ usmrtiť určitú osobu, avšak omylom usmrtil inú osobu.
Abolícia
Právo prezidenta nariaďovať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo, a ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo. Po zmene Ústavy SR ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. už prezident Slovenskej republiky nemá právo abolície. Treba upozorniť, že právo abolície treba odlišovať od agraciácie, t. j. práva prezidenta odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a od rehabilitácie, t. j. zahladzovania odsúdení.
Absencia
Neprítomnosť. Napríklad neodôvodnená absencia zamestnanca na pracovisku je dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu
Neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a pôsobí voči každému. Plnenie z takéhoto právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Absolútne neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony alebo absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ak právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a pod.
Absolútny obchod (obchodný záväzkový vzťah)
Je to teoretický pojem pre taký druh obchodného záväzkového vzťahu, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, teda bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov a bez ohľadu na to, či účastníci konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 3 OBZ treťou časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Absorbčná zásada
Zásada aplikovaná pri ukladaní trestov za súbeh trestných činov zakotvená v § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Absolútna objektívna zodpovednosť
Ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti liberácie, teda bez možnosti zbavenia sa zodpovenosti.
Abstraktný
Ide o všeobecný pojem, odtrhnutý od reality, od reálneho, nereálny. Je to vec čisto pojmová, bez priameho vzťahu k realite. Pomyslená vec, majúca vlastnosť čisto mysleného, nenázorného, sprostredkovaného, nerozvinutého a nediferencovaného. Neskutočnosť, ktorá v realite neexistuje, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Nereálny, nekonkrétny pojem.
Absurdum, ad absurdum
Ide o nezmyselnú, nerozumnú vec. Ad absurdum znamená priviesť vec, či myšlienku až do nezmyselnosti, do extrému a do krajnosti, ktorá je nepoužiteľná, neupotrebiteľná, nelogická až odporujúca zdravému rozumu. Vyvodzovanie, dokazovanie nezmyselnosti alebo neudržateľnosti tvrdenia.
Príklad použitia pojmu v praxi:
“…Dovedené ad absurdum by navrhovateľ mohol vlastne žalovať kohokoľvek, kto s týmito vecami mohol hoci aj len teoreticky prísť do styku alebo mohol mať prístup do budovy, kde mali byť uskladnené a to bez obavy z neúspechu v spore a následnej povinnosti na náhradu trov konania…” (citované z rozhodnutia Ústavného súdu SR)
Accidentalia negotii
Vedľajšie (nepravidelné) dojednania pri zmluve. Zmluva musí obsahovať vždy tzv. podstatné náležitosti (essentialia negotii), napríklad pri kúpnej zmluve je podstatnou náležitosťou okrem iného predmet kúpy, pričom zmluva môže obsahovať aj iné dojednania, ktoré nie sú vyžadované pre platnosť zmluvy. Tieto nazývame vedľajšie dojednania (accidentalia negotii), napríklad môže ísť o dojednanie ohľadom splatnosti kúpnej ceny.
Actio contraria
Actio contraria znamená protižaloba. Jedná sa o vzájomnú žalobu, žalobu podanú proti žalobcovi v konaní. Ide o možnosť žalovaného uplatniť svoje práva na súde, rozhodcovskom či inom konaní proti žalobcovi vzájomnou žalobou, protižalobou.
Actio cumulata
Actio cumulata je žaloba, ktorá obsahuje viacero sporov, viacero nárokov na jednej strane žalobcu proti žalovanej strane. To znamená, ak na jednej strane žalobca, navrhovateľ požaduje súdnou cestou od protistrany, žalovaného, či odporcu určenie, či potvrdenie viacerých svojich nárokov.
Actio nata
Zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu.
Actio negatoria
Zapieracia žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby sa niekto zdržal zásahov do jeho práv.
Ad absurdum
Slovné spojenie “ad absurdum” znamená “do nezmyselnosti”, ide o spôsob interpretácie právnej normy, kedy nelogickosť alebo nesprávnosť resp. protiprávnosť vysvetlíme za použitia extrémneho alebo nezmyselného príkladu; privedieme do krajnosti, aby sme dokázali nezmyselnosť.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Ústavou zakotvený princíp proporcionality teda pripúšťa zásah do základných práv a slobôd za predpokladu, že to ústava vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode umožňuje, takýto zásah sleduje legitímny ustanovený cieľ, miera tohto zásahu neprekračuje odôvodnené a rozumné hranice, pričom takýto zásah musí prihliadať na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva alebo slobody. Ústavodarcom použitý termín ,,musí dbať na ich podstatu a zmysel” však nemožno vykladať tak, že ,,nesmie ísť o zásah do podstaty základného práva”. Pripustenie takéhoto pohľadu na vec v zmysle väčšinového rozhodnutia by totiž ad absurdum viedlo vo vzťahu k vlastníckemu právu k záveru, že vyvlastnenie, ktoré predstavuje “absolútny zásah do podstaty vlastníckeho práva”, nie je ústavne vôbec akceptovateľné, pričom takýto pohľad na vec je v priamom rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy či čl. 1 ods. 1 dohovoru. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 19/09)
Za zákon, ktorý ustanovuje podmienky hospodárenia subjektov samosprávy s ich majetkom a ich finančnými prostriedkami možno považovať najmä zákon č. 583/2004 Z.z., ale podľa môjho názoru rozhodne nie napadnutý § 39a zákona č. 596/2003 Z.z., ktorý direktívne prikazuje, na čo majú subjekty samosprávy použiť svoje vlastné finančné prostriedky a v akom rozsahu, pretože je v rozpore s podstatou a zmyslom územnej samosprávy. Opačný názor totiž ad absurdum pripúšťa, aby štát prostredníctvom zákonov vydal direktívny príkaz ako nakladať so všetkými vlastnými finančnými prostriedkami subjektov samosprávy (!), a tak legálnou cestou “zlikvidoval” územnú samosprávu napriek tomu, že by mala podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu predstavovať významnú ústavnú hodnotu, ktorá požíva osobitnú ochranu. (Odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza k rozhodnutiu sp. zn. PL. ÚS 126/07)
Je preto celkom právne irelevantný záver žalovanej, že rozhodujúcou skutočnosťou pre existenciu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v tomto prípade je iba existencia oprávnenia žalobcu na výkon advokácie, ktoré žalobcovi bolo udelené 3. júna 1996. Ak by si konajúci súd v rozpore s výkladovým pravidlom “redukcio ad absurdum” takýto záver osvojil, potom by potvrdil neželanú situáciu, že hoci by advokát v pozícii konateľa advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným nesmel vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z.) a z uvedeného dôvodu by bol bez príjmu (odmeny) za samostatný výkon advokácie, ak by aj tak mal počas výkonu funkcie konateľa advokátskej spoločnosti (prinajmenej prvý rok) uloženú povinnosť odvádzať poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, čím by došlo k nezákonnému zásahu do vlastníctva chráneného čl. 20 ústavy. (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 426/2012)
Ad acta
V doslovnom preklade z latinčiny znamená ad acta ku spisom, v praxi to znamená odloženie, ukončenie veci bez toho, aby sa v nej ešte malo konať, teda uloženie veci do spisovne, archívu a podobne.
Ad hoc
Latinský výraz označujúci, že niečo sa vzťahuje len na túto konkrétnu vec, konkrétnu záležitosť a nie na iné prípady.
Napríklad: …plnením týchto podmienok sa garantuje právo na zákonného sudcu, ktorého podstata spočíva v ochrane pred svojvoľným či účelovým obsadzovaním súdu ad hoc, pretože predstavuje pre každého účastníka rovnako cennú záruku, že o jeho veci… (citované z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. mája 2003)
Ad personam
Slovné spojenie “ad personam” znamená “vo vzťahu ku konkrétnej osobe”, “týkajúce sa konkrétnej osoby” alebo “s prihliadnutím na určitú konkrétnu osobu”.
Príklady použitia pojmu v praxi:
Ústavný súd považoval v tejto súvislosti za vhodné pripomenúť, že v dôvodovej správe nie sú ako príklad uvedené Spojené štáty americké, v právnom poriadku ktorých sa práve popri inštitúte criminal forfeiture (zameranom na osobné právo prepadnutia majetku v konaní “ad personam”) zaviedol aj inštitút civil forfeiture založený na prepadnutí vecí súvisiacich s trestnou činnosťou (konanie zamerané na odňatie veci, konanie “ad rem”), a ktorý sa podľa zistení ústavného súdu využil ako vzor aj pri príprave porovnateľných právnych úprav v iných štátoch. Ide o inštitút upravený v Civil Asset Forfeiture Reform Act 2000, ktorý bol v Spojených štátoch amerických prijatý za účelom možnosti skonfiškovať predmety používané v súvislosti s páchaním trestnej činnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 3. septembra 2008)
Analýzou ustanovenia § 54a ods. 2 zákona o zdravotnom poistení možno dôjsť k záveru, že toto ustanovenie poskytuje čiastočnú exekučnú imunitu niektorým povinným subjektom (ad personam), a to v súvislosti s niektorými časťami majetku týchto subjektov (ad rem). (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 164/04 z 13. januára 2005)
Členovia vlády Slovenskej republiky (ministri) patria medzi tých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, právomoci ktorých sú (spolu s prezidentom, poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom) určené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Pre konanie o súlade právnych predpisov bolo preto treba preskúmať tie články Ústavy Slovenskej republiky, ktoré upravujú ich právomoci, najmä či sa týmto ústavným činiteľom ukladá povinnosť vykonávať svoje ústavné právomoci priamo a osobne (ad personam) alebo Ústava Slovenskej republiky umožňuje, aby ich vykonával niekto iný. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 22/95 z 26. septembra 1995)
Adhézne konanie
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Toto konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie. Je upravené v § 287 a 288 Trestného poriadku. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, najčastejšie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, avšak ohľadom procesu stále aplikuje Trestný poriadok.
Ak teda súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 TP, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.
Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.
Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
Na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Z judikatúry súdov:
Špecifickým problémom, ktorý vzniká pri riešení otázky premlčania nároku v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, je “spočívanie” premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 112 OZ a § 261 ods. 3 ZP totiž premlčacia doba neplynie po dobu konania, v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje (viď tiež rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
V prípade námietky premlčania je teda v konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, nutné posúdiť, či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval.
Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní zahŕňa okrem otázky náležitosti príslušného návrhu aj určenie doby, kedy môže poškodený návrh na náhradu škody podať, aby mohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o náhrade škody v trestnom konaní.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní, vychádza v otázke riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nároku na náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku.
Riadne pokračuje v konaní ten, kto nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Nemožno teda napr. uvažovať o riadnom pokračovaní v konaní tam, kde žalobca vezme žalobu späť, prípadne nepodá návrh na pokračovanie v konaní prerušenom podľa ustanovenia § 110 OSP a pod. Pokiaľ však poškodený v trestnom konaní nepodá odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a nezúčastní sa konania na súde druhého stupňa, nemožno na základe toho urobiť záver, že nepokračoval riadne v trestnom konaní. (správa o rozhodovaní súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo adhézne konanie, Cpj 35/78 Najvyššieho súdu ČSR z 24. októbra 1979, ktorá bola prejednaná a vzatá na vedomie plénom Najvyššieho súdu ČSR dňa 5. decembra 1979, sp. zn. Pls 2/79, R 22/1979)
Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985)
Poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní.
Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007)
Inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t. j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doby vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Prípadom takéhoto konania je aj tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania.
Pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Za riadne uplatnenie nároku preto súdna prax nepovažuje napríklad vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa pripája k trestného konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená. Obdobne je treba uviesť, že riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24. mája 2006, sp. zn. 25 Cdo 2478/2004)
Adičný systém
Pojem, ktorý charakterizuje prechod dedičstva z poručiteľa na dediča, pričom dedič je povinný prejaviť vôľu, vedúcu k prijatiu dedičstva
Adolescent
Mladý, dospievajúci jedinec v rozpätí 15-20 veku života, teenager. Vekové rozpätie nie je presne určené a špecifikované. Je to diferencované psychickým a fyzickým vývinom jedinca.
Adopcia
Hovorový názov pre osvojenie cudzieho dieťaťa. Inštitút osvojenia nachádzame upravený v Zákone o rodine.
Advokát
Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa zákona o advokácii.
Advokátsky koncipient
Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.
Aequum et bonum
Spravodlivosť a dobro. Pozri Ex aequo et bono.
Agent
Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (korupcia), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky.
Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní.
Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady. Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do obydlia iného, príkaz vydať pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.
Príkaz musí byť v zásade písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.
Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom. Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.
Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť oznámiť pravá totožnosť agenta.
O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť prokurátor tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný na súde tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.
Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.
Agnát
pokrvný príbuzný z otcovej strany
Agraciácia
Právo prezidenta odpúšťať alebo zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní na základe individuálnej milosti alebo amnestie.
Akademická obec
Komunita vysokoškolských pedagógov a študentov.
Akademický titul
Akademickým titulom je titul udelený po ukončení vysokoškolského štúdia.
Bakalársky študijný program je študijný program prvého stupňa v dĺžke tri až štyri roky. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul “bakalár” (v skratke “Bc.”).
Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu sa udeľuje akademický titul “inžinier” (v skratke “Ing.”). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul “inžinier architekt” (v skratke “Ing. arch.”).
Študijné programy druhého stupňa, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul “doktor všeobecného lekárstva” (v skratke “MUDr.”). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul “doktor zubného lekárstva” (v skratke “MDDr.”). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul “doktor veterinárskeho lekárstva” (v skratke “MVDr.”).
Ostatnými sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu sa udeľuje akademický titul “magister” (v skratke “Mgr.”). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov sa udeľuje akademický titul “magister umenia” (v skratke “Mgr. art.”).
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul “magister”, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a) v prírodovedných študijných programoch “doktor prírodných vied” (v skratke “RNDr.”),
b) vo farmaceutických študijných programoch “doktor farmácie” (v skratke “PharmDr.”),
c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch “doktor filozofie” (v skratke “PhDr.”),
d) v právnických študijných programoch “doktor práv” (v skratke “JUDr.”),
e) v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch “doktor pedagogiky” (v skratke “PaedDr.”),
f) v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie “doktor teológie” (v skratke “ThDr.”).
Akcept, Akceptácia
Prijatie návrhu.
Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Termín akceptácia však poznáme aj zo zákona o zmenkách a šekoch. Akceptácia zmenky sa vyjadruje slovom “prijaté” alebo iným slovom rovnakého významu; podpíše ju zmenečník. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky platí za prijatie. Prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri splatnosti.
Akcesorický záväzok
Ide o vedľajší záväzok, t. j. taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. Typickými akcesorickými záväzkami sú záväzky zo zmluvnej pokuty, ručiteľský záväzok, záväzok zo záložnej zmluvy a i.
Z judikatúry súdov:
Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. mája 2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002)
Zmluvná pokuta patrí k zabezpečovacím prostriedkom záväzkového práva. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Možno ju dohodnúť aj pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti (napr. percentuálnou sadzbou za každý deň alebo za každý mesiac omeškania, teda za vymedzený čas). Má akcesorickú povahu, pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, prípadne by neprimerane vysoká zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch mohla byť dôvodom moderačného oprávnenia súdu, teda dôvodom na jej zníženie súdom.
Dovolací súd sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005)
Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu.
Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené.
Pokiaľ si účastníci v zmluve o budúcej zmluve dojednali ako zmluvnú pokutu nevrátenie zálohy, je podmienkou platnosti tohoto dojednania o zmluvnej pokute platnosť zmluvy o budúcej zmluve. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2008, sp. zn. 26 Odo 1100/2006)
Akcia
Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera (tzv. “listinná akcia”) alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera (tzv. “zaknihovaná akcia”), ak zákon neustanovuje inak.
Akcia obsahuje
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) menovitú hodnotu,
c) označenie, či akcia znie na doručiteľa alebo na meno; pri akcii na meno obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; ak je akcionárom zahraničná právnická osoba, identifikačné číslo sa uvádza, ak je pridelené; ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
d) výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti k dátumu vydania emisie akcií, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
e) dátum vydania emisie akcií.
Listinná akcia obsahuje aj číselné označenie a podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť v čase vydania akcie. Listinná akcia ďalej obsahuje aj určenie práv s ňou spojených aspoň s odkazom na úpravu v stanovách.
Ak spoločnosť vydáva viac druhov akcií, musia akcie obsahovať označenie druhu. Akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva (ďalej len “kmeňová akcia”), nemusia obsahovať označenie druhu.
Vydávanie iných druhov akcií, ako ustanovuje tento zákon, sa zakazuje.
Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná. Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitného zákona.
Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky.
Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.
Pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka.
Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.
Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.
Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, vyžaduje sa súhlas spoločnosti aj na zriadenie záložného práva k týmto akciám, inak záložné právo nevznikne; na udelenie a oznámenie súhlasu spoločnosti platí odsek 9 primerane. Ak podľa stanov sa na prevod akcií na meno vyžaduje splnenie inej podmienky, vyžaduje sa splnenie tejto podmienky aj na vznik záložného práva. Na prevod založených akcií na meno pri výkone záložného práva sa súhlas spoločnosti, prípadne splnenie inej podmienky, nevyžaduje.
Akciová spoločnosť
Kapitálová obchodná spoločnosť. Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie “akciová spoločnosť” alebo skratku “akc. spol.” alebo skratku “a.s.”.
Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Za verejnú akciovú spoločnosť sa považuje spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo časť akcií boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa prevádzkuje v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Akontácia
Zaplatenie sumy vopred, prvá splátka (napríklad kúpnej ceny) pred tým, než protistrana poskytne plnenie.
Akosť
Akosťou sa rozumejú určité vlastnosti tovaru (diela). Občiansky zákonník ustanovuje, že predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru. Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti. Aj ustanovenia Obchodného zákonníka pamätajú na termín akosť. Napríklad upravujú, že predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
Akreditácia
Akreditácia „(z franc. accréditer, z mettre à crédit, overiť
dôveryhodnosť)”1 Pojem akreditácia možno vyložiť viacerými spôsobmi, môže sa jednať o akési poverenie, povolenie, splnomocnenie, schválenie, súhlas, ale môže sa jednať aj o ohlásenie pozvaných účastníkov podujatia o ich príchode na podujatie. Vykonávanie niektorých činností fyzickými alebo právnickými osobami môže byť podmienené práve získaním akreditácie, t.j. získaním akéhosi povolenia, alebo oprávnenia, resp. uznania takéhoto oprávnenia. O udelenie takejto akreditácie musí dotyčný subjekt požiadať príslušnú akreditačnú komisiu, ktorá mu toto povolenie/overenie udelí v prípade, že spĺňa požadované kritériá.
Akreditív
Akreditív slúži na bezpečnú realizáciu platieb hlavne (ale nielen) v medzinárodnom obchodnom styku. Laicky povedané, akreditív chráni predávajúceho aj kupujúceho a poskytuje im záruku, že záväzok protistrany bude realizovaný.
Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu. Zmluva vyžaduje písomnú formu.
Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť pre to, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke. Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
Aktívna vecná legitimácia
Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Pre názornosť príklad: Ak by navrhovateľ nebol nositeľom subjektívneho práva, napríklad neprináležalo by mu konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od odporcu a napriek tomu takýto návrh (žalobu) podá, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
Aktívne úplatkárstvo (korupcia)
Dopúšťa sa ho ten, kto poskytne, ponúkne alebo sľúbi majetkový alebo iný prospech. Opakom je pasívne úplatkárstvo, kedy osoba príjme alebo si dá sľúbiť (nevyjadrí nesúhlas s ponukou) majetkový alebo iný prospech.
Alibi
Dôkaz neviny, ktorého podstata je tá, že obvinený sa v čase spáchania trestného činu nachádzal na inom mieste, a teda nemohol sa nachádzať na mieste spáchania trestného činu.
Alimenty
Alimenty sú súdom stanovená povinnosť jednej osoby platiť príspevok na uspokojovanie životných potrieb inej osoby, na základe zákona. Väčšinou sa jedná o vyživovaciu povinnosť medzi jedným rodičom a deťmi v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom konaní sa spolu s rozvodom manželstva upravuje i povinnosť jedného z manželov prispievať na výchovu a výživu maloletých detí určitou finančnou čiastkou, výšku ktorej určí súd na základe majetkových pomerov a možností rodičov. Môže ísť aj o príspevok na rozvedenú manželku, manžela, o príspevok medzi manželmi, či o príspevok nevydatej matke.
Aliud
Takto sa nazýva také plnenie, ktoré síce bolo dodané, ale ide o iný druh tovaru, než ten, čo bol objednaný. Napríklad ak sa objednali topánky a boli dodané kabáty, tak bol dodaný aliud. Podľa § 422 ods. 1 OBZ dodanie iného tovaru, než určuje zmluva sa považuje za vady tovaru. Čiže v našom právnom poriadku sa dodanie iného tovaru považuje za faktickú vadu tovaru a nie za nesplnenie záväzku. Ak teda bol dodaný iný tovar, treba aplikovať relevantné ustanovenia o zodpovednosti za vady tovaru.
Alod
Pojem alod taktiež nazývaný allod, alebo alodium, je pojem feudálneho práva označujúci slobodný statok nezaťažený lénnymi záväzkami. Vlastník takéhoto statku mohol s ním nakladať voľne, patrili mu všetky práva vlastníka tak ako ich poznáme dnes, t.j. držať, užívať, požívať z neho plody a scudzovať ho. Pravým opakom „Alódu” je „Léno”.
Alografný závet
Je to taký druh závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnoručne, ale je napísaný inak, napríklad ho napísala cudzia osoba, alebo je napísaný na stroji a pod. Aj alografný závet, t. j. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Alternativa facultas
Právna teória za alternativa facultas považuje záväzok, ktorý obsahuje síce len jeden predmet plnenia, avšak dlžník môže svoj záväzok splniť aj tak, že poskytne iné plnenie, ktoré veriteľ musí prijať. Veriteľ nemôže toto alternatívne plnenie od dlžníka žiadať, môže žiadať len splnenie hlavného záväzku.
Častokrát sa alternativa facultas zamieňa s alternatívnymi záväzkami, ktoré sú upravené napríklad v § 561 OZ, podľa ktorého ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. Aj Obchodný zákonník pamätá na alternatívne záväzky a v ustanovení § 327 OBZ uvádza, že ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník určiť spôsob plnenia. Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.
Alternatívne riešenie sporov
Ide o riešenie sporov mimo všeobecných súdov, teda mimosúdne, napríklad prostredníctvom rozhodcov, stálych rozhodcovských súdov alebo mediátorov.
Amnestia
Amnestia je hromadná milosť, ktorú môže udeliť prezident. Oprávnenie udeľovať amnestiu vyplýva z článku 102 písm. j/ Ústavy SR, podľa ktorého prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
Amortizácia
Umorenie listiny
Analógia
K analógií dochádza keď konkrétny prípad nie je upravený
právnou normou. Tento zákonom neupravený prípad sa subsumuje pod
zákonné ustanovenie iného prípadu. Rozlišuje 2 typy :
analógia legis - pri nej sa nachádza iný zákonný prípad v rámci toho istého právneho predpisu
analógia iuris - nachádzanie iného zákonné prípadu v inom právnom odvetví
Analógia iuris
Pri analógii práva (analógia iuris) – v prípade, keď sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva (výklad pojmu bol citovaný z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf 41/2008).
Analógia legis
Ide o analogické použitie zákona. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad. Príkladom môže byť ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Právna teória však pripúšťa v občianskom práve analógiu zákona, aj keď tak zákon výslovne neustanovuje.
Analýza DNA
Spôsob dokazovania otcovstva v sporoch o určenie otcovstva.
Anatocizmus
Požadovanie úrokov z úrokov.
Nejvyšší soud České republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Obč.Z ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia.
Nejvyšší soud ČR má tiež za to, že dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou pre iný výklad riešeného problému nie je. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa (typovo napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky.
Podľa záveru Nejvyššího soudu ČR teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon (obchodný zákonník v spojení s občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny
Anonym
Jedná sa o písomnosť, list, ktorý nie je podpísaný, resp. ktorý je podpísaný vymysleným menom. Ide o autora takejto písomnosti, listu, ktorý chce mať utajenú totožnosť a vedome zamlčuje svoje meno, totožnosť. Ide v podstate o neznámeho, utajeného tvorcu listu, autora.
Apelácia
Jeden z druhov opravného konania. Apelácia spočíva v podaní odvolania proti prvostupňovému súdnemu (alebo inému) rozhodnutiu k nadriadenému súdu (orgánu), ktorý ho môže potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a vo výnimočných prípadoch k tomu istému súdu (orgánu), tzv. autoremedúra.
Systém neúplnej apelácie znamená, že v opravnom konaní sa nesmú uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Opakom je systém úplnej apelácie.
Aplikácia práva
Uplatňovanie právnych predpisov v rozhodovacej praxi súdov či iných orgánov.
Napríklad: „…nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav….“
Apostila
Vyššie overenie listiny, tzv. superlegalizácia.
Verejné listiny vydané slovenskými orgánmi vyžadujú na svoje použitie pred orgánmi cudzieho štátu alebo pred orgánmi v cudzine vyššie overenie (osvedčenie tzv. Apostilou alebo konzulárnu superlegalizáciu). Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje. Vo vzťahu k niektorým ďalším štátom sa nevyžaduje vyššie overenie slovenských justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom cudzieho štátu (zdroj: internetová stránka Ministerstva spravodlivosti SR, sekcia Služby občanom).
Appearance of bias
Zdanie pochybností, javenie sa pochybností (o zaujatosti sudcu).
Príklad použitia pojmu v praxi:
„Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti (appearance of bias). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná”. Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00).”
Arbiter
Arbiter je rozhodcom sporu. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje inak. Funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár.
Arbitrárne rozhodnutie
Arbitrárne rozhodnutie, napríklad arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu.
Príklad použitia pojmu v praxi:
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
alebo
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).
Arbitráž
Rozhodovanie sporov rozhodcami ustanovenými pre jednotlivo určený prípad (arbitráž ad hoc), ale tiež rozhodovanie stálymi rozhodcovskými inštitúciami. Pozri napríklad vyhlášku č. 176/1964 Zb. o Európskom dohovore o obchodnej arbitráži.
Arbitrážna zmluva
Rozhodcovská (arbitrážna) zmluva znamená buď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve alebo zmluvu o rozhodcovi, pričom zmluva alebo zmluva o rozhodcovi sú podpísané stranami alebo obsiahnuté vo výmene listov, telegramov alebo ďalekopisných oznámení, a vo vzťahoch medzi štátmi, zákony ktorých nevyžadujú, aby rozhodcovská zmluva mala písomnú formu, znamená akúkoľvek dohodu uzavretú formou dovolenou týmito zákonmi (túto definíciu obsahuje Európsky dohovor o obchodnej arbitráži. Zákon o rozhodcovskom konaní ju definuje tak, že je to dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Árenda
V Legislatívnom zámere kodifikácie súkromného práva sa uvádza, že sa znovu mieni zahrnúť do zákona tzv. árendálna zmluva, na základe ktorej prenajímateľ prenechá vec árendátorovi, ktorý bude za užívanie veci platiť odplatu - árendovné. Árendátor bude vlastnou prácou a činnosťou vec nielen užívať, ale hospodáriť s ňou tak, aby mala plody a aby mal z nej úžitok, ktorý si bude privlastňovať. S vecou je povinný zaobchádzať ako riadny hospodár.
Základný rozdiel medzi nájmom a árendou bude ten, že predmetom nájmu môže byť všetko, čo je možné užívať, predmetom árendy len vec prinášajúca plody alebo iný úžitok. Zákon bude rozlišovať medzi árendou podniku a pozemku.
Arrestatórium
Pojem arrestatorium je spojený s účinkami doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného a jeho účelom je zabezpečiť úspešné vykonanie exekúcie. Jedná sa o súdny zákaz pre dlžníka povinného, ktorým sa mu zakáže vyplatiť finančné prostriedky dlžníkovi, alebo akokoľvek nakladať s týmto dlhom. Tento zákaz „arrestatorium” trvá od doručenia príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného, (resp. platiteľovi mzdy povinného, resp. banke, kde má povinný účet) a trvá až do času, kým nedôjde k výkonu samotnej exekúcie (do reálneho vymoženia celého plnenia uplatňovaného v exekúcii spolu s trovami exekúcie), alebo do zastavenia exekúcie exekučným súdom, alebo odvolaniu príkazu na začatie exekúcie súdnym exekútorom. Uplatňuje sa pri jednotlivých spôsoboch vykonania exekúcie ako napr. exekúcia zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pri exekúcii prikázaním inej pohľadávky. Úpravu arrestatoria nájdeme v Exekučnom poriadku, aj keď samotný predpis tento pojem nepoužíva (§66 a nasl., §93 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Príklad: Doručením príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy vzniká platiteľovi mzdy zákonná povinnosť vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky v maximálnej zákonom dovolenej výške, ktoré v tomto štádiu konania nevypláca ani povinnému, ani oprávnenému a ani súdnemu exekútorovi, ale ich deponuje. Doručením exekučného príkazu vznikne platiteľovi mzdy povinnosť vyplatiť deponované finančné prostriedky na účet oprávneného, resp. súdneho exekútora.
Ascendent
priamy predok
Asignácia
Poukážka. Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma (Pozri § 535 Občianskeho zákonníka).
Asperačná zásada
Asperačná zásada, t. j. zostrujúca zásada je upravená v § 41 ods. 2 Trestného zákona. Znamená, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3 TZ. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Asynalagmatický záväzok
Je opakom synalagmatického záväzku, ide o bezodplatný, jednoduchý záväzok, pri ktorom práva a povinnosti veriteľa a dlžníka nie sú vo vzájomnej korelácii, jeden účastník právneho vzťahu má iba postavenie veriteľa, druhý iba postavenie dlžníka.
Audit
Audit je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou.
Audítor
Audítor je fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname audítorov, ktorý vedie úrad a má oprávnenie na vykonávanie auditu. Audit je overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou.
Auskultant
Čakateľ na funkciu sudcu, justičný čakateľ
Autor
Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Autorom súborného diela ako celku je fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah; práva autorov diel takto vybraných alebo usporiadaných v súbornom diele nie sú dotknuté.
Dielom (predmetom autorského práva) je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a) slovesné dielo a počítačový program,
b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,
d) hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g) fotografické dielo,
h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,
i) dielo úžitkového umenia,
j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme
V autorskom zákone nachádzame právnu úpravu vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa a zhotoviteľa databázy
Autoremedúra
Autoremedúra znamená rozhodnutie o opravnom prostriedku (napríklad o odvolaní) tým istým orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Ide o výnimočný spôsob rozhodnutia o opravnom prostriedku, keďže spravidla podaním odvolania nastupuje jeho devolutívny účinok, to znamená, že o opravnom prostriedku (odvolaní) musí rozhodovať vyšší súd, resp. druhostupňový súd (napríklad krajský súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu). Laicky povedané, súd si pri využití autoremedúry sám opraví vady svojho rozhodnutia.
V občianskom súdnom konaní je autoremedúra upravená v § 210a OSP, podľa ktorého uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
Autorizácia zmlúv o prevode nehnuteľnosti
Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Autorizáciu zmluvy advokát potvrdí v doložke o autorizácii.
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti za odplatu, advokát upozorní účastníkov zmluvy na platobné podmienky kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a v zmluve uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Advokát je povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Ak advokát nepozná účastníkov, ich zástupcov, tí musia preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak advokát napriek tomuto postupu nemá istotu o totožnosti osôb, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, zistí totožnosť prostredníctvom ďalších svedkov, o ktorých totožnosti nemá žiadne pochybnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa ani napriek tomuto postupu advokátovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a právnu službu neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti; to neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník zmluvy vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
Ak v spojení s autorizáciou požiada účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti o uskutočnenie podania na správu katastra, advokát na základe písomného plnomocenstva účastníka vyhotoví toto podanie a zabezpečí jeho doručenie správe katastra vrátane príslušných listín o úkone.
Avízo
Oznámenie o splnení povinnosti, napríklad o odoslaní tovaru kupujúcemu alebo o zadaní príkazu na úhradu kúpnej ceny a podobne.
Azyl
Azylom je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve (Dohovor o právnom postavení utečencov - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.) alebo v osobitnom predpise (čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky).
Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. Konanie upravuje zákon o azyle č. 480/2002 Z. z.
Bakalár
Absolvent študijného programu prvého stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky. Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul “bakalár” (v skratke “Bc.”).
Banka
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky než akciová spoločnosť je zakázaná. Banka môže okrem uvedených činností vykonávať aj iné činnosti, ak ich má uvedené v bankovom povolení. Môže ísť napríklad o poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa osobitného zákona a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, obchodovanie, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania, vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, finančné sprostredkovanie, uloženie vecí, prenájom bezpečnostných schránok, poskytovanie bankových informácií, hypotekárne obchody a iné.
Banková záruka
Banková záruka je spôsobom zabezpečenia záväzkov v obchodných záväzkových vzťahoch. Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
