1 Vedecké uvažovanie v psychológii Vzťah teórie a empírie

Question 1

Prečo psychológovia robia výskum

Answer 1

• Zvedavosť
• Potešenie z intelektuálnej aktivity – osobný rozvoj
• Profesionálna a sociálna zmena – nielen akumulácia poznatkov, ale aj
  zmena praktík
• Kompetícia medzi profesnou a teoretickou orientáciou – legitimácia
  praktík a tvorba nových
• Rast v zamestnaní – pre napredovanie sa vyžaduje aj realizácia
  výskumu
• Požiadavky inštitúcií
• Výskum ako vyhýbanie sa kontaktu s pacientom/klientom

Question 2

Prečo psychológovia nerobia výskum

Answer 2

• Je to irelevantné – príliš rigorózne
• Dôraz na generalizáciou – nomotetický vs idiografický pristup
• Pozitivistická paradigma výskumu
• Narušenie kvality terapeutického vzťahu
• Časová náročnosť
• Technické zručnosti
• Etika – ľudia ako subjekty, etické aspekty výskumu, zavádzanie a pod.
• Dôsledky výskumu – zmena praxe
• Výsledky – nepreukázanie efektívnosti vlastných postupov, spôsobu práce a
  pod…

Question 3

Úvod

Answer 3

Výskum je nevyhnutný pre porozumenie rôznym javom a taktiež pre
napredovanie, posúvanie poznania.
* Vedecký výskum a snaha o zjednodušenie komplexných vzťahov a
možnosť detailného preskúmania izolovaného problému
* Veda a zisťovanie pravdy o svete
* Čo na výsledky hovoria bežní ľudia? (odporúčania ohľadom výživy a
pod.)

Question 4

Ciele vedy vo všeobecnosti

Answer 4

• Popis – snažím sa popísať čo ako vyzerá a z čoho sa skladá, neuvažujem pri tom ako sa to spolu spája
• Predikcia – čo znamená keď má niekto narušenú vzťahovú väzbu? Bude taký alebo onaký…?
• Určenie príčin (správania)
• Porozumenie a vysvetlenie

Question 5

Problém našej intuície, dôvera v autority a
metóda tenacity

Answer 5

• Intuícia – bezpodmienečná akceptácia nášho osobného názoru alebo
  jednoduchého vysvetlenia – prečo mám konflikt s kolegom na pracovisku? Prečo
  niektoré ženy, ktoré mali problém otehotnieť otehotnejú po tom ako si adoptujú
  dieťa?
• Problém iluzórnej korelácie
• Autorita – skôr nás presvedčí niekto, kto je prestížny, dôveryhodný a rešpektovaný
• Vo vede pred tým ako dospejeme k záveru potrebujeme podstatne viac
  EVIDENCIE nie matematický dôkaz, že keď je to raz takto tak je to takto vždy. Zložitosť vo vyhodnocovaní, prinášajú sa pre aj proti.
• Tenacita – tvrdím niečo, alebo som o niečom presvedčený len preto, že je tu teraz
  taký názor (dogmatické presvedčenia)

Question 6

Skepticizmus a empirický prístup

Answer 6

• Základom vedeckej metódy je empirizmus – poznanie je založené na
  pozorovaní – získané dáta vytvárajú základ pre naše závery
• Vedecké skúmanie podľa Goldsteina (2000 in Cozby, 2006)

presný popis pozorovania pre ostatných
objavy a verifikácia ideí
(v jednom riadku)

otvorená výmena ideí a ich vzájomná kompetícia
peer review

Question 7

Pseudoveda !! v čom sa odlišuje od vedeckého poznania

Answer 7

• Hypotézy zväčša nie sú testovateľné
• Ak reportujú výsledky vedeckých testov, metodológia nie je vedecká a
  validita dát je otázna
• Evidencia sa zakladá na autorite – tento test vymyslel taký a taký profesor tam a tam a zasvätil tomu svoj život
• Ignorujú evidenciu, ktorá nepodporuje ich závery
• Tvrdenia sa snažia byť vyjadrené vo vedeckých pojmoch
• Tvrdenia sú vágne, odkazujú na rôzne presvedčenia o svete
• Nedochádza k revízii tvrdení

Napríklad projekt Farba života – na základe voľby farieb celá osobnosť … bullshit

Question 8

Metodológia

Answer 8

• Metodológia hovorí o rôznych princípoch, procedúrach a praktikách,
  ktoré riadia výskum.
• Výskumný dizajn – spôsob akým skúmame jav, ktorý nás zaujíma.

Question 9

Vedecké poznávanie

Answer 9

• Úloha a význam vedeckých teórii
• *Vedecké teórie predstavujú pojmové a vetové konštrukcie, ktoré sa skladajú
  z väčšieho množstva pomerne dobre sa odlišujúcich a doplňujúcich
  subkonštrukcií (subsystémov).
• Zmyslová rovina – empirická (pozorovacie a experimentálne subsystémy)*
• Rozumová rovina – teoretická (projektovacie, astrahovacie,
  zovšeobecňujúce, syntetizujúce a iné systém
• Pre základné porozumenie je treba vedieť že máme empirickú rovinu založenú na zmyslovom porozumení a teoretickú rovinu na kognitívnom chápaní a myslení
• Empirická rovina – neuroticizmus – vyjadríme to skóre v dotazníku, korelačným koeficientom, ktorý nám povie či existuje nejaký basic lineárny vzťah pri niečom čo skúmam
• Teoretická rovina – spokojnosť so životom – rozdiel medzi javom (čo a ako meriame) a tým v ktorej rovine meriame, ide o komplexnosť a multidimenzionálnosť
• Exploračný výskum – dotazníky, korelujeme všetko so všetkým – z množstva analýz sa vyberie pár dát a spíše sa príbez
• Lepšie je konfirmačný výskum, ktorý viac odzrkadluje realitu – A + B sa rovná niečo ak toto a toto … dopredu sa predregistrujú hypotézy, zanalyzujú si čo majú

Question 10

Čo je vedecká teória

Answer 10

• …logicky organizovaný súbor tvrdení (vyjadrení, výrokov), ktorý slúži
  na definovanie udalostí (javov, konceptov), popisuje vzťahy medzi
  týmito javmi, vysvetľuje výskyt týchto javov (Shaugnessy et al., 2003).
• „úspešné“ teórie:
• **organizujú empirické poznanie
• vedú výskum prostredníctvom toho, že sú z nich odvodené testovateľné
  hypotézy
• sú empiricky podporené dátami**

Question 11

Vedecké poznávanie – cyklus podľa Filkhorna

Answer 11

empirická rovina -jav, prejav
teoretická rovina - podstata

obrázok

Question 12

dáta - teória

Answer 12

jav -> dáta

dáta -> teória (exploračný výskum -indukcia)

teória -> dáta (Konfirmačný výskum – Dedukcia - Hypotézy)

Question 13

Aký je vzťah medzi teóriou a empíriou?

Answer 13

• Objekt – Koho chceme skúmať?
  Populácia, výberový súbor a objekt výskumu
  Reprezentativita – výberová chyba (náhodná, systematická)
• Predmet – Čo chceme skúmať?
  Empirické premenné musia korešpondovať s teoretickými premennými
  Úrovne merania: nominálna, ordinálna, kardinálna (intervalová a proporcionálna)
• Problém a metódy výskumu
  Výskumné otázky a hypotézy špecifikujú konkrétny problém (v kvantitatívnom výskume – aký je vzťah medzi premennými)

Korelačný, komparačný, experimentálny
Deskripcia -> Inferenčná štatistika -> effect size (vecná signifikancia)

• Čo budem skúmať, na čo sa zameriam?
• Ak máme dostatočne veľkú vzorku akýkoľvek malý rozdiel bude štatisticky významné, čo je vlastne celkovo zanedbateľné – treba prihliadať na efekt size

Question 14

výskumné otázky a hypotézy

Answer 14

rozdiel - nájsť!

Question 15

Koncepčná a praktická stránka výskumu

Answer 15

Koncepčná stránka výskumu
Výskumná otázka
- Externá validita
- Konštruktová validita
- interná validita
- Validita záverov

Praktická stránka výskumu
Hypotéza
- Skúmaný súbor
- Metódy zberu údajov
- Dizajn výskumu
- Analýza dát

obrázok!

Question 16

Línie empirického výskumu a závery z nich

Answer 16

• Deskriptívna - detajlné zmapovanie situácie, alebo niekoľkých udalostí.
  Popis toho, čo sa deje – cieľom NIE JE popis kauzality. Nekladieme si otázky
  ako a prečo.
• (Ko)relačná – zameraný na vzťahy medzi premennými. Kvantitatívne
  vyjadrenie miery vzťahu (prítomný vs neprítomný, lineárne vs nelineárne
  vzťahy).
• Experimentálna – cieľom je identifikácia príčin – čo viedlo k čomu
  (spomeňte si na posledný seminár)

Question 17

Základné koncepty v metodológii

Answer 17

• Parsimónia
• Iné plauzibilné vysvetlenie
• Zistenia vs závery

Question 18

Parsimónia

Answer 18

Parsimónia
* William Ockham
* Snaha o čo najjednoduchšie vysvetlenie pozorovaného
* Vedecké a pseudovedecké
* Konšpiračné teórie a pod.
* Lepšie a jednoduchšie vysvetlenie dát – porovnanie novej a starej
kognitívnej terapie – obidve vedú k zlepšeniam - Ale ktoré procesy?
Musela nastať zmena v kognícii v dôsledku terapie?
* Aj veľmi dobre dizajnované štúdie si vyžadujú aplikáciu princípu
parsimónie

Question 19

Iná plauzibilná hypotéza

Answer 19

• Stále by sme mali mať na pamäti potenciálny efekt ostatným premenných.
• „Dokázanie“ hypotézy, vs. Empirická podpora – opakovanie výskumu – replikačná kríza,
  metaanalýzy.
• Vysvetlenie výsledkov na základe ďalšej premennej, ktorú skúmame, alebo takej, ktorú by sme
  skúmať chceli
• Depresia – herbálna medicína vs imipramín – rovnaké zlepšenie – čo odporúčali a prečo?
• Kvalitný dizajn alebo „presviedčanie o výsledkoch“
• V čom rozdiel od parsimónie

Question 20

Zistenia a závery

Answer 20

• Zistenia súvisia s tým, aké dáta sme získali – na úrovni deskripcie
  zistíme rozdiel medzi skupinami - > jedna skupina je lepšia ako druhá
• Záver súvisí s vysvetlením zistenia - > čo znamená, že sa dve skupiny
  líšia.
• Korelačný výskum: 1 alebo viac záverov na základe 1 zistenia.
• Opäť by mal byť použitý princíp parsimónie a mali by sme sa snažiť
  vylúčiť iné plauzibilné vysvetlenia

 Práca a výskum nie je o produkcii čísel a grafov ale o tom dať im zmysel, ako chápať tomu čo sme to vlastne zistili
 V zlých štúdiách je často rozdiel medzi tým čo sa zistilo a tým čo platí
 Štúdie len s jednou skupinou kde sa skupine polepší majú len jeden záver a neberú do úvahy viacero možností čo nie je good

Question 21

Hierarchia dôkazov

Answer 21

trojuholník

Systematic review (navrchu)
RCT
Cohort study
Case - Control
Case Study
Editorials – Expert opinion (naspodu)

• Editoriál – môže napísať ktokoľvek
• Kazuistiky – sú dôležitejšie, máme napríklad také, ktoré úplne zmenili to čo sme si dovtedy mysleli, napríklad kazuistika o tom, že máme viacero druhov pamätí.
• Kontrolná prípadová štúdia
• Kohortové štúdie – napríklad skúma 300 a viac ľudí a je menej ako RCT
• RCT – randomizované klinické štúdie – 30 a 30 ľudí je viacej, pretože má experimentálny dizajn
• Systematický prehľad